Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6C/141/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310205403
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád XXXPastorek

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4310205403.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice JUDr. Arpádom Pastorekom samosudcom v právnej veci žalobcov: v rade A D. Š.,

M.. X.X.XXXX, Q. M. S., D. X, v rade B K. Š., D.. F., M.. XX.X.XXXX, Q. M. S., D. X, v konaní zast.:
KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, M. Matunáka 11, proti žalovanému: LK
real, s.r.o., Demandice 399, IČO: 44 453 281, v konaní zast.: JUDr. Ján Kuriačka, advokát so sídlom AK
Levice, Bernolákova 2, o zaplatenie 2.000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná spoločnosť je p o v i n n á zaplatiť žalobcom v rade A a B spolu sumu 1.600,- EUR s 9 %
p.a. úrokom z omeškania od 5.1.2010 do zaplatenia a to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia vo svojom podaní: „Žaloba o zaplatenie sumy 2.000,- € s príslušenstvom“ z dňa 26.4.2010,
ktoré doručil súdu dňa 30.4.2010 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
2.000,- EUR s príslušenstvom.

Žalovaný sa k návrhu žalobcov do otvorenia pojednávania písomne vyjadril v odpore z dňa 19.5.2010,
ktorý doručil súdu dňa 20.5.2010.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav.

Spln. práv. zást. žalobcov v rade A a B na pojednávaní predniesol návrh zhodne s písomným návrhom
z č.l. 1-2 súdneho spisu v zmysle ktorého účastníci konania sú v právnom vzťahu na základe dohody
o zložení blokovacieho depozitu z dňa 4.1.2010 na
dobu do 31.3.2010, kedy bolo jednoznačne dojednané, že žalobca prejavil záujem na odkúpení

konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza F. G. C., v obci a kat. území U., ktoré nehnuteľností
pozemky so stavbami RD s hospodárskou budovou sú zapísané na LV č. XXXX, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve pani L. D. a do súčasnosti nie sú scudzené. V minulosti bola vykonaná ohliadka týchto
priestorov aj za súčinnosti znalca, zástupcami žalovanej spoločnosti a niekedy v novembri 2009 sa tejto
ohliadky zúčastnili pán Š. s manželkou popri vlastníčke pani D. aj jej manžel. Následne podľa udania
splnomoc. práv. zást. žalobcov D. Š. podpísal uvedenú dohodu dňa 04.01.2010 bez súhlasu manželky,
vrátane použitia finančných prostriedkov a okrem toho podľa splnomoc. práv. zást. tento právny úkon je

neplatnýajzdôvodu,žetátokúpasaimnezdalabyťrozumnoukúpounakoľkomanž.žalobcuneprejavila
súhlas s týmto blokovacím depozitom. Splnomoc. práv. zást. žalobcov ešte poukázal na to, že citovaná
dohodaozloženíblokovaciehodepozituzdňa4.1.2010spĺňakritériánaposúdenietejtozmluvyvzmysle
spotrebiteľského práva, nakoľko je zrejmé, že žalovaná spoločnosť je podnikateľským subjektom a mojiklienti vystupovali ako fyzické osoby, nepodnikatelia a navrhol doplniť dokazovanie o výsluch pani I.. L.
D., D.. Š., výlučnej vlastníčky nehnuteľnosti. Na záver súdu uviedol, že zmluva o blokovacom depozite
je neplatná a nemohla založiť záväzkový vzťah klienta.

Spln. práv. zást. žalobcov v rade A a B na pojednávaní po zrušení rozhodnutia OS LV a vrátení súdneho
spisu z KS žiadal, aby citovaná dohoda bola súdu predložená, resp. preukázaná a poukázal na to, že
má výhrady k citovanej zmluve v bode 3 a dodal, že v zmluve z 24.10.2008 sú podmienky, ktoré sa
špecifikujú a to s dôrazom na to, že uvažuje sa v nich o platbe v eurách, keď k platbe v eurách došlo
až do 1.1.2009 s časovým posunom dvoch mesiacov. Ďalej poukázal na to, že súčasťou tejto zmluvy

mali byť podľa bodu 8 prílohy A, B, C, D, ktoré im však doručené neboli a rovnako poukázal na časový
nesúlad medzi tým ako došlo k poukázaniu zdaniteľného plnenia pani T. podľa faktúry dňom 15.4.2010
a tým ale, že zmluva o blokovacom depozite bola 31.3.2010 a blokovací depozit bol zložený 04.01.2010
a napokon žiadal aby súd neprihliadol na predložené dôkazy po 25.9.2014.

Žalobca v rade A na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým čo uviedol ich spln. práv. zást., ako aj s

tým čo je uvedené v podanej žalobe, naviac uviedol, že v minulosti bývali v M. S. v bytovke a mali
záujem preložiť svoju finančnú ťarchu zo strany banky na inú nehnuteľnosť. Za uvedeným účelom
si vyhliadli nehnuteľnosť na internete, kde bola uvedená fotografia nehnuteľností a bola označená aj
realitná kancelária, ktorá je v procesnom postavení žalovanej spoločnosti v tomto konaní. Neskôr si
žalobca bol pozrieť vyhliadnutú nehnuteľnosť aj so zástupkyňou realitnej kancelárie ako aj s vlastníčkou

tejto nehnuteľnosti asi v októbri 2009 a následne v novembri 2009 si boli pozrieť túto nehnuteľnosť aj so
znalcom za účelom určenia hodnoty nehnuteľnosti s p. I.. M.. Niekedy neskôr mu mala volať pracovníčka
realitnej kancelárie pani T., že pripravila: „Dohodu o zložení blokovacieho depozitu“, ktorú podpísali
4.1.2010. Pri tejto návšteve realitnej kancelárie žalobca začal uvažovať o tom, že má záujem odbremeniť
ich RD v NZ na Komjatickej ulici, kde bolo zriadené záložné právo v prospech SLSP a.s., pob. Nové

Zámky a toto záložné právo preniesť na inú nehnuteľnosť.
Na jednotlivé otázky žalobca súdu uviedol, že mu mala byť predložená prázdna predtlač dohody s tým,
že on túto dohodu podpísal a následne sa doplnili dátumy a spôsob výplaty z vlastných prostriedkov. Na
záver súdu uviedol, že dom v ktorom t.č. bývajú v A., kupovali za 1.300.000,- Sk asi 3 mesiace po úhrade
depozitu 2.000,- EUR. Ďalej na otázku súdu, či mali priamy súhlas na uzatvorenie záložnej zmluvy,

žalobca súdu uviedol, že nemali vzhľadom k tomu, že vlastníci pán D., resp. pani D. odmietli podpísať
záložnú zmluvu ešte pred poukázaním fin. prostriedkov, vlastne týmto sa to celé znemožnilo. Na otázku
štatutárneho zástupcu žalovanej spoločnosti k č.l. 23-24 súdneho spisu o tom, že boli vyzvaný na podpis
dohody o budúcej kúpnej zmluve svojimi písomnými podaniami z dňa 17.2.2010 a 1.3.2010, žalobca
uviedol, že sa nedostavil, lebo v tom čase im už stiahli súhlas, už nemal možnosť ako financovať túto

nehnuteľnosť. Na otázku spln. práv. zást. žalovanej spoločnosti, že podľa neho na základe čoho mala
dôjsť vlastníčka pani D., podpísať zmluvu o zriadení záložného práva do M.. S., na čo žalobca uviedol
že mala podpísať na základe jeho ústnej informácii o tom, že hodlá uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve.

Žalobkyňa v rade B na pojednávaní uviedla, že ona bola iniciátorka tejto kúpy nehnuteľnosti, ona túto

nehnuteľnosť našla na internete. V tom čase bola tehotná, tak osobne nešla do realitnej kancelárie, išiel
tam len manžel aj s jej vedomím. Ďalej súdu uviedla, že namieta platnosť právneho úkonu z dôvodu, že
nebola uvedená ako účastníčka tejto dohody. Na otázky súdu uviedla, že aj keď nebola uvedená na tejto
dohode ako účastníčka, ale za predpokladu ak by sa ich podmienky splnili, tak by uzatvorila túto zmluvu.

Spln. práv. zást. žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich písomných
podaní, argumentáciu žalobcov o účasti len jedného z manželov považuje za účelovú v tom smere,
že právny úkon podpísaný pred uzavretím samotnej zmluvy o blokovacom depozite len jedným alebo
oboma manželmi, to predsa nemôže spôsobil neplatnosť právneho úkonu citovanej dohody o čom
svedčí aj tá skutočnosť, že 3 mesiace po zložení tejto sumy si našli iný RD v A.. Spln. práv. zást.

žalovaného sa pripojil k výsluchu svedkyne vlastníčky nehnuteľností pani D., ktorá by súdu mohla
objasniť, či a s akým úmyslom, či s priamym alebo nepriamym úmyslom podpisovala túto zmluvu o
sprostredkovaní predaja. Na záver súdu uviedol, že žiadal aby súd podanú žalobu zamietol nakoľko
podľa jeho názoru sa nemôže jednať o absolútne neplatnosť podľa § 39 Obč. zák. nakoľko sa nedá
vylúčiť uzatvorenie konkrétnej zmluvy o blokovacom depozite, nakoľko takáto zmluva nepodporuje

§ 51 Obč. zák., keď na jednej listine, alebo v jednom právnom úkone bolo dohodnuté jednak účel
zmluvy a to vyhľadávanie budúcich kupujúcich a uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy a zároveň založiť aj
záväzkový vzťah v prípade porušenia už skôr uvedeného dojednania o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.
Napokon podľa splnomoc. práv. zást. žalovanej jediným dôvodom pre odmietnutie uzavretia zmluvy bolaskutočnosť,žesižalobcovianašliinúnehnuteľnosť. Žalobcoviaajspoukazomna§150O.s.p.vpodanej
žalobe uviedli dva protichodné dôvody neplatnosti zmluvy o blokovacom depozite s čím sa ani KS NR
nestotožnil a preto k zrušeniu rozhodnutia OS LV došlo na základe iných dôvodov a skutočností, než

tých ktoré žalobcovia vo svojom odvolaní uviedli a dodal, že v prejednávanom prípade nemohlo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej spoločnosti, nakoľko žalovaná spoločnosť sa nijakým
spôsobom neobohatila na tomto obchodnom prípade, pretože žalovaná spoločnosť jednak vyplatila
v tejto súvislosti 400,- EUR pani D., potom čo k realizácii obchodu nedošlo a 800,- EUR maklérsku
odmenu pani maklérke T., ako je zrejmé z predloženého výpisy z účtu, ktorá si svoju prácu odviedla

po inzerovaní nehnuteľností, našla kupujúcich, došlo k dojednaniu kúpnej ceny došlo k dojednaniu
podstatných náležitostí zmluvy a preto žiadal, aby súd žalobu zamietol resp. ponížil žalovanú sumu o
400,- EUR plus 800,- EUR, t.j. 1.200,- EUR.

Štatutárny zástupca žalovanej spoločnosti - konateľ L.. I. F. na pojednávaní uviedol, že on sa zúčastňuje
takýchto rokovaní ak ho makléri k tomu prizvú. Vo vzťahu k predmetu konania uviedol, že sa pamätá

na to, že tu boli rôzne návrhy zo strany žalobcu na zapracovanie ich požiadaviek, či už vo vzťahu k
PSS a.s., SLSP a.s., všetky akceptovali, avšak podľa jeho názoru hlavným dôvodom prečo nepodpísali
túto zmluvu bolo to, že o tri mesiace si našli inú nehnuteľnosť. Na jednotlivé otázky uviedol, že rokovali
s oboma žalobcami, resp. len so žalobcom D.. Š. s ktorým podpísali ako prvý právny úkon dohodu...,
ďalej bolo dohodnuté, že sa uzatvorí ešte zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá mala byť konkrétnejšia

aj ohľadne financovania, termínov a až následne sa mala uzatvoriť kúpna zmluva, preto otázka, či
označili ako účastníčku konania aj manželku D.. Š. nie je podstatná. Navrhnutá svedkyňa p. J. T.
nie je zamestnankyňou žalovanej spoločnosti, spolupracuje na základe živnosti a má úlohy spojené
vyhľadávaním vhodných nehnuteľností, tieto zaradí do databázy, vykonáva ohliadky a úkony súvisiace
s prípravou predaja, nie však spisovanie kúpnopredajných zmlúv.

Svedkyňa I.. L. D. na pojednávaní uviedla, že predmet konania pozná z predvolania ako aj prítomného
pána Š. s manželkou. V minulosti si podala inzerát za účelom prezentovania záujmu na odpredaj RD
s priľahlým pozemkom v obci U. XXX. Na tento inzerát sa jej ozvala pani T., ktorá jej uviedla, že jej
pomôže s týmto predajom, spísali o tom nejaké písomnosti, ale vzhľadom k tomu, že bola chorá, preto

udelila plnú moc manželovi na konanie v tejto veci. Manžel išiel s pánom Š. si pozrieť túto nehnuteľnosť,
mohlo to byť začiatkom novembra 2009. Pán Š. vtedy prejavil záujem o túto nehnuteľnosť, dokonca
uviedol, že by mal záujem aj za prítomnosti znalca si pozrieť túto nehnuteľnosť, či to bude zodpovedať
cene za ktorú si to chcú kúpiť a akú hodnotu má táto nehnuteľnosť. Pri prvom stretnutí pán Š. uviedol,
že nemá problémy zložiť zálohu v hotovosti objeme 6.000,- EUR. Následne sa dostavil aj so znalcom

dňa 17.11.2009. Neskôr p. Š. sa ospravedlnil, že „idú rodiť...“, neskôr však prišiel aj s manželkou, ktorá
ešte stále neporodila, čo v nich vzbudilo určitú nedôveru, ale bolo dohodnuté, že k samotnému predaju
malo dôjsť do 31.3.2010 k čomu však nedošlo. Svedkyňa ďalej súdu uviedla, že ju mrzelo, že takto boli
rozrobené vzťahy so žalobcami, nakoľko po určitom čase prišiel za ňou miestny obyvateľ, starší pán,
ktorý sa vrátil z výkonu montážnych prác z Francúzska a prejavil záujem o kúpu nehnuteľnosti, žiaľ v

dôsledku uzatvorenej dohody túto nehnuteľnosť nemohla predať. Ďalej súdu uviedla, že z blokovacieho
depozitu im bola vyplatená suma 400,- EUR. Na záver dodala, že v minulosti je pravdou, že ich volali
na stretnutie s jednou maklérkou do Nových Zámkov, kde sa všetci mali stretnúť, kde sa mali vysvetliť
súvislosti predaja, zriadenie záložného práva, resp. iné skutočnosti, avšak v dôsledku nevyhovujúcich
poveternostných podmienok sa stretnutie neuskutočnilo.

Svedkyňa pri opätovnom výsluchu uviedla, že k týmto udalostiam došlo pred 5 rokmi, kedy mali uzatvoriť
písomnú zmluvu a ďalej však dodala, že uverejnila inzerát, následne prišla za ňou zástupkyňa LK Real
pani T., že sa boli pozrieť na tú nehnuteľnosť a podpísala sa zmluva a dodala, že ona nebola na ohliadke
nakoľko bola PN. Následne svedkyňa na jednotlivé otázky uviedla, že v čase uzatvorenia zmlúv so
žalovanou spoločnosťou bola chorá preto dala plnú moc manželovi, ale po 5 rokoch sa už presne na

všetko nepamätá, dodala však, že mal sa ísť podpísať jej manžel do Nových Zámkov, aj zástupkyňa RK
Real a bolo veľmi zlé počasie. Svedkyňa na otázku či sa podpisovala zmluvu o sprostredkovaní podľa
Obchodného alebo podľa Občianskeho zákonníka uviedla, že ona chcela predať, to bol jej záujem a o
iné sa nestarala. Na ďalšiu otázku, že ako bola mienená plná moc manželovi uviedla, že manžel mal
číslo účtu na ktoré sa peniaze majú poukázať, ale

ona sa na to po 5 rokoch nepamätá, len sa domnieva, že mohol podpisovať zmluvy aj o záložnom
práve, aj so žalovanou spoločnosťou. Na záver k pnej moci uviedla, že mali jednu plnú moc a potom
im dali druhú plnú moc.Svedkyňa J. T. na pojednávaní uviedla, že uvedený obchodný prípad pozná. Rovnako pána Š., pani Š.
a vo vzťahu k predmetu konania uviedla, že
v minulosti pani D. prejavila záujem o odpredaj svojho RD, následne sa stretli a podpísali o tom zmluvu.

Po určitom čase došlo k stretnutiu aj s pánom Š., ktorý predložil OP za účelom prejavenia záujmu o kúpe,
kde bol upozornený na zloženie blokovacieho depozitu, pán Š. mal konať aj mimo realitnej kancelárie,
keď si dal vyhotoviť znalecký posudok. Neskôr sa stretli dňa 4.1.2010 pri zložení blokovacieho depozitu
a podpísaní dohody o zložení tejto sumy, kedy si žalobca podrobne prečítal tú zmluvu o zložení depozitu,
kedy sa riešila aj otázka platenia tejto sumy, kedy uviedol, že z vlastných finančných prostriedkov uhradí

kúpnu cenu. Na otázku súdu, kedy sa do citovanej dohody o zložení blokovacieho depozitu čl. IV
dopisovalo, že z vlastných prostriedkov do 31.3.2010. Svedkyňa súdu uviedla, že sa na to pamätá, že
túto časť dopísala ona a následne podpisovali dohodu. Zo začiatku nemal byť problém s financovaním
z vlastných prostriedkov, tento problém nastal po podpise zmluvy dňa 4.1.2010. Medzi niekoľkými
telefonátmiohľadnestretnutiavNovýchZámkochsadozvedela,žesamajústretnúťvrealitnejkancelárii,
čo sa jej však nezdalo prečo majú ísť do realitnej kancelárie, keď bolo dohodnuté, že oni to majú

zrealizovať, následne však toto stretnutie bolo odvolané zo strany pána Š.. Na záver svedkyňa súdu
uviedla, že o forme predaja sa hovorilo už pri prvom stretnutí na mieste samom v U. a to z vlastných
zdrojov, pri trojstretnutí bola reč o uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve čo bolo podmienené zaplatením
zálohy, ktorá zmluva bola vypracovaná a bola poslaná účastníkom, následne sa táto zmluva poslala aj
prostredníctvom JUDr. Kuriačku emailom, navrhli sa zmeny. Po navrhnutých zmenách pán Š. prestal

komunikovať, nikdy nepricestoval.

Svedok T. D. na pojednávaní uviedol, že čo sa týka sporných nehnuteľností, tieto nehnuteľnosti tvoria
výlučné vlastníctvo manželky, mal sa tam robiť penzión. Ďalej svedok súdu uviedol, že prvýkrát sa stretol
s p. Š. ako aj zástupkyňou realitnej kancelárie, on mal LV u seba, z čoho bolo zrejmé, že jedná o

vlastníctve manželky. Pri týchto stretnutiach mu pán Š. po telefóne navrhol, aby odstúpili od zámeru
predať cez realitnú kanceláriu, vo vzťahu k samotnému predaju bolo dohodnuté, že by sa mala uzavrieť v
dohľadnejdobezmluvaobudúcekúpnejzmluve,ktorýpodpisjehomanželkat.j.predávajúcapodmienila
zaplatením zálohy 10 % z dohodnutej kúpnej ceny v rozmedzí od 600.000,- Sk do 650.000,- Sk. Na čo
pán Š. povedal, že pre neho nie je problém zložiť aj zálohu 200.000,- Sk, tiež prejavil záujem o uvedenie

vyššej ceny ako sa v skutočnosti zaplatí, malo to byť asi 1.000.000,- Sk. Neskôr pri stretnutí v priestoroch
realitnej kancelárie bolo opäť prízvukované, že nie je problém dať zálohu v hotovosti. Svedok vo vzťahu
k zriadeniu záložného práva uviedol, že tomu neboli naklonení nakoľko sa im, nepáčilo riešenie, kedy
pred zaplatením kúpnej ceny na ich účet by ich nehnuteľnosti mali byť zaťažené záložným právom, na
čo uviedol, že to „smrdí to úverovým podvodom“ a požiadal pána Š. o zloženie zálohy a podpísanie

zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k čomu ale nedošlo.

Súd sa počas konania pred rozhodnutím vo veci oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním
nasledovných listín a to s návrhom na začatie konania z dňa 26.4.2010, ktorý bol súdu doručený dňa
30.4.2010 č.l. 1-2, plnomocenstvo č.l. 3, dohoda o zložení blokovacieho depozitu č.l. 4-5, príjmový

pokladničný doklad č.l. 6, 7, doplnenie kolov č.l. 10, žaloba č.l. 11-12, PR č.l. 15, odpor proti platobnému
rozkazu č.l. 17-19, plnomocenstvo č.l. 20, dohoda č.l. 21, výdavkový pokladničný doklad č.l. 22, výzva
na podpis dohody o budúcej kúpnej zmluve č.l. 23, 24, výzva č.l. 25, výzva - odpoveď č.l. 26, dohoda
o zložení blokovacieho depozitu č.l. 27-28, pokladničný doklad č.l. 29, uznesenie č.l. 32-33, uznesenie
č.l. 34, PNÚ a záznam o úhrade č.l. 35, predvolanie č.l. 36, predvolanie svedka č.l. 37, podanie súdu č.l.

39, oznámenie nových adries navrhovateľov č.l. 41, upovedomenie č.l. 42, potvrdenie č.l. 43, vyjadrenie
k odporu a žiadosť o vytýčenie pojednávania č.l. 45-45, predvolanie č.l. 48, 49, vyjadrenie odporcu č.l.
50-51, poverenie č.l. 52, výpis z LV č. XXXX č.l. 53, výzva č.l. 54, podací lístok č.l. 55, zápisnica o
pojednávaní č.l. 56-63, poverenie č.l. 64, podanie súdu č.l. 65-66, oznámenie Obce L. C. č.l. 67, udelené
plnomocenstvoč.l.68,výpiszemailovejkomunikácieč.l.69,zápisnicaopojednávaníč.l.70-77,písomné

podania súdu predvolanie č.l. 78, pripojený email výstup z počítača žalobcu č.l. 79, 80, dohoda č.l. 81,
82, zápisnica o pojednávaní č.l. 84-93, vyčíslenie trov konania spln. práv. zást. žalovaného č.l. 94-95,
osvedčenie o registrácii pre DPH č.l. 96, rozsudok č.l. 97-106, ÚZ č.l. 107, podania súdu č.l. 108-109,
odvolanie spln. práv. zást. žalobcov č.l. 110-112, oznámenie č.l. 114, podanie súdu č.l. 115, vyjadrenie
odporcu k odvolaniu navrhovateľov č.l. 116-118, dohoda o plnomocenstve č.l. 119, rozsudok NS SR č.l.

120-121, uznesenie č.l. 122, PNÚ č.l. 123, predkladacia správa č.l. 124, podanie KS NR č.l. 125-126,
uznesenie č.l. 127-128, podania súdu č.l. 130-131, predkladacia správa č.l. 132, podania súdu č.l. 133,
žiadosť spln. práv. zást. žalovaného o odročenie pojednávania č.l. 134, podanie súdu č.l. 135-137,
vyčíslenie trov odvolacieho konania spln. práv. zást. žalovaného č.l. 138, prílohová obálka - zmluva osprostredkovaní č.l. 139, zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom KS NR č.l. 140-143, uznesenie
KS NR č.l. 144-153, podania súdu č.l. 154-155, podanie spln. práv. zást. žalobcov č.l. 156, podania
súdu č.l. 160-163, podanie spln. práv. zást. žalobcov č.l. 164, podania súdu č.l. 165-166, zápisnica o

pojednávaní č.l. 167-169, ÚZ č.l. 170, podania súdu č.l. 171-174, oznámenie spln. práv. zást. žalovaného
č.l. 178, oznámenie OR PZ LV č.l. 179, nedoručená súdna zásielka č.l. 180, oznámenie Obce L. C. č.l.
181, nedoručená súdna zásielka č.l. 182, podanie súdu č.l. 183, písomné podanie č.l. 184-187, zápisnica
o pojednávaní č.l. 188-193, podanie súdu č.l. 194, podanie spln. práv. zást. žalobcu - ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní č.l. 195-196, zápisnica o pojednávaní č.l. 197-198, podania súdu č.l. 199-201,

uplatnenie nákladov odporcu voči pohľadávke žalobcov č.l. 202-203, daňový doklad faktúra č.l. 204,
výpis z účtu č.l. 205, dohoda č.l. 206, výdavkový pokladničný doklad č.l. 207, zápisnica o pojednávaní
č.l. 208-211, ÚZ č.l. 212, podanie súdu č.l. 213, podanie spln. práv. zást. žalovaného č.l. 214, zmluva
o sprostredkovaní č.l. 215-216.

Podľa udania § 145 ods. 1 Obč. zák. platí, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Na základe § 544 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. platí, že ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

6C 141/2010

V zmysle ustanovenia § 545 ods. 1 Obč. zák. platí, že ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva
niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj
po jej zaplatení.

Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd podľa § 545a Obč. zák. znížiť s prihliadnutím na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobcov nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

Žalobcovi v rade A D. Š. a manž. v rade B K. Š., advokátom namietli neplatnosť (podľa žaloby absolútnej
a podľa vyjadrenia z dňa 31.01.2011 na č. l. 45-6 súdneho spisu relatívnej neplatnosti) právneho úkonu
uzatvorenej: Dohody o zložení blokovacieho depozitu“ z dňa 04.01.2010 a na tom základe, že malo dôjsť
k doplateniu tejto dohody dopísaním spôsobu zaplatenia kúpnej ceny žalovaným a to takým spôsobom s

akým žalobca nikdy nesúhlasil a preto žalobcovia žiadali vrátenie zloženej sumy blokovacieho depozitu
ako zmluvnej pokuty v objeme 2.000,- EUR.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Zák. v platnom znení (ďalej len Obč. zák.) platí, že
účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu; ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať

obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 51 Obč. zák. sa nepomenovaná zmluva

považuje za platnú len za podmienky, že neodporuje obsahu ani
účelu Občianskeho zákonníka. Vzhľadom len k veľmi
všeobecnému vymedzeniu nepomenovaných zmlúv v zmysle ustanovenia § 51 Obč. zák., preto tietoprávne úkony musia obsahovať podľa možnosti čo najpodrobnejšie dojednania všetkých rozhodujúcich
zmluvných podmienok o úprave toho ktorého právneho vzťahu tak ako tomu došlo v prejednávanom
prípade.

Podľa ustanovenia § 40a Obč. zák. platí, že ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a ,
140 , § 145 ods. 1 , § 479 , § 589 , § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté
platí,akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžadujedohodaúčastníkov(§40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu,
ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Z uvedených je zrejmé ak by aj došlo k tzv.
excesu zo strany žalobcu R. Š. právny úkon by bol platný do doby kým by sa dotknutý subjekt neplatnosti
právneho úkonu nedovolal t. j. jedná sa o relatívnu neplatnosť nie o absolútnu neplatnosť.

6C 141/2010

Nakoľko rozhodnutie OS Levice bolo KS v Nitre zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, preto OS LV podľa § 226 O.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a preto v
ďalšom konaní sa súd riadil pokynmi odvolacieho súdu.

Podľa právne záväzného názoru KS v zrušovacom rozhodnutí z č. l. 151-2 súdneho spisu je zrejmé, že

zmluva o bolokovacom depozite je neplatná na tom základe, že porušuje zákaz vyslovený v ustanovení
§ 51 Obč. zák., o neodporovaní účelu zákona, ktorým je v prípade uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve
podľa § 50 Obč. zák. založenie zmluvnej povinnosti jedného alebo dvoch jej účastníkov. Uvedená
zmluvavšakneobsahuježiadenvynútiteľnýhlavnýzáväzok,pokiaľsatotižsubjektzaviažekuzatvoreniu
zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu je možné túto povinnosť vymáhať len žalobou na nahradenie

prejavu vôle podľa § 161 odseku 3 a O.s.p. Takáto žaloba však neprichádza do úvahy tam, kde má
budúcu zmluvu uzatvoriť osoba odlišná od účastníka zmluvy, s ktorou je dohodnuté, že uzavrie zmluvu
o budúcej zmluve. Nakoľko súd neposudzoval právny vzťah medzi predávajúcou a žalovaným založený
zmluvou o sprostredkovaní tak ako to bolo uvedené vyššie, odvolací súd nevyvodil záväzný právny
záver ani vo vzťahu k posúdeniu platnosti, respektíve neplatnosti zaisťovacieho záväzku dohody o

zmluvnej pokute. Na základe uvedených ak OS LV dospeje k záveru, že zmluva o sprostredkovaní nie
je zmluvou o priamom zastúpení a dohoda o zložení depozitu uzatvorená medzi účastníkmi konania
dňa 04.01.2010 teda zaväzovala k uzatvoreniu kúpnej zmluvy tretie osoby budúcich predávajúcich a
z toho dôvodu by bola pre rozpor s účelom zákona pre zmluvné dohody posudzovaná ako neplatná a
nemohla by takáto neplatná zmluva platne založiť zmluvnú vynútiteľnosť povinnosti žalobcu uzatvoriť

do 31.03.2010 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, respektíve kúpnu zmluvu. Napokon z akcesorickej
povahy zaisťovacieho záväzku vyplýva, že vedľajší zaisťovací záväzok nemôže platne vzniknúť bez
existencie platného hlavného záväzku preto je neplatné aj dojednanie o zmluvnej pokute. Na základe
uvedených podľa KS z pohľadu § 39 Obč. zák. OS LV nepostupoval pri posúdení platnosti zaisťovaného
a zaisťovacieho záväzku.

V prejednávanom prípade medzi účastníkmi konania bola dohodnutá konštrukcia obchodu tak, že sa
najprv uzatvorí dohoda o zložení blokovacieho depozitu, následne ešte pred uzatvorením samotnej
kúpnej zmluvy sa uzatvorí zmluva o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľností a až ako posledný právny
úkon sa uzatvorí samotná zmluva o kúpe nehnuteľností.

OS Levice postupovalo v zmysle právne záväzného pokynu Krajského súdu Nitra a doplnil dokazovanie
o výsluch vlastníčky nehnuteľnosti ktorá súdu potvrdila že udelila plnú moc manželovi avšak túto plnú
moc neudelila v overenej forme na voľné nakladanie s nehnuteľnosťami bez jej súčinnosti a preto neboljej manžel oprávnený na uzatvorenie právne záväznej zmluvy o budúcej zmluve, resp. samotnej zmluvy
o prevode vlastníctva nehnuteľností. Svedkyňa I.. L. D. pri opätovnom výsluchu na jednotlivé otázky
uviedla, že ona v tom čase síce chcela predať nehnuteľnosti a vo vzťahu k plnej moci manželovi uviedla,

že jej manžel asi mal jednu plnú moc neskôr v žalovanej spoločnosti im dali druhú plnú moc avšak ako
je zrejmé z obsahu spisového materiálu plná moc nebola v overenej forme s oprávnením samostatne
nakladaťsnehnuteľnosťamibezsúčinnostisvlastníčky.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdrozhodol
tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené. Súd uplatnený nárok v sume 2.000,- EUR nepriznal v
plnom rozsahu ale len v sume 1.600,- EUR a to z dôvodu, že celkový nárok znížil o sumu 400,- EUR,

ktorú sumu žalovaná spoločnosť uhradila na účet vlastníčky nehnuteľností p. I.. L. D. ako je zrejmé z
obsahu spisového materiálu. Podľa súdu nie je možné neprihliadať aj na tú skutočnosť, že účastníci
konania opakovane jednali spolu, osobne aj prostredníctvom e-mailu, došlo k inzerovaniu predmetnej
nehnuteľnosti čoho výsledkom bolo, že žalovanej spoločnosti sa podarilo zabezpečiť kupujúcich v osobe
žalobcov, niekoľkokrát sa za tým účelom stretli a preto podľa súdu by bolo v rozpore s dobrými mravmi
ak by aspoň v časti nákladov, ktoré žalovaná spoločnosť priamo uhradila vlastnícke nehnuteľností, v

sume 400,- EUR aby táto suma nebola zohľadnená v prospech žalovanej spoločnosti a tým by bola
znížená uplatnená suma 2.000,- EUR.

Podľa súdu neobstojím námietka žalobcov, že ešte pred prijatím EUR-a v citovanej zmluve sa dojednala
platby v EUR-ách ako v tom čase ešte neplatnej meny na území SR. Podľa súdu s touto argumentáciou

nemožno súhlasiť na tom základe už nepomerene skôr (t. j. ešte pred 24.10.2008) prebiehali prístupové
rokovania k vstupu do priestoru kde bude oficiálnym platidlom EUR-o a v tom čase už bolo známe,
opatrením NBS, že od 01.01.2009 sa na Slovensku bude platiť už len EUR-om a vo väčšine obchodných
prípadov s odloženou splatnosťou po 01.01.2009 bola platba alternatívne dojednaná aj v EUR-ách.

Na základe § 517 ods. 2 Obč. zák. platí, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády e. 87/1995 Z.z.. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd zaviazal žalovanú spoločnosť na zaplatenie peňažného záväzku aj s úrokmi z omeškania vo výške

9 % od 5.1.2010 do zaplatenia.

Súd o nárok na náhradu trov konania nerozhodol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého
ustanovenia citovaného zákona platí, že súd môže rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej;

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa citovaného ustanovenia ods.
2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie
súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to
neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b)súdprvéhostupňaneprihliadolkuskutočnostiamalebodôkazomnavrhovaným odvolateľomnapriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.