Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/226/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210411
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315210411.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu C.. A. R., nar.

X.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, T., proti žalovanému D.. B. G. D.., nar. XX.X.XXXX, bytom Ň. Č.. XX,
zastúpenému JUDr. Miroslavou Husovskou, advokátkou, Weberova 2, Prešov, o zaplatenie 1 369,42
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ýuhradiť žalobcovi 999,25 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 906,62 eur od 17.6.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 92,63 eur od 23.7.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške 46% z plnej náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 20.8.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy1369,42eur,vrátaneúrokuzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy1276,79eurod17.6.2015
do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 92,63 eur od 23.7.2015 do zaplatenia
a náhradu trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že ako advokát poskytol žalovanému právne
služby v súlade so Zák. č. 586/2003 Z. z. a to právne zastupovanie v spore vedenom na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. V súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z. z. doručil žalovanému
dve faktúry a to č. 1515 a 1915, vrátane vyúčtovania trov za poskytnuté právne služby a žalovaný tieto

faktúry neuhradil. K žalobe pripojil obidve faktúry a vyúčtovanie odmeny za poskytnuté právne služby.

2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu XC/XXX/XXXX-14 z 2.10.2015, ktorým podanej
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný podal dňa 19.10.2015 odpor voči vydanému platobnému rozkazu a žiadal podanú žalobu
zamietnuť z dôvodu, že žalobca ho ako advokát nepoučil o výške odmeny za jeden úkon právnej služby

a preto mu odmena nepatrí, v zmysle § 18 ods. 4 Zák. č. 586/2003 Z. z. Tiež namietal nesprávne
ustanovenie Vyhl. č. 655/2004, ktoré advokát použil pri určení výšky odmeny za jeden úkon právnej
služby, lebo mal vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky a za jeden úkon
právnej služby by mu za rok 2014 patrila suma 61,85 eur a za rok 2015 suma 64,53 eur. Tvrdil tiež, že
žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní právnej pomoci, lebo v jeho kancelárii
došlo k odberu biologického materiálu, za čo zaplatil sumu 150 eur, ale výsledky testu DNA mu neboli
poskytnuté.

4. K podanému odporu sa žalobca vyjadril tak, že obsah odporu považuje len za účelové tvrdenia
žalovaného, s cieľom vyhnúť sa úhrade trov právnych služieb a navrhol vypočuť svedkyňu,
zamestnankyňu kancelárie, na preukázanie skutočností, že žalovaný ako klient bol riadne poučenýo výške odmeny za zastupovanie, vrátane toho, že mu ako advokát poskytol zľavu 50%, čím využil
moderačné právo advokáta. Uviedol, že žalovanému poskytol vlastnú kanceláriu, za účelom odobratia
vzoriek DNA, poskytol mu viacero porád a úkonov, za ktoré si odmenu neúčtoval.

5. Súd považoval za nespornú skutočnosť, že žalobca ako advokát poskytol žalovanému právne služby
v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Spornou bola medzi
stranami skutočnosť, či žalobca ako advokát poučil žalovaného ako spotrebiteľa o výške odmeny za
jeden úkon právnej pomoci, či výška odmeny bola účtovaná v súlade s Vyhl. č. 655/2004 a či pri

poskytovaní právnej pomoci postupoval žalobca ako advokát s náležitou odbornou starostlivosťou a
teda, či všetky úkony právnej pomoci boli účelné.

6. Na preukázanie skutočností, ktoré boli medzi stranami sporné, súd vykonal dokazovanie výsluchom
strán, výsluchom svedkyne, oboznámil listinné dôkazy a to faktúry vystavené žalobcom a vyúčtovania
za poskytnutie právnych služieb a tiež oboznámil obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX.

7. Dôkazom - výsluchom žalobcu mal súd za preukázané, že ako advokát zastupoval žalovaného v
dvoch konaniach vedených na tunajšom súde a to v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu a v konaní o zapretie otcovstva. Žalobca tvrdil, že pri prevzatí zastúpenia žalovaného riadne a
podrobne poučil o tom, akým spôsobom mu právna pomoc bude poskytnutá a tiež ho poučil o výške

odmeny za jeden úkon právnej pomoci. Pri oboznámení žalovaného s výškou odmeny za jeden úkon
právnej pomoci tiež ako advokát využil svoje moderačné oprávnenie a poskytol žalovanému zľavu vo
výške 50% z celkového nároku na odmenu. Pokiaľ ide o výpočet výšky odmeny za jeden úkon, tak
žalovaného poučil o tom, že základom pre výpočet bude nárok matky dieťaťa na určenie výživného vo
výške 280 eur, pretože žiadala sumu 250 eur ako bežné výživné a 30 eur na tvorbu úspor, čiže spolu

280 eur. Táto suma sa vynásobí dvanástimi mesiacmi a potom sa ešte vynásobí piatimi rokmi, teda
základom pre výpočet bude suma 16 800 eur. Pri takomto základe by mal jeden úkon právnej pomoci
hodnotu 336,94 eur, ale keďže poskytol žalovanému 50% zľavu, tak jeden úkon právnej pomoci účtoval
vo výške 168,47 eur. Potvrdil, že medzi ním a žalovaným nebola uzavretá žiadna osobitná písomná
dohoda o odmene za poskytnutie právnych služieb a preto pri výpočte postupoval podľa tarifnej odmeny,

v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z. z.

8. Na preukázanie skutočnosti, že žalovaného riadne poučil o výške odmeny poukázal jednak na obsah
písomného plnomocenstva na zastupovanie žalovaného v konaní XXP/XXX/XXXX a jednak navrhol
ako svedkyňu vypočuť svoju manželku, ktorá je advokátskou koncipientkou a zamestnankyňou jeho

kancelárie. Poukázal na to, že počula rozhovor medzi ním a žalovaným a môže potvrdiť, že žalovaný
bol riadne poučený o výške odmeny a poskytnutí zľavy.

9. Keďže ho zastupoval aj v konaní o zapretie otcovstva, tak mu vysvetlil, že ide o konanie, ktoré sa
nedá ohodnotiť a bude tam účtovaná tarifná odmena v súlade s vyhláškou. Pokiaľ ide o poskytnutie

kancelárie na odobratie vzoriek biologického materiálu na zabezpečenie znaleckého posudku z odboru
DNA na preukázanie otcovstva žalovaného k maloletému dieťaťu, tak uviedol, že svoju kanceláriu
poskytol bezplatne a nemohol žiadnym spôsobom zabezpečiť, aby výsledok testu DNA matka dieťaťa
poskytla aj otcovi.

10. Keďže žalovaný namietal, že zálohová faktúra, na základe ktorej žalovaný zaplatil zálohu na
poskytnutie právnych služieb je z 26.9.2014 a plnomocenstvo až z 23.10.2014, tak to vysvetlil tým, že
toto plnomocenstvo bolo ním ako advokátom podpísané až 23.10.2014, keď bolo doručované súdu. K
poučeniu žalovaného o výške odmeny však došlo už pred vystavením zálohovej faktúry z 26.9.2014.
Žalobca ďalej uviedol, že keď žalovanému vystavil prvú faktúru a zaslal mu vyúčtovanie k tejto faktúre,

tak žalovaný od neho chcel zľavu 70% za poskytnuté služby a ešte ho požiadal o vypracovanie odvolania
voči uzneseniu o predbežnom opatrení, čo aj urobil a vystavil druhú faktúru za tento úkon.

11. Keďže žalovaný namietal aj výpočet výšky odmeny za jeden úkon poskytnutej právnej pomoci,
žalobcatvrdil,žepostupovalstriktnepodľaVyhl.č.655/2004Z.z.,ktorájezáväznýmprávnympredpisom

a ako advokát nie je oprávnený posudzovať, či výška odmeny je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie.
Práve preto, že odmena za jeden úkon právnej pomoci by bola vysoká, poskytol žalovanému zľavu 50%.12. K tvrdeniu žalovaného, že nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a nie všetky úkony
právnej pomoci boli účelné, sa vyjadril tak, že žiaden právny predpis nevylučuje, aby samostatným
úkonom sa vyjadril k veci a ďalším samostatným úkonom navrhol prerušenie konania. O tomto úkone

bol žalovaný informovaný, rovnako aj o tom, že existujú dva rozdielne právne názory na riešenie danej
situácie, ale žalovaný trval na tom, aby takýto úkon bol urobený. Ďalšie vyjadrenie k návrhu bolo
realizované na základe výzvy súdu a uviedol v ňom len tie skutočnosti a poznatky, ktoré mu povedal
žalovaný. Žalovaný dodal listinné dôkazy po častiach a preto prehľad mesačných výdavkov žalovaného
zo 17.11.2014 bolo súdu doručené až 3.2.2015. Vyjadrenie z 2.3.2015 bolo vyjadrením k listinným

dôkazom predloženým matkou ohľadne výdavkov maloletej. Návrhy na vykonanie dôkazov z 13.3.2015,
9.4.2015 a 21.4.2015 boli na žiadosť samotného žalovaného, ktorý mal záujem na čo najrýchlejšom
zabezpečení znaleckého posudku z odboru DNA, ktorým by sa preukázalo, že nie je otcom maloletého
dieťaťa. Na záver uviedol, že právna pomoc bola žalovanému poskytnutá a je len vecou súdu, ako o jej
výške rozhodne, ale žiadal, aby jeho žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu.

13. Na preukázanie skutočností tvrdených žalobcom, žalobca predložil listinné dôkazy a to faktúru č.
1515, splatnú 16.6.2015, ktorou žalobca fakturoval trovy právnych služieb za zastupovanie v súdnom
konaní vedenom na OS Humenné pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, za obdobie od prevzatia zastúpenia
do 21.4.2015 vrátane a to vo výške 1 606,79 eur, z čoho bola odpočítaná záloha vo výške 330 eur a
preto žalobca fakturoval sumu 1 276,79 eur. K tejto faktúre žalobca doložil aj vyúčtovanie trov právnych

služieb, ktoré boli účtované v súlade s § 10 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. tak, že tarifná hodnota pre
výpočetodmenyjesuma16800eur,vypočítanáakopäťnásobokročnéhoplneniauplatnenéhopodaným
návrhom, t. j. 280 eur, krát 12 mesiacov, krát 5 rokov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby bola určená sumou 336,94 eur a po dohode bola znížená o 50%, teda jeden úkon bol
účtovaný vo výške 168,47 eur. Ďalej bola účtovaná paušálna náhrada hotových výdavkov za jeden úkon

právnej služby podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a to v roku 2014 vo výške 8,04 eur a v roku 2015
vo výške 8,39 eur. Odmena bola účtovaná za nasledovné úkony v nasledovnej výške:
1. prevzatie a príprava zastúpenia, rok 2014, vo výške 168,47 eur,
2. písomné vyjadrenie k návrhu dňa 23.10.2014, vo výške 168,47 eur,
3. písomný návrh na prerušenie konania dňa 23.10.2014, 1 odmeny, vo výške 84,24 eur,

4. pojednávanie na OS Humenné, dňa 28.10.2014, vo výške 168,47 eur,
5. písomné vyjadrenie zo 17.11.2014, vo výške 168,47 eur,
6. pojednávanie na OS Humenné dňa 4.2.2015, vo výške 168,47 eur,
7. písomné vyjadrenie z 2.3.2015, vo výške 168,47 eur,
8. písomný návrh na vykonanie dôkazu z 13.3.2015, 1 odmeny, vo výške 84,24 eur,

9. písomný návrh na vykonanie dôkazu z 9.4.2015, 1 odmeny, vo výške 84,24 eur,
10. písomný návrh na vykonanie dôkazu z 21.4.2015, 1 odmeny, vo výške 84,24 eur,
11. pojednávanie na OS Humenné dňa 21.4.2015, vo výške 168,47 eur.
Spoluodmenazaposkytnutéúkonyprávnejpomocibolaúčtovanávovýške1516,25eurabolaúčtovaná
aj paušálna náhrada hotových výdavkov za 5 úkonov právnej služby po 8,04 eur a za 6 úkonov právnej

služby po 8,39 eur, spolu vo výške 90,54 eur. Celkovo tak na základe predmetného vyúčtovania žalobca
žiadal uhradiť sumu 1 606,79 eur.

14. Žalobca tiež predložil faktúru č. 1915, splatnú dňa 22.7.2015, ktorou fakturoval trovy právnych
služieb za zastupovanie v súdnom konaní 19P/267/2014, za obdobie od 22.4.2015 do 3.6.2015, vo

výške 92,63 eur. K tomu doložil vyúčtovanie trov právnych služieb, kde výpočet základu a odmeny za
jeden úkon právnej pomoci bol uvedený rovnako ako v predchádzajúcom vyúčtovaní s tým, že išlo o
odmenu za jeden úkon právnej pomoci a to spísanie odvolania z 3.6.2015, proti uzneseniu OS Humenné
z15.5.2015,1odmeny,vovýške84,24euraktomubolaúčtovanápaušálnanáhradahotovýchvýdavkov
vo výške 8,39 eur, spolu tak bolo účtovaných 92,63 eur.

15. Súd vykonal dôkaz na návrh žalobcu a oboznámil sa s plnomocenstvom udeleným žalovaným pre
žalobcu ako advokáta na zastupovanie žalovaného v konaní XXP/XXX/XXXX, pretože žalobca týmto
dôkazom preukazoval, že žalovaný bol riadne poučený o výške odmeny. Z predloženého plnomocenstva
vyplýva, že žalovaný bol poučený nasledovne: „viem, že podľa zmluvy o poskytnutí právnych služieb

patrí advokátovi odmena za toto zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času, v súlade so
Zák. č. 586/2003 Z. z. a Vyhl. č. 655/2004 Z. z., ak sa nedohodnú inak. Zároveň prehlasujem, že som bol
advokátom informovaný o výške odmeny a náhradách za právne zastúpenie v zmysle vyššie uvádzanej
vyhlášky. Povinný som ju zaplatiť kedykoľvek mi bude vyúčtovaná spoločne a nerozdielne s tým, ktoríso mnou udelili toto plnomocenstvo, bez ohľadu na to, či bola prisúdená odporcovi. Som povinný dať
primeraný preddavok podľa postupu prác, zároveň súhlasím, aby advokát používal pri úkonoch môjho
zastupovania mimo sídla jeho kancelárie vlastné motorové vozidlo“.

16. Žalovaný poprel nárok žalobcu čo do základu, aj čo do výšky a súd vykonal dôkaz jeho výsluchom.
Žalovaný uviedol, že navštívil žalobcu v jeho advokátskej kancelárii, lebo potreboval právne zastúpenie
v dvoch veciach a to o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a o zapretie otcovstva k tomuto
dieťaťu. Na úvod sa pýtal žalobcu na výšku odmeny za poskytnutie právnych služieb a tvrdil, že žalobca

mu povedal, že hodnota jedného úkonu bude 60 eur. Žalovaný s tým súhlasil a zaslal mu zálohu na trovy
zastúpenia vo výške 600 eur. Podľa žalovaného pri prvom jednaní nebol nikto prítomný.

17. Žalovaný uviedol, že nebol spokojný s právnymi službami, ktoré mu žalovaný poskytol, lebo
nezabezpečil, aby výsledky znaleckého dokazovania prostredníctvom DNA boli doručené žalovanému,
hoci vzorky na toto skúmanie boli odobraté za prítomnosti všetkých zúčastnených v kancelárii žalobcu.

Matka dieťaťa výsledok testu DNA napokon žalovanému neposkytla, lebo bol v jeho prospech. Tiež
žalovaný nebol spokojný s tým, že bolo nariadené predbežné opatrenie a žiadal žalobcu, aby napísal
odvolanie, ale ten tak neurobil s odôvodnením, že aj tak by bolo zamietnuté. Preto sa žalovaný rozhodol
požiadať žalobcu o vyúčtovanie poskytnutých právnych služieb. Vtedy mu žalobca vystavil faktúru č.
1515 a žalovaný tvrdil, že až z tejto faktúry sa dozvedel, akým spôsobom žalobca vypočítal výšku

odmeny a vtedy mu aj vysvetlil mechanizmus, ako túto výšku vypočítal. Žalovaný poprel, aby žiadal
od žalobcu zľavu 70% a tiež poprel, aby na zľave 50% sa dohodli už pri prvom stretnutí. Potvrdil, že
podpísal plnomocenstvo pre žalobcu, aby ho zastupoval v konaní XXP/XXX/XXXX, ale s vedomím, že
odmena za jeden úkon právnej pomoci bude 60 eur. Tvrdil, že ak by pri podpisovaní plnomocenstva
vedel, že odmena za jeden úkon právnej pomoci je vyššia, ako výživné žiadané matkou dieťaťa, tak by

z kancelárie žalobcu ihneď odišiel. Potvrdil však aj skutočnosť, že po doručení faktúry a vyúčtovania
požiadal žalobcu ešte o spísanie odvolania proti predbežnému opatreniu, lebo nemal za kým iným ísť.
Pokiaľ ide o jednotlivé úkony právnej pomoci, uviedol, že o niektorých úkonoch bol poučený, ale o
niektorých nie a keďže nie je právnik, väčšinou o tom, aký úkon je potrebné urobiť rozhodoval samotný
žalobca. Žalovaný trval na tom, že žiadna osobitná dohoda o odmene za poskytnutie právnych služieb

medzi ním a žalobcom uzatvorená nebola a tiež trval na tom, že výška odmeny za jeden úkon právnej
pomoci bola dohodnutá v sume 60 eur.

18. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že žalobca vystavil žalovanému zálohovú
faktúru už 26.9.2014, pričom samotné plnomocenstvo, ktoré bolo založené do spisu XXP/XXX/XXXX

bolo podpísané žalobcom až 23.10.2014. Z toho podľa nej vyplýva, že žalobca nemohol poučiť
žalovaného o výške odmeny pri prevzatí zastúpenia, lebo k tomu došlo neskôr, ako vystavil zálohovú
faktúru. Žalovaný sa výšku odmeny za poskytnutie právnej pomoci dozvedel až dňa 9.6.2015, kedy
zároveň žalobca napísal odvolanie voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.

19. Právna zástupkyňa žalovaného namietala aj skutočnosť, že žalobca postupoval pri poskytnutí
právnej pomoci s náležitou odbornou starostlivosťou a namietala, že niektoré úkony žalobcu boli
neúčelné. Namietala skutočnosť, že návrh na prerušenie konania bol napísaný v ten istý deň, ako
vyjadrenie k návrhu a mohlo byť súčasťou tohto vyjadrenia. Podľa nej aj samotné vyjadrenie k veci
z 23.10.2014 bolo nedostatočne kvalifikovane napísané, lebo žalobca ako advokát mal najprv zistiť

majetkové, rodinné a osobné pomery žalovaného a uviesť to vo vyjadrení k návrhu. Mal vedieť aké
podklady ku kvalifikovanému vyjadreniu potrebuje. Z toho istého dôvodu namietala aj ďalšie vyjadrenia
zo 4.2.2015, 2.3.2015, 13.3.2015, 9.4.2015 a 21.4.2015. Mohli byť urobené v jednom podaní. Niektoré
z nich neboli vôbec potrebné a napríklad vyjadrenie zo 17.11.2014 bolo súdu zaslané až 3.2.2015. Tiež
namietala návrhy na vykonanie dôkazov z 13.3.2015, 9.4.2015 a 21.4.2015, lebo nimi žalobca vyzýval

súd, aby ten vyzval spoločnosť, ktorá vykonala test DNA, aby zaslala súdu posudok. Tieto úkony boli
neúčelné, nehospodárne a preto žiadala, aby súd odmenu za ich vykonanie nepriznal. Poukazovala na
to, že žalobca pri odoberaní vzoriek na test DNA v jeho kancelárii neurobil žiadny relevantný úkon, ktorý
by zabezpečil výhodu pre žalovaného, aby mohol disponovať takýmto dôkazom.

20. Súd vykonal aj dôkaz výsluchom svedkyne C.. L. R., lebo tento dôkaz navrhol žalobca. Svedkyňa
vo svojej výpovedi uviedla, že je advokátskou koncipientkou a teda zamestnankyňou žalobcu, ale je
zároveň aj jeho manželkou. Majú k dispozícii dve kancelárie, ale priestor je tak málo odhlučnený, že
aj pri zatvorených dverách je v kancelárii, kde ona sedí, počuť aj bežný rozhovor žalobcu s klientom.Uviedla, že si pamätá na to, ako sa žalovaný dostavil do ich kancelárie a rozprával o skutočnostiach, pre
ktoré potreboval právnu pomoc. Došlo k dohode o zastupovaní žalovaného žalobcom v dvoch súdnych
konaniach. Konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu už bolo začaté, teda predmet sporu

bol známy a žalobca vysvetlil žalovanému, akým spôsobom sa bude vypočítavať odmena za jeden úkon
právnej pomoci. Povedal mu, že základom je mesačné plnenie, ktoré žiada matka, ktoré sa vynásobí
piatimi rokmi a toto bude základom pre výpočet samotnej odmeny, čo bola podľa nej suma zhruba 330
eur. Žalobca hneď vtedy povedal žalovanému, že mu zníži odmenu na 50% tak, aby jeden úkon bol v
hodnote zruba 160 eur. Žalovaný nič nenamietal, nijako to nekomentoval a jeho prioritou bolo, aby sa

rýchlo konalo o zapretí jeho otcovstva k dieťaťu. Svedkyňa jednoznačne potvrdila, že počula rozhovor
medzi žalobcom a žalovaným ohľadne poučenia žalobcu o výške odmeny za jeden úkon právnej pomoci
a na základe toho došlo k právnemu zastúpeniu. Tiež potvrdila, že keď bol žalovaný oboznámený s
vyúčtovanímodmeny,takstýmnebolspokojnýapovedal,žechcezľavu70%,ktorúmužalobcaodmietol
poskytnúť. Svedkyňa uviedla, že si na tento prípad dobre pamätá, lebo sa so žalobcom ako advokátom
rozprávala o vypočítaní výšky odmeny za zastupovanie v konaniach o určenie výživného. Bola to pre

ňu nová skúsenosť a zaujalo ju to, lebo tam vyšla vysoká suma a keby advokát nepoužil moderačné
oprávnenie, tak v danom regióne by si niektorí klienti zastupovanie advokátom v daných sporoch ani
nemohli dovoliť. Dokonca uviedla, ako bol žalovaný oblečený, keď navštívil žalobcu prvý krát a bol mu
vysvetľovaný spôsob výpočtu odmeny, aj ako bol oblečený, keď mu bolo dané vyúčtovanie. Rozhodne
poprela, aby v konaní o určenie výživného mohla byť dohodnutá odmena za jeden úkon právnej pomoci

po 60 eur, lebo takáto odmena bola možná, ale len v konaní o zapretie otcovstva.

21. Obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX mal súd za preukázané, ktoré
úkony žalobca ako advokát a právny zástupca žalovaného v danom konaní urobil. Bolo preukázané,
že išlo o jednotlivé úkony tak, ako ich označil žalobca vo vyúčtovaní trov právnych služieb k faktúre č.

1515 a č. 1915.

22. Jednotlivé vykonané dôkazy súd vyhodnotil nasledovne. Medzi účastníkmi konania bola
predovšetkým sporná skutočnosť, či žalobca ako advokát poučil žalovaného ako spotrebiteľa o výške
odmeny za jeden úkon právnej pomoci. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že žalovaný bol zo strany žalobcu dostatočným spôsobom poučený o tom, akým spôsobom sa
odmena bude vypočítavať, aj o výške odmeny za jeden úkon právnej pomoci. Táto skutočnosť bola
potvrdená jednak výsluchom samotného žalobcu, výsluchom svedkyne, ale aj obsahom plnomocenstva
založeného v spise XXP/XXX/XXXX. Žalobca jednoznačne tvrdil, že žalovaného poučil o tom, že
základom odmeny je výška plnenia, ktorú žiadala ako výživné pre maloleté dieťa matka dieťaťa v konaní

o úpravu práv a povinností. Keďže išlo o sumu 280 eur mesačne, základ pre výpočet odmeny sa
určí ako päťnásobok ročného plnenia. Keďže išlo o sumu 336,94 eur, žalobca poskytol žalovanému
zľavu vo výške 50%. Mimo výpovede samotného žalobcu to potvrdila aj svedkyňa C.. L. R., ktorá
je advokátskou koncipientkou, ale zároveň aj manželkou žalobcu. Výpoveď tejto svedkyne bola zo
strany žalovaného hodnotená ako nedôveryhodná pre jej príbuzenský pomer k žalobcovi. Je však

nutné konštatovať, že pri jednaní advokáta s klientom sa zvyčajne nenachádza žiadna tretia osoba,
mimo advokátskeho koncipienta, lebo sa preberajú citlivé osobné údaje klienta a advokát je viazaný
mlčanlivosťou o skutočnostiach, o ktorých sa pri jednaní s klientom dozvie. Nemožno neakceptovať
výpoveď svedkyne ako dôveryhodnú len z toho dôvodu, že ako advokátska koncipientka, je zároveň
manželkou žalobcu. Naopak, jej výpoveď pred súdom vyznela dôveryhodne, pamätala si rozhodné

skutočnosti, aj ich podrobne opísala a zdôvodnila prečo si zapamätala rozhovor medzi žalobcom a
žalovaným o výpočte výšky odmeny. Odôvodnila to tým, že to bola pre ňu nová právna skúsenosť a
zároveň sama usúdila, že výpočet odmeny je nastavený tak, že odmena advokáta môže byť v niektorých
prípadochdosťvysoká.Tedasúdjejsvedeckúvýpoveďposúdilakodôveryhodnúapodporujúcutvrdeniu
žalobcu o tom, že žalovaného riadne poučil.

23. Ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou poučenie žalovaného zo strany žalobcu o výške odmeny je
samotné plnomocenstvo v spise XXP/XXX/XXXX. Ide o písomné plnomocenstvo, pričom žalovaný
potvrdil, že ho podpísal. V tomto plnomocenstve bol poučený o tom, že výška odmeny sa bude
vypočítavať podľa Vyhl. č. 655/2004 Z. z. a zároveň prehlásil, že bol advokátom informovaný o

výške odmeny a náhradách za právne zastupovanie. Podľa názoru súdu stačil v tomto písomnom
plnomocenstve odkaz na právny predpis, podľa ktorého bude advokát postupovať pri výpočte výšky
odmeny, lebo žalovaný mal možnosť s týmto predpisom sa oboznámiť a nebolo potrebné v tomto
plnomocenstve uvádzať presnú sumu za jeden úkon právnej pomoci.24. Podľa § 18 ods. 4 Zák. č. 586/2003 Z. z., advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby
informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte

pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej
služby vykonať bezodkladne.

25. Teda na základe hore uvedeného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný bol o výške
odmeny a spôsobe jej výpočtu riadne poučený a teda má právo na poskytnutie odmeny. Žalovaný na

preukázanie svojho tvrdenia o tom, že riadne poučený nebol, mimo svojej výpovede, nenavrhol žiadne
prostriedky procesnej obrany.

26. Medzi účastníkmi konania bola spornou aj skutočnosť, aká mala byť výška odmeny za jeden úkon
právnej pomoci. Žalovaný tvrdil, že to mala byť suma 60 eur, ale na preukázanie tohto tvrdenia, mimo
svojej výpovede, nenavrhol žiaden prostriedok procesnej obrany. Naopak, medzi účastníkmi nebola

spornou skutočnosť, že medzi nimi nebola uzatvorená žiadna osobitná dohoda o odmene advokáta.
V písomnom plnomocenstve bol žalovaný poučený o tom, že odmena sa bude účtovať podľa Vyhl. č.
655/2004 Z. z.

27. Podľa § 1 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z. z., odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi

advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Podľa § 10 ods. 3 hore citovanej vyhlášky, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná
hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako 5 rokov alebo o plnenie

na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

28. V konaní nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi bola dohodnutá zmluvná odmena a preto
žalobca má nárok na tarifnú odmenu, pričom tarifnou hodnotou v danom prípade bol päťnásobok
ročného plnenia. Ročným plnením bola suma 3 360 eur (280 eur výživné za jeden mesiac, krát 12

mesiacov), päťnásobok ročného plnenia bola v danom prípade suma 16 800 eur. Hodnota jedného
úkonu právnej pomoci bola v takom prípade podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. suma 336,94 eur.
Žalobca ako advokát využil svoje moderačné oprávnenie a hodnotu jedného úkonu znížil na polovicu,
to znamená na sumu 168,47 eur a to v zmysle § 13 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z.

29. Medzi účastníkmi bola spornou aj skutočnosť, či žalobca postupoval pri poskytnutí právnych služieb
žalovanému s náležitou odbornou starostlivosťou. Súd vykonal dôkaz s oboznámením sa s obsahom
spisu XXP/XXX/XXXX a zistil, že niektoré z vykonaných úkonov boli neúčelné.

30. Podľa § 18 ods. 2 Zák. č. 586/2003 Z. z., advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať

s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom
a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.

Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých
nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

31. Súd nepriznal žalobcovi odmenu za 4 úkony právnej pomoci označené číslami 3, 8, 9 a 10 v jeho
vyúčtovaní. Išlo o písomný návrh na prerušenie konania z 23.10.2014 a písomné návrhy na vykonanie

dôkazu zo dňa 13.3.2015, 9.4.2015 a 21.4.2015. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, ten bol
vyhotovený a súdu odoslaný v rovnaký deň ako vyjadrenie k návrhu a žalobcovi nič nebránilo, aby návrh
na prerušenie konania zakomponoval do podania, ktorým sa vyjadroval k veci samej. Samostatný návrh
naprerušeniekonaniasúdpovažovalzaneúčelný.Rovnakosúdpovažovalzaneúčelnépísomnénávrhy
na vykonanie dôkazu a to vyžiadanie výsledkov testu DNA od spoločnosti MedGene s.r.o. Bratislava,

lebo sa netýkali konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a ak by súd v danom konaní
taký dôkaz aj zabezpečil, nemal by na samotné konanie vplyv. V konaní o určenie práv a povinností k
maloletému dieťaťu súd nemohol rozhodnúť o zapretí otcovstva žalovaného k dieťaťu a nemohol to riešiť
ani ako predbežnú otázku, lebo sa viedlo samostatné konanie. Až do rozhodnutia súdu o osobnom stavez konania o zapretie otcovstva, bol súd v konaní o úpravu práv a povinností k dieťaťu viazaný samotným
rodným listom dieťaťa, v ktorom bol žalovaný zapísaný ako otec. Dokonca návrh na vykonanie dôkazu z
9.4.2015 bol totožný s návrhom vo veci XXC/XXX/XXXX. Návrh na vykonanie dôkazu z 21.4.2015 bol do

konania doložený v deň konania pojednávania a nič nebránilo žalobcovi takýto návrh predložiť priamo
na pojednávaní. Z týchto dôvodov súd nepriznal žalobcovi odmenu za hore uvedené úkony.

32. Súd priznal odmenu za úkony - príprava a prevzatie veci, písomné vyjadrenie k veci, účasť na
pojednávaniach 28.10.2014, 4.2.2015 a 21.4.2015, písomné vyjadrenie zo 17.11.2014, lebo išlo o

výdavky žalovaného, o ktorých žalovaný poskytol žalobcovi listinné dôkazy až v priebehu sporu a
písomné vyjadrenie z 2.3.2015, lebo išlo o vyjadrenie k výdavkom maloletej a to na základe výzvy
súdu. Všetky tieto úkony priznal vo výške 168,47 eur. Tiež priznal odmenu za napísanie odvolania voči
uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a to vo výške 1 úkonu, t. j. 84,24 eur. Spolu tak za úkony
súd priznal odmenu vo výške 1 263,53 eur. K tomu súd priznal aj paušálnu náhradu a to za 4 úkony v
roku 2014 po 8,04 eur, teda vo výške 32,16 eur a za 4 úkony v roku 2015 po 8,39 eur, spolu 33,56 eur.

Paušálna náhrada spolu bola priznaná vo výške 65,72 eur. Odmena advokáta za jednotlivé úkony spolu
s paušálnou náhradou bola priznaná vo výške 1 329,25 eur, z čoho súd odpočítal zálohu vo výške 330
eur a teda celkovo žalobcovi priznal sumu 999,25 eur. Keďže žalobca žiadal sumu 1 369,42 eur, súd
žalobu zamietol v časti o zaplatenie 370,17 eur.

33. Keďže žalobca vystavil faktúry na zaplatenie odmeny tak, že faktúra č. 1515 bola splatná dňa
16.6.2015 a žalovaný ju neuhradil, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 906,62 eur od 17.6.2015 do zaplatenia. Faktúra č. 1915 bola splatná dňa 22.7.2015 a ani túto
žalovaný neuhradil, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 92,63 eur
od 23.7.2015 do zaplatenia.

34. Úrok z omeškania bol priznaný v zmysle § 517 ods. 1 OZ, podľa ktorého, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.
z., podľa § 3 ods. 1 je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade je výška úroku z omeškania 5,05% z dlžnej sumy ročne.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia,
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný
čiastočne, lebo predmetom konania bola suma 1 369,42 eur. Súd priznal žalobcovi 999,25 eur, čo je

72,99% úspech v spore. Keďže žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie 370,17 eur, mal žalovaný
úspech v konaní vo výške 27,01%. Od úspechu žalobcu súd odpočítal úspech žalovaného a zistil, že
žalobca mal v konaní úspech vo výške 45,98%, čo súd zaokrúhlil na sumu 46%.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.