Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 4, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113235243
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113235243.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, T., 2/
G. L., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX, T., o zaplatenie 3.913,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23. mája 2016, č.k. 27C/187/2015-105, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil platobný rozkaz Okresného súdu
Trnava, č.k. 14Ro/314/2013-28 zo dňa 19.6.2014. Žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu
trovkonania.Zodôvodneniarozsudkuvyplynulo,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa30.12.2013
domáhal na žalovaných 1/, 2/ zaplatenia sumy 3.913,78 eur s úrokom z omeškania zo splátok splatných
od 21.1.2001 do 20.2.2013 vo výške 357,50 eur a úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 3.913,78
eur od 21.2.2013 do zaplatenia a trov konania z titulu nezaplateného úveru. Uviedol, že úver poskytla

Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaným 1/, 2/ vo výške 9.958,18 eur. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 10.12.2009 Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku postúpila na žalobcu vo výške
14.617,02eur,ztohoistina12.894,74euraúrokzomeškania1.722,28eur,ktorýsivkonaníneuplatňuje.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému 1/ do vlastných rúk, preto
podľa § 173 ods. 2 veta tretia O.s.p. platobný rozkaz zrušil. Žalovaný 2/ uviedol, že zaplatil ako ručiteľ
na účet žalobcu sumu 3.913,78 eur. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaný 1/ uzatvorili zmluvu o úvere č. 0182561297 dňa 2.3.2005.

Zmluvou bol žalovanému 1/ poskytnutý úver vo výške 9.958,18 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v splátkach
po 150,53 eur mesačne, k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.4.2005 a poslednej splátky
20.2.2013 s 9,1% úrokom, poplatkom za správu úveru 1,66 eur. RPMN nebola dohodnutá. Zároveň v
rovnaký deň uzatvorila banka so žalovaným 2/ dohodu o ručení. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia
26 splátok splatných od 20.1.2011 do 20.2.2013. Neuplatňuje si postúpený úrok z omeškania 1.722,28
eur. Dňa 29.11.2013 žalobca zaslal žalovaným pokus o zmier, v ktorom im oznámil, že pôvodný veriteľ
Slovenská sporiteľňa, a.s., dňa 20.2.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Z prehľadu splátok súd

zistil, že žalovaní zaplatili 559,98 eur v splátkach, pričom boli v omeškaní od 20.12.2006. Poslednú
splátku zaplatili 20.11.2006. Odvtedy nezaplatili žiadnu sumu. Právne súd prvej inštancie vec posúdil
podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 52, podľa §
546, podľa § 548, podľa § 524 O.z., podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa§ 39 O.z.. Súd sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorej preskúmanie je imanentnou
súčasťou súdneho konania. Z článku 7.6 všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne,
a.s., vyplýva, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka bola banka okrem iného oprávnená

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Podľa
tvrdenia žalobcu banka túto možnosť nevyužila a žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver
nadobudol mimoriadnu splatnosť alebo zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ
ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné urobiť záver o tom, že by bola platne
postúpená pohľadávka uplatnená žalobcom v konaní. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách

vyplýva,žebankamôžepostúpiťinémusubjektuibatúčasťpohľadávky,ktorázodpovedánesplácanému
dlhu. Pokiaľ teda banka postúpila zmluvou z 10.2.2009 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu
žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia
pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti) banka nebola
oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 10.12.2009 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 O.z. pre rozpor s § 92 ods. 8

zákona o bankách a žalobcovi na podanie žaloby chýba aktívna legitimácia. Súd preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podal
odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil

skutkový stav. Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení
pohľadávky spolu s podacími hárkami, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd mal povinnosť z týchto oznámení vychádzať. Poukázal
tu na rozsudok NS SR zo dňa 11.6.2003, sp.zn. 4 Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Žiline,
sp.zn. 8Co/564/2015 a Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 9Co/133/2013. Zastáva názor, že ustanovenie §

92 ods. 8 zákona o bankách (ZoB) nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok ale iba o podmienkach, za splnenia
ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

Norma obsiahnutá v ustanovení § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku
klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou
bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Tu poukázal na názor Doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD.,
LL.M., publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, z ktorého vyplýva, že doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S

nedoručením výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy
teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok ale len sankcie
vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 ZoB. Upriamil
pozornosť súdu na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok boli
žalovaní 1/, 2/ ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1177 dní, teda súčet všetkých

omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol
jeden rok. Teda omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, žalobca zastáva názor, že
právny predchodca žalobcu by konal v súlade s § 92 ods. 8 ZoB aj v takom prípade, ak by písomnú
výzvu žalovaným nezasielal. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto zastáva názor, že mu vznikol
nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa

nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Ďalej uviedol, že z ustanovenia § 92 ods. 8
ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.
Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je
dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj
zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak

je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom
zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia.
Tu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8Co/163/2015, Krajského súdu v Žiline,
sp.zn. 7Co/540/2015. Vzhľadom k uvedenému navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmeniť, žalobe vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým,

že si uplatňuje voči žalovaným trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutýrozsudok

ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie
je v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 27C/187/2015 je zaplatenie

sumy 3.913,78 eur s príslušenstvom, titulom nedoplatku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej
dňa 2.3.2005 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ ako ručiteľom a právnym predchodcom žalobcu
Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniežalobouuplatnenéhonárokuapretože
odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolacísúdanisprihliadnutímnaodvolacieargumentyžalobcunenachádzadôvod,prektorýbysamal

od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu však dodáva nasledovné:

8. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobcovi nepodarilo

preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, nepreukázal však
splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej
sporiteľne, a. s. Bratislava voči žalovaným ako dlžníkom.

9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobkyni postúpila
pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ

zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že
by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé
splátky úveru, so zaplatením ktorých boli žalovaní v omeškaní.11. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej

pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka
postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobkyni, postupovala v rozpore s § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver
(nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z
úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 10. decembra

2009 je preto minimálne v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ (pre rozpor so zákonom).

12. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby

podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru
dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky,
poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie
banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane
spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek

počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá
napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu
zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.

13. Ustanovenie § 525 ods. 1 O.z. zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto
druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti

nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na
inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho
vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom
(bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 O.z. bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať

mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých
podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na
inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej
splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná,

pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda
jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom
vpriamomrozporesozákonomaakotakéjeneplatnévzmysle§39Obč.zák.,atonielenmedzistranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o
postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len

medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 O.z. účinné,
ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 O.z. ani prípadné oznámenie postupcu v
zmysle § 526 O.z. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez
toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

14. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 O.z., ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho
vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr.
tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., bol postupca v súdnom konaní, v ktorom takto
postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady

svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že
pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klientnapriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

15. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobkyňa nedokázala, že by v
čase, keď mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovaným postúpená (10. decembra
2009), boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku
90-dňového omeškania, nebolo však dokázané, že by boli žalovaní aj písomne (porov. § 92 ods.
8 cit. zákona) vyzvaní na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa tak nedokázala,

že pohľadávka voči žalovaným bola v čase jej postúpenia na žalobkyňu spôsobilá na postúpenie v
zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané,
že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobkyňa je oprávnená
pohľadávku voči žalovaným uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobkyňa
nepreukázala, že sa platne a účinne stala veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázala svoju
aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto bolo dôvodné jej žalobu zamietnuť.

16. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní
žalovaní 1/, 2/.

18. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).