Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220863
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117220863.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcu: E.. E. D.,

F.. XX.X.XXXX, T. H. X, H., právne zastúpená Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou so sídlom
Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovanému: Daňový úrad Prešov, so sídlom Hviezdoslavova č. 7, Prešov,
IČO: 42499500, o zaplatenie 558,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 558,47 Eur spolu úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z tejto sumy do 8.6.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.9.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na
zaplatenie sumy 558,47 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému uhradila sumu
2.342,26 eur na nesprávne číslo účtu, teda na číslo účtu iného daňového subjektu, pričom časť zo sumy
2.342,26 eur sumy vo výške 1.783,79 eur jej bola vrátená potom, čo suma vo výške 558,47 eur bola na
daňové účely zaúčtovaná v prospech tohto iného daňového subjektu. Žalobca preto opätovne uhradila
správcovi dane - žalovanému sumu 558,47 eur, preto sa domáhal duplicitne uhradenej čiastky, nakoľko

na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.

2. Súd vydal dňa 11.9.2017 pod č. k. 16 C 35/2017-17 platobný rozkaz, v ktorom uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom ako aj nahradiť mu trovy konania.

3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, preto ho tunajší súd uznesením č. k. 16 C
35/2017-22 zo dňa 28.1.2018 zrušil. V odpore žalovaný dôvodil, že k bezdôvodnému obohateniu došlo

nie na strane daňového úradu, ale na strane daňového subjektu, na účet ktorého daňovníčka omylom
daň uhradila.

4. Žalobkyňa sa k odporu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu 28.2.20218, pričom uviedla,
že pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, pričom je nesporné, že žalobkyňa opätovne uhradila
daňovému úradu sumu 558,47 eur už na svoj účet, teda dvakrát zaplatila časť svojho daňového
nedoplatku, pričom nemala vôľu platiť za iný daňový subjekt. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 6 Co 136/2011 z 29.5.2012.

5. K tomuto vyjadreniu žalobkyne sa písomným podaním doručeným súdu 16.3.2018 vyjadrila žalovaný,
ktorý uviedol, že žalobkyňou spôsobený omyl považuje za účelový, sugestívny a špekulatívny. Ohradilsa voči tvrdeniu že žalobkyňa bola povinná niečo žalovanému duplicitne hradiť. Namietal, že je len
správcom daní, nie vlastníkom, teda k bezdôvodnému obohateniu by mohlo dôjsť len strane daňového
subjektu, na účet ktorého bola nesprávne suma poukázaná. Daňový poriadok neuznáva prenos daňovej

povinnosti na iný daňový subjekt. Čísla účtov považoval za vizuálne dostatočne odlišné, aby k omylu
nedošlo. Navrhol žalobu zamietnuť a žalobkyni nepriznať náhradu trov konania

6. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vo veci ústne pojednávanie nenariaďoval, keďže
sa jednalo o jednoduché právne posúdenie veci a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000
eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznamom vyveseným na úradnej tabuli

súdu.

9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to samotnou
žalobou s prílohami, korešpondenčnou komunikáciou strán sporu, vyjadreniami strán sporu ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

10. Žalovaný písomným podaním z 20.4.2017 vyzval žalobcu ako daňový subjekt na úhradu nedoplatku
vzniknutého na dani z príjmov fyzickej osoby vo výške 2.342,26 eur.

11. Žalobca 31.3.2017 poukázala zo svojho účtu sumu 2.342,26 eur na účet číslo J.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX s uvedením variabilného symbolu XXXXXXXXXX, pričom ako
špecifické číslo uviedla svoje daňové identifikačné číslo XXXXXXXXXX, pričom zistila, že uvedenú sumu
omylom poukázala na číslo účtu iného daňového subjektu, konkrétne D. E., XXX XX H..

12. Žalobca 28.4.2017 požiadal o preúčtovanie už zaplatenej sumy 2.342,26 eur z účtu tohto iného

daňového subjektu na jej účet č. J..

13. Žalovaný oznámením z 9.5.2017 oznámil žalobcovi, že jej platba vo výške 2.342,26 eur bola
poukázané na účet daňového subjektu D. E., XXX XX H., pričom po zaúčtovaní dane bola suma vo
výške 1.783,79 eur preúčtovaná na účet žalobcu.

14. Žalobca 7.6.2017 opätovne uhradil žalovanému sumu 558,47 eur (rozdiel medzi sumami 2.342,26
eur a 1.783,79 eur).

15. Súd prvej inštancie nemal v konaní skutkovo za sporné, že k vyššie uvedeným finančným

transakciám došlo, strany tieto napokon ani nerozporovali, pričom predmetnú vec bolo potrebné ustáliť
po stránke právnej.

16. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

17. Podľa § 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (ďalej len „zákon“) na účely tohto
zákona sa rozumie
a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie
činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,
b)daňoudaňpodľaosobitnýchpredpisovvrátaneúrokuzomeškania,úrokuapokutypodľatohtozákona

alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa
osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu,
c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,
d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň,e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon
neustanovuje inak,
f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,

g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny
podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,
h) indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu na základe plnenia jeho povinností voči
finančnej správe podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

18. Podľa § 55 ods. 1 zákona daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane.

19. Podľa § 55 ods. 2 zákona platbu dane možno vykonať
a) bezhotovostným prevodom z účtu
1. vedeného u poskytovateľa platobných služieb na príslušný účet správcu dane,
2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis, 33)na príslušný účet

vedený v Štátnej pokladnici,
b) v hotovosti
1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2. zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby, ktoré majú byť
daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov, 33)

3. pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je zamestnanec správcu dane
povinný vydať príjmový pokladničný doklad,
c) vykonaním kompenzácie podľa odseku 7.

20. Podľa § 55 ods. 3 zákona poplatky súvisiace s realizáciou platby dane znáša daňový subjekt. Pri

realizovaní platby v prospech daňového subjektu znáša poplatky súvisiace s touto platbou správca dane;
ak ide o poplatky súvisiace s platbou v prospech daňového subjektu na jeho účet vedený u zahraničného
poskytovateľa platobných služieb, správca dane znáša poplatky súvisiace s realizáciou platby len na
území Slovenskej republiky.

21. Podľa § 55 ods. 4 zákona daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec.

22.Podľa§55ods.5zákonasprávcadanepoužijeplatbuoznačenúpodľaodseku4naúhradupríslušnej
dane.

23. Podľa § 55 ods. 6 zákona správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4
použije v tomto poradí:
a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,

b)naúhradudaňovéhonedoplatkunadani,naktorúbolaplatbaurčená,snajstaršímdátumomsplatnosti
v čase prijatia platby,
c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,
d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového

nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na
iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

24. Podľa § 55 ods. 11 zákona správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná
daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. Ten,

kto platbu za daňový subjekt vykonal, môže požiadať o jej preúčtovanie. Správca dane preúčtuje túto
platbu na účet, ktorý mu pridelil na platbu dane, do 30 dní od podania žiadosti vo výške, v akej ju eviduje
ako daňový preplatok; o vybavení žiadosti správca dane informuje toho, kto žiadosť podal. Za deň platby
sa v tomto prípade považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu toho, kto platbu vykonal.

25. Podľa § 79 ods. 1 zákona pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6
a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7.26. Podľa § 79 ods. 2 zákona ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť
postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový
preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia

žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových
vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového
priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku.
Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie
nevydáva.

27. Podľa § 79 ods. 3 zákona ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku
2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy
daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala
byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby

Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za
každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní
úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo
jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému

subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú
bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

28.Určujúcouotázkouvprejednávanejvecitakostaloto,či ustanovenie.§55ods.11citovanéhozákona
možno vyložiť tak extenzívne, že každú platbu vykonanú daňovým subjektom, prípadne inou osobou

musí správca dane prijať a bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu ju považovať ako platbu plnenú za
daňový subjekt.

29. Zo skutkových zistení možno dospieť k záveru, že žalobca sa dopustil chyby v písaní, čo vyplýva z
toho, že uhradil daňový nedoplatok na číslo iného ako svojho účtu. Možno preto dospieť k záveru, že

žalobca ako daňový subjekt, nemal vôľu platiť za iný daňový subjekt.

30. Súd prvej inštancie akcentuje, že zákon síce neukladá povinnosť správcovi dane skúmať, z akého
účtu,prípadneodkohobolaplatbaprijatáaniejeanilenpovinnýskúmať,aképohnútkyviedliprípadného
platiteľa odlišného od daňového subjektu, aby platbu zrealizoval, avšak omylom uvedenie nesprávneho

čísla účtu daňového subjektu nemôže byť samo osebe považované za základný a určujúci znak prejavu
vôle uhradiť daň za iný subjekt.

31. Na podporu tvrdení poukazuje súd na záver vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozhodnutí 4Af S
4/2003-60 zo dňa 25. 02. 2003, ktorý uviedol „základným predpokladom pre aplikáciu neprípustnosti

vrátenia platby správcom dane je zistenie, či išlo o platbu dane a zistenie, že ten, kto platil, platil za
dlžníka“.

32. Je však nutné uviesť, že okrem omylu spočívajúcom v nesprávnom uvedení účtu žalobca splnil
svoju povinnosť - podal daňové priznanie, vykázal určitú daňovú povinnosť, mal vôľu zaplatiť včas a

riadne svoju daňovú povinnosť. V dôsledku vyššie uvedeného možno uzavrieť že, žalobca nemal inú
možnosť získať späť omylom zaplatenú sumu, keďže správca dane nebol ochotný zaúčtovať túto platbu
na ďalší jeho daňový preddavok, než podaním predmetnej žaloby proti žalovanému.

33. Súd prvej inštancie sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že žalovaný nebol

povinný vrátiť predmetnú sumu žalobcovi, a že tento sa mohol tejto sumy domáhať len od D. E., t.j. od
daňového subjektu, v prospech ktorého bola platba zaúčtovaná. Pre prijatie takéhoto záveru absentuje
vôľa žalobcu plniť za iný subjekt, navyše pri aplikácií takéhoto názoru je právne neakceptovateľné a
zjavne nespravodlivé, aby za takých okolnosti si žalovaný nahrádzal príjmy od iných subjektov, ktoré si
povinnosti plnia, o čom svedčí úhradu žalobcu vykonaná duplicitne už v prospech správneho účtu.

34. Súd dospel k záveru, že ak by sa ust. § 55 ods. 11 zákona malo vykladať tak, že všetky platby,
ktoré boli vykonané nie daňovým subjektom nemohli byť vrátené správcom dane za žiadnych okolností
bez výnimiek, bez posúdenia okolností jednotlivého prípadu, znamenalo by to porušenie princípuspravodlivosti. Rozhodol sa preto použiť kritérium správnosti zákona a kritérium spravodlivosti. „Konflikt
medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované
predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu,

ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon
musí ako „nenáležíte právo spravodlivosti ustúpiť“ („Radbruch Gustáv“, Spravedlnost a právní jistota,
Právní rozhledy č. 16, roč.2009, s. 582). Podľa tzv. Radbruchovej formuly sudca, ktorý by mal aplikovať
zákon porušujúci spravodlivosť ako všeobecnú rovnosť musí vychádzať z tejto spravodlivosti a náplň
zákona ignorovať ako bezprávne právo. Teda pokiaľ je rozpor so spravodlivosťou extrémny, potom má

sudca povinnosť rozhodnúť contra legem. (porovnaj Radbruchová formula, www.najpravo.sk ).

35. Za prirodzené a správne musí byť považované to, že žalovaný mohol prijatú platbu žalobcu plnenú
bez vôle plniť za iného preúčtovať a považovať za plnenie jeho daňovej povinnosti, ako náhle sa o
skutočnej vôli platiteľa dozvedel. Keďže tak neurobil je treba považovať nárok žalobcu za dôvodný.

36. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

37. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Na základe vyššie uvedených dôvodov je súd prvej inštancie toho názoru, že v prejednávanej veci
nastali podmienky pre možnosť prijatia záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Na strane žalovaného došlo

kbezdôvodnémuobohateniuplnenímbezprávnehodôvodu.Žalobcaplnilvdomnení,žeplnísvojvlastný
záväzok (daňovú povinnosť) a teda medzí ním a žalovaným, ktorý získal predmetné plnenie vznikol
právny vzťah z plnenia bez právneho dôvodu. Žalovaný získal plnením žalobcu bezdôvodné obohatenie
vo výške žalovanej sumy a žalobcovi tak vznikla majetková ujma.

39. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

41. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

42. Žalobca 7.6.2017 opätovne uhradil žalovanému sumu 558,47 eur, teda nasledujúci deň sa žalovaný
dostal do omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku

43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca
plný úspech, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Prešove.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len d o uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.