Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215207
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713215207.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

OdalošovejačlenovsenátuJUDr.PetraKvietkaaJUDr.JankyBoroškovej,vprávnejvecinavrhovateľky:
X. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XX, zastúpená JUDr. Lukášom Kožákom, advokátom,
AdvokátskakanceláriasosídlomBanskáBystrica,NámestieSNPč.13,IČO:45018375,protiodporcovi
II/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. A., A. X. XXX/XX, zastúpený JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou,
advokátkou, so sídlom Zvolen, Bystrický rad 453/77, IČO: 42 196 396, o určenie výživného pre maloleté
dieťa P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. 38, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.

12C/195/2013-341 zo dňa 13. 10. 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/195/2013-341 zo dňa 13. 10. 2017 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odporcu II ako otca maloletého dieťaťa
zaviazal prispievať na výživu maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- Eur mesačne od
04.09.2013, vždy do 30.-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia (I. výrok). Zameškané výživné 1.760,- Eur od 04.09.2013 do 10.10.2017
odporcu II zaviazal splatiť v mesačných splátkach 50,- Eur mesačne, vždy do 30.-ho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia s tým, že nezaplatením

jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho
rozhodnutiauviedol, že preskúmal príjmy a výdavky navrhovateľky na maloletého P. P.. Súd prvej
inštancie zisťoval oprávnené možnosti a schopnosti odporcu II/ na platenie výživného. Z toho dôvodu
si vyžiadal výpisy z bankového účtu od podania návrhu až do rozhodnutia súdu. Nezistil z nich, že by
odporca II/ mal vyšší príjem. Oboznámil sa s príjmom odporcu II/ vo firme Preno, s.r.o. od roku 2013

do roku 2016. Oboznámil sa s príjmami navrhovateľky v rokoch 2015 - 2016. Súd prvej inštancie mal
za to, že výživné 80,- Eur plne zodpovedá požiadavkám kladených na otca dieťaťa, je primerané veku
maloletého dieťaťa a zodpovedá jeho príjmom. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca II/ má vyšší príjem
navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala. O zameškanom výživnom rozhodol súd prvej inštancie
tak, že od 04.09.2013 od podania návrhu do rozhodnutia vo veci vo výške 1.760,- Eur je odporca II/
povinný zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach 50,- Eur do 30.-ho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh

naraz. Tvrdenie navrhovateľky, že je v silách odporcu II/ zaplatiť toto zameškané výživné jednorázovo
sa nepreukázalo v konaní, naopak odporca II/ potvrdením o svojich príjmoch preukázal, že sú tak nízke,
že má nárok na splátkový kalendár.3. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania nebolo v tomto rozhodnutí rozhodované
z dôvodu, že súd prvej inštancie pred zrušením veci odvolacím súdom rozhodol, že o trovách konania
sa rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Toto nebolo napadnuté odvolaním, stalo sa

právoplatným a tým pádom súd rozhodne o trovách konania po 30-tich dňoch od právoplatnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v celom rozsahu odvolanie navrhovateľka. Navrhovateľka
mala za to, že súd prvej inštancie nesprávnym právnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces,
ďalej z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Navrhla, aby odvolací súd postupujúc podľa ust. § 390 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“) sám rozhodol vo veci tak, že rozhodnutie prvoinštančného
súdu v zmysle ust. § 388 CSP zmení tak, že vyhovie jej návrhu v celom rozsahu.

5. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľka konštatovala, že celé odôvodnenie
vo vzťahu k výroku I. je prakticky obsiahnuté v niekoľkých jednoduchých a všeobecných vetách, resp.
II. výrok dokonca nie je odôvodnený takmer vôbec. Z uvedeného odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, ako
sa prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní vysporiadal so základnými zákonnými kritériami v zmysle

ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine - t.j. ako posúdil a vyhodnotil odôvodnené potreby mal. X. Podľa P. ako
oprávneného a taktiež i schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu II/ ako povinného. V prípade
II. výroku je podľa matky situácia dokonca ešte horšia, keďže uvedený výrok súd neodôvodnil takmer
vôbec a obmedzil sa v tejto súvislosti len na strohé konštatovanie v tom zmysle, že odporca II/ má podľa
súdu nárok na splátkový kalendár z dôvodu jeho nízkeho príjmu. Na základe uvedeného je preto toho

názoru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vyslovene arbitrárne a prakticky nepreskúmateľné, čím
nepochybne došlo jednak nesprávnemu procesnému postupu a zároveň i k porušeniu jej základného
práva na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti zdôraznila predovšetkým tú skutočnosť, že
prvoinštančný súd takto postupoval i napriek tomu, že jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo odvolacím
súdom zrušené práve z dôvodu jeho arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia.

6. Podľa navrhovateľky je napadnutým rozhodnutím stanovená výška výživného vo výške 80,- €
mesačne je evidentne neprimeraná - a to tak s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého, ako
aj s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu II/ ako povinného. Súd prvej
inštancie v tomto smere vôbec nezisťoval - aké má odporca II/ objektívne možnosti zamestnania, prečo

vykonáva prácu, za ktorú podľa vlastných tvrdení poberá len minimálnu mzdu, či odporcom II/ uvádzaná
mzda zodpovedá minimálnemu mzdovému nároku v závislosti od stupňa náročnosti vykonávanej práce
podľa Zák. práce, atď. Prvoinštančný súd takto postupoval i napriek skutočnosti, že na pojednávaní
navrhovateľka predložila súdu dôkaz o tom, že priemerná mzda vodiča nákladného vozidla (t.j. práce,
ktorú odporca II/ vykonáva) sa v tzv. mimobratislavskom regióne pohybuje priemerne na úrovni 730,-

€. Rovnako tak prvoinštančný súd celkom ignoroval aj jej argumentáciu, podľa ktorej by odporca II/ mal
byť pre výkon práce vodiča nákladného vozidla (ktorú vykonáva) evidentne zaradený minimálne do 2.
stupňa náročnosti práce podľa príl. č. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z.

7 Ďalej uviedla, že príjem deklarovaný zo strany odporcu II/ objektívne nemôže zodpovedať jeho

skutočne dosahovanému príjmu - a teda, že skutočný príjem odporcu II/ je pravdepodobne omnoho
vyšší. V tejto súvislosti je podľa nej potrebné predovšetkým podrobne analyzovať predložené výpisy z
bankového účtu odporcu II/, porovnať údaje ktoré sú v nich uvedené so skutkovými tvrdeniami odporcu
II/ a následne tieto skutočnosti vyhodnotiť tak, aby zistené závery zodpovedali zásadám logického
uvažovania. Navrhovateľka je presvedčená, že pokiaľ by bol prvoinštančný súd takto postupoval, bol by

nevyhnutne dospel k záveru, že príjem odporcu II/ je objektívne vyšší, než tento deklaruje. Podstatným
a kľúčovým zistením je však v tejto súvislosti podľa navrhovateľky fakt, že v predložených výpisoch za
obdobie viac než 3 rokov jednak úplne absentujú akékoľvek výbery
hotovosti z uvedeného účtu, a zároveň rovnako takmer úplne absentujú i prípadné úhrady z účtu, ktoré
by boli realizované prostredníctvom platobnej karty a ktoré by objektívne mohli predstavovať platby za

tzv. bežné nákupy. Vyšší príjem odporcu II/ taktiež podľa navrhovateľky podporuje i fakt, že odporca
II/ sa v roku 2016 zúčastnil spolu s priateľkou a maloletou dcérou zahraničnej dovolenky v Bulharsku -
ktorá podľa jeho vyjadrenia mala stáť 720,- € a ktorú sumu preukázateľne opäť neuhrádzal zo svojho
bankového účtu. Tvrdenieodporcu II/, podľa ktorého mu túto dovolenku mali údajne zaplatiť ako „svadobnú cestu“ (a to až po
troch rokoch spolužitia) jeho rodičia, ktorí sú obaja na invalidnom dôchodku (a ktorým paradoxne má
údajne odporca II/ podľa vlastného tvrdenia prispievať sumou 100,- € mesačne na bývanie), je podľa

navrhovateľky nanajvýš nedôveryhodné.

8. Ďalej podľa matky prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí celkom opomenul zohľadniť tú
skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Čo sa týka povolenia splátok
zameškaného výživného navrhovateľka uviedla, že pre aplikáciu uvedeného postupu musia v každom

konkrétnom prípade existovať dôležité okolnosti najmä na strane povinného - pričom v tejto súvislosti
je potrebné vždy dôsledne skúmať predovšetkým povahu veci, priznaný nárok a osobné pomery
účastníkov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom nevyplýva, že by sa prvoinštančný súd
vôbec skúmaním uvedených skutočností akokoľvek zaoberal, a už vôbec nie, že by v danom prípade
súd považoval za preukázané akékoľvek skutočnosti, ktoré by takýto postup v teoretickej rovine
mohli odôvodňovať. Navrhovateľka je presvedčená, že v danom prípade ani žiadne takéto skutočnosti

objektívne neexistujú a na povolenie plnenia zameškaného výživného v splátkach v uvedenom prípade
nie je žiadny objektívny dôvod.

9. Odporca II/ (ďalej len ,,otec“) sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu matky
vyjadril. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie považoval za stručné, avšak výstižne

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a teda mal zato, že nijakým spôsobom nebolo
porušené právo maloletého Martina na spravodlivý proces, a tobôž nie matky. Otec ďalej uviedol, že
nemôže ovplyvniť, aký stupeň náročnosti práce pridelí jeho zamestnávateľ jeho pracovnej pozícii, a
preto nemôže ovplyvniť ani svoje minimálne mzdové nároky. Tvrdenia matky o tom, že jeho príjem je
omnoho vyšší ako ten preukázaný, resp. že podľa názoru matky určite dosahuje aj „neoficiálny príjem“

považuje za absurdné. Otec ďalej poukázal na skutočnosť, že pri svojom výsluchu na pojednávaní zo
dňa 13. 10. 2017 uviedol, že bežné nákupy do domácnosti robieva väčšinou jeho priateľka, respektíve,
že sa stravujú celá rodina u jeho rodičov. Otec uviedol, že zo svojho príjmu uhrádza náklady tak, ako
to vyplýva aj z jeho bankových výpisov, pričom tieto obsiahnu v podstate takmer celý jeho príjem, a
keďže nákupy do domácnosti robieva vo väčšine prípadov priateľka alebo sa stravujú u rodičov, nemá

ani dôvod, aby robil výbery hotovosti, alebo platil tieto výdavky zo svojho príjmu. Navyše, nie je pravda,
že sa na jeho bankových výpisoch nenachádzali nákupy v Tescu, Hypernove, CBA, v Mercury Markete
a pod. Podľa otca nie je zrejmé, prečo podľa matky je „nanajvýš nepravdepodobné aj neprijateľné“, že
by otec skutočne poberal minimálnu mzdu a nerobil do domácnosti žiadne bežné nákupy, a prečo by
práve matkina verzia o tom, že otec určite poberá aj iný „neoficiálny príjem“ by mala byť tá správna a

jediná. Žiaľ, existujú ľudia, ktorí zarábajú minimálnu mzdu a musia z takéhoto príjmu uživiť svoje rodiny.
Otec ďalej uviedol, že pri svojom výsluchu na pojednávaní zo dňa 13. 10. 2017 uviedol, že dovolenku mu
rodičia zaplatili v podstate namiesto svadby a taktiež uviedol, že jeho otec je na invalidnom dôchodku
len pol roka. Nie je preto vôbec namieste, aby matka spochybňovala aj to z čoho by túto dovolenku
rodičia otca zaplatili. Otec stručne pripomenul, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, súd

nemusí odpovedať na všetky argumenty a námietky účastníkov konania, nemusí sa stotožniť s názormi
a hodnotením dôkazov zo strany jednotlivých účastníkov konania, pričom uviedol, že súd prvej inštancie
sa s argumentáciou matky učinenou prostredníctvom jej právneho zástupcu na pojednávaní konanom
dňa 13. 10. 2017 zaoberal. Otec ďalej poukázal na skutočnosť, že súd nemôže opomenúť prihliadať
aj na odôvodnené potreby maloletého P.. Tieto však nie sú také, že by im malo zodpovedať výživné

vo výške požadovanej matkou, keď sama vyčíslila jeho bežné mesačné výdavky cca vo výške 116 Eur
mesačne.Otecpodotkol,ženievšetkytvrdenévýdavkynamaloletéhomatkazdôvodnilaazdokladovala,
a to napríklad poplatky špecializovaných ambulanciách. Taktiež je podľa otca potrebné brať ohľad aj na
to, že má okrem maloletého P. aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére D.. Otec podotkol, že
maloletý P. stále navštevuje predškolské zariadenie, že je v podstate zdravé dieťa s bežnými potrebami,

ktoré bude ďalej rásť a aj jeho potreby sa budú meniť a zvyšovať, zatiaľ čo príjem otca pravdepodobne
budevždylenobmedzenýabudesazvyšovaťlenminimálne.Súdprvejinštancievpodstateurčilvýživné
vo výške predstavujúcej 20 % z príjmu, ktorý dosahuje, čo je aj v súlade s rozhodovacou praxou súdov. K
tvrdeniu matky, že výlučne ona zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletému, že otec sa o neho vôbec
nezaujíma resp. nestretáva sa s ním ani v zmysle rozhodnutia súdu. Otec uviedol, že matka nemá žiadnu

skutočnú snahu o to, aby sa vytvorili a rozvíjali citové väzby medzi ním a maloletým P.. Podotkol, že
sa s ním ani len nesnaží mať dobré vzťahy a v podstate ho ako otca považuje len na účely platenia
výživného. Na záver otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.10. Navrhovateľka sa k vyjadreniu otca písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66

zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“), bez nariadenia
pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

12. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 veta prvá, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“):

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné sa samé živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa ma životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Cieľom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je
založená na princípe solidarity, teda zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného (dieťaťa) a výživou
povinného (rodiča). Preto má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2

veta druhá Zákona o rodine). V konaní o výživnom sa potom miera životnej úrovne objektívne zisťuje
prostredníctvom vykonávania dôkazov. Základnými zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného
sú (na strane povinnej osoby) miera schopností, možností a majetkových pomerov rodiča a (na strane
oprávnenej osoby) odôvodnené potreby dieťaťa.

17. Komplexným zhodnotením osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca a matky maloletého
dieťaťa odvolací súd dospel k záveru, že výživné vo výške 80 eur mesačne za obdobie od 04. 09. 2013
zodpovedá zákonným kritériám pre určenie výšky výživného, a to vzhľadom na schopnosti a možnosti
osôb povinných, ako i vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého.

18. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia
odvolacím súdu, náležite doplnil dokazovanie a prihliadol na všetky relevantné okolnosti prípadu.

19. Odvolací súd uvádza, že nezistil, že by sa maloletý P. nepodieľal na životnej úrovni svojich
rodičov. Za súčasného stavu, pokiaľ súd vychádzal z preukázateľnej výšky príjmu matky a otca cca

vo výške minimálenej mzdy mesačne, pričom otec má dve vyživovacie povinnosti je výživného vo
výške 80,- Eur primerané tak, ako to uviedol a odôvodnil prvoinštančný súd, teda zodpovedajúce
odôvodneným potrebám maloletého a súčasným možnostiach a schopnostiam povinného rodiča.
Okresný súd teda správne poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že pri určení výživnéhoprihliada na odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného (otca dieťaťa). Okresný súd správne skúmal na strane oprávneného jeho
skutočne odôvodnené potreby (vzhľadom na spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú

mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti, na jej primeranosť, životnú úroveň dieťaťa,
nevyhnutnosť nákladov. Výživné na maloleté dieťa musí byť primerané veku maloletého dieťaťa, ako aj
jeho odôvodneným potrebám. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia,
preto výška výživného nemôže byť určená v takom rozsahu, aby pokryla všetky výdavky dieťaťa. Časť
potriebmaloletéhojepokrytáajjehonárokomnaštátnusociálnudávku,prídavkomnadieťa.Vyživovaciu

povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia, preto výška výživného zo strany len niektorej
z osôb povinných výživou nemôže byť spravidla určená v takom rozsahu, aby pokryla všetky výdavky
dieťaťa. Okresný súd správne poukázal na schopnosti a možnosti oboch rodičov, aj s prihliadnutím na
ich mesačnýpríjemamajetkovépomery.Vkonanínebolzistenývyššípríjemotca.Ztohtohľadiskapreto
rozhodnutie okresného súdu je potrebné považovať za vecne správne. Odvolací súd v tejto súvislosti
nemohol tiež nevziať do úvahy tú skutočnosť, že k určeniu výživného došlo ešte počas nenavštevovania

maloletého dieťaťa základnej školy, pričom je potrebné vziať do úvahy predpoklad, že s prestupom
maloletého dieťaťa na základnú školu, môže dôjsť k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.

20. Čo sa týka napadnutého II. výroku, týkajúceho sa zameškaného výživného, ktoré súd prvej inštancie
povolilotcovisplatiťvsplátkach,odvolacísúduvádza,žerozsudoknemôževočiotcovipôsobiťlikvidačne

a preto odvolací súd aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

21. Pokiaľ navrhovateľka ďalej v odvolaní tvrdila, že rozsudok nie je riadne odôvodnený odvolací súd
uvádza,ženiejepotrebné,abynakaždýargumentstranyboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia.
Strana sporu má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Týmto kritériám zodpovedá rozhodnutie súdu
prvej inštancie v súdenej veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu stručne a jasne objasňuje skutkový a
právnyzákladrozhodnutia.Odôvodnenieobsahujestručnéavýstižnéprednesystránsporu,ichkonečné
návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, s ktorými sa spravoval pri hodnotení

dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa
príslušných zákonných ustanovení. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia dáva odpoveď na tie otázky,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu pre otázky, ktoré zostali sporné, okresný súd
neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil a

aj náležite vyhodnotil.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil majúc za to, že dôvody uvedené v
odvolaní navrhovateľky neovplyvnili správnosť záverov súdu prvej inštancie založených na náležitom

zistení skutkového stavu a správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania.

23. Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť ozastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu,
u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia

zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo
tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods.
1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).