Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207727
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617207727.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361
368, proti žalovanej N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom XXX XX J. XXX, o zaplatenie 2.000,- eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/146/2017-111
zo dňa 18. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 18.
januára 2018 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2

000,- eur a žalovanej priznal od žalobcu náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

1.1. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 25.07.2013 právny predchodca žalobcu uzatvoril
so žalovanou (ktorá bola v konaní pasívna) Zmluvu o úvere dostupná pôžička. Jej predmetom bolo
poskytnutie úveru 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60. splátkach mesačne vo výške po

58,- eur. Dátum prvej platby bol do 10.08.2013, konečná splatnosť 10.07.2018, úroková sadzba 24,50 %
ročne, splatnosť splátky 10-ty deň v mesiaci, priemerná RPMN 20,44 % a RPMN 28,28 %. Listom zo dňa
16.05.2014 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že dňa 16.05.2014 sa úverová pohľadávka
stala predčasne splatnou v celom rozsahu; žalovaná prevzala oznámenie 21.05.2014. Dňa 13.06.2007
bola medzi Poštová banka, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o
postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva aktívna legitimácia žalobcu.

1.2. Po citácii ustanovení § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu podania žaloby dňa 22.05.20, teda
po uplynutí premlčacej doby (dňom 17.05.2017). Vychádzal z vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
právnym predchodcom žalobcu dňa 16.05.2014 a konštatoval, že všeobecná 3 - ročná premlčacia doba
začala plynúť od nasledujúceho dňa 17.05.2014.

1.3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p. “) a žalovanej ako úspešnej strane priznal plnú
náhradu trov od neúspešného žalobcu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie

z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) C. s. p. s odvolacím návrhom nazrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. na
jeho zmenu, ktorou odvolací súd žalobe vyhovie. Uplatnil si náhradu trov konania.

2.1. V odôvodnení odvolania odvolateľ uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie
tvrdil existenciu svojej povinnosti ex offo prihliadať na premlčanie v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z.. Je otázne, či je ústavne konformný taký výklad tohto zákonného ustanovenia, pri ktorom nedôjde
k započítaniu 10 - dňovej lehoty na plnenie do premlčacej doby. Poukázal na to, že zosplatnenie
úveru znamená zmenu termínu splatnosti minulých alebo budúcich nesplatených splátok. Právny

predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka dňa
16.05.2014, žalovaná si výzvu na zaplatenie dlžnej istiny s príslušenstvom s určenou paričnou lehotou
10 kalendárnych dní od doručenia prevzala 21.05.2014. Lehota na plnenie potom uplynula 31.05.2014,
žalobca mohol svoje právo prvýkrát uplatniť na súde 01.06.2014 a k premlčaniu jeho nároku by došlo
až 02.06.2017.

2.2. Odvolateľ vytkol nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a s tým
spojené porušenie práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením.

2.3. Uviedol, že na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka novelizovaného zákonom č. 102/2014
Z. z. sa vzťahuje zákaz retroaktivity, preto nie je možné jeho aplikácia na právne vzťahy vzniknuté

pred 01.04.2015. Na všetky úverové právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka.

2.4. Zdôraznil potrebu poskytovania ochrany spotrebiteľovi, avšak nie jeho jednostranné zvýhodňovanie
a jeho zbavenie akejkoľvek zodpovednosti, čo vedie k narušeniu princípu rovnosti strán konania.

Citoval odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka v bližšie
neoznačenom rozhodnutí.

3. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k odvolaniu nevyužila (§ 373 ods. 3 C. s. p.).
4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379 písm. a)
C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. c) C. s. p.) z nižšie uvedených dôvodov.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie

skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

6. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365
ods. 1 písm. d) C. s. p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody,
pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie
zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

7. Pre právne posúdenie prejednávaného sporu bola rozhodujúcou odvolacia námietka týkajúca sa
určenia správneho počiatku plynutia premlčacej doby, od posúdenia ktorej záleží otázka premlčania
nároku.

8. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,

ktoré nemožno oprávnenému súdne priznať. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania
bez toho, aby skúmal samostatnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Občiansky zákonník stojí na
princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou (§ 101), ktorá plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podaťna jeho základe žalobu, čo je okamih daný objektívne. Ak je trvanie právneho vzťahu obmedzené na
presne určenú dobu a dlh sa stane zročným po jej uplynutí, so zročnosťou dlhu je spojený aj začiatok
plynutia premlčacej doby. Pre počítanie času platí výkladové pravidlo v § 122 Občianskeho zákonníka.

8.1. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.
Ak čas plnenia záväzku nebol dohodnutý ani určený právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu, je
dlžník v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o jeho
splnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol
najskôr o splnenie požiadať, t. j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku právneho vzťahu

dohodnutého na neurčitú dobu.
9. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
10. Podľa§53ods.9Občianskehozákonníkaúčinnéhok16.05.2014akideoplneniezospotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. V prejednávanom spore je potrebné za účelom určenia počiatku plynutia premlčacej doby
(správnosť ktorého odvolateľ namietal) aplikovať ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko
plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach a veriteľ využil svoje právo dané mu v § 565 Občianskeho

zákonníka (čo nebolo sporné). Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začala
uplynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky za predpokladu, že veriteľ využil svoje právo žiadať
zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a dodržal postup podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného k 16.05.2014.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie za účelom zistenia

skutkového stavu rozhodného pre správne právne posúdenie veci. Jeho úlohou preto bude v ďalšom
konaní v súčinnosti so žalobcom zistiť, pre nezaplatenie ktorej splátky využil svoje oprávnenie vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru a či tak urobil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného k
16.05.2014 a na základe toho posúdiť, či je jeho nárok premlčaný alebo nie.

13. Okresný súd prihliadne aj na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna
dňa 07. februára 2018 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu
KošiceIIosúlade§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľasčl.1ods.1ačl.46ods.1Ústavy
Slovenskej republiky nasledovne: „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Nález ústavného súdu
nadobúda všeobecnú záväznosť v zmysle § 41 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov odo dňa jeho vyhlásenia v
zbierke zákonov.

14. K odvolacej námietke že na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka novelizovaného zákonom č.
102/2014 Z. z. sa vzťahuje zákaz retroaktivity, preto nie je možné jeho aplikácia na právne vzťahy
vzniknuté pred 01.04.2015 odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21.
apríla 2015, v zmysle ktorého Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd konštatoval, že uvedené ustanovenie
nadobudloúčinnosť01.mája2014aprávnypredpis,súčasťouktoréhoje,nemáprechodnéustanovenia.
To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

15. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 C. s. p..

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).