Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/351/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222340
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115222340.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: S. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku,
Sovietskych hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 68 eur a určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 68 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX z 3.6.2014 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 56,39 Eur za
administratívnenákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkou

administratívou s tým spojenou je n e p r i j a t e ľ n á.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.8.2015 domáhal určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 3.6.2014 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške
56,39 Eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Zároveň žalobca konštatoval, že bola
uzatvorená Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere s tým, že celkovú čiastku
vo výške 168 eur žalobca uhradí v 6 mesačných splátkach po 28 eur mesačne s tým, že výška RPMN
je 578,99 %. Ďalším výrokom sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 68 Eur, žalobu

odôvodnila tým, že dňa 3.6.2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 100
Eur za poplatok 56,39 Eur a úrok 23,22 % ročne, ktorý činil 11,61 Eur. Poukázal na to, že žalovaný
jej neposkytol reálne plnenie za tento poplatok, ktorého predmet je neurčitý, keďže nedá sa zistiť o
aké administratívne plnenie sa jedná. V súvislosti s potrebou poskytnutia reálneho plnenia za poplatok
poukázala na závery vyslovené v rozsudku SD EU C-143/13 zo dňa 26.2.2015.

2. Podľa žalobcu napadnutá zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje
poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy výška tohto
poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok
za „niečo ako technickú podporu“ závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje
prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava

menej.3. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca zdôvodnil tým, že v zmluve absentuje povinný
údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. t.j. výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a preto úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona.

Žalobca za úver vo výške 100 Eur uhradil žalovanému 168 Eur, preto žaloval o vyplatenie rozdielu t.j.
68 Eur podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Jeho vyjadrenie bolo zrejme formulárovo spracované, pretože
tvrdenia v ňom nekorešpondujú so žalobou a zistenými skutočnosťami. V ďalšej časti sa zaoberá

výpočtom RPMN, hoci žalobca sa o tejto záležitosti nezmieňuje. V tejto súvislosti žalovaný uviedol,
že v zmluve bolo RPMN vo výške 182,24 %, pričom ide o hodnotu vypočítanú pre prípad, ak by
úver bol splatený jednou splátkou. Pri plnení v splátkach RPMN narastá (v danom prípade až na
578,99 %), ktoré bolo uvedené v dohode o splátkach podpísanej oboma účastníkmi v deň uzavretia
úverovej zmluvy, ktorá tvorí jej súčasť. Všetky potrebné náležitosti zmluvy boli obsiahnuté a preto
nesúhlasil so žalobcom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ohľadom žalovaného

poplatku žalovaný zdôraznil, že ten bol v zmluve jasne uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru,
teda žalobkyňa musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Slovenská právna úprava pripúšťa poplatok
za spracovanie zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení
od 1.11.2008, podľa ktorého odplata za spotrebiteľský úver nesmie podstatne prevyšovať odplatu na
finančnom trhu v obdobných prípadoch, čo znamená, že relevantné sú údaje nielen z bánk, ale aj

nebankových subjektov. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe 12Cmo 95/05,
podľa ktorého pri porovnaní úrokových sadzieb u nebankových subjektov nie je možné, vzhľadom na
vyššie podnikateľské riziko, porovnávať úrokové sadzby bánk. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobou o
vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému podľa neho nedošlo. Zmluva je platná a nikdy neodpadol
právny dôvod na jej plnenie. Konštatoval, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku

odvodzovať od výške úroku požadovaného bankami. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi s prílohami, t. j. samotnou žalobou, písomným
vyjadrením žalovaného, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.6.2014, Dohodou o plnení v
splátkach zo dňa 3.6.2014, splátkovým kalendárom a zistil tento skutkový stav:

6. Strany sporu uzavreli dňa 3.6.2014 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX,
ktoroužalovanýakoveriteľposkytolžalobcoviakodlžníkovibezúčelovýspotrebiteľskýúvervovýške100
Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 23,22 % ročne, čo činí 11,61 Eur a s administratívnym poplatkom
vo výške 56,39 Eur - administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom

úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Celkové náklady spotrebiteľa tak boli vyčíslené
na168Eur.Žalobcamalžalovanémuzaplatiť168Eurdo25.11.2014.VzmluvejeuvedenéRPMN182,24
% a jeho priemerná hodnota 45,02 %. V zmluve nie je ani zmienka o uzavretí dohody o splátkach. Tá
je uzavretá na osobitnej listine podpísanej účastníkmi v ten istý deň ako úverová zmluva, t.j. 3.6.2014.
Uvedenou dohodou bola zmenená úverová zmluva číslo 804300178 tak, že žalobca sa zaviazal zaplatiť

žalovanému sumu 168 Eur v 6 mesačných splátkach po 28 Eur počnúc dňom 25.6.2014. V tejto dohode
je RPMN uvedené vo výške 578,99 %.

7. Žalobca platil v splátkach, poslednú uhradil dňa 25.11.2014 a celkovo zaplatil žalovanému 168 Eur.

8. Úverovú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy(vdanomprípadevzneníúčinnomdo30.8.2014),pretosúdvzhľadomnavyššiezistenýskutkový
stav právne uzatvára:.

Podľa § 1 ods. 2 prvá veta citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

9. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2

písm.a/ažk/,/ a y/.

11. Súd zdôrazňuje, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) je jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a

preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme
poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu teda spotrebiteľovi
stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákona č. 129/2010 Z.
z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet,
teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve spomínaný

údaj chýba, keďže nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN a preto je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Už aj z toho dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie
bezdôvodného obohatenia vyhovieť. Žalobca totiž mal žalovanému zaplatiť len sumu 100 Eur, ktorú
bral ako úver a keďže mu zaplatil až 168 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 68
Eur (56,39 eur poplatok a 11,61 eur kapitalizovaný úrok) predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie

v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka. Žalobca síce
odôvodňoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, avšak súd prvej inštancie v rámci preskúmavania predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy dospel k bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru z dôvodov vyššie uvedených.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

13. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu,
keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonomaosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 OZ a medzi nimi pod písm.
t/ je uvedené, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa.

Podľa 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Súd zastáva názor, že sporný poplatok nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet
plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy

a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de Piedad de Madrid,
EÚ:C:2010:309, bod 34).

16. Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy,
a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a
tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci
Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt, bod 54).

17. Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na
skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie
podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je
dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei,
Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank Romania SA bod 55, 56).

18. Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky,
ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy
ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho

určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských
úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi
a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovaniepri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky

úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru
Vrchnýkrajinskýsúdodmietolauzavrel,žeuvedenéčinnostivykonávabankavovlastnomekonomickom
záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom
dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi

účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva,
že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

19. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho
poplatku odvíja od výšky úveru. Napríklad z rozhodnutí vo veci 11C/16/2015 súd zistil, že pri úvere
863,04 Eur poplatok bol 630,68 Eur, pri úvere 2000 Eur poplatok činil 1732 Eur (spis 11C/261/2015)

a pri úvere 800 Eur bol poplatok 240 Eur (spis 11C/42/2012). V tomto spore pri úvere 100 Eur činil
poplatok 56,39 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne
sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti
administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok

56,39 Eur predstavuje 56,39 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá na pol roka, to znamená,
že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala cez 100 % p.a., čo by takmer desaťnásobne prevýšilo
priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v
rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez

stanovenie administratívneho poplatku.

20. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto
predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú
splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej
kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný
predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok ako to vyplýva z §
497 Obchodného zákonníka), navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez
možnosti ovplyvnenia žalobcom). Preto súd prvej inštancie vyhlásil vyššie uvedenú zmluvnú podmienku

za neprijateľnú.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto neúspešnému

žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť argumentačne úspešnému v spore žalobcovi, trovy konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.