Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/504/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230501
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115230501.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: C. G., U..

XX.X.XXXX,R.G.XX,XXXXXH.Š.,zastúpený:JUDr.IgorŠafranko,advokát,sosídlomvoSvidníku,ul.
Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovaným: 1. PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04Bratislava,IČO:45869464,2.OMIKRONTRADINGLIMITED,sosídlomNerineChambers,P.O.BOX
905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod
č. 1503447, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13,
Bratislava, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a žalobu voči žalovanému v 1. rade.

II. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo
4.12.2008 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 2. rade j e n e p l a t n á .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2015 domáhal určenia neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrel ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX s právnym predchodcom
žalovaného v 1. rade (Poštová banka, a.s.) dňa 4.12.2008 ako aj vydania predbežného opatrenia, aby

sa žalovaný zdržal použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľ žalobcu, aby sa zdržal
vykonávania zrážok z tejto dohody. Žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného v 1.
rade uzavrel úverovú zmluvu, ktorá neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Tvrdil, že súčasťou formulárovej zmluvy je aj napadnutá dohoda o zrážkach
zo mzdy, na základe ktorej žalovaný v 1. rade požiadal jeho zamestnávateľa o výkon zrážok zo mzdy bez
ohľadu na existenciu sporu a bez odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa
považuje za rozporný s právom Európskej únie a medzinárodnou zmluvou o fungovaní EÚ a preto ju

považovala za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Poukázal na to, že dohoda
o zrážkach zo mzdy umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných
podmienok, prípadne plnení v rozpore so zákonom a tým sa tento inštitút dostáva do kontroverzie s
právom EÚ a článkom 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Žalobca následne poukázal naviaceré rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých sa neodkladným (predbežným) opatrením ukladal
navrhovateľom zrážok povinnosť zdržať sa použitia takýchto dohôd o zrážkach zo mzdy.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že namietol nedostatok pasívnej legitimácie na
strane žalovaného ako aj nedostatok právomoci tunajšieho súdu prejednávať túto vec vzhľadom na
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Dôvodil, že v žalobe úplne absentuje odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, teda naliehavý právny záujem. Žalobca nepreukázal nedostatok
slobodnej vôle, ktorej absencia by mala za následok neplatnosť právneho úkonu. Dohodu o zrážkach zo

mzdy nepovažoval za nekalú podmienku, ale za zákonný zabezpečovací inštitút v zákonom predpísanej
forme. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie samotným žalobným návrhom, úverovou zmluvou zo dňa 4.12.2008, listom
žalovaného v 1. rade zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 6.5.2014, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

4. Právny predchodca žalovaného v 1. rade (Poštová banka) a žalobca uzavreli dňa 4.12.2008 úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom v bode 3 odsek 5 záverečných ustanovení je uvedené, že podpisom
tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky právneho predchodcu žalovaného v 1. rade.

5. Listom zo dňa 6.5.2014 žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobkyne - spoločnosť MIRAD,
s.r.o. o výkon zrážok zo mzdy na základe zmluvy o úvere s tým, že jeho pohľadávka činí 4.996,01 Eur.

6. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10 C 504/2015-17 súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia a uložil žalovanému (PRO CIVITAS, s.r.o.) povinnosť zdržať sa použitia vyššie uvedenej
dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu spoločnosti MIRAD, s.r.o. povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok z tejto dohody. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.1.2016.

7. Dňa 10.12.2015 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky medzi spoločnosťou

PRO CIVITAS, s.r. o. (žalovaný v 1. rade) a spoločnosťou OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom
British Virgin Islands (žalovaný v 2. rade).

8. Písomným podaním z 15.8.2016 žalobca navrhol rozšíriť žalobu aj proti žalovanému v 2. rade, t. j.
spoločnosti OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom British Virgin Islands.

9.Uznesenímtunajšiehosúduč.k.10C504/2015-75zodňa19.9.2016bolzamietnutýnávrhspoločnosti
OMIKRON TRADING LIMITED na zmenu účastníka na strane žalovaného a zároveň súd pripustil, aby
do konania na návrh žalobcu ako žalovaný v 2. rade vstúpila spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED,
so sídlom British Virgin Islands. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.9.2016.

10. Na pojednávaní konanom dňa 29.11.2016 právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a právna
zástupkyňa žalovaných uviedla, že žalovaný v 1. rade ani nebol pôvodným účastníkom zmluvného
vzťahu, teda uňho absentuje vecná pasívna legitimácia. Čo sa týka žalovaného v 2. rade žiadala žalobu
zamietnuť kvôli absencii naliehavého právneho záujmu. Navrhla, že zo strany žalovaného v 2. rade je

ochota uzavrieť zmier v tom zmysle, že dohoda o zrážkach zo mzdy by sa zneplatnila a stranám by
sa nepriznala náhrada trov konania, resp. by žalobcovi uhradili trovy konania vo výške 150 eur. Právny
zástupcažalobcustýmvovzťahuktrovámnesúhlasil,nakoľkoimdoposiaľvzniklitrovyvrozsahu223,82
eur. K uzavretiu zmieru teda nedošlo.

11. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonník (ďalej len „OZ“), v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.

Podľa § 137 písm. c) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

12. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Ide o žalobu v zmysle

§ 137 písm. c) CSP (predtým § 80 písm. c/ O.s.p.), zo žaloby totiž nevyplýva, že by sa domáhal
neplatnosti z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pri žalobe podľa § 137 písm. c) CSP je potrebné
predovšetkým skúmať, či žalobca má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. Vychádzajúc
z obsahu žaloby, súd mal za preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na tejto určovacej žalobe.
Napriek spornosti výšky pohľadávky žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca má teda naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, keďže žalovaný nebude môcť bez posúdenia jeho pohľadávky (jej výšky)
súdom vymáhať plnenie od žalobcu, na ktoré nemá nárok a nebude tak môcť siahať na jeho majetok.

13. Žalobca sa domáhal neplatnosti dohody podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom, s čím sa súd prvej

inštancie stotožnil. V tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti napadnutej
dohody aj z iných dôvodov, a spornú dohodu posúdil predovšetkým podľa § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14.Žalobca užvosvojejžalobeuviedol,žeažodsvojhozamestnávateľasadozvedel,žedňa4.12.20118

spolu so zmluvou o úvere uzavrel aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca teda nemal skutočnú vôľu
uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, absentuje u neho zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom
úkone a preto pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ je napadnutá dohoda absolútne
neplatným právnym úkonom.

15. Podľa názoru súdu však chýba aj ďalšia náležitosť právneho úkonu a to jeho určitosť. Atribút určitosti
musí byť naplnený vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu a jeho obligatórnym náležitostiam.
Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ musí obsahovať označenie jej účastníkov, identifikáciu
pohľadávky, výšku zrážok zo mzdy, ale aj platiteľa mzdy. Vyplýva to z toho, že v prípade dohody o
zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je

priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy t.j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť
platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné aj z toho dôvodu,
že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V danom prípade
nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutej dohode chýba. Nie určito je však vymedzená aj
pohľadávka žalovaného v uvedenej dohode. Podľa názoru súdu navyše dohodou o zrážkach zo mzdy

môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa
plnenie splatné v budúcnosti (napr. výživné). V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia však
ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, ale navyše tá v tejto dohode nie je vymedzená určito.
Určitá je len suma poskytnutého úveru (1.991,64 Eur) avšak pohľadávka je vymedzená v inej výškea preto aj z toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Dôkazom tohto záveru
je napokon skutočnosť, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy pre
pohľadávku vo výške 4.996,01 Eur.

16. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po

ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak
by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú
možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému
rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce
žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie).

17. Naliehavý právny záujem videl súd prvej inštancie najmä v tom, že žalobca na základe predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy stráca právo disponovať vlastným majetkom, bez súdnej kontroly, zvlášť vo
svetle nepomeru sumy z úverovej zmluvy a sumy požadovanej od zamestnávateľa žalobcu na základe
spornej - neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.

18. Súd sa taktiež zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných. Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie strán v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti(záväzku),mápasívnulegitimáciu.Vecnálegitimáciasanazačiatkukonaniatvrdí.Súdžalobe
vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v

konanínedokáže,súdžalobuzamietnesozáveromonedostatkupasívnejvecnejlegitimáciežalovaného
bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého
ale žalobca za žalovaného neoznačil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2015 bola pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
4.12.2008,postúpenázospoločnostiPROCIVITAS,s.r.o.(žalovanýv1.rade)naspoločnosťOMIKRON

TRADING LIMITED, so sídlom British Virgin Islands (žalovaný v 2. rade). Za takéhoto stavu došlo k
zániku hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Nakoľko v danom prípade
žalovaný v 1. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti súd žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie voči žalovanému v 1. rade zamietol.

19. Súd sa následne zaoberal dôvodnosťou žaloby vo či žalovanému v 2. rade. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému v 2. rade dôvodná. Právny vzťah strán
(právny predchodca žalovaných a žalobcu) je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny
predchodca žalovaného v 2. Rade (Poštová banka, a.s., neskôr PRO CIVITAS, s.r.o.) bol od uzavretia
zmluvy v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je

v režime spotrebiteľského práva. Dohoda o zrážkach zo mzdy v texte zmluvy písaného miniatúrnym
písmom, tvorila neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že takáto dohoda je z vyššie uvedených dôvodov neplatná.

20. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaým v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný v 1. rade
bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal, keďže
žalobca rozšíril žalobu aj voči žalovanému v 2. rade napriek tomu, že došlo k postúpeniu pohľadávkymedzi žalovaným v 1. a 2. rade. Ak žalobca napriek tomu trval na podanej žalobe aj voči žalovanému
v 1. rade a naviac zastúpený advokátom, musí znášať riziko možnosti neúspešnosti, aj riziko náhrady
trov konania, ktoré súvisia v neúspešným uplatňovaním práva. O výške náhrady trov konania bude po

právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

21. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol rovnako podľa § 255 ods.1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
bol v konaní proti žalovanému v 2. rade plne úspešný, preto neúspešnému žalovanému v 2. rade súd

uložil povinnosť nahradiť argumentačne úspešnému v spore žalobcovi, trovy konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí

jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.