Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230137
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114230137.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Silverside, a.s., Plynárenská

7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpeného spoločnosťou AK Herceg,
s.r.o., advokátska kancelária, Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: I. N., D.. XX.X.XXXX, N.
D. XXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 2.229,44 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.400,- Eur od 11.7.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 26 %, o ktorých výške rozhodne

súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 18.11.2014 sa právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s.
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.229,44 Eur s úrokom vo výške 17,90% ročne
zo sumy 1.400,- Eur od 11.7.2014 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
2.754,67 Eur od 11.7.2014 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvorili dňa 14.12.2011 zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému splátkový úver vo výške

1.400,- Eur. Uviedol, že s prihliadnutím na ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka sa dohodli, že
súčasťou zmluvy o úvere budú aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné od 1.8.2002 v znení
dodatku č. 11, obchodné podmienky účinné od 15.1.2009 a sadzobník žalobcu platný od 1.2.2011 a
podmienky určené zverejnením. Žalovaný bol povinný plniť úver v pravidelných mesačných splátkach
vždy k 22. dňu v mesiaci vo výške 29,17 Eur. Prvá splátka bola splatná 22.1.2012 a konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá ku dňu 22.12.2021 s tým, že žalovaný sa zaviazal splácať
úver podľa článku I zmluvy o úvere. Žalobca tvrdil, že svoju povinnosť zo zmluvy o úvere spočívajúcu

v poskytnutí úveru žalovanému riadne splnil, a že žalovaný v dobe od uzatvorenia zmluvy o úvere
splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené
v dokumente prehľad o transakciách na úverovom účte č. XXXXXXXXXXX (pozn. súdu: žalobca
povinnosti žalovaného inak nijako konkrétnejšie nevymedzil). Žalovaný podmienky pre splácanie
nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. V súlade s § 53 Občianskeho zákonníka listom zo
dňa 28.5.2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok, s ktorými bol v tom čase v omeškaní 894
dní a žalovaného upozornil, že ak nedôjde k zaplateniu, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Nakoľko

žalovaný dlžnú sumu napriek tejto výzve nezaplatil, dňa 27.6.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 24.6.2014 v súlade s bodom 7.6 všeobecných obchodných podmienok a vyzval žalovaného na
zaplatenie pohľadávky. Žalovaný ani po tejto výzve svoj dlh neuhradil.3. Ďalej právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol, že eviduje ku dňu 10.7.2014 pohľadávku voči
žalovanému vo výške 2.229,44 Eur (z toho istina vo výške 1.400,- Eur, riadne úroky vo výške 642,49
Eur, úroky z omeškania vo výške 69,69 Eur a poplatky vo výške 117,26 Eur) /pozn. sudu: bez toho

aby bolo zrejmé, z čoho tieto sumy presne pozostávajú a ako ich s uvedením všetkých konkrétnych
vstupných údajov vypočítal - na základe čoho, prípadne z akých súm a za aké obdobia/. Uviedol, že
podľa článku I zmluvy o úvere vznikla žalovanému povinnosť platiť za poskytnutý úver úrok do konečnej
splatnosti úveru (pozn. súdu: teda nie do vrátenia resp. zaplatenia tak ako je to uplatnené v žalobnom
návrhu - petite) dohodnutý vo výške 17,90 % (pozn. súdu: žalobca pritom vôbec neuviedol od kedy) s

tým, že splatnosť úrokov bola v zmluve o úvere dohodnutá mesačne, a to údajne vždy v posledný deň v
kalendárnom mesiaci (pozn. súdu: podľa písomnej zmluvy to pritom bolo ku dňu splátky v kalendárnom
mesiaci). Poukázal na to, že v zmysle článku 5 bod 5.5.7.1. obchodných podmienok si zmluvné strany
dohodli, že splatné úroky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Uviedol, že úroky vo výške
642,49 Eur boli vypočítané podľa vzorca 17,90 % ročne zo sumy 1.400,- Eur od 14.12.2011 do 26.6.2014
za 923 dní (pozn. súdu: 17,90% p.a. z uvedenej sumy za 923 dní je pritom 633,71 Eur. Okrem toho pri

dátume 26.6.2014 z príloh vyplýva, že ide zrejme o dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a
aj v tejto súvislosti preto nie je zrejmé na základe čoho sú v žalobnom návrhu uplatnené úroky vo výške
17,90% následne od 11.7.2014 do zaplatenia). Vo vzťahu k poplatkom žalobca uviedol, že v zmysle čl.
I zmluvy o úvere, čl. 16 všeobecných obchodných podmienok, čl. 3 bod 3.1 obchodných podmienok
a sadzobníka si zmluvné strany dohodli, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi poplatok za správu

úveru s tým, že výška poplatku za správu úveru bola dohodnutá vo výške 2,99 Eur mesačne, a nemenila
sa (pozn. súdu: suma 117,26 Eur, zahrnutá v žalovanej sume ako poplatky, nie je násobkom tejto sumy,
a v tejto súvislosti tak nie je zrejmé z čoho pozostáva a ako ju vypočítal). Napokon žalobca vo vzťahu ku
svojim skutkových tvrdeniam uviedol už len všeobecne, že „výška uplatneného nároku vyplýva z výpisu
z úveru č. XXXXXXXXXXX za obdobie 14.12.2011 -22.9.2014 v nadväznosti na prehľad o transakciách

na úverovom účte č. XXXXXXXXXXX“.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci ju na to súd pri príprave pojednávania uznesením vyzval, a
žaloba s prílohami, po viacerých pokusoch a šetrení jej pobytu, jej bola doručená ešte dňa 26.2.2017.
Ďalšie písomnosti súd žalovanej doručoval v zmysle § 111 ods. 3 CSP na adresu podľa § 106 ods. 1

písm. a) CSP (evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky).

5. Pôvodný žalobca spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca v priebehu konania oznámili, že dňa
10.3.2017 bola medzi nimi uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej pohľadávka
voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená na spoločnosť SILVERSIDE, a.s. a

navrhli, aby súd pripustil jej vstup do konania namiesto pôvodného žalobcu. Súd o tomto návrhu rozhodol
uznesením č.k. 13C/274/2014-143 zo dňa 14.12.2017 tak, že tomuto návrhu vyhovel a jej vstup do
konania ako nového žalobcu na miesto pôvodného žalobcu pripustil.

6. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, žalobca však

svoju neúčasť a neúčasť svojho právneho zástupcu ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím
veci v neprítomnosti, preto súd v zmysle ust. § 180 CSP vec prejednal v ich neprítomnosti, a prihliadol
pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa § 204
CSP).

7. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť
skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

8. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).9. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav

aplikovať.

10. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

11. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

12. „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú

spôsobilébyťpredmetomdokazovania.Takétonesubstancovanéprejavyžalobcusúdvkonanílegitímne
opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ... žalovanému musí byť
umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo
nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo
o sebe vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a

zrozumiteľnosti. Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle § 129
ods. 3 CSP, nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje
skutkové tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však
prejavia v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a
pod.) a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú

zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje
sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in:
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670)

13. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

13. Dňa 14.12.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka so

žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa článku I.
predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za
podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Dlžník sa v nej zaviazal za dohodnutých podmienok
poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Medzi
základným podmienkami bolo uvedené: výška úveru 1.400,- Eur, typ a výška úrokovej sadzby: fixná

do splatnosti, 17,90% p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo,
výška splátky a splatnosť: 29,17 Eur mesačne, k 22. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky
22.1.2012, splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci (teda nie
v posledný deň v kalendárnom mesiaci, ako to žalobca tvrdil v žalobe), počet splátok 120, konečná
splatnosť úveru 22.12.2021, ročná percentuálna miera nákladov 24,45 %, priemerná hodnota RPMN

0,01 %, celková čiastka spojená s úverom 3.497,45 Eur. Spôsob počítania zmluvných úrokov, teda
spôsob uplatňovania úrokovej sadzby úveru, a to ako, z akej sumy a odkedy sa uplatňuje, prípadne
že dohodnuté úroky a poplatky sa pripočítavajú k úveru (tzv. zaúčtovanie s kapitalizáciou - tak ako by
malo podľa žalobcu vyplývať z obchodných podmienok) a že podľa dohody zmluvných strán sa stávajú
súčasťou poskytnutých peňažných prostriedkov a úročenej pohľadávky (t.j. povinnosť platiť úroky z

úrokov, tzv. anatocizmus, eventuálne povinnosť platiť úroky aj zo zaúčtovaných poplatkov) zo zmluvy
nevyplýva. V zmluve je v čl. III bod 5. ešte uvedené, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené
v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, všeobecných
obchodných podmienok, obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tom poradí.
Určité a zrozumiteľné stanovenie úpravy (resp. odkaz na úpravu) nejakej ďalšej konkrétnej (určitej)

časti obsahu zmluvy odkazom na úverové podmienky alebo všeobecné obchodné podmienky (napr.
že úročenie - uplatňovanie úrokovej sadzby, spôsob započítavania úhrad, prípadne povinnosť platiť
poplatky upravujú všeobecné obchodné podmienky) zo zmluvy nevyplýva.14. Podľa žalobcom predloženého prehľadu o transakciách na úverovom účte bol na ňom právnym
predchodcom žalobcu už dňa 22.12.2011 zaúčtovaný predpis riadneho úroku v sume 5,57 Eur, hoci z
písomnej zmluvy o splátkovom úvere (str. 2) pritom vyplýva, že

úroky z poskytnutého úveru a poplatky za obdobie odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy do dňa prvej
splátky dohodnutého v základných podmienkach mali byť prvýkrát splatné v deň splatnosti prvej splátky
(dohodnutej na 22.1.2012), následne v periodicite a termíne splátky.

15.Žalobcompredloženérozsiahlemalýmpísmompísanévšeobecnéobchodnépodmienkyaobchodné

podmienky pre poskytovanie úverov nie sú nikým (a teda ani žalovaným) podpísané.

16. Podľa tvrdení žalobcu a ním predloženého prehľadu o transakciách boli žalovanému postupne
zaúčtované rôzne sumy úrokov bez toho aby bol zrejmý ich výpočet (z akých súm, za aké obdobie a v
akej sadzbe). Je možné (vzhľadom na chýbajúce tvrdenia o spôsobe ich výpočtu, ako aj s prihliadnutím
na žalobcom tvrdenú dohodu, že splatné úroky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny), že úroky

a rôzne poplatky boli žalovanému zaúčtovávané s kapitalizáciou (t.j. zrejme s pripočítavaním k ďalej
úročenej istine), avšak zo súm úrokov uvedených v predloženom prehľade o transakciách a údajov o
nich nie je zrejmý presný spôsob ich výpočtu (z akých súm, za aké obdobie a v akej sadzbe).

17. Podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 27.6.2014 (č.l. 28) adresovaného žalovanej

Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 27.6.2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Úroková
sadzba 17,90% bola pritom v základných podmienkach zmluvy o úvere dohodnutá ako fixná do
splatnosti, a po tomto dátume - splatnosti by sa tak zrejme nemala uplatňovať. Podľa oznámenia zo dňa
26.4.2017 Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku z vyššie uvedenej úverovej zmluvy následne postúpila
na žalobcu.

18. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle §
263 ods. 1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a
splatnosti úrokov.

20. Napríklad podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný

platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Podľa § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa

poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj
úroky z tejto splátky. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

21. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho
sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v
podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť

aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu
úpravu spotrebiteľských úverov.

22. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.23. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

24. Podľa § § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam
uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.

25. Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ak je spotrebiteľská

zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším
písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená
v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, alebo neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Všeobecné východiská

29. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zmluva o úvere predpokladá záväzok veriteľa, že
na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a záväzok dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ďalší obsah takéhoto právneho vzťahu (vrátane
niektorých otázok týkajúci sa úročenia, úrokov a ich splatnosti) je vo všeobecnosti subsidiárne určený
dispozitívnymi normami § 498 a nasl. Obchodného zákonníka (ak strany nedohodnú inak). V prípade

zmluvy o spotrebiteľskom úvere však zákon pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle § 9 ods. 2
ZoSU, okrem písomnej formy zmluvy, vyžaduje aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti (inak sa
podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov).

30. V písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ),

okrem ďalších náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU určená:

f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere - čím sa, vzhľadom na vymedzenie pojmu zmluvy o
spotrebiteľskom úmere (§ 2), rozumie doba trvania záväzku poskytnúť peňažné prostriedky (čo má
významnajmäprineskoršom,prípadnepostupnomčerpaníúveruresp.prirevolvingu)atermínkonečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru,g) podmienky upravujúce jeho čerpanie - teda „Akým spôsobom a kedy spotrebiteľ dostane peniaze“ (viď
formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4 tohto
zákona, a obsahuje niektoré vysvetľujúce informácie),

i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba vyjadrená
ako fixné alebo variabilné percento, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými
sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako,
resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov,

alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného
času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do
stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť
platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných
prostriedkov), a

k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - čím sa nepochybne rozumie uvedenie výšky, počtu a
termínov splátok každej z týchto položiek, t.j. istiny,
úrokov a iných poplatkov samostatne tak, aby bolo zrejmé ako sa majú splácať, resp. ako sa jednotlivé

splátky priraďujú k nesplateným zostatkom. Vyplýva to jednak z doslovného gramatického výkladu
ust. § 9 ods. 2 písm. k ZoSU (kde je výslovne stanovená požiadavka určenia splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, a teda nie len splátok všeobecne), ako aj z výkladu podľa jeho zrejmého účelu. Len
takýto výklad požiadavky zákona totiž spĺňa účel spotrebiteľského práva, a to jednak venovať zvýšenú
pozornosť ochrane spotrebiteľa (ktorý by nemal byť zavádzaný a mal by mať čo najviac informácií

umožňujúcich mu - pred, ale i dodatočne po poskytnutí úveru - čo najlepšie posúdiť situáciu a urobiť
rozhodnutie ohľadom uzavretia zmluvy a následne aj spôsobu, resp. rýchlosti splácania úveru), a tiež
preto, že len pri vyššie uvedenom riadnom vymedzení uplatňovania úrokovej sadzby (úročenia), alebo
aspoň rozlíšení (stanovení) splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je možné kedykoľvek (i v priebehu
splácania) určiť obsah právneho vzťahu, t.j. výšku zostávajúcej istiny, úrokov a ostatných poplatkov.

31. Prax, a ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. l) a m) ZoSU aj zákon (rozlišujúci minimálne splácanie
s amortizáciou istiny alebo bez), totiž pozná rôzne spôsoby splácania úveru. Napríklad poskytnuté
peňažné prostriedky (istina) sa môžu splácať na začiatku a úroky až na konci, prípadne naopak, alebo sa
úroky a poplatky strhnú ihneď z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (pozri napr. vysvetlivky k položke

2C formulára o zmluvných podmienkach podľa vyhl. č. 620/2007 Z.z. v pôvodnom znení), prípadne sa
istina spláca spolu s úrokmi v rôznych kombináciách (čo navonok nevylučuje rovnakú resp. nemennú
výšku celkovej splátky), či už s pevnou splátkou istiny a sumy úroku, resp. podľa ich rôzne stanoveného
podielu, alebo sa amortizuje celkovými rovnomernými tzv. anuitnými splátkami, pri ktorých sa plynule
mení výška a pomer splátky istiny a úroku. Spôsob úročenia a splácania úveru a jeho jednotlivých

častí musí byť preto vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti o obsahu
povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia). V zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU
v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSU úroky, resp. úroková sadzba, podmienky jej uplatňovania a podmienky
splácaniaistiny,úrokovainýchpoplatkovmusiabyťvýslovnepísomnedohodnuté,resp.určenévzmluve
o spotrebiteľskom úvere. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok na úroky

a poplatky nemá.

32. Všetky vyššie uvedené obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom
zároveň vo svojej podstate vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré jediné odôvodňujú, resp. v zmysle
ZoSU sú spôsobilé (mohli by a mali by) odôvodňovať nárok na úroky a poplatky (odplatu) za úver podľa

zmluvyospotrebiteľskomúvere,aktorépretomusížalobcavsúvislostisnimipreúspechvkonaníriadne
tvrdiť (a preukázať). Totiž len ak je v zmluve (presne) stanovený rozsah a spôsob čerpania, úročenia
a splácania úveru resp. jeho jednotlivých častí a súvisiacich poplatkov (teda záväzok), iba vtedy zákon
s takýmto prejavom vôle spája právne následky (teda vznik práv a povinností), a len vtedy je možné
kedykoľvek určiť rozsah všetkých práv a povinností, ktoré sú obsahom daného právneho vzťahu.

33. Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technickéhoa vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať spotrebiteľovi už v
predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo

brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem
toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani
neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou
zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá
ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné

podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo
zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v
obchodných podmienkach), písomne (§ 9 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť
takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

34. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných
podmienok napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných
zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti
súd zdôrazňuje, že v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné
poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom

je potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa
podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak
učiní, čo sa stalo aj v tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno
priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

35. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013,
sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute
(argumentum a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných
náležitostiach zmluvy, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných

podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný
súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo,
v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj
tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného
charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby

nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru,
a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom
písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

Právne posúdenie

36. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 220
ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať

predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce
skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok,
resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne
zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní
negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené

k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich
skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. V danom prípade však
ani z týchto príloh nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický
prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem použil Václav Vlk: Mcdonaldizace

mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www..ceska-justice.cz). Celá žaloba má skôr len
všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia
všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má
súd rozhodnúť (a to už i vo vzťahu k tzv. istine - kde absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie oposkytnutí peňažný prostriedkov v určitej výške a záväzku na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným
vymedzením spôsobu tohto vrátenia - uvedené len odkazom na prílohy).

37. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec

netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,

ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

38. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými

zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

39. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným bola uzavretá platná písomná

zmluva o spotrebiteľskom úvere so záväzkom veriteľa poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky,
a záväzkom žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi určité úroky (a
poplatky), a ďalej že mu veriteľ určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil,
prípadne nezaplatil dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky
obligatórne obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a

žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením
o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

40. Tento nedostatok sa pritom týka predovšetkým úrokov, a rôznych poplatkov, resp. nákladov či
pokút zaúčtovaných na ťarchu žalovaného. Žalobca uplatnil právo na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov, ku ktorým zrejme pripočítal aj úroky a rôzne poplatky, vo vzťahu k požadovaným úrokom
(a poplatkom) prirátaným k istine (resp. poskytnutým peňažným prostriedkom) však neuviedol všetky
rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré by ich odôvodňovali, a tieto zo žaloby a príloh (z predložených
dôkazov) napokon nevyplývajú ani nepriamo. Celá argumentácia k nim je v podstate založená len na
dôvere v ich strohé vyčíslenie z tzv. bankového systému (výpise z účtu), resp. všeobecnom vyčíslení

pohľadávky vypracovanom žalobcom alebo jeho právnym prechodcom. Obdobný postup bol síce v
minulosti možný v zmysle bývalého (dnes už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. (v znení
účinnom do r. 2003) ak sa právo opieralo o tzv. výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu (zrejme
ako relikt bývalého štátneho vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania
všetkých peňažných ústavov), a aj to len pri vydávaní platobných rozkazov (procesne bez osobitného

skúmania a dokazovania). V súdnom konaní v súčasnosti, s rovnocenným postavením sporových
strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však nemožno nekriticky akceptovať a vychádzať iba
z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany (dodávateľa) bez posúdenia práva. Z
tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo vyplývať. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu,

že evidovanie pohľadávky v uvedenom výpise banky je snáď akousi verejnou listinou, a tento výpis
potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Podľa § 205 CSP iba listiny vydané
orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené
zaverejné,potvrdzujúpravdivosťtoho,čosavnichosvedčujealebopotvrdzuje,akniejedokázanýopak.41. Vo vzťahu k požadovanej sume zaúčtovaných úrokov či poplatkov žalobca neuviedol (ani nepriamo
v prílohách) všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu.

Pri uplatnení vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich
uplatnenie (nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s
poukazom na konkrétne skutočnosti, ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie jednotlivých súm - z
ktorých sa uplatňuje, s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu
s ich skutkovým odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v

danom prípade z tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť. Výšku úrokovej sadzby, z
ktorej zrejme svoj nárok odvodzuje, žalobca síce uviedol, jej uplatňovanie s uvedením úročených súm
a konkrétnych období s jej skutkovým odôvodnením pri výpočte
úroku však nie, a tieto skutočnosti zo žaloby napokon nevyplývajú ani nepriamo (z predložených príloh).
Uvedené by pritom mohlo byť zrejmé aspoň nepriamo z dohodnutého rozpisu splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, v tomto prípade však tomu tak nebolo (v zmluve nie je uvedená výška, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je
povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali
(bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce skutočnosti,
ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového
stavu), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie

bremena tvrdenia), nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v
tomto rozsahu zamietnutý.

42. Okrem neunesenia bremena tvrdenia o všetkých skutočnostiach odôvodňujúcich právo na
vyúčtované a uplatnené úroky a iné poplatky súd pripomína, že tieto sú zároveň obligatórnymi

obsahovými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a vzhľadom na vyššie uvedené, i v
nadväznosti na stým súvisiace dôkazné bremeno, je preto tiež zrejmé, že predložená zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje podmienky, ktoré upravujú spôsob uplatňovania úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru - ako, z akej sumy, odkedy a dokedy (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSU), dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSU), a poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto

považuje aj podľa § 11 ods. 1 ZoSU za bezúročný a bez poplatkov.

43. Vzhľadom na tieto dôvody, teda jednak pre neunesenie bremena tvrdenia ohľadom skutočností
odôvodňujúcich úroky a iné poplatky, ako aj s poukazom na absenciu obligatórnych obsahových
náležitostí zmluvy, s ktorými zákon spája bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, má žalobca, z titulu

pohľadávok zo zmluvy o úvere postúpených mu podľa § 524 OZ od jeho právneho predchodcu, nárok
iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov (bez zmluvných úrokov a poplatkov). Keďže
žalovanému bol poskytnutý úver (čerpanie) vo výške 1.400,- Eur, súd ho zaviazal zaplatiť žalobcovi
túto sumu spolu s úrokom z omeškania, ktorý si žalobca z tejto sumy určite a zrozumiteľne (tak, aby z
hľadiska rozhodovanej veci a jej vymedzenia bolo zároveň zrejmé za ktoré konkrétne obdobie - od kedy)

uplatnil od 11.7.2014. Veriteľ žalovaného vyzýval na vrátenie peňažných prostriedkov a žalovaný je v
omeškaní s ich vrátením, preto mu súd v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar.
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. uložil povinnosť na ich zaplatenie spolu so zákonnými úrokmi
z omeškania vo výške 5% ročne uplatnenými v medziach zákona po zosplatnení, a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

44. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Žalobca bol v konaní o svojej žalobe na zaplatenie 2.229,44 Eur úspešný v časti vo výške 1.400,- Eur,
čo predstavuje 63% úspešnosť, žalovaná bola v konaní procesne úspešná vo zvyšku, čo predstavuje
37% úspešnosť, takže žalobca má potom podľa pomeru úspechu nárok na náhradu trov konania vrozsahu pomerného rozdielu vo výške 26%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.