Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 10, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7Er/795/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608209045
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4608209045.2

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
proti povinnému: H. Q.Č., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, XXX XX Q., o vymoženie sumy 326,63 eur s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, pod sp. zn. Ex 10222/2008, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

I. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava m á voči oprávnenému
n á r o k na náhradu trov exekúcie.

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozsudku Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou
rozhodcovskou, a.s., č.k. SR 07021/08 zo dňa 5.8.2008 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre
vymoženie sumy 326,63 eur, 0,25 % úroku z omeškania denne zo sumy 318,66 eur od 27.2.2008
do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania v sume 125,31 eur a trov exekučného konania. Súdny

exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo udelené pod č. 5406 023396 * dňa 1.12.2008.

2. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiťoprávnenémuvexekúciiuplatňovanénároky.Zodôvodneniarozhodcovskéhorozsudkuvyplýva,
že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4241223 zo dňa 22.8.2007,

uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, ktorý ju riadne neplnil. Podľa odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo
výške 318,66 eur a úrokov z omeškania vo výške 00,00 eur vypočítanými ku dňu 27.2.2008, poplatku za

-2-
7Er/795/2008

upomienku vo výške 7,97 eur, čo spolu predstavuje sumu 326,63 eur a úrok z omeškania vo výške
0,25% denne zo sumy 318,66 eur od 27.2.2008 do zaplatenia.

3. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) exekúciu môže súd

zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 EP súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

4. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd je povinný aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení
exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK,
napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje, nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo či odporuje
dobrým mravom. Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Ustanovenie

§ 45 ZoRK v sebe zakotvuje prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu,
ktorý rozhoduje vo veci výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu odmietnuť
exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád
v tomto ustanovení uvedenú. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na
rozhodcovskýrozsudoktak,akobymateriálneprávoplatnýnebol -niejenímviazaný,môžetedaskúmať,

či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie uvedené v § 57 EP, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a)
alebob)ZoRK,alebočirozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto skúmanie je
exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak,
ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť,

napr. či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, ale je oprávnený posúdiť aj obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Aby bolo možné preskúmať rozhodcovský
rozsudok podľa uvedených hľadísk, bolo potrebné preskúmať aj listiny, na základe ktorých vznikol
medzi oprávneným a povinným záväzkovo právny vzťah, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu

rozhodcovského rozsudku.
-3-
7Er/795/2008

5. Zo zmluvy o úvere číslo 4241223 zo dňa 22.8.2007 (ďalej len zmluva) a jej súčasti - všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len všeobecné podmienky alebo VP) bolo zistené, že oprávnený
poskytol povinnému úver vo výške 331,94 eur ( 10.000,- Sk ). Povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému
úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 241,65 eur ( 7.280,- Sk ), t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť
oprávnenému sumu 573,59 eur ( 17.280,- Sk ) v 9-ich mesačných splátkach po 63,73 eur ( 1.920,- Sk ),

počnúc dňom 22.9.2007. Zo všeobecných podmienok vyplýva, že tretina príslušného poplatku, ktorý sa
povinný zaviazal oprávnenému zaplatiť vo výške 241,65 eur ( 7.280,- Sk ) predstavuje dohodnutý úrok
a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou (bod 13 VP).

6. V zmluve (všeobecných podmienkach) oprávnený upravil viaceré sankcie, ktoré by povinný mal
uhradiť v prípade porušenia zmluvy. Medzi tieto sankcie patrí povinnosť povinného v prípade, že sa celý
dlh stane splatný naraz podľa bodu 4 VP zaplatiť oprávnenému úrok z omeškania vo výške 0,25% z
dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatný, až do dňa jeho uhradenia
(bod 06 VP). Ďalšou sankciou vyplývajúcou z VP (bod 4) je zmluvná pokuta vo výške 9,96 eur ( 300,-

Sk ) za každý jeden prípad omeškania s platením niektorej splátky sedem dní a viac. Podľa bodu 4 VP,
ak povinný neuhradí včas štyri po dve idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí
včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má
možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok v obochprípadoch spolu so zmluvou pokutou vo výške 9,96 eur ( 300,- Sk ). Z bodu 4 VP vyplýva pre povinného
aj povinnosť uhradiť oprávnenému paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej v sume
1,99 eur ( 60,- Sk ) za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienky zmluvy do 5 dní od

doručenia písomnej výzvy na úhradu. Všeobecné podmienky obsahujú aj rozhodcovskú doložku (bod
17).Podľarozhodcovskejdoložkyvšetkysporyvzniknutézozmluvy(vrátanesporovojejplatnosť,výklad
alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a. s. so sídlom v Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky,
čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu.

7. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

-4-

7Er/795/2008

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;

v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami

sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účastní spotrebiteľa,

musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so
-5-
7Er/795/2008

spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci
obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku prislúcha
tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil,
že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(čl. 3 ods. 1) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

PodľaSmerniceRadyč.93/13/EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách(čl.
3 ods. 2) podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou.

Podľabodu1písm.e)prílohySmerniceRadyEurópskejúnieč.93/13/EHSz5.4.1993nekalápodmienka
uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá podmienka uvedená
v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa

aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka (OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

8. Súd preskúmal zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi a všeobecné podmienky a zistil, že medzi
účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, pričom úver
poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom, a to z nasledovných dôvodov: Predmetom zmluvy o
úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Oprávnený je podnikateľom,

pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým
spôsobom. Oprávnený teda pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a ako veriteľ zo zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Pokiaľ ide o
povinného, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere, z jeho označenia v zmluve je nepochybné, že zmluvu
uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Účel poskytnutia peňažných prostriedkov v zmluve uvedený nie je. Definíciu
spotrebiteľa upravuje Občiansky zákonník, ktorý je predpisom všeobecným (lex generalis) a aj zákon o
spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave predpisom špeciálnym (lex specialis).
Úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje-6-
7Er/795/2008

znaky kompaktnosti, uzavretosti a ucelenosti - čiže stavu, v ktorom by mala byť celkom vylúčená
použiteľnosť všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v OZ s poukazom na konkrétnu
úpravu niektorého inštitútu v inom zákone - o spotrebiteľských úveroch. Nad princíp uprednostnenia
predpisu špeciálneho pred predpisom všeobecným tu totiž zmysel úpravy kladie princíp subsidiarity,

teda potreby podporného použitia celej všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv alebo prípadne i
len jej fragmentov tam, kde osobitná úprava problém nerieši vôbec, nečiní tak úplne alebo z určitého
dôvodu na posudzovaný problém nedopadá, avšak zároveň je celkom nesporné, či aspoň uspokojivo
nevyvrátené, že tu inak ide o spotrebiteľský vzťah. Spotrebiteľom podľa zákona o spotrebiteľských
úverochjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutýspotrebiteľskýúvernainýúčelakonavýkonzamestnania,
povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2). Spotrebiteľom podľa OZ (§ 52 ods. 3) je osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z výkladu úpravy OZ treba dospieť k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je len
tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (rozumej v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej
rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či

príslušníkovjehodomácnosti).ÚpravaspotrebiteľaobsiahnutávOZjetedaširšiaakoúpravaobsiahnutá
vzákoneospotrebiteľskýchúveroch.Nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Keďže povinný ako dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy konal
akofyzickáosoba,ktoránekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnostia

úver jej nebol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania, mal postavenie spotrebiteľa
podľa ZoSÚ aj podľa OZ. Nakoľko nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch
na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 2), je úver poskytnutý oprávneným povinnému spotrebiteľským úverom.

9. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú

spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola
spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo
či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne
vzťahy sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných

strán a ani inak. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe a veriteľ ako dodávateľ,
ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov podniká a má teda, na rozdiel od spotrebiteľa,
vyššiu úroveň informovanosti, by mal uzatvárať také zmluvy, aby podmienky v nich boli v súlade s
ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním a nemal by sa snažiť ich obísť cez rôzne
zmluvné dojednania, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť nijako ovplyvniť a ktorými sa v konečnom dôsledku

spotrebiteľvzdávasvojichprávalebosiinakzhoršujesvojepostavenie,čospotrebiteľsképrávovylučuje.

10. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere (podľa § 2
ZoSÚ). Takáto zmluva musí okrem iného obsahovať aj náležitosti ustanovené v § 4 ods. 2 ZoSÚ, medzi
ktoré patrí aj údaj o ročnej percentuálnej miere

-7-
7Er/795/2008

nákladov (RPMN), ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru. Ak ročná percentuálna

miera nákladov nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená, úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ), čo znamená, že sa na uvedené poplatky a úroky v zmysle uvedenej
právnej fikcie neprihliada. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov absentuje, povinnému poskytnutý úver je teda bezúročný a bez poplatkov (aj keď zo
zmluvy vyplývajú, neprihliada sa na ne). Súčasťou sumy, ktorú bol povinný zaviazaný rozhodcovským

rozsudkom zaplatiť, je však aj príslušný poplatok. Rozhodcovský rozsudok tak z dôvodu, že zmluva
neobsahuje údaj o RPMN, zaväzuje povinného aj na zaplatenie právom nedovoleného plnenia.11. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky
vyplývajúcej zo všeobecných podmienok. Nakoľko medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah,
bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút

neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené,
či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci
oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči

dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon
verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc
rozhodnúť ich spor.

12. Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor
účastníkov, znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak podá žalobu oprávnený (dodávateľ). Ak aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí

spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskú doložku
je treba preto vykladať tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ iba vtedy, ak práva
v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretože v tomto exekučnom
konaní na základe rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ, ktorý aj podal návrh na

začatie rozhodcovského konania. Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne
nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej
obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko
pritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Dokonca vzhľadom na formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné

dojednania oprávneného písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich vôbec
riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Rozhodcovská
doložka je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta
-8-
7Er/795/2008

rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého
obvode je bydlisko povinného (spotrebiteľa), čo neplatí v prípade rozhodcovského konania.

13. Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy. Podstatné pritom ďalej je, že v rozhodnutí C-168/05, Mostaza Claro Európsky
súdny dvor vyložil, že rozhodcovský nález v spore zo spotrebiteľskej zmluvy nie je treba zrušiť spôsobom
predpokladaným národným právom pre zrušenie rozhodcovského nálezu (rozsudku), ale súd má
kedykoľvek prihliadať na neplatnosť takého rozhodcovského nálezu. Táto možnosť priznaná súdu bola

posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s
ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo
má ťažkosti s ich uplatnením. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok,
teda vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

14. Zmluva obsahuje aj ďalšie neprimerané zmluvné podmienky, pričom jednou z nich je aj dohoda o
úroku z omeškania vo výške 0,25% denne (91,25% ročne) z dlžnej sumy. Táto sankcia (rovnako ako
ďalšie - zmluvné pokuty, poplatok za upomienky) nebola dohodnutá v úverovej zmluve, ale je súčasťou
všeobecných podmienok, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký počet
dlžníkov (spotrebiteľov) a teda nie sú individuálne dojednané a je nepochybné, že povinný nemal

možnosť ich zmeniť. Podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ). Povinnosti spotrebiteľa sú preto limitované
ustanoveniami Občianskeho zákonníka bez ohľadu na právnu formu, ktorú dodávateľ so spotrebiteľom
uzatvorili (napr. či došlo k dohode o voľbe práva, alebo ide o tzv. absolútny obchod). Týka sa to aj úrokuz omeškania, ktorý preto patrí veriteľovi iba podľa predpisov občianskeho práva, teda podľa § 517 ods.
2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a nie podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Rozhodcovským súdom bol úrok z omeškania priznaný oprávnenému vo výške 0,25% denne zo sumy

318,66 eur od 27.2.2008 do zaplatenia, pričom z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
rozhodcovský súd vychádzal z bodu 6 všeobecných podmienok (tento bod je v rozsudku citovaný), teda
zo zmluvného dojednania, ktorým malo dôjsť k dohode účastníkov o úroku z omeškania. Ustanovenia
§ 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. však dohodu zmluvných strán o výške
úroku z omeškania nepripúšťajú (ani nepripúšťali) a naopak stanovujú jeho výšku, resp. spôsob jeho

určenia v závislosti od výšky diskontnej, resp. základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska (do
31.12.2008) a základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (od 1.1.2009). Zmluvná povinnosť
zaplatiť riadne a včas je základnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v
tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako
aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi,
že pre porušenie právnej povinnosti (hoc takej významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné

zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100% istiny. Zmluvné dojednanie o úroku z
omeškaniajevzhľadomnauvedenédôvodyneprijateľnouzmluvnoupodmienkouspotrebiteľskejzmluvy.
Okrem toho je nepochybné, že úrok z omeškania, keďže bol priznaný zo sumy 318,66 eur, bol priznaný
oprávnenému aj s právom
-9-

7Er/795/2008

nedovoleného plnenia, t. j. z príslušného poplatku, ktorý je súčasťou uvedenej sumy. Úrok z omeškania
z príslušného poplatku za poskytnutie úveru je tak (bez ohľadu na jeho výšku) právom nedovoleným

plnením.

15.Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského
konania. Aj v tejto časti je rozhodcovský rozsudok v rozpore s dobrými mravmi. V rozsudku sa
konštatuje,ženáhradatrovkonaniabolaoprávnenémupriznanáakoúspešnémuúčastníkovi.Naúspech

oprávneného v rozhodcovskom konaní však s poukazom na výsledky preskúmania rozhodcovského
rozsudku,keďbolozistené,žejevrozporesozákonomapretoaninemôžebyťpodkladomprevykonanie
exekúcie, nemožno prihliadať.

16. Súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu

zastavil. Rozhodol tak z dôvodu, že zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Rozhodcovský
rozsudok zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné
rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy. Nároky, ktoré aj keď sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z
neprijateľných podmienok obchádzajúcich právne normy spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v

rámci exekúcie, pretože takýto výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi. Na rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 OZ, z ktorého vyplýva,
že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto
rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a
vydať rozhodcovský rozsudok.

17. Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súd zistil
dôvody pre zastavenie exekúcie, preto ju zastavil, pričom tak postupoval aj v súlade so záverom
vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 322/2010-37 z 13.4.2011, v
ktorom sa okrem iného uvádza: „Okrem uvedeného ústavný súd považoval za potrebné reagovať aj na

vyjadrenie okresného súdu, že v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. júna 2010)
je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí,
že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, a v tejto súvislosti odkázať
na svoju konštantnú judikatúru (napr. III. ÚS 35/2010, III. ÚS 86/2010, III. ÚS 329/2010 a iné), z ktorej
vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí,

že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je
povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania.“18.Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Súd rozhodol výrokom II. o trovách exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok náhradu trov
exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník
rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie ( § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

-10-

7Er/795/2008

20. O trovách exekučného konania súd rozhodol výrokom III. analogicky podľa § 256 Civilného
sporového poriadku tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom

uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.