Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. máj 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19Er/260/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8703899050
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Lecová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8703899050.3

Uznesenie

OkresnýsúdPopradvexekučnejvecioprávneného:Slovenskákonsolidačná,a.s.,sosídlomCintorínska
21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: P. R., Š.. F. S., E.. XX.XX.XXXX, I. B. S. XX, B. S. o
vymoženie 532,43,- eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou, Exekútorský
úrad Michalovce, Kpt. Nálepku 22, Michalovce, takto

r o z h o d o l :

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej trovy exekúcie

vo výške 109,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 28.11.2003 sa
začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 532,43 eur s prísl. na základe exekučného
titulu - rozhodnutie Okresného úradu práce v Poprade č.: 5058/2003-OEaS/RVEP zo dňa 03.07.2003,
5059/2003-OEaS/RVEP zo dňa 03.07.2003, 5060/2003-OEaS/RVEP zo dňa 03.07.2003 a 5061/2003-

OEaS/RVEP zo dňa 10.09.2003. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod
č. 5706 019527 * dňa 07.01.2004.

2. Dňa 24.93.2015 súdny exekútor predložil súdu podanie, v ktorom uviedol, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, exekúcia sa zastavuje ex lege. Súd z úradnej činnosti zistil, že v priebehu
exekučného konania bol na majetok povinného uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/44/2007

zo dňa 03.01.2008 vyhlásený konkurz.

3. Podľa § 243h ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, vrátane
zmien (ďalej Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre
prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa

predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

5. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní súdne a iné konania

podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku
patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.

6. Podľa § 48 prvá veta z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením

konkurzu zastavujú.7. Súd mal preukázané, že na majetok povinného bol po začatí exekúcie vyhlásený konkurz. Z
toho vyplýva, že začatie konkurzu spôsobuje zastavenie exekučného konania na majetok podliehajúci
exekúcii. Pojem „exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekúcie

ex lege, t. j. zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný
súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Keďže nemožno platne a účinne zastaviť už raz
zastavené konanie, súd nerozhodoval o zastavení exekúcie, nakoľko táto bola zastavená priamo zo
zákona.

8. Podľa § 291 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vrátane zmien, s účinnosťou
od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v
nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, výplatu podpory
v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003. Z toho vyplýva, že sa terajší oprávnený stal právnym
nástupcom pôvodného oprávneného ex lege, t.j. zo zákona, čo je dôvodom prečo súd ďalej koná s

oprávneným - Sociálnou poisťovňou, pobočka Spišská Nová Ves.

9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

10. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

11. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou je zrejmé, že povinnosťou
súdu je vždy rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí účelne vynaložené trovy exekúcie. Súd má za
to, že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu
času pri vykonaní exekúcie, a to aj v prípade, že exekučné konanie bolo zastavené v dôsledku zániku
právnej subjektivity povinného jeho výmazom z obchodného registra. Krajský súd Košice uznesením

č. k. 6K 296/01-14 zo dňa 11.02.2003 zrušil konkurz na majetok oprávneného z dôvodu nedostatku
majetku úpadcu. Povinný, ktorý bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, nemá
žiaden majetok, z ktorého by bolo možné trovy exekúcie uhradiť, preto povinného nie je možné zaviazať
na náhradu trov exekúcie a súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol podľa cit. ust. §
203 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že trovy exekúcie musí nahradiť oprávnený. Exekučný poriadok

totiž pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Oprávnený znáša trovy
exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu a okrem toho, oprávnený musí uhradiť
trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný, ktorý bol právnickou
osobou, zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu. Súd má za to, že zánik

povinného a strata jeho spôsobilosti bola prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť
bola v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Príčinou zániku povinného bol teda nedostatok jeho majetku,
preto súd uložil oprávnenému uhradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými
ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom
do 30.04.2008.

12. Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za
6 úkonov (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o
spôsobe vykonania exekúcie, zisťovanie účtu povinného) v sume 19,92 eur (3,32 eura za každý

jednotlivý úkon exekučnej činnosti) a časovú odmenu za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu
v sume 6,64 eur (základná hodinová sadzba za výkon exekučnej činnosti je 6,64 eura), spolu vo výške
26,56 eur + 20 % DPH, t. j. 31,87 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi v
zmysle § 22 citovanej vyhlášky náhradu za poštovné a poplatky za lustrácie a za cestovné za cestu
z Michaloviec do Dolného Smokovca a späť (základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za

spotrebované pohonné látky) vo výške 64,91 eur + 20 % DPH, t. j. 77,89 eur.

13. Pokiaľ boli súdnym exekútorom uplatnené aj ďalšie trovy vo forme časovej odmeny za spracovanie
oznámenia o bezmajetnosti povinného 2x, zaslanie návrhu na zámenu, spracovanie návrhu nazastavenie exekúcie, túto mu súd nepriznal v ním vyčíslenej výške 26,56 eur, ale len vo výške 6,64 eur,
pretože z obsahu súdneho spisu, ani z vyúčtovania súdneho exekútora zo dňa 24.09.2015 súd nijak
nezistil aký čas exekútor reálne vynaložil na spracovanie týchto úkonov. Podľa § 14 ods. 1 až 3 cit.

vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena
súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na
exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie. Základná hodinová sadzba podľa ods. 1
písm. a) je 6,64 eur za každú i začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti

je 3,32 eur. Exekučný súd sa musí pri uložení povinnosti nahradiť trovy exekúcie vyporiadať so splnením
podmienok pre priznanie náhrady odmeny stanovených v § 14 a 15 cit. vyhlášky, keď tzv. časovú, t. j.
hodinovú odmenu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 cit. vyhlášky možno priznať len za čas účelne vynaložený
na exekúciu jednotlivými úkonmi exekučnej činnosti, pokiaľ sa tieto neodmeňujú paušálnou sumou
podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky. Z hľadiska ustálenej praxe súdov a znenia § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je
súdny exekútor povinný vypracovať časovú špecifikáciu, ktorá predpokladá, že nie každý úkon súdneho

exekútora musí byť odmeňovaný hodinovou sadzbou 6,64 eur. Súd má právo posúdiť konkrétne trvanie
času potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti uvedených v časovej špecifikácii
a to tak v súvislosti s rozsahom vymáhaného majetku ako aj v súvislosti s existenciou procesných
a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie. Súdny exekútor je teda pri vyhotovení
časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti ich nielen pomenovať a uviesť dĺžku času

vynaloženého pri ich vykonávaní, ale musí preukázať aj ich vykonanie, pokiaľ toto nie je zistiteľné zo
samotného spisu, nakoľko odmenu súdnemu exekútorovi možno priznať len za celkový čas trvania
preukázaných úkonov exekučnej činnosti. Časová špecifikácia predložená súdnym exekútorom však
tieto podmienky nespĺňa. Preto súd skontroloval primeranosť časového nároku na jednotlivé úkony
odmeňované podľa § 14 cit. vyhlášky a pri priznaní časovej odmeny za vyššie spomínané úkony za

predpokladu, že súdny exekútor využíva výpočtovú techniku, určité formulácie a zaužívané postupy,
vychádzal z účelne vynaloženého času 60 min. potrebného na ich vykonanie a nepriznal odmenu za
štyri celé hodiny, čiže za samostatnú hodinu na každý úkon.

14. Súd navyše nepriznal uplatnenú náhradu hotových výdavkov za poštovné, ktoré nebolo z

exekučného spisu preukázateľné (str. 30 a str. 35) a tiež za poštovné, ktoré exekútorovi vzniklo po
zastavení exekúcie vo výške 7,50 eur, nakoľko má za to, že pri vykonávaní úkonov, pri ktorých tieto
hotové výdavky vznikli, nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu
tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky. Tieto úkony nemožno posudzovať ako činnosť exekútora
smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, sú to úkony potrebné len pre vlastnú ďalšiu

činnosť exekútora a tiež úkony, ktorými si súdny exekútor plní svoju povinnosť v zmysle § 35 ods. 3 a § 60
Exekučného poriadku a zároveň na druhej strane má súd za to, že ide o tzv. evidenčné a administratívne
činnosti, ktoré sú súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti
s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora.
Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí odmena, nemožno mu priznať ani náhradu hotových

výdavkov. Súd zároveň prihliadol na to, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov,
ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu

exekútorovi v celkovej výške 109,76 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.kpodáten,ktojenatooprávnený,včassťažnosť,nenadobúdauznesenieprávoplatnosť.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho
sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom
na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.