Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218092
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215218092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom B.
E. XX, M. - V., zastúpený JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou, Senecká cesta 2, Šamorín, proti
žalovanej: Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. V. XX, M., zastúpená JUDr. Ivanou Hutňanovou, advokátkou,
Krížna 38, Bratislava, o zaplatenie 3.901,90 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o neplatnosť
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13. mája 2016, č.k. 16C/525/2015-139, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalobu v časti

zaplatenia istiny 3.432,28 eur zamieta a žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 5,05% ročný úrok z
omeškania -zo sumy 2.500 eur od 1.2.2015 do 20.10.2015
-zo sumy 3.751,90 eur od 21.10.2015 do 23.10.2015
-zo sumy 3.601,90 eur od 24.10.2015 do 18.11.2015
-zo sumy 3.545,36 eur od 19.11.2015 do 18.12.2015
-zo sumy 3.488,82 eur od 19.12.2015 do 18.1.2016
-zo sumy 3.432,28 eur od 19.1.2016 do 12.9.2016

do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 88%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 3.432,28 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy
2.500 eur od 1. februára 2015 do 20. októbra 2015, zo sumy 3.751,90 eur od 21. októbra 2015 do
23. októbra 2015, zo sumy 3.601,90 eur od 24. októbra 2015 do 18. novembra 2015, zo sumy 3.545,36
eur od 19. novembra 2015 do 18. decembra 2015, zo sumy 3.488,82 eur od 19. decembra 2015 do

18. januára 2016, zo sumy 3.432,28 eur od 19. januára 2016 (výrok I.). V časti o zaplatenie 469,92
eur s 50,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 150 eur od 21. októbra do 23. októbra 2015, zo
sumy 300 eur od 24. októbra do 18. novembra 2015, zo sumy 356,54 eur od 19. novembra do 18.
decembra 2015, zo sumy 413,08 eur od 19. decembra do 18. januára 2016, zo sumy 469,62 € od 19.
januára 2016 žalobu zamietol (výrok II.), vzájomnú žalobu o určení neplatnosti dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretú medzi žalovanou a žalobcom 12. januára 2015
zamietol (výrok III.) a žalovanej určil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania o žalobe i vzájomnej

žalobe v sume 847,70 eur (v tom 641,78 eur trovy právneho zastúpenia a 205,92 eur ostatné trovy
konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Marcely Kuchárikovej, advokátky, (výrok
IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 3.901,90 eur s úrokom z omeškania z dôvodu, že po rozvode manželstva so žalovanou uzatvorildohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej BSM), v ktorej sa žalovaná
zaviazala zaplatiť mu 2.500 eur ako vyrovnanie a okrem toho sa zaviazala prevziať spoločný úver.
Napriek tomu jeho splátky od augusta 2014 do októbra 2015 po 186,92 eur zaplatil žalobca, žiadal od

žalovanej nahradenie polovice z nich. Žalovaná vzájomnou žalobou sa domáhala určenia neplatnosti
uvedenej dohody o vyporiadaní BSM. Dôvody neplatnosti videla v nepresnom vymedzení hnuteľných
vecí, ktoré v dohode nie sú ani ocenené, ďalej v neocenení jedného pozemku, neocenení obchodného
podielu, neurčitosti a spornosti vyporiadania záväzku z úveru. Naliehavý právny záujem videla v tom,
že na základe rozsudku bude možné vykonať záznam v katastri nehnuteľností do stavu pred vkladom

dohodyovyporiadaní.Súdprvejinštancievykonanýmdokazovanímzistil,žežalobcaažalovanáuzavreli
dňa 15.11.2003 manželstvo, ktoré bolo právoplatne rozvedené 20. augusta 2014. Žalobca a žalovaná
dňa 12. januára 2015 spoločne podpísali listinu označenú ako Dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva. V jej preambule sa konštatovalo, že ju účastníci uzatvárajú za účelom vzájomného
vyporiadania a rozdelenia všetkých vecí ako aj majetkových práv a záväzkov, ktoré účastníci nadobudli
za trvania manželstva. V ten istý deň žalobca ako zložiteľ a žalovaná ako oprávnená, aj JUDr. K. ako

uschovávateľ podpísali ďalšiu listinu označenú ako Dohoda o úschove, v ktorej sa účastníci dohodli, že
zložiteľ vkladá v hotovosti do úschovy u uschovávateľa peňažnú čiastku vo výške 12.000 eur, peniaze
budú z úschovy uschovávateľom uvoľnené a odovzdané nasledovne: a) oprávnenej, pokiaľ oprávnená
alebo zložiteľ predloží uschovávateľovi potvrdenie banky o splatení úveru č. XXXXXXXXX, ktorých
uschovávateľovi a oprávnenej poskytla B. B., a.s., alebo b) zložiteľovi, pokiaľ nedôjde k vydaniu peňazí

z úschovy v zmysle vyššie uvedeného písm. a) do šesť mesiacov od prijatia peňažnej sumy do úschovy.
V čase podpisu žalobca a žalovaná vychádzali z toho, že žalovaná nehnuteľnosti v H. W. odpredá hneď
po vyporiadaní nehnuteľností a pritom predčasne splatí aj úver v B. B., a.s.. Pre prípad, že by predaj
bol neúspešný však žalobca súhlasil s lehotou úschovy 6 mesiacov. Žalobca sa ujal držby zariadenia
nehnuteľností v V. ako aj zariadenia posilňovne a záhradného nábytku, ktoré si odviezol z nehnuteľností

v H. W.. Žalovaná sa zasa ujala držby zariadenia nehnuteľností v H. W. okrem záhradného nábytku a
zariadenia posilňovne, ktoré si odviezol žalobca. Žalovanej sa však nehnuteľnosti v H. W. nepodarilo
predať podľa plánov a nepodarilo sa jej ich predať ani ku dňu vyhlásenia rozsudku. Vzhľadom na to
JUDr. J. K. mailom z 23.4.2015 zaslal žalobcovi návrh dodatku č. 1 k Dohode o vyporiadaní BSM, a
dohodu o vydaní peňažných prostriedkov z úschovy. Žalobca však návrh dodatku odmietol podpísať.

Žalobca zo svojho účtu splácal splátky úveru v B. B. a.s., splatné v mesiacoch august 2014 až október
2015 vo výške 186,92 eur mesačne. Žalovaná vložila na účet žalobcu za účelom príspevku na splátky
úveru 14. Septembra 2015 sumu 150 eur a ďalej postupne poukázala zo svojho účtu na účet žalobcu
v októbri 2015 150 eur, v novembri 2015, v decembri 2015, po 150 eur a takisto v januári 2016 sumu
150 eur. Žalobca sa tak v prerokúvanej veci domáha zaplatenia polovice splátok úveru, ktoré zaplatil

B. B., a.s., ako aj nároku na sumu 2.500 eur, ktorý odvodzuje z článku III. ods. 4 dohody o vyporiadaní
BSM z 12.1.2015. Žalovaná naopak spochybňuje platnosť tejto dohody a domáha sa vzájomnou žalobou
určenia jej neplatnosti. Vzhľadom na to, že predpokladom nároku žalobcu na sumu 2.500 eur je platnosť
dohody o vyporiadaní BSM, súd prvej inštancie sa zaoberal najskôr vzájomnou žalobou a platnosťou
uvedenej dohody. Tu dospel k záveru, že vzájomná žaloba žalovanej nie je žalobou o tej istej veci o akej

sa už vedie konanie a neprekáža jej ustanovenie § 83 O.s.p.. Vzájomná žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu je určovacou žalobou. V prerokúvanej veci nie je sporné, že na základe dohody o
vyporiadaní BSM z 12. januára 2015 boli v katastri nehnuteľností vložené výlučné vlastnícke práva
k jednotlivým nehnuteľnostiam v prospech žalobcu a žalovanej. Rozsudok určujúci neplatnosť tejto
dohody by v zmysle § 34 ods. 2 katastrálneho zákona mohol viesť k záznamu pôvodného stavu, teda

k obnoveniu zápisu žalobcu a žalovanej ako bezpodielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností, čím
je odôvodnený naliehavý právny záujem žalovanej na jej vzájomnej žalobe v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p.. Žalovaná videla neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM v tom, že ňou nedošlo k vyporiadaniu
celej masy BSM. Nebolo vyporiadané záložné právo viaznúce na nehnuteľnostiach v H. W.. Súd
má za to, že záložné právo je vecným právom, zaťažuje záloh, samo o sebe nepredstavuje žiaden

dlh ani pohľadávku. Záložné právo je logicky spojené s určitou vecou, resp. majetkovým aktívom a
sleduje jeho osud. Rovnako ako napr. vecné bremeno, ktorého vypriadanie taktiež neprichádza do úvahy
v rámci vyporiadania BSM. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo 147/2011, kde sa judikatúra
odklonila od skoršej požiadavky, že na platnosť dohody o vyporiadanie BSM je potrebné vyporiadať
všetok majetok, práva a povinnosti. Podľa uvedeného rozsudku dohoda o vyporiadaní BSM, ktorá sa

netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 O.z., vychádza sa totiž z
vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM. Nemožno taktiež vylúčiť, že k dohode pripoja
účastníci prehlásenie o tom, že nemajú voči sebe ďalšie nároky z BSM, čo sa v prerokúvanej veci taktiež
stalo (článok IV. odsek 1 dohody z 12.1.2015). Ďalej žalovaná namietala, že nedošlo k vyporiadaniuúveru resp., že takéto vyporiadanie nebolo vykonané vo vzťahu k veriteľovi B. B. a.s.. Podľa judikatúry
(porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 2 Cdo 113/2007) má dohoda o vyporiadaní BSM, pokiaľ sa ňou
vyporiadava záväzok manželov vo vzťahu k tretím osobám, charakter akéhosi postúpenia záväzku na

jedného z manželov, ktoré však vo vzťahu k nim nemá žiadnu právnu relevanciu. Dohodou o vyporiadaní
záväzku sa manželia spravidla medzi sebou dohodnú, že určitý záväzok znáša len jeden z nich. Keď
potom veriteľ vymôže tento záväzok od druhého manžela, má tento voči prvému manželovi nárok na
náhraduvšetkého,čoveriteľovizaplatil,nielennanáhradupolovice,naktorúbyinakmalnárok.Obsiahle
námietky žalovanej smerovali proti zrozumiteľnosti a určitosti dohody o vyporiadaní BSM. Z ustanovení

§ 149 a § 149a O.z. nevyplývajú žiadne konkrétne požiadavky na obsah dohody o vyporiadaní BSM.
Podstatnou náležitosťou dohody je platný prejav vôle o tom, čo ktorému z bývalých manželov pripadá
z masy BSM. Nevyhnutnou náležitosťou a podmienkou platnosti dohody o vyporiadaní BSM nie je
určovanie alebo vypočítavanie hodnoty jednotlivých aktívnych a pasívnych položiek v rámci BSM. Preto
uvedenie alebo neuvedenie týchto hodnôt nemôže byť dôvodom neplatnosti. V prerokúvanej veci preto
nie je podstatné, že v dohode o vyporiadaní BSM nebol ocenený podiel žalobcu na pozemku č.

XXX v k.ú. V. ani hodnota jeho obchodného podielu v spoločnosti M., ani že nebola určená hodnota
zariadenia 1 a zariadenia 2 ako sú definované v dohode. Žalovaná ďalej uviedla, že nevedela presne o
obsahu dohody o vyporiadaní BSM a teda ani o tom, aké hodnoty tam sú uvedené a ako sa k výslednej
sume dospelo. Súd však nezistil, že by žalobca tento omyl žalovanej vyvolal, alebo o ňom vedel. Zo
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že návrh dohody pripravil právny zástupca žalovanej. Je zrejmé,

že žalovaná sa spoľahla na svojho právneho zástupcu, ktorého konanie ale aj nečinnosť treba pričítať
na jej ťarchu. Jej právny zástupca si mohol obstarať informácie o výške majetku aj z verejne dostupných
zdrojov, mohol navrhnúť finančné vyrovnanie rozdielov hodnoty zariadenia 1, 2, ak taký rozdiel vznikol,
a v dôsledku toho, že si žalobca vzal aj záhradný nábytok a zariadenie posilňovne. Ak tak neurobil,
nemôžu ísť dôsledky prípadného omylu žalovanej na vrub žalobcovi. Hodnota oboch nehnuteľností

bola ustálená na základe znaleckých posudkov, ktoré zadala sama žalovaná. Je vylúčené, aby žalobca
vyvolal alebo vedel o prípadnom omyle žalovanej ohľadom hodnoty nehnuteľností. Ďalšia skupina
námietok žalovanej predstavovala námietky proti určitosti a zrozumiteľnosti dohody. Súd nepovažoval
dohodu za nezrozumiteľnú alebo neurčitú. Pokiaľ ide o vymedzenie hnuteľných vecí, je zrejmé, že
žalovanej bolo v čase podpisu zrejmé, aké veci sa nachádzajú v H. W. a aké sa nachádzajúc v V..

Tieto aj prevzali do držby, žalovaná vydala žalobcovi ešte záhradný nábytok a zariadenie posilňovne.
Žalobca od žalovanej nič nežiadal, ani žalovaná nič nežiadala od žalobcu. Ďalšie námietky žalovanej
protiplatnostidohodyovyporiadaníBSMsúdpovažovalzaúčelové,sosnahouzveličovanímprípadných
drobných nedostatkov vo formuláciách dohody prekrúcať zistené skutočnosti, že vôľa účastníkov pri jej
podpise bola jasná a celkom určitá. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že dohoda o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 12. januára 2015 je platným právnym úkonom, preto
vzájomnú žalobu žalovanej o vyslovenie neplatnosti zamietol (výrok rozsudku III.). V článku III. odsek
4 platnej dohody o vyporiadaní BSM sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi 2.500 eur do 28.2.2015.
Žalovaná sama priznala, že tento záväzok nesplnila, v dôsledku toho je nárok žalobcu v tejto časti
opodstatnený. Nie je dôvodná námietka žalovanej, že túto povinnosť nemá, lebo žalobca nesplnil svoju

povinnosť doplatiť jej druhú splátku v zmysle článku III. odsek 3 dohody. Záväzky z článku III. odsek
3 a 4 dohody nie sú vzájomne synalagmatické v tomto zmysle, keďže zo zmluvy nevyplýva, že by
žalovaná mala svoj záväzok splniť len vtedy, keď žalobca splní záväzok z článku III. odsek 3. Naopak,
z obsahu článku III. odsek IV. dohody vyplýva, že suma 2.500 eur sa vypláca na vyrovnanie hodnoty
nehnuteľností, teda bez ohľadu na to, či dôjde alebo nedôjde k splateniu alebo inému vyrovnaniu úveru

voči B. B., a.s.. Okrem toho žalovaný podľa zisteného skutkového stavu zaplatil splátky úveru za obdobie
august 2014 až október 2015 v celkovej sume 2.803,80 eur (15 x 186,92 eur). Tieto splátky sú splátkami
spoločného úveru manželov. Ak teda žalobca v prerokúvanej veci splnil celú splátku, hoci naňho pripadá
len polovica, môže od žalovanej žiadať v zmysle § 511 ods. 3 O.z. druhú polovicu ním zaplatenej
splátky. Žalobca sa tak od žalovanej domáha polovice splátok v sume 1.401,90 eur (2.803,90 : 2). Zo

zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalovaná svoj záväzok čiastočne splnila a to čiastočne
vkladom, čiastočne prevodom v rámci tej istej banky. Dňa 14. septembra 2015 vložila na účet žalobcu
sumu 150 eur, tým uhradila sumu 93,46 eur ako polovicu splátky za mesiac september 2015, ktorú
žalobca si uplatňuje ale zároveň preplatok 56,54 eur (150 - 93,46) treba použiť na zníženie jej zvyšného
dlhu uplatňovaného žalobcom. To isté platí pre splátku za mesiac október, polovicu splátok za mesiace

november, december a január 2016 žalobca nežiada, keďže sú uhradené plneniami žalovanej. Zároveň
však žalovaná v daných mesiacoch opäť uhradila viac než len polovicu splátky a preplatky v sume 3 x
56,54 eur treba taktiež použiť na splatenie zvyšku pohľadávky žalobcu z tohto titulu. Žalobca nemá nárok
na zaplatenie 186,92 eur ako polovice splátok za mesiace september a október 2015, ktoré už žalovanáuhradila, ale ani sumy 5 x 56,54=282,70 eur, o ktoré žalovaná uvedené polovice mesačných splátok
svojimi úhradami za september 2015 až január 2016 preplatila. Žalobca má tak nárok na zaplatenie
zvyšku svojej pohľadávky z titulu polovice splátok za august 2014 až október 2015 v sume 932,28 eur

(1.401,90 - 186,92 - 282,70). Na základe uvedeného tak súd uzavrel, že žalobca má nárok na zaplatenie
celkovo sumy 3.432,28 eur t.j. 2.500 eur + 932,28 eur. Nesplnením svojho dlhu včas sa žalovaná dostala
do omeškania a to so sumou 2.500 eur od 1. marca 2015 a z polovicami jednotlivých splátok okamihom
ich uhradenia zo strany žalobcu, ktoré si však žalobca uplatňuje až od 21.10.2015. Súd preto priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 O.z. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo

výške 5,05% ročne. Súd tak žalovanej určil povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedené sumy vo výroku I.
rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2
O.s.p.. žalobca bol plne úspešný v konaní o vzájomnej žalobe a čiastočne úspešný v konaní o žalobe
v rozsahu 76% (3.432,28 : 469,92 t.j. 88 : 12). Vzhľadom na spojenie oboch konaní a podiel každej zo
spojených vecí 50% v pomere k celku, tak treba žalobcu považovať za celkovo úspešného v rozsahu
50% + 38% (50% x 76%) = 88%. Súd tak určil výšku trov zo zaplateného súdneho poplatku 234 eur a

z trov právneho zastúpenia v sume 729,29 eur. Po zohľadnení miery úspechu 88% tak má žalobca právo
na náhradu 205,92 eur zo zaplateného súdneho poplatku a 641,78 eur z trov právneho zastúpenia.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a nadväzujúcom výroku IV. podala
odvolaniežalovaná.Uviedla,ženapojednávanídňa13.5.2016predložiladokladyoúhradesplátkyúveru

v sume 94 eur za obdobie február, marec, apríl 2016. Tieto sumy neboli žiadnym spôsobom súdom
zohľadnené. Uhradila žalobcovi titulom polovice splátok úveru spolu sumu 1.032 eur. Pri jednotlivých
úhradách žalovaná uviedla len, že ide o splátku úveru, pričom neoznačovala za aké obdobie je splátka
úveru hradená, preto sa mali jednotlivé úhrady splátok úveru započítavať na dlh titulom splátok úveru
najskôr splatný, tak ako to vyplýva z judikátu R 13/1990. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil titulom

polovice splátok úveru sumu 1.401,90 eur za obdobie od augusta 2014 do októbra 2015. Dlžná suma
tak titulom polovice splátok úveru mala predstavovať sumu vo výške 369,90 eur a nie sumu 932,28 eur.
Vo vzťahu v konaní namietanej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM žalovaná zotrváva na doterajšej
argumentáciiasúčasnedodáva,ževprípade,akideoprávnyúkon,prektorýjepodsankciouneplatnosti
stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav

vôle zachytený. Nie je možné dopĺňať obsah právneho úkonu a nahrádzať výkladom samotný obsah
právneho úkonu. Tiež zotrváva na tvrdeniach, že dohoda o BSM je neurčitá a nezrozumiteľná. Z dohody
nie je možné zistiť na koho podiel boli započítané hnuteľné veci - zariadenie posilňovne a záhradný
nábytok. Rozporne sa žalobca vyjadril aj k hodnote obchodného podielu v spoločnosti M., s.r.o.. V
dohode o BSM absentuje tzv. kvantitatívna stránka vyporiadania týkajúca sa určenia rozsahu a hodnoty

vyporiadavaného majetku, keď v dohode o BSM nebola stanovená hodnota všetkých vecí zahrnutých
do masy BSM. Poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2010. V nadväznosti na uvedené navrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku I. a na to nadväzujúcom výroku
IV. zmenil tak, že žalovanú zaviaže na zaplatenie sumy 369,90 eur a vo zvyšku návrh zamietne. K
odvolaniudoložilapotvrdenieovykonaníprevoduvB.B.a.s.,vmesiacochapríl2xpo94eura31.3.2016

takisto v sume 94 eur.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa domáha zaplatenia polovice
splátok úveru za obdobie august 2014 až október 2015, ktoré zaplatil v celej výške. Žalovaná predložila
súdu doklady o úhrade splátky úveru v sume 94 eur za obdobie február, marec, apríl 2016 bez

akejkoľvek argumentácie ich započítania na najskôr splatnú splátku. V odvolaní uvádza, že do dňa
rozhodnutia súdu zaplatila žalobcovi titulom polovice splátok úveru sumu 1.032 eur. Mala do dňa
rozhodnutia prvoinštančného súdu zaplatiť žalobcovi na splátkach úveru sumu 1.974 eur. Žalovaná
tak dlhuje žalobcovi na splátkach sumu 942 eur. Súd zaviazal žalovanú vo výroku I. z titulu polovice
splátok úveru zaplatením sumy 932,28 eur. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia

rozsudkuaževzaldoúvahyvšetkydôkazypredloženéstranami,vrátanepotvrdenížalovanejozaplatení
polovice splátok úveru, za obdobie február, marec, apríl 2016, ktoré predložila už na pojednávaní dňa
13.5.2016. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie nadobudlo vo výroku III. zamietnutie vzájomnej žaloby o
určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM právoplatnosť, výrok III. nebol napadnutý, nepovažuje
za potrebné a účelné vyjadriť sa k skutočnostiam uvádzaným v odvolaní ohľadne platnosti dohody

o vyporiadaní BSM. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
potvrdiť.4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedla, že žalobca a žalovaná
boli ako dlžníci spoločne zaviazaní voči B. B.. Keďže žalovaná dňa 12.9.2016 predčasne splatila
nesplatenú časť úveru z úverovej zmluvy vo výške 43.507,75 eur, vyzvala žalobcu, aby jej zaplatil

polovicu ňou uhradenej sumy vo výške 21.753,87 eur. Žalobca listom datovaným dňom 20.9.2016
oznámil, že započítal vzájomné pohľadávky v rozsahu sumy 3.432,28 eur, v ktorom sa pohľadávky
vzájomne kryjú. Tvrdenia žalobcu, že žalovaná mala od augusta 2014 do apríla 2016 zaplatiť žalobcovi
splátky v sume 1.974 eur, sú právne bezvýznamné, nakoľko žalobca si žalobným návrhom uplatňoval
sumu 1.401,90 eur. Za danej situácie je možné usudzovať, že suma titulom polovice splátok úveru za

obdobie august 2014 až október 2015 predstavuje sumu vo výške 369,90 eur. V prípade, ak odvolací súd
ustáli, že žalobcom žalovaná suma je opodstatnená v rozsahu sumy 2.869,90 eur, z toho suma 2,500
eur titulom vyrovnacieho podielu z BSM a suma 369,90 eur titulom splátok úveru, navrhla žalobu v tomto
rozsahu zamietnuť z dôvodu zániku žalovanej pohľadávky započítaním a vo zvyšku žalobu zamietnuť
ako neopodstatnenú a zároveň rozhodnúť o s tým súvisiacej náhrade trov konania. K vyjadreniu
doložila žalovaná listinný dôkaz a to započítanie jednostranným právnym úkonom, ktorý vykonal Z. M.

a adresoval ho žalovanej a jej právnej zástupkyni dňa 20.9.2016, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca
započítava vzájomné pohľadávky, keďže Z. M. má voči nemu pohľadávku vo výške 21.753,87 eur z titulu
polovice zostatku nesplateného úveru vrátane poplatkov z jeho predčasného splatenia v zmysle článku
III bod 3 dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 12.1.2015 a on má voči Z. M. pohľadávku vo výške 3.432,28
eur pozostávajúcu zo sumy 2.500 eur z titulu polovice rozdielu hodnoty nehnuteľností podľa článku III.

bod 4 dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 12.1.2015 a zo sumy 932,28 eur z titulu polovice pravidelných
mesačných splátok úveru podľa článku III. bod 3 dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 12.1.2015 v rozsahu,
v ktorom sa vzájomne kryjú v sume 3.432,28 eur.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,
pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), postupom podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej vyhovujúcej časti je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16C/525/2015 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3.901,90 eur s príslušenstvom a rozhodnutie o vzájomnej žalobe o
určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bola žalovanej určená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.432,28 eur s 5,05% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 2.500 eur od 1. februára 2015 do 20. októbra 2015, zo sumy 3.751,90 eur
od 21. októbra 2015 do 23. októbra 2015, zo sumy 3.601,90 eur od 24. októbra 2015 do 18. novembra
2015, zo sumy 3.545,36 eur od 19. novembra 2015 do 18. decembra 2015, zo sumy 3.488,82 eur od

19. decembra 2015 do 18. januára 2016, zo sumy 3.432,28 eur od 19. januára 2016.

9. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom

pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie priznanej sumy vo výroku I. napadnutého
rozsudku. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie
rozsudku týkajúce sa priznanej sumy 3.432,28 eur s príslušenstvom.

10. V priebehu odvolacieho konania žalovaná doložila započítanie jednostranným právnym úkonom zo
dňa 20.9.2016, z ktorého vyplynulo, že žalobca si voči pohľadávke, ktorú mala voči nemu žalovaná
vo výške 21.753,87 eur z titulu polovice zostatku nesplateného úveru, vrátane poplatkov z jehopredčasného splatenia v zmysle článku III. bod 3 dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 12.1.2015 započítal
pohľadávku, ktorú mal voči žalovanej vo výške 3.432,28 eur, pozostávajúcu zo sumy 2.500 eur z titulu
polovice rozdielu hodnoty nehnuteľností podľa článku III. bod 4 dohody o vyporiadaní BSM a zo sumy

932,28 eur z titulu polovice pravidelných mesačných splátok úveru podľa článku III. bod 3 dohody o
vyporiadaní BSM zo dňa 12.1.2015 a to v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú t.j. v sume 3.432,28 eur.

11. Podľa § 580 O.z., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

12. Odvolací súd mal za to, že v danom prípade boli splnené predpoklady zániku pohľadávok
započítaním, keď bol uskutočnený adresný prejav jednostranný, smerujúci k započítaniu, pohľadávky
žalobcu a žalovanej sú vzájomné, sú rovnakého druhu t.j. peňažné, sú spôsobilé na započítanie,
uvedené pohľadávky sa vzájomne kryjú. Žalovaná pri započítaní namietala sumu 2.500 eur titulom

vyrovnacieho podielu z BSM a sumu 932,28 eur, ktorá podľa nej je dôvodná len vo výške 369,90
eur. Odvolací súd tu však má za to, že suma 2.500 eur titulom vyrovnacieho podielu je priznaná
žalobcovi dôvodne, keďže dohoda o vyporiadaní BSM je platná, nakoľko súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom vzájomnú žalobu o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 12.1.2015
zamietol, v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný, takže záväzok 2.500 eur vyplýva z

článku III. bod 4 platnej dohody o vyporiadaní BSM. Suma 932,28 eur je takisto určená súdom prvej
inštancie správne, ako vyplýva z odôvodnenia súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil,
keď mal za to, že súd správne započítal platby žalovanej na jej dlh voči žalobcovi za obdobie od
augusta 2014 do októbra 2015, pričom spôsob výpočtu riadne odôvodnil, preto odvolací súd považoval
započítací prejav žalobcu zo dňa 20.9.2016 za platný, takže došlo k zániku pohľadávky 3.432,28 eur

jej započítaním.

13. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v
napadnutom výroku I. o zaplatenie istiny 3.432,28 eur ( v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej
inštancie správny), kedže v odvolacom konaní došlo k započítaniu tejto sumy podľa ust. § 388 CSP

zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamieta, nakoľko pohľadávka započítaním zanikla. Pokiaľ sa týka
úrokovzomeškaniapriznanýchsúdomprvejinštancie,odvolacísúdmázato,žetietoúrokybolipriznané
v súlade so zákonom a dôvodne, nakoľko žalovaná sa so svojím plnením dostala do omeškania, boli
priznané aj v zákonom určenej výške a neboli predmetom započítacieho prejavu. V tejto časti výroku I.
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, keď úroky z omeškania priznal totožne ako súd prvej

inštancie okrem úroku z omeškania pri poslednej sume 3.432,28 eur, pri ktorej určil aj koniec plynutia
úroku dátumom 12.9.2016, čo je dátum, kedy sa pohľadávky, ktoré sa započítavali stretli, keď v tento
deň žalovaná splatila celý zostatok úveru a vznikla tak žalobcova pohľadávka voči nej.

14. O nároku na náhradu trov konania tak prvoinštančného ako i odvolacieho odvolací súd rozhodol

podľa ust. § 396 ods. 2 CSP za použitia ust. § 255 ods.1 CSP, keď sa stotožnil s výpočtom pomeru
úspechu strán sporu súdom prvej inštancie, teda žalobca bol plne úspešný v konaní o vzájomnej žalobe
a čiastočne úspešný v konaní o svojej žalobe v rozsahu 76% (požadoval sumu 3.901,90 eur a bolo
mu prisúdených 3.432,28 eur). Vzhľadom na spojenie 2 vecí a podiel každej zo spojených vecí 50% v
pomere k celku tak žalobcov úspech v konaní je 88% (50% v konaní o vzájomnej žalobe plus 38%, čo

je 76% úspech z 50% v konaní o žalobe).

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).