Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 14, 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615216806
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6615216806.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa L. proti: 1./

matke maloletého dieťaťa T. a 2./ maloletému dieťaťu T., bytom u matky a zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota o zapretie otcovstva k maloletej Gabriele
Šűleovej takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ L. nie je otcom maloletého dieťaťa T., pochádzajúcej z matky T..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Matka maloletého dieťaťa n i e j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Matka maloletého dieťaťa j e p o v i n n á zaplatiť znalkyni RNDr. Angelike Vasiľovej, Dénešova 67,
Košice 173,12 eur trov znaleckého dokazovania na účet znalkyni vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
pobočka Košice, číslo účtu IBAN: F. do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal určiť, že nie je otcom maloletého dieťaťa T.,
pochádzajúcej z matky T.. V návrhu a na pojednávaní uviedol, že s matkou dieťaťa v podstate nežili
ani v spoločnej domácnosti, mali síce spolu pomer, avšak vždy používali ochranné prostriedky. Matka

dieťaťa mu oznámila, že je tehotná až v ôsmom mesiaci tehotenstva. Je pravdou, že uznal otcovstvo na
matrike, avšak nebol o tom presvedčený, urobil tak hlavne na naliehanie starej matky dieťaťa, a preto,
že nechcel matke dieťaťa urobiť zle. Nepovažuje sa však za prirodzeného otca dieťaťa.
2. Matka dieťaťa žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť, keďže navrhovateľa považuje za prirodzeného
otca dieťaťa, nie je pravdou, že sa spolu stýkali len párkrát, kamarátili sa viac ako tri roky, mali viackrát
pomer, keby žiadne ochranné prostriedky nepoužívali. V čase pred narodením dieťaťa nemala pomer s
iným mužom a podľa nej navrhovateľ uznal otcovstvo dobrovoľne.

3. Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo určené
otcovstvo, avšak aby v rodnom liste bol ako otec dieťaťa zapísaný skutočný otec dieťaťa.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky dieťaťa, oboznámením sa s návrhom,
znaleckým posudkom spoločnosti GHC GENETICS SK, s.r.o., Bratislava, znaleckým posudkom RNDr.
AngelikyVasiľovej,obsahompripojenéhospisu8P/61/2015OkresnéhosúduLučenecazistilnasledovný
skutkový stav.
5. Na základe súhlasného vyhlásenia rodičov maloletého dieťaťa, t.j. navrhovateľa a matky dieťaťa došlo

k určeniu otcovstva k maloletému dieťaťu T. Keďže otec dieťaťa mal pochybnosti o svojom otcovstve k
maloletému dieťaťu, podal návrh na zapretie otcovstva, kde na základe toho, že medzi navrhovateľom
a matkou dieťaťa nedošlo k dohode o sporných skutočnostiach otcovstva, účastníci konania sa dohodli,
že sa podriadia výsledkom súkromného znaleckého posudku, ktorý uhradí navrhovateľ.6. Vo veci bol podaný súkromný znalecký posudok, ktorého závery vyzneli v tom smere, že navrhovateľ
z celkového počtu 16 vyšetrených systémov nemá v 10 systémoch zhodu v DNA, a preto záver posudku
vyznel v tom smere, že otcovstvo navrhovateľa je jednoznačne vylúčené, keďže v 10 systémoch DNA

nemá navrhovateľ také znaky, aké musí mať biologický otec dieťaťa.
7. Keďže matka dieťaťa nesúhlasila so závermi súkromného znaleckého posudku, navrhla vykonať
znalecké dokazovanie so súdom určeným znalcom, kde vyhlásila, že je ochotná zložiť aj zálohu
na znalecké dokazovanie. Na základe zloženej zálohy zo strany matky dieťaťa súd nariadil nový
znalecký posudok znalkyňou z odboru genetiky, odvetvie DNA analýza, kde znalec vo veci podal

znalecký posudok, ktorého závery vyznievajú v tom smere, že navrhovateľ je vylúčený z biologického
otcovstva maloletej T., pretože maloleté dieťa nemá genotypovú zhodu vo všetkých 16 polymorfizmoch,
kde nezhoda maloletého dieťaťa s navrhovateľom je v 10 polymorfizmoch. Na základe toho je
pravdepodobnosť otcovstva navrhovateľa k maloletému dieťaťu v rozsahu 0,00 %.
8.Podľa§93ods.1Zákonaorodinemuž,ktoréhootcovstvobolourčenésúhlasnýmvyhlásenímrodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol

byť otcom dieťaťa, táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
9. Keďže na základe výsledkov znaleckých posudkov je jednoznačne preukázané, že otcovstvo
navrhovateľa k maloletému dieťaťu je vylúčené, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že nie je
otcom maloletého dieťaťa, keďže je vylúčené v zmysle horecitovaného ustanovenia, že by mohol byť
otcom dieťaťa s prihliadnutím na tie okolnosti, že závery znaleckých posudkov otcovstvo navrhovateľa

k maloletému dieťaťu jednoznačne vylučujú bez akýchkoľvek pochybností.
10. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 C.m.p., v zmysle ktorého
ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak. V zmysle ustanovenia § 53 C.m.p. je síce ustanovené, že vo veciach určenia rodičovstva môže
súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech

nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V danom prípade súd zohľadnil tie okolnosti, že navrhovateľ
síce mal vo veci úspech v konaní, keďže súd jeho návrhu vyhovel, avšak vzhľadom na tie okolnosti, že
matka maloletého dieťaťa je momentálne nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a je poberateľkou
sociálnych dávok, stará sa o maloleté dieťa, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby hradila trovy
konania vzhľadom na jej sociálnu situáciu. Súd zohľadnil aj tú okolnosť, že matka dieťaťa bude povinná

zaplatiť trovy znaleckého dokazovania druhého znaleckého posudku v celkovej výške 373,12 eur.
11. Keďže navrhovateľ bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku a súd jeho návrhu vyhovel, mala
by zaplatiť súdny poplatok matka dieťaťa s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v znení noviel. Keďže však u matky dieťaťa sú splnené predpoklady na oslobodenie
od súdneho poplatku, súd vyslovil, že ani matka dieťaťa nie je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh.

12. Súd zároveň zaviazal matku dieťaťa na povinnosť zaplatiť znalkyni, ktorá podala vo veci znalecký
posudok, znalečné vo výške 173,12 eur vzhľadom na tú skutočnosť, že druhý znalecký posudok bol
vypracovaný na základe výslovnej žiadosti matky dieťaťa, ktorá nebola spokojná s prvým znaleckým
posudkom, a teda druhý znalecký posudok ako dôkaz bol vypracovaný na základe požiadania matky
dieťaťa, ktorá teda zavinila trovy konania s poukazom na ustanovenie § 54 C.m.p. a je povinná tieto trovy

nahradiť. Celkové trovy znaleckého dokazovania predstavovali výšku 373,12 eur, kde matka dieťaťa
zložila zálohu vo výške 200,- eur, a preto bolo potrebné ešte zaviazať matku dieťaťa na znášanie
trov znaleckého dokazovania vo výške 173,12 eur. Súd osobitným uznesením rozhodne o výške trov
znaleckého dokazovania a o poukázaní zloženej zálohy na znalecké dokazovanie na účet znalkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami

tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.