Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815202086
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815202086.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská

republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, IČO: 30 416 094,
so sídlom Námestie slobody 6, P.O.Box 100, 810 05 Bratislava proti žalovaným: 1/ D. A., narodený
X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, K., 2/ O. A., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, K.,
zastúpená D. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, Prievidza, o zaplatenie 13.958,96 EUR s
príslušenstvom a vzájomnej žalobe o zaplatenie 7.532,87 EUR takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 831,23 EUR zamieta.

II. Súd vzájomnú žalobu žalovaných 1/ a 2/ o zaplatenie sumy 7.532,87 EUR zamieta.

III. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 92,56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 13.958,96 EUR s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy,
uzavretej dňa3.1.2000medzižalovanými1/a2/akokupujúcimiaF..S.I.,správcomkonkurznejpodstaty
ARTTEP a.s. Stupava, ako predávajúcim mali žalovaní nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX u H. úradu Y., vedené správou katastra K., katastrálne

územie a to lesné pozemky o výmere XXXXmX, nachádzajúce sa na pozemku, parc. KN C č. XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, nachádzajúce sa na pozemku, parc. KN C č. XXX
a chatu, súpisné č. 6, nachádzajúcu sa na pozemku parc.č. XXX.K právoplatnému rozhodnutiu o
povolenie vkladu nehnuteľností do katastra nehnuteľností nedošlo a teda žalovaní nehnuteľnosti v
skutočnosti (de iure) do bezpodielového spoluvlastníctva nenadobudli. Hospodárska zmluva R-1/90
zo dňa 1.12.1990, na základe ktorej mala spoločnosť ARTTEP a.s. nadobudnúť nehnuteľnosti bola
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C 247/93-87, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave sp.zn. 20Co 436/95 zo dňa 3.10.1996 určená za neplatnú. Rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 9Cbi 167/06-192 z 19.11.2008, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4 Obo 3/2009 z 28.9.2010 boli nehnuteľnosti určené za nepatriace do konkurznej podstaty
úpadcu spoločnosti ARTTEP a.s. Stupava. Vlastníkom nehnuteľností, tak ako je to zapísané na LV č.
XXXX je Slovenská republika a ich správcom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
SR ( ďalej v texte ako MDVRR SR ), uvedenými rozsudkami bolo určené, že nehnuteľnosti aj v
minulosti boli vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe MDVRR SR. Žalobcovi bolo dňa 14.6.2013

doručené žalovanými vypracované vyúčtovanie nákladov na opravu a údržbu chaty č. X v G., na parc.č.
XXX, LV č. XXXX k.ú. G., v čase od XX/XXXX do XX.X.XXXX v sume 8.312,87 EUR, na základe
požiadavky žalobcu bol vyhotovený znalecký posudok č. 198/2013 z 17.11.2013 znalcom F.. Q. Z. vo
veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu chaty č. X s príslušenstvom a pozemku, p.č. XXX, k.ú. G.v čase od 11.02.2000 do 10.5.2013, ktorý stanovil hodnotu nájmu na 21.491,83 EUR. Žalobca oznámil
žalovaným, že z nimi vyúčtovaných nákladov položku biliardový stôl za 780,- EUR nepovažoval za takú,
ktorá by zhodnotila nehnuteľnosť a slúžila na údržbu, alebo opravu nehnuteľnosti. Ostatné položky v

sume 7.532,87 EUR v rámci žalovanými vyúčtovaných nákladov považoval žalobca za hospodárne a
zhodnocujúce nehnuteľnosť, preto túto sumu zohľadnil v konečnej ( výslednej) sume hodnoty nájmu
ako rozdiel sumy 21.491,83 EUR a sumy 7.532,87 EUR vo výslednej žalovanej sume 13.958,96 EUR.
Žalobca vyzval žalovaných, aby v lehote 15 dní oznámili, či súhlasia s uzavretím dohody o urovnaní
podľa§585anasl.zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,nazákladektorejbyžalovanídoplatili

žalobcovi sumu 13.958,96 EUR. V písomnej odpovedi na predmetnú výzvu žalovaní 1/,2/ nespochybnili
skutočnosť, že chatu č. X v G., na parc.č. XXX, LV č. XXXX k.ú. G. užívali v čase od 11.02.2000
do 10.05.2013. Zmluvný vzťah medzi žalovanými a mestom Y. nemá podľa žalobcu žiaden vplyv na
vzájomné vyrovnanie za obdobie od 11.02.2000 do 10.05.2013 medzi žalovanými a žalobcom. Žalobca
svoju žalobu po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a §§ 451 a 517 Občianskeho zákonníka.

2.Súd vo veci vydal dňa 6.3.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní 1/ a 2/ dňa 24.03.2015
odpor, v ktorom uviedli, že verejnou súťažou so správcom konkurznej podstaty ARTTEP a.s. Stupava F..
S. I. uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 3.1.2000 na nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX k.ú. G. a to chatu
súpisné č. X a pozemok parc.č. XXX. Úhrada kúpnej ceny bola uskutočnená , oprávnenosť s nakladaním

bola potvrdená Krajským súdom v Bratislave dňa 23.2.2000 sp. zn. Z-X-XK XX/XX bez obmedzenia
práv správcu. Zhodnotenie chaty žalovaní zdokladovali v čiastke 7.532,87 EUR. Prvou informáciou od
MDVRR SR bolo oznámenie č. XXXXX/XXXX/XXXX/SLP - 51336 z 12.9.2012 o vlastníctve. MDVRR SR
žiadalo chatu nepoužívať a odovzdať, návrh na uzavretie nájomnej zmluvy nebol žiadny. Odovzdanie
nehnuteľnosti sa uskutočnilo dňa 10.05.2013 protokolom so zástupcami MDVRR SR, do tejto doby

žalovaní chatu súkromne nevyužívali ani oni osobne ani ich rodina, neprevádzali žiadnu činnosť, interiér
nebol zariadený na prevádzkovanie. Daň z nehnuteľnosti žalobca uhradil od roku 2013 v čase fyzického
prevzatia chaty a výpočet náhrady uplatnil od 11.2.2000. Žalovaní následne nehnuteľnosť od MDVRR
SR, na základe uzavretej kúpnej zmluvy odkúpili a ako vlastníci nehnuteľnosti podali návrh na dohodu o
vyrovnaní s podmienkou, že predmetnú žalobu žalobca vezme späť, úhradu podľa platobného rozkazu

zrealizovali dňa 18.03.2015. Zároveň v podanom odpore žiadali žalovaní 1/ a 2/ úhradu čiastky 7.532,87
EUR za zhodnotenie nehnuteľnosti vzájomnou žalobou.

3.Žalobca na výzvu súdu o vyjadrenie k podanému odporu v podaní z 2.11.2015 uviedol, že žalovaní dňa
19.03.2015 uhradili žalobcovi časť nároku, ktorou je istina 13.958,96 EUR, čím uznali dlh voči žalobcovi

a teda v tejto časti odpadol dôvod súdneho sporu, vo zvyšnej časti žaloby čo do príslušenstva - úroku
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 13.958,96 EUR od 29.01.2014 do zaplatenia žalobca na
žalobe trval a žiadal o zaplatenie sumy 831,25 EUR ako vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od
29.01.2014 do 19.03.2015.

4.Podaním z 12.01.2016, označeným ako čiastočné späťvzatie návrhu zobral žalobca žalobu v časti
o zaplatenie sumy 13.958,96 EUR späť z dôvodu uhradenia tejto sumy žalovanými podľa § 96 ods.1
zák.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a vo zvyšnej časti t.j. úroku z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 13.958,96 EUR od 29.01.2014 do zaplatenia t.j. do 19.03.2015, čo predstavuje
sumu 831,23 EUR, žiadal žalobe vyhovieť.

5.Uznesením č.k. 18C/62/2015-50 z 2.2.2016 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 13.958,96 EUR
zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2016.

6.Súd ďalej konal o nároku žalobcu o zaplatenie sumy 831,23 EUR ako vyčísleného úroku z omeškania

vo výške 5,25 % ročne zo sumy 13.958,96 EUR od 29.01.2014 do 19.03.2015 a vzájomnej žalobe o
zaplatenie sumy 7.532,87 EUR a v tomto rozsahu vykonával dokazovanie.

7.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, prednesom zástupcu žalobcu, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, a to najmä: žalobou č.l. 1-3, Výzvou na uzavretie dohody o urovnaní + doručenkou

č.l. 4-5, Dohodou o urovnaní č.l. 6, Výzvou č.l.7 , Znaleckým posudkom č.l. 8, Kúpnou zmluvou ftc. č.l.
9-10 , Informatívnym výpisom z LV č.l. XX, Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Cbi 167/06
č.l. 12, Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 3/2009, Platobným rozkazom č.l. 19, Odporom
s prílohami č.l. 21-23, Uznesením č.l. 28, 30, Podaním žalobcu č.l. 31, Emailovou komunikácioumedzi stranami sporu č.l. 32, Vyjadrením žalobcu č.l. 35, Dokladom o úhrade istiny žalovanými č.l. 36,
Čiastočným späťvzatím návrhu žalobcom č.l.40, Podaním žalovaného 1/ č.l. 41, Výpisom z LV č.l.XX,
Vyjadrením Katastrálneho úradu č.l. 43, Emailovou komunikáciou č.l. 44, Uznesením č.l. 50, Dohodou

o urovnaní a usporiadaní vzájomných vzťahov č.l. 53, Vyjadrením žalovaného 1/ č.l. 64, Emailovou
komunikáciou č.l.65, Vyjadrením č.l. 69 a 72.
8.Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.5.2016 uviedol, že k dohode so žalovanými 1/ a 2/ nedošlo,
preto trvá na žalobe v rozsahu po čiastočnom zastavení konania. S protinávrhom žalovaných 1/ a 2/
nesúhlasil,žiadal hozamietnuť.Napojednávanídňa19.10.2016zotrvalnasvojichpísomnýchajústnych

prednesoch.

9.Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 25.5.2016 namietol, že žalobca preukázateľne nebol vlastníkom
uvedenej nehnuteľnosti a vlastníkom na LV sa stal až v roku 2012 rozhodnutím Najvyššieho súdu SR,
pričom spätne žalobca od nich žiada nájom od januára roku 2000, z dokladu z katastra je dokázané, že
žalobca vlastníkom predmetných nehnuteľností nebol a keď nebol vlastníkom, nemôže žiadať nájomné.

Žalovaný 1/ namietol znalecký posudok, ktorý bol podľa neho vypracovaný zvláštnym spôsobom, keď
výpočet bol od času, kedy žalobca nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, výpočet podľa neho
nemôže byť správny a nemohol byť ani podkladom pre výpočet hodnoty cca 21.000,- EUR, v znaleckom
posudku sú uvedené štatistické údaje len analogické. Žalovaný ďalej uviedol, že nehnuteľnosť
nepoužíval a v roku 2012 túto nehnuteľnosť kúpil. Odmietol platiť za nájom, ktorý podľa neho nebol,

žalobca v spore tvrdí, že platil daň z nehnuteľností, čo nie je pravda, pretože žalobca tak mohol urobiť
len vtedy, keby nehnuteľnosť mal na LV. Vo výpočte v znaleckom posudku je táto daň z nehnuteľnosti
uplatnená ako jej súčasť v čiastke 21.000,- EUR, žalovaný tvrdil, že daň z nehnuteľnosti , uvedenú vo
výpočte žalobca neplatil a uplatnil si ju tak absolútne neoprávnene. Žalovaný ďalej namietol, že žalobca
si v znaleckom posudku vo výpočte uplatnil za každý rok rozdielnu cenu nájmu. Vo výpovedi žalovaný 1/

uviedol, že tým, že úroky chcel pozastavil, platbu vo výške 13.958,96 EUR uskutočnil. Na pojednávaní
dňa 19.10.2016 žalovaný 1/ zotrval na tvrdení, že žalobca nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností
v čase, za ktorý žiadal úhradu nájomného. Od roku 2000 žalobca nebol účastníkom konania, ale
správca konkurznej podstaty a mesto Topoľčany, ktoré sa dostalo do evidencie nehnuteľností na
základe toho, že žalobca uzavrel dohodu s Mestom Topoľčany o prevode majetku na mesto. Následne

mesto Topoľčany preukázateľne ako vlastník uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/ nájomnú zmluvu, ktorá bola
platná, ale ukončená bola na základe zmeny právneho stavu dňa 05.12.2007. V tomto období nemali
žalovaní od žalobcu žiadnu informáciu, ani žiadnu ponuku a o nehnuteľnosť sa žalobca nezaujímal.
Prvé oznámenie o vlastníctve nehnuteľností bolo žalovanému 1/ zaslané dňa 19.04.2012. Nájomná
zmluva teda nemohla byť uzavretá ani žiadne jednanie ohľadne toho nebolo. Žalovaný 1/ má informáciu,

že žalobca nemienil prenajímať túto nehnuteľnosť, ale ju odpredať. Najvyšším súdom SR z 24.11.2010,
právoplatným dňa 26.07.2011 bolo rozhodnuté, že vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam patrí štátu a
do katastra bola daná evidencia dňa 27.02.2012. Uznanie nutných opráv žalovaní 1/ a 2/ predložili
Bc. O. Šiškovej a čiastka za zhodnotenie vo výške 7 532,87 EUR bola uznaná. Vlastník nehnuteľností
je zároveň daňovníkom voči správcovi dane. Žalobca zúčtoval od žalovaných čiastku 57,27 EUR za

jeden rok x 12, ktoré ale nemohol odviesť, pretože nepreukázal správcovi - Mestu Bojnice doklad o
ich vlastníctve. Tento doklad bol až po zaevidovaní vlastníctva v Katastri nehnuteľností realizovaný na
Mestskom úrade Bojnice od 01.01.2013. Daň z nehnuteľnosti nimi zaplatená nebola teda správcovi
odvedená. Žalobca neinformoval žalovaných o možnosti nájmu, až prítomnosťou zástupcu žalobcu pri
prevzatí chaty dňa 10.05.2013. Kompenzácia zhodnotenia s nájmom nie je možná z účtovných dôvodov

a preto uznané zhodnotenie v čiastke 7 532,87 EUR žalovaní 1/ a 2/ požadujú zaplatiť. Žalovaný 1/
vo výpovedi uviedol, že dvojitý nájom, ktorý prebiehal v rokoch 2004 až 2008 nemôžu akceptovať.
Nehnuteľnosť podľa pokynov skutočných majiteľov žalovaní udržovali tak, aby nedošlo k jej zničeniu.

10.Podľa Čl. 8 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) strany sporu sú povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11.Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

12.Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.13.Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

14.Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

15.Podľa § 558 zák.č. 40/1964 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) ak niekto uzná písomne,
že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri

premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní.

16.Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

17.V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné

bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka
konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, dôkazné bremeno tak neuniesla, čoho následkom je
rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.

18.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

19.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie sumy
831,23 EUR nie je dôvodná. Zo žalobcom predložených dôkazov nevyplývajú ním tvrdené skutočnosti,
resp. žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť ním uplatneného
nároku. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia nájomného z nájmu chaty č. X s príslušenstvom a
pozemku p.č. XXX, k.ú. G. za obdobie od 11.02.2000 do 10.05.2013 v sume 13.958,96 EUR spolu s

príslušenstvom - úrokom z omeškania o výške 5,25 % ročne zo sumy 13.958,96 EUR od 29.01.2014
( ako dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie , plynúcej odo dňa
doručenia výzvy na plnenie dňa 13.1.2014) do zaplatenia. Po vydaní platobného rozkazu žalovaní 1/ a
2/ dobrovoľne uhradili sumu istiny 13.958,96 EUR dňa 19.03.2015. V konaní z výpovede žalovaného
1/ bolo preukázané, že dôvodom tejto ich úhrady bolo pozastaviť navyšovanie úroku z omeškania z

tejto sumy istiny. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zaplatením dlžnej sumy istiny žalovaní 1/
a 2/ dlh uznali a preto má žalobca nárok aj na príslušenstvo z tejto istiny vo výške 831,23 EUR. Toto
platí len v obchodných záväzkových vzťahoch a len za predpokladu, ak možno zo všetkých okolností
dospieť k záveru, že úmyslom dlžníka bolo dlh uznať a zároveň ak nešlo o premlčaný záväzok. (§
323 ods. 2, § 407 ods. 3 ObZ). Žalovaní 1/ a 2/ v konaní rozporovali obdobie, za ktoré bol voči

nim vznesený žalobný nárok na zaplatenie dlžného nájomného, teda od 11.02.2000 do 10.05.2013.
Tvrdili, že žalobca od 11.02.2000 nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, svoje tvrdenia podložili
listinnými dôkazmi, najmä: 1. na č.l. 11 výpis z LV č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že žalobca predmetné
nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva titulom návrhu zo dňa 24.6.2011, 2. prílohou č. 10 z č.l. 23
súdneho spisu, kde v Odstúpení od kúpnej zmluvy a ukončení nájomnej zmluvy Mestom Topoľčany

z 05.12.2007 je v texte uvedené...,,Na predmetné nehnuteľnosti prebiehalo konanie na konkurznom
súde v Bratislave, pod spisovou značkou 68 Cbi 20/00, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. Cob
5/06 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.11.2005 č.k. 28Cb 2007/00, na základe
ktorého bola určená neplatnosť Dohody o prenesení zakladateľskej funkcie zo dňa 23.06.1999. V
zmysle citovaného rozsudku sú nehnuteľnosti opísané v Čl. 1 tejto dohody o odstúpení od kúpnej

zmluvy vlastníctvom Slovenskej republiky v správe príslušného ústredného orgánu štátnej správy ,
t.j. Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.“ 3. z dôkazu predloženého žalovanými na č.l.
43 je preukázané z Odpovede Okresného úradu Prievidza, Katastrálny odbor zo dňa 07.12.2015, že
nehnuteľnosť chata a pozemok boli zapísané na list vlastníctva č. XXXX k.ú. G. ako predchádzajúcivlastník štát v správe MDVRR SR Bratislava dňa 27.02.2012. Žalobca do konania nepredložil žiadne
relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že má nárok na úrok z omeškania zo sumy nájmu nehnuteľnosti
počítanej za obdobie od 11.02.2000 do 10.05.2013, keď žalobca v spore nepreukázal, že bol vlastníkom

predmetných nehnuteľností v spornom období teda od 11.02.2000 a má tak nárok na príslušenstvo z
pôvodne žalovanej istiny ako nájmu nehnuteľností. Oprávnenosť istiny v tomto prípade súd posudzoval
ako predbežnú otázku pre posúdenie oprávnenosti žalovaného príslušenstva. Na základe dokazovania
súd dospel k záveru, že v rozhodnom období nebol žalobca vlastníkom predmetných nehnuteľnosti,
resp. súdu nepreukázal, že ním bol. Na základe uvedeného potom žalobcovi nevznikol nárok na istinu

a nemohol mu vzniknúť ani nárok na príslušenstvo. Skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ žalovanú sumu
zaplatili je pritom právne nepodstatná. Vykonaným dokazovaním podľa názoru súdu neboli zo strany
žalobcu preukázané jeho tvrdenia a žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Súd preto
žalobu o zaplatenie sumy 831,23 EUR s poukazom na vyššie uvedené zamietol. Žalobca neuniesol v
konaní dôkazné bremeno a súd žalobe z uvedeného dôvodu nemohol vyhovieť.

20.Súd zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaných 1/ a 2/, ktorou sa domáhali voči žalobcovi zaplatenia
sumy 7.532,87 EUR ako úhrady za zhodnotenie nehnuteľnosti. Žalovaní neuniesli v konaní dôkazné
bremeno, keď súdu žiadnym spôsobom oprávnenosť tohto nároku nepreukázali. Do konania nenavrhli
žiadne dôkazy a ani nepredložili doklady, ktoré by preukázali zhodnotenie nehnuteľnosti v rozsahu
nimi žiadanej sumy 7.532,87 EUR. Pokiaľ žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že doklady o

zhodnotení nehnuteľnosti dal k dispozícii na Správu majetku MDRRA SR, ktoré ich prekontrolovalo a
uznalo, uvedená skutočnosť nie je pre súd záväznou a v sporovom konaní s poukazom na zásadu
kontradiktórnosti tohto konania nie je povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie nad rámec v konaní
podaných návrhov na dokazovanie. Súd vychádza v sporovom konaní len zo skutočností tvrdených
stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Súd pri svojom rozhodovaní v

merite veci vychádza z toho, čo strana sporu v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd
poukazujeajnato,ženadôkazypredloženépovyhlásenírozsudkuniejemožnéprihliadať.Stranysporu
boli o tomto súdom riadne poučené. Žalovaní 1/ a 2/ tieto doklady súdu do vyhlásenia dokazovania
za skončené nepredložili, čím neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo a preto súd vzájomnú
žalobu zamietol.

21.Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

22.Podľa § 262 ods.1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,56 %. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané

ako procesné zavinenie na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu
strany je konanie zastavené, súd však vždy musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby.
O zavinení strany treba uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku,
pričom zodpovednosť súd skúma na oboch procesných stranách. Ak vezme žalobca v priebehu konania
žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide na strane žalobcu o procesné zavinenie.

Ak bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť len pre správanie žalovaného, ktorý sa po podaní žaloby
v plnom rozsahu zachoval v intenciách žalobného nároku, vtedy nesie zodpovednosť na zastavení
konania žalovaný. V konaní žalovaní 1/ a 2/ po podaní žaloby na súd (t.j. po začatí konania) uhradili
žalobcovi len žalovanú istinu. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej pohľadávky (úroky z omeškania), na
jeho zaplatení žalobca ďalej trval.

24.Pri rozhodovaní o trovách konania a posudzovaní úspechu a neúspechu strán sporu je potrebné
vychádzať pri nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky nielen z uplatnenej istiny, ale aj z jej
príslušenstva.Vzhľadomnauvedenésúdprirozhodovaníonáhradetrovkonaniavychádzalzuplatnenej
istiny spolu s úrokmi z omeškania. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 22.323,06 EUR ako súčtu

istiny 13.958,96 EUR a úrokov z omeškania vo výške 831,23 EUR. Žalovaní 1/ a 2/ uhradili dlžnú
istinu po začatí konania dňa 16.03.2015. Po čiastočnom zastavení konania predmetom sporu zostalo
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 831,23 EUR. Žalobca žiadal zaplatenie sumy 13.958,96 EUR
plus úroku z omeškania 831,23 EUR, žalovaní 1/ a 2/ žiadali zaplatenie sumy 7.532,87 EUR. Žalobcamal úspech v sume 13.958,96 EUR ( späťvzatie pre správanie žalovaných z dôvodu ich úhrady po začatí
konania) plus v sume 7.532,87 EUR ( pre zamietnutie vzájomnej žaloby), čo predstavuje spolu sumu
21.491,83 EUR t.j. 96,28 % z uplatneného nároku 22.323,06 EUR a neúspech v sume zamietnutej

žaloby 831,23 EUR, t.j. 3,72 % z uplatneného nároku 22.323,06 EUR, jeho čistý úspech v spore tak
predstavuje 92,56 %. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 92,56 %.

25.O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.