Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. júl 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 4T/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714010149
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Blaško

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2714010149.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v trestnej veci proti obžalovanému T.

J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Skalici dňa
XX. Y. XXXX takto

rozhodol:

Obžalovaný T. J., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trv. bytom Skalica, t.č. ÚVTOS
Lepoldov

sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v období od mesiaca november 2013 do 06.01.2017 ako otec mal. J. C., nar. 2009 a mal. O. C., nar. 2012

si neplnil vyživovaciu povinnosť v Skalici a na iných miestach, kde sa zdržiava, hoci mu táto vyplýva zo
Zákona o rodine, ktorá výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Skalici sp. zn. XP XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 18.02.2013, ktorým súd zveril mal. deti C. do osobnej
starostlivosti matky W. C. a otcovi určil výživné na mal. J. v sume 80,- € mesačne a na mal. O. v sume
60,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky W. C., bytom U., U. X,
čím za uvedené obdobie spôsobil dlh na výživnom vo výške 5.347,09 € k rukám matky detí,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b) Trestného zákona

r o z h o d o l :

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na §
38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona na súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona ho súd pre výkon trestu z a r a ď u j e do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste odňatia slobody v trvaní 6
(šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava II., č.k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX,

právoplatný dňa 10.1.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Skalici podal na tunajší súd obžalobu č. Pv XXX/XX/XXXX - XX na obžalovaného T.

J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe, že:
v období od mesiaca november 2013 do 30.06.2014 ako otec mal. J. C., nar. 2009 a mal. O. C., nar. 2012
si neplnil vyživovaciu povinnosť v Skalici a na iných miestach, kde sa zdržiava, hoci mu táto vyplýva zo
Zákona o rodine, ktorá výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Skalici sp. zn. XP XXX/

XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 18.02.2013, ktorým súd zveril mal. deti C.É. do osobnej
starostlivosti matky W. C.Á. a otcovi určil výživné na mal. J. v sume 80,- € mesačne a na mal. O. v sume
60,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky W. C., bytom U., U. X,
čím za uvedené obdobie spôsobil dlh na výživnom vo výške 1.020,- € k rukám matky detí,

Trestnýmrozkazomtunajšiehosúduč.k.XT/XXX/XXXX-XXzodňaXX.XX.XXXXboluznanýzavinného
na vyššie uvedenom skutkovom základe a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor obžalovaný.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne -
poškodenej a prečítaním listinných dôkazov, pričom zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku
tohto rozsudku.

Obžalovanýnahlavnompojednávaníuviedol,žejesivedomýsvojejvyživovacejpovinnostinasvojejdeti
vo výške 140 eur mesačne. Spočiatku platil výživné na maloleté deti pravidelne, neskôr asi od roku 2013
nepravidelne. V období cca od roku 2013 bol zamestnaný najskôr na benzínovej stanici v Holíči, neskôr
u Chovanca v Skalici, následne išiel aj s priateľkou do Bratislavy robiť na Hotel Aviator. Na uvedených
miestach bol zamestnaný na čierno, iba za ubytovanie. Nemohol sa zamestnať legálne, z dôvodu dlhov

a exekúcií. Na úrade práce vedený nebol, bol dobrovoľne nezamestnaný. Neplatil výživné na mal. deti
aj z dôvodu, že živil svoju vtedajšiu partnerku a jej tri deti a jedno ich spoločné dieťa. Partnerku a deti
živil z ďalších brigád, na ktoré chodil popri brigádach, za ktoré mal iba ubytovanie a z
ktorých mal peniaze. Od 08.01.2017 je vo výkone trestu odňatia slobody. Jeho príjem bol asi 150 eur
mesačne. Z týchto peňazí živil 5 člennú rodinu. Nevedel, že musí svoje deti vyživovať a že toto výživné

má prednosť pre inými výdavkami. Mal za to, že jeho bývalá družka má partnera a ten bude živiť aj jeho
deti. Ďalej uviedol, že za obdobie od novembra 2013 do 7.1.2017 mal mesačný príjem asi 150-180 eur.
Nevlastní iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Vozidlo Mercedes-Benz predal asi 5 rokov spätne.
Jeho priateľka nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok a jej príjem bol asi 500 eur mesačne.
Bývali spolu na hoteli, v ktorom aj robili. Obžalovaný uviedol, že do dňa konania hlavného pojednávania

dňa 10.07.2017 na výživnom za žalované obdobie nezaplatil žiadnu sumu.

Z výpovede svedkyne - poškodenej W. T. súd zistil, že od novembra 2013 do dňa konania hlavného
pojednávania obžalovaný nezaplatil na výživnom na mal. J. a O. ani euro. Ďalej uviedla, že poberá
náhradné výživné od novembra 2013 doposiaľ. Bola vystavená nebezpečenstvu núdze keď bol

obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody. Neskôr si našla partnera, ktorý je t.č. jej manželom. Tento
sa stará aj o deti obžalovaného.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, a to z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica
sp. zn. XP/XXX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. XP/XXX/XXXX -

XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 18.02.2013 boli mal. J. a O. zverení do osobnej starostlivostimatky W. T. a otec T. J. (obžalovaný) bol zaviazaný prispievať na výživu mal. J. sumou 80,- € mesačne
a na výživu mal. O. sumou 60,- € mesačne s účinnosťou od 29.05.2012.

Z rodného listu mal. J. C. mal súd preukázané, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX rodičom: otcovi T. J., nar.
XX.XX.XXXX a matke W. C., nar. XX.XX.XXXX.

Z rodného listu mal. O. C. mal súd preukázané, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX rodičom: otcovi T. J.,
nar. XX.XX.XXXX a matke W. C.Á., nar. XX.XX.XXXX.

Súd prečítal i ďalšie listinné dôkazy správy z ÚPSVaR Senica, vyjadrenie T. S., správu zo Sociálnej
poisťovne, pobočka Senica, potvrdenia Okresného úradu Senica, správou od Daňového úradu Trnava,
odpisu z registra trestov, rozhodnutia ÚPSVaR Senica o priznaní náhradného výživného na mal. J. a
mal. O..

Z rozhodnutia ÚPSVaR Senica č. U.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že počínajúc
dňom 01.03.2014 bol priznaný nárok na mal. O. C. na náhradné výživné vo výške 60 eur mesačne, ktoré
bude vyplácané jeho matke W. C. (t.č. T.), nar. 12.12.1989.
Z potvrdení (čl. 200-203 trestného spisu) vyplýva, že za rok 2014 bolo matke mal. O. vyplatené náhradné

výživné za mesiace marec až december spolu vo výške 600 eur, za rok 2015 za mesiace január až
december spolu vo výške 720 eur, za rok 2016 za mesiace január až december spolu vo výške 720 eur
a za rok 2017 za mesiace január až máj spolu vo výške 300 eur.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Senica č. U.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že počínajúc

dňom 01.03.2014 bol priznaný nárok na mal. J. C. na náhradné výživné vo výške 80 eur mesačne, ktoré
bude vyplácané jeho matke W. C. (t.č. T.), nar. XX.XX.XXXX.
Z potvrdení (čl. 205-208 trestného spisu) vyplýva, že za rok 2014 bolo matke mal. J. vyplatené náhradné
výživné za mesiace marec až december spolu vo výške 800 eur, za rok 2015 za mesiace január až
december spolu vo výške 960 eur, za rok 2016 za mesiace január až december spolu vo výške 960 eur

a za rok 2017 za mesiace január až máj spolu vo výške 400 eur.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

činu po dlhší čas.

Podľa § 86 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207, zaniká aj vtedy, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné výživné
podľa osobitého predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin nemal trvalo

nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté
náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v
ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal, tak ako jeho vznik a priebeh je
uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Súd však upravil dobu, po ktorú si obžalovaný riadne neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť a to od novembra 2013 do 06.01.2017, teda nie do vyhlásenia rozhodnutia

ako to predpokladá zákon, pretože ide o pokračovací trestný čin, ale iba do dňa 06.01.2017, pretože
dňa 07.01.2017 mu bola obmedzená osobná sloboda a následne nastúpil na základe právoplatného
trestného rozkazu do výkonu trestu odňatia slobody. Výšku výživného súd tiež upravil s poukazom na
uvedené obdobie vo výške 5.347,09 Eur na obe maloleté deti.Nakoľko skutok uvedený v obžalobe Okresného prokurátora v Skalici č. Pv XXX/XX-XXXX-XX zo
dňa XX.XX.XXXX bol kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1

Trestnéhozákona,súdnahlavnompojednávaníkonanomdňa15.05.2017spoukazomnadĺžkuobdobia
neplatenia výživného, upozornil obžalovaného na zmenu právnej kvalifikácie, ktorý skutok sa bude ďalej
posudzovať ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní
1 až 5 rokov.

Súd skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. b)
Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú splnené, pretože obžalovaný úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny neuhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral
na záverečnú poradu.

Súd taktiež zvažoval, či v danej trestnej veci by bolo na mieste aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2
Trestného zákona, tzv. materiálny korektív nakoľko sa jedná o prečin, avšak dospel k záveru, že v danom
prípade sa nejedná o malú závažnosť vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu, jeho následky,
okolností za ktorý bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa a dĺžku trvania samotného
trestného činu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného
činu a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim úmyselným konaním naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestnéhozákona,keďsinajmenej3mesiacevobdobídvochrokovúmyselneneplnilzákonnúpovinnosť

vyživovať svoje dve maloleté deti a túto povinnosť si neplnil po dlhší čas podľa § 138 písm. b) Trestného
zákona.

Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný jednak svojim priznaním, keď uviedol, že si neplnil
vyživovaciu povinnosť, i keď v podstate sa bránil, že nemal na to dostatok finančných prostriedkov,

nakoľko živil svoju priateľku jej 3 deti a jedno ich spoločné dieťa, ako aj výpoveďou svedkyne poškodenej
W. T., z ktorej výpovede vyplynulo, že obžalovaný si túto vyživovaciu povinnosť neplnil na obe svoje
deti od novembra 2013 do dňa konania hlavného pojednávania. Z listinných dôkazov bolo preukázané,
že svedkyňa poškodená W. T. poberá aj náhradné výživné od Sociálnej poisťovne, a.s. od novembra
2013 doposiaľ.

Súd obranu obžalovaného, že v podstate nemal dostatok finančných prostriedkov, nakoľko živil svoju
vtedajšiu priateľku a jej 3 deti a jedno ich spoločné dieťa a nevedel, že výživné na svoje deti má prednosť
pred ostatnými výdavkami považoval za účelovú a nedôvodnú, pretože sa jedná o mladého človeka,
zdravého, schopného pracovať, napriek tomu, že pracoval na „čierno“, ako sám uviedol privyrábal si aj

brigádne za, ktorú prácu dostával peniaze a napriek tomu sa ani len nesnažil pomôcť matke s výživou
svojich detí, ktorá povinnosť mu vyplýva zo zákona o rodine i vyššie citovaného rozsudku Okresného
súdu Skalica. Súd poukazuje na tvrdenia obžalovaného, že na výživu 3 detí svojej priateľky peniaze mal,
ale už na výživu svojich vlastných detí nie, čo považoval za neprípustné a nezodpovedné z jeho strany.

Súd preto posudzujúc schopnosti a možností otca platiť výživné odlišne od výživného stanoveného
Okresným súdom Skalica v konaní XP/XXX/XXXX (R XX/XXXX, G. a R XX/XXXX), dospel k záveru, že
bolo v možnostiach a schopnostiach obžalovaného platiť výživné na mal. J. a mal. O. v súdom určenej
výške s poukazom na jeho výpoveď, že mal možnosť sa riadne zamestnať, ale s cieľom vyhnúť sa
exekúciámadlhopracovaliba„načierno“aživilibarodinu,ktorejboltohočasusúčasťou,pričomzabúdal

na svoju základnú povinnosť rodiča vyživovať všetky svoje deti, nie len tie, ktoré s ním žijú v spoločnej
domácnosti. Takéto konanie obžalovaného je teda nežiadúce a v rozpore s právom, najmä so zákonom
o rodine a v neposlednom rade aj s dobrými mravmi.

Takto súd ustálil, že obžalovaný od novembra 2013 ku dňu 06.01.2017 dlhuje na výživnom pre obe

maloleté deti sumu vo výške 5.347,09 Eur, pričom:
Na maloletého O. výživné vo výške 2.291,61 Eur:
- od 01.11. 2013 do 31.12.2013 vo výške 120 Eur (t.j. 2 mesiace po 60 Eur),
- od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 720 Eur, (t.j. 12 mesiacov po 60 Eur),- od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 720 Eur, (t.j. 12 mesiacov po 60 Eur),
- od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 720 Eur, (t.j. 12 mesiacov po 60 Eur),
- od 01.01.2016 do 06.01.2017 vo výške 11.61 Eur(t.j. za 6 dní),

Na maloletého J. výživné vo výške 3.055,48 Eur:
- od 01.11. 2013 do 31.12.2013 vo výške 160 Eur (t.j. 2 mesiace po 80 Eur),
- od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 960 Eur, (t.j. 12 mesiacov po 80 Eur),
- od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 960 Eur, (t.j. 12 mesiacov po 80 Eur),

- od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 960 Eur, (t.j. 12 mesiacov po 80 Eur),
- od 01.01.2016 do 06.01.2017 vo výške 15.48 Eur(t.j. za 6 dní),

Obhajoba ďalej namietala, že na výživnom nie je žiadny dlh, resp. iba za obdobie od novembra 2013
do marca 2014, pretože svedkyňa - poškodená poberá od marca 2014 doposiaľ náhradné výživné
v súlade s výškou výživného určeného Okresným súdom Skalica v konaní XP/XXX/XXXX. Obhajca

bol teda toho názoru, že v danom prípade štát plní výživné za obžalovaného a toto výživné bude
musieť obžalovaný štátu uhradiť. Teda ide tu o vzťah obžalovaný a štát, ktorý nemožno postihnúť
trestnoprávnymi následkami.

Súd sa však nestotožnil s touto argumentáciou, nakoľko z výkladu ustanovenia § 207 Trestného zákona

vyplýva, že ako trestný čin zanedbania povinnej výživy možno posúdiť konanie povinnej osoby, ktorá
si neplnila vyživovaciu povinnosť a oprávnenej osobe bolo poskytnuté náhradné výživné podľa zákona
č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
554/2008 Z. z.
Názor súdu naviac podporuje výklad ustanovenia § 86 písm. b) Trestného zákona, z ktorého vyplýva,

že Trestnosť trestného činu zaniká, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné výživné podľa osobitého predpisu v
plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom a ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé
následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné
výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu. Teda v danom prípade nemožno ustáliť, že

trestnosť činu zanikla a za obdobie od marca 2014 do 06.01.2017 nemožno skutok posudzovať ako
trestný čin, pretože podľa názoru súdu rozhodnutie o výživnom Okresným súdom Skalica v konaní XP/
XXX/XXXX zmenené, resp. zrušené nebolo, a preto bol obžalovaný povinný platiť výživné, avšak už
nie do rúk matky maloletých detí, ale k rukám poskytovateľa náhradného výživného podľa osobitného
zákona, t.j. Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica, pobočka Holíč.

Súd by teda mohol aplikovať ustanovenie § 86 písm. b) Trestného zákona o účinnej ľútosti iba za
podmienky ak by trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a obžalovaný by úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú
poradu, t.j. do vyhlásenia rozhodnutia.

Z dlžnej sumy však obžalovaný do dňa konania hlavného pojednávania nezaplatil vôbec nič ani k rukám
matky, ani k rukám poskytovateľa náhradného výživného podľa osobitného zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 32 a § 34 ods. 1 až ods.
4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nie je bližšie
z miesta bydliska hodnotený.
V odpise z registra trestov má 10 záznamov. Naposledy bol trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava II sp. zn. 0T 13/17, právoplatným dňa 10.01.2017, uznaný za vinného z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so
stredným stupňom stráženia. Tento trest si toho času aj vykonáva.
Z výpisu evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ spáchal 8 priestupkov. Opakovane

sa dopustil priestupkov proti majetku (dňa 03.09.2011, 26.05.2012, 30.10.2015), priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu (dňa 29.05.2014, 18.04.2012 - 28.05.2012, 18.04.2012 - 29.05.2012,
18.04.2012 - 28.05.2012), a priestupku, ktorým porušil povinnosti vodiča dňa 19.06.2014.Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil u obžalovaného dve priťažujúce
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, že bol už za trestný čin odsúdený. U obvineného nebola zistená žiadna poľahčujúca

okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a to ani podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko sa
obvinený nepriznal k celému skutku, ale len k jeho časti a toto svoje konanie úprimne neoľutoval.

Nakoľko prevažoval pomer priťažujúcich okolností, súd s poukazom na § 38 ods. 4 Trestného zákona
zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného

zákona § 207 ods. 3 Trestného zákona (1 až 5 rokov) o jednu tretinu, ktorá po úprave je v rozmedzí
2 roky a 4 mesiace až 5 rokov.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4 mesiace, t.j. na samej dolnej
hranici takto upravenej trestnej sadzby, poukazujúc na jeho predchádzajúci život a výšku zameškaného
výživného, ktorého účel bude podľa názoru súdu dosiahnutý iba uložením nepodmienečného trestu

odňatia slobody. Súčasne súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného vo výkone trestu pre úmyselný
trestný čin.

Súd rozhodol o uložení súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný
predmetný skutok spáchal skôr ako bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II
sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 10.01.2017, na trest odňatia slobody vo
výmere šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Súd zároveň v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom mu týmto

trestným rozkazom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, nakoľko
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Z uvedeného dôvodu súd zopakoval aj výrok o uložení trestu zákazu činnosti podľa § 61
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu
tri roky uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu
ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali,
že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované

dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému
skutku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na
Okresnom súde Skalica a rozhoduje o ňom Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.