Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. júl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/416/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711202449
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2711202449.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v exekučnej veci oprávneného: LADCE Betón, s.r.o., so
sídlom Dolnozemská 13, Bratislava, IČO: 31 333 389, proti povinnému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B.XXXX/X,S.,zastúpený:Mgr.TomášKováč,advokát,sosídlomMýtna42,Bratislava,IČO:42176051,
vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Augustín, PhD., Exekútorský úrad so sídlom K dolnej stanici

7282/20A, Trenčín, pod sp. zn. EX 195/2013, o vymoženie 6.970,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č. k. 2Er/530/2011 - 53 zo dňa 30. novembra 2015,
v časti výroku V., v ktorej súd povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Oprávnenému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, výrokom
II. zastavil exekúciu, výrokom III. odložil exekúciu do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie,
výrokom IV. uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške
238,08 eura do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia a výrokom V. nepriznal náhradu
trov exekúcie povinnému. Súd uznesenie odôvodnil aplikáciou § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii, § 37 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. c), § 41 ods. 3, § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), §
58 ods. 1, § 196, § 200, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP), §
22 ods. 1 a 2, § 31 ods. 1, § 33b ods. 3, § 34, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), § 151
ods. 1 a § 146 ods. 2 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2016 (ďalej len OSP), § 6 ods. 1, § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR

č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil
tým, že povinný a spoločnosť HOLSTAV, s.r.o. v likvidácii (pôvodne povinný 1), voči ktorému došlo k
zastaveniu konania priamo zo zákona (ex lege) z dôvodu vyhlásenia konkurzu) podali prostredníctvom
právneho zástupcu návrh na vyslovenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie dňa 30.11.2012
anáslednedňa18.12.2012návrhnaodkladexekúciepodľa§56ods.2EP.Oprávnenávosvojompodaní
zo dňa 30.01.2013 uviedla, že s vyhlásením exekúcie za neprípustnú a zastavením exekúcie nesúhlasí.

Súd prvej inštancie zistil, že uznanie záväzku č. 3132011 uzavretého medzi oprávnenou a spoločnosťou
HOLSTAV, s.r.o. v likvidácii a povinným ako pristupujúcim dlžníkom obsahovalo plnomocenstvo pre
spoločnosť LOGROS s.r.o. na spísanie notárskej zápisnice a na súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice splnomocnencovi spoločnosti LOGROS s.r.o. Spoločnosť LOGROS s.r.o. bola okrem iného v
osobe osobne prepojená so splnomocnencom oprávnenej, z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že takáto
dohoda o plnomocenstve je neplatná podľa § 22 ods. 2 OZ. Súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za

neprípustnú z dôvodu absolútnej neplatnosti plnomocenstva a z toho dôvodu chýba podstatná náležitosť
materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnici č. N 75/2011, Nz 12087/2011, NCRls 12380/2011 akoexekučného titulu. Následne vyhovel aj návrhu na odklad a exekúciu odložil až do času, kým exekúcia
bude právoplatne zastavená. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi určil zaplatiť
oprávnenej, nakoľko procesne zavinila zastavenie exekúcie. Povinnému súd náhradu trov exekúcie

nepriznal, pretože povinný si vo svojich vyjadreniach žiadne trovy exekúcie neuplatnil (absencia návrhu
podľa § 151 ods. 1 OSP), t .j nežiadal priznať náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s touto exekúciou.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie povinnému podal odvolanie povinný
prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní poukázal na to, že ustanovenie § 203 EP upravuje iba

náhradu trov exekúcie oprávneným. Súd však môže zaviazať oprávnenú aj k náhrade trov, ktoré vznikli
v priebehu exekučného konania povinnému, pričom v danom prípade nepostupuje podľa Exekučného
poriadku, ale podľa t.č. OSP. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení potvrdil, že návrh na vykonanie
exekúcie bol podaný neoprávnene na základe nespôsobilého exekučného titulu, z ktorého dôvodu
exekúciu nemožno vykonať. Povinný oprávnene musel vynaložiť na obranu voči nezákonnej exekúcii
náklady spočívajúce v trovách právneho zastúpenia advokátom, a majú právo na náhradu týchto trov

od oprávneného. Zároveň súd nevyzval povinných na vyčíslenie trov konania. Vzhľadom na vyššie
uvedené si povinný opätovne uplatňuje a vyčísľuje trovy exekúcie, ktoré mu vznikli v súvislosti s touto
exekúciou. Vyúčtoval si 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia v exekúcii,
návrh povinných na vyslovenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2012,
návrh na odklad exekúcie zo dňa 14.12.2012 a odvolanie povinných proti napadnutému uzneseniu)

spolu s režijným paušálom na 506,15 eura. Na záver navrhol, aby súd prvej inštancie zmenil piaty výrok
napadnutého uznesenia a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť povinným náhradu trov exekúcie a
náhradu trov právneho zastúpenia povinných pri exekúcii v celkovej sume 506,15 eura do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia alternatívne, aby tak rozhodol odvolací súd.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a §
37 ods. 1 zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je
možné podať odvolanie (§ 202 OSP v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods.1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie nie je správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Pravidlá pre prideľovanie

vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1.4.2017.

7. Z obsahu napadnutého uznesenie je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
zastavil ju, odložil exekúciu do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, uložil oprávnenému

povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a náhradu trov exekúcie povinnému
nepriznal. Vzhľadom ku skutočnosti, že proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný len v časti
posledného výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie povinnému, predmetom prieskumu odvolacieho
súdu bolo posúdenie (ne)správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách
konania povinného. Ostatná časť uznesenia nadobudla právoplatnosť.

8. Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.9. Podľa § 151 ods. 4 OSP ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh
na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia

výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.

10. Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31)
sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

11.Podľa§200ods.1prvávetaEPtrovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotovýchvýdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

12. Pri trovách vzniknutých povinnému v exekučnom konaní súd nepostupuje podľa Exekučného
poriadku, nakoľko tento upravuje len náhradu trov exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 EP, pričom ide výlučne

o trovy, ktoré vznikli exekútorovi v súvislosti s exekúciou. Preto ak vznikli v konaní trovy povinnému, v
čase vydania rozhodnutia bolo potrebné postupovať v zmysle § 251 ods. 4 OSP podľa ustanovení OSP.
V danom prípade súd prvej inštancie aplikoval § 151 ods. 1 OSP.

13. Povinný v odvolaní namieta, že ho súd nevyzval na vyčíslenie trov konania v zmysle § 151 ods. 1

a § 151 ods. 4 OSP. V zmysle týchto ustanovení, na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania
je potrebné podať návrh na rozhodnutie o trovách konania, na základe ktorého potom súd vyzýva na
vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy.

14. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podaní povinného obsiahnutých v spise konštatuje, že v

návrhu povinného na vyslovenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
g) EP zo dňa 21.11.2012 (č.l. 24), v návrhu na odklad exekúcie EX č. 2160/2011, 2Er/530/2011 podľa §
56 ods. 2 EP zo dňa 14.12.2012 (č.l. 28), v podaní povinného zo dňa 13.12.2012 (č.l. 30) ani v podaní -
odvolanie plnej moci na zastupovanie povinných v konaní, sp. zn. 2Er/530/2011 zo dňa 16.01.2013 (č.l.
33) sa nenachádza návrh na priznanie náhrady trov konania povinnému. Vo všetkých týchto podaniach

žiada povinný, aby oprávnený nahradil trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Keďže povinný návrh na
priznanie náhrady trov konania povinnému nepodal (ani vo forme samostatného podania) v čase do
vydania napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie bol povinný rozhodnúť o náhrade trov exekúcie
práve tak, ako rozhodol v napadnutom uznesení v časti náhrady trov exekúcie povinnému. V takomto
prípade preto súd prvej inštancie ani nemohol vyzvať povinného na vyčíslenie trov konania, pretože

povinný si náhradu trov konania neuplatnil tak, ako mu to ukladá zákon.

15. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v časti náhrady trov exekúcie povinnému ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.

16. V odvolacom konaní mal plný úspech oprávnený a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by mu preto
odvolací súd mal priznať náhradu trov odvolacieho konania. V prejednávanej veci však možnosť
priznania náhrady trov odvolacieho konania oprávnenému vylučovalo to, že oprávnenému v tomto
konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
mi ich náhradu odvolací súd nepriznal (čl. 4 ods. 1 CSP).

17. Toto uznesenie bolo odvolacím súdom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).