Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Iveta Žišková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/99/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615201807
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5615201807.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci navrhovateľky I. V., J.. XX.
XX. XXXX, G. X. S., X. Q., V. XXX/X, proti odporcovi K. X., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. X. S., G. XXXX/
XX, Y.. Č.. G. Č. XX, G., Č. V., o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej V. V., J.. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, maloletá zastúpená opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, takto
r o z h o d o l :
Odporca K. X., V.. X., J.. XX. XX. XXXX, V.. Č.: XXXXXX/XXXX, Z. Q. S. V. V., J. XX. XX. XXXX L. S.
I. V., J.. XX. XX. XXXX.
Maloletá V. V. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. V. V. mesačne sumou 45,- eur od 10. 03. 2015,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Dlžné výživné za obdobie od 10. 03. 2015 do 31. 04. 2017 v sume 1 157,- eur je odporca p o v i n n ý
splácať v mesačných splátkach po 30,- eur, splatných spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením
čo aj len jednej splátky sa stane splatným celé dlžné výživné naraz.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Liptovský Mikuláš náhradu trov znaleckého
dokazovania 436,74 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 03. 2015, navrhovateľka žiadala,
aby súd určil, že odporca je otcom jej dcéry V. V., ktorú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, určiť
že ona je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcu žiadala zaviazať prispievať
na výživu maloletej sumou 100,- eur odo dňa podania návrhu, t. j. od 10. 03. 2015. Návrh odôvodnila tým,
že s odporcom sa zoznámila v roku 2007 a spoločne vycestovali za prácou do Čiech asi v roku 2009,
kde spolu bývali v K.. Skutočnosť, že je tehotná, zistila v novembri 2010, na Vianoce 2010 odišla domov
do Liptovského Mikuláša, pričom odporca zostal v Čechách a prisľúbil, že za navrhovateľkou príde k
pôrodu. Od tej doby sa jej však zatajoval, nedvíhal telefóny, menil pôsobnosť v Čechách. Dozvedela sa,
že v roku 2013 bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, ale nevedela zistiť kde. Z internetu zo sociálnej
siete zistila, že odporca žije v Českej republike u priateľky H. H. S., pričom kontakt na odporcu sa jej
podarilo získať až v roku 2015 od jeho bývalej priateľky, ktorá jej povedala aj telefonický kontakt naodporcu. Po tom, ako odporcu telefonicky kontaktovala tento uviedol, že s navrhovateľkou nechce mať
nič spoločné. Odporca na výživu maloletej V. doteraz ničím neprispel a dcéru ani nikdy nevidel.
2. Odporca, ktorý bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom v H., Česká republika, nesúhlasil s
návrhom, nakoľko si nebol istý svojim otcovstvom k maloletej V.. Potvrdil, že v minulosti udržiaval s
navrhovateľkou vzťah, jeho otcovstvo k maloletej je teda možné, ale vzhľadom k tomu, že navrhovateľka
jazdila domov na Slovensko mal pochybnosti, či otcom dieťaťa nie je niekto iný. Pamätal si, že
navrhovateľka odišla z Čiech na Slovensko, niekedy v novembri 2010, potom sa vrátila do Čiech koncom
novembra, ale medzičasom si on už našiel novú priateľku H., s ktorou doteraz žijú. Uviedol, že zo vzťahu
s H.J. H. sa dňa 09. 11. 2011 narodili dvojčatá K. M. M. X.. V čase, keď odporca bol vypočutý dožiadaným
súdom (06. 08. 2015), priateľka odporcu bola na materskej dovolenke a mala poberať príspevok okolo
3 800,- Kč, mala ešte dve ďalšie deti z predchádzajúceho vzťahu. Odporca uviedol, že na Slovensku
má ešte jedného syna M. X., J.. M. XX. XX. XXXX. Na výživu K. M. M. X. bol zaviazaný prispievať
mesačne po 500,- Kč, celkom 1 000,- Kč. Na maloletého M. X. výživné určené súdom nebolo, keď niečo
potrebuje, vtedy pošle napr. 20,- eur. Od roku 2014 bol nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce v
Českej republike, pobočka N.. Príležitostne pracoval na dohodu o vykonaní práce, pričom jeho príjem
nikdy neprekročil 10 000,- Kč mesačne. Od mája 2015 bol zamestnaný u F.. I.Á. G., U.., ktorý vlastní bio
farmu. Žiadne sociálne dávky v Českej republike nikdy nepoberal a ani nepoberá. S priateľkou a deťmi
býva v prenajatom byte, nevlastní žiaden majetok na Slovensku, ani v Českej republike. Na Slovensku
máhodnedlhovztohodôvodu,žebolviackrátvovýkonetrestu,aletietodlhysplatiťnemôžezfinančných
dôvodov. Za podnájom platia s priateľkou asi 4 058,- Kč a 1 500,- Kč mesačne za elektrinu. Ináč majú
bežné výdavky v súvislosti so stravovaním a chodom domácnosti. Pre prípad, že by bol určený za otca
maloletej V. V. súhlasil s tým, aby maloletá bola zverená do výchovy navrhovateľky, ale nesúhlasil s
požadovaným výživným 100,- eur, vzhľadom na jeho príjem. Mohol by platiť výživné do 40,- eur mesačne
a na zaplatenie dlžného výživného žiadala poskytnúť splátky.
3. Podľa 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.
4. Vypočutím navrhovateľky a odporcu mal súd preukázané, že títo sa v rozhodnom období (t. j. 180 dní
až 300 dní pred narodením maloletej V. V.) intímne stýkali. Navrhovateľka uviedla, že okrem odporcu,
v rozhodnom období nemala pohlavný styk so žiadnym iným mužom. Toto tvrdenie však odporca
spochybnil keď nevylučoval, že v čase návštevy na Slovensku sa navrhovateľka stýkala s iným mužom.
Súd preto vo veci nariadil znalecké dokazovanie Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc., znalcom
z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, ktorý preskúmaním biologických vzoriek (výterov buniek
ústnej sliznice), odobratých navrhovateľke, maloletej V. V. a odporcovi zistil, že na základe vykonaného
dokazovania a súčasných poznatkov genetiky nemožno vylúčiť otcovstvo odporcu voči maloletej V. V..
Pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu W > 99,999999 %, index paternity hodnotu Pl >
3 544 964 615 000. Takýto výsledok značí, že otcovstvo odporcu voči maloletej V. V. treba pokladať za
prakticky dokázané s extrémne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno stotožniť s istotou.
5. Nakoľko medzi navrhovateľkou a odporcom bolo nesporné, že sa intímne stýkali v období
rozhodujúcom pre otehotnenie a odporca nepreukázal žiadne závažné okolnosti, ktoré by jeho otcovstvo
vylučovali, súd v zmysle § 94 ods. 2 Zákona o rodine určil, že odporca je otcom maloletej V. V..
6. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o určenie otcovstva je
spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10. Podľa § 77 Zákona o rodine
(1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.
11. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloletá V. je od narodenia v osobnej starostlivosti
matky a odporca sa o dcéru vôbec nezaujímal, túto nikdy ani nevidel. Kolízny opatrovník maloletej po
prešetrení pomerov v rodine navrhovateľky konštatoval, že matka s maloletou V. žijú síce v skromných
pomeroch v rodinnom dome matky navrhovateľky, ale napriek tomu starostlivosť o maloletú V. je
zabezpečená riadne a starostlivosť o dieťa zo strany matky je veľmi spoľahlivá. Preto súd maloletú
zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke. Nakoľko odporca sa s dcérou vôbec nekontaktuje, o túto
sa doteraz nezaujímal, všetky záležitosti pre maloletú vybavovala matka, súd zároveň rozhodol, že
navrhovateľka bude aj naďalej maloletú dcéru zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
12. Rodičia maloletej V. spolu nežijú, nedohodli sa na výške výživného, a preto súd v zmysle § 65 ods.
1 Zákona o rodine upravil rozsahu ich vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že konanie o určenie
otcovstva sa začalo dňa 10. 03. 2015, kedy bol súdu doručený návrh na určenie otcovstva, v zmysle § 77
ods. 1 Zákona o rodine súd rozhodoval o určení výživného na maloletú V. od 10. 03. 2015. Za obdobie
od 10. 03. 2015 doteraz navrhovateľka nebola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, iba v období
03. 06. 2015 do 31. 12. 2015 pracovala na dohodu o vykonaní práce v A. H. Liptovský Mikuláš, kde
mala dojednanú odmenu 2,50 eur/1 hodinu, pričom odpracovať mala 350 hodín. Okrem tohto obdobia
boli jediným zdrojom príjmu navrhovateľky dávky v hmotnej núdzi, ktoré poberala od januára 2015 do
novembra 2015 po 117,20 eur, v decembri 2015 a v januári 2016 jej tieto dávky vyplatené neboli, vo
februári 2016 jej boli vyplatené dávky v hmotnej núdzi 179,30 eur, v marci 2016 vo výške 292,30 eur,
od apríla 2016 do januára 2017 po 180,30 eur, za mesiace február, marec, apríl 2017 opäť vo výške
117,20 eur. Výška týchto dávok závisí od toho, či navrhovateľka vykonávala aj tzv. aktivačné práce
alebo nie. Okrem toho navrhovateľka poberá prídavky na maloletú V. v sume 23,52 eur. V evidencii
uchádzačov o zamestnanie je navrhovateľka evidovaná od 06. 08. 2014 doteraz. Vyživovaciu povinnosť
má navrhovateľka iba k maloletej V., s ktorou žijú v rodinnom dome matky navrhovateľky. Vzhľadom na
nízky príjem navrhovateľka svojej matke na bývanie ničím neprispieva. Maloletá V. navštevuje materskú
škôlku, za ktorú sa platí školné 12,- eur mesačne; za obedy navrhovateľka zvyčajne neplatila, nakoľko
keď poberala dávku v hmotnej núdzi, tento poplatok platilo Mesto Liptovský Mikuláš.
13. Výpoveďou odporcu bolo zistené, že tento bol od roku 2014 nezamestnaný, pracoval iba
príležitostne, pričom jeho príjem neprekročil 10 000,- Kč mesačne. Odporca dokladoval príjem iba za
mesiace máj, jún a júl 2015, pričom z potvrdenia jeho vtedajšieho zamestnávateľa F.. I. G., U.. vyplýva,
že mu bola vyplácaná minimálna mzda 9 200,- Kč mesačne brutto a čistá mzda 8 188,- Kč. Odporca má
okrem maloletej V. V. vyživovaciu povinnosť k ďalším trom deťom a to M. X., J.. XX. XX. XXXX (tento
údaj vyplýva z lustrácie v Registri obyvateľov SR) a k K. X. M. M. X. - O., H. N. J. O. XX. XX. XXXX.14. Z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva povinnosť obidvoch rodičov prispievať na výživu
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené,
že matka mal. je dlhodobo nezamestnaná, ale nakoľko sa o dcéru osobne stará, zabezpečuje všetky jej
potreby, osobnou starostlivosťou vyvažuje v plnom rozsahu platenie výživného zo strany otca. Odporca
žije v Českej republike a nakoľko nepreukázal skutočný príjem za celú dobu od marca 2015 doteraz,
hoci bol k tomu vyzvaný, súd vychádzal z predpokladu, že odporcovi nič nebránilo zamestnať sa a pokiaľ
by pracoval, dosahoval by aspoň minimálnu mzdu, ktorá v Českej republike za rok 2015 bola 9 200,-
Kč, v roku 2016 vo výške 9 900,- Kč a v roku 2017 je 11 000,- Kč. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia, takže súd uvedené čiastky prepočítal aktuálnym kurzom 26,71 CZK za 1,- euro,
takže po prepočte bol odporca schopný v roku 2015 zarábať minimálne 344,41 eur brutto, v roku 2016
minimálne 370,62 eur brutto a v roku 2017 minimálne 415,54 eur brutto.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zistené osobné a majetkové pomery obidvoch rodičov, s
prihliadnutím na vek a potreby maloletej, počet vyživovacích povinnosti, súd zaviazal odporcu prispievať
na výživu mal. V. po 45,- eur mesačne od 10. 03. 2015. Určené výživné je pritom splatné vopred, vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca.
16. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
17. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
18. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca vôbec neplatil výživné, pričom v čase vyhlásenia
rozsudku bolo splatné výživné do konca apríla 2017. Potom za obdobie od 10. 03. 2015 do 30. 04.
2017 vzniklo odporcovi dlžné výživné vo výške 1 157,- eur (za mesiac marec 2015 v pomernej výške
prislúchajúcej za 22 dní, t. j. 32,- eur a za mesiace apríl 2015 až apríl 2017, t. j. za 25 mesiacov 1
125,- eur). Vzhľadom na výšku dlžnej sumy a predpokladaný príjem odporcu, súd povolil odporcovi na
zaplatenie dlžného výživného vo výške 1 157,- eur mesačné splátky po 30,- eur. Výšku splátok súd určil
tak, aby dlžné výživné bolo splatené približne v období troch rokov. Výživné (bežné po 45,- eur mesačne
a dlžné po 30,- eur mesačne) je odporca povinný začať platiť nasledujúcim dňom po doručení tohto
rozsudku. Za predpokladu, že odporca nedodrží povolené splátky, nezaplatením čo aj len jednej splátky
sa stane splatným celé dlžné výživné naraz.
21. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
22. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
23. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
24. Uznesením 10C/99/2015-59 zo dňa 23. 10. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 20. 11.
2015, súd uložil odporcovi, aby do 10 dní zaplatil preddavok na trovy dôkazu - vypracovanie znaleckého
posudku. Odporca však túto povinnosť nesplnil, v lehote uloženej súdom a ani do vyhlásenia rozsudku
vo veci samej nezaplatil preddavok ani čiastočne, a preto znalečné Doc. RNDr. Vladimírovi Ferákovi,
CSc. spolu vo výške 436,74 eur bolo uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu.25. Vzhľadom na výsledok konania, keď v dôsledku znaleckého dokazovania boli vyvrátené pochybnosti
odporcu o tom, či je biologickým otcom maloletej V. V. alebo nie, je odporca povinný nahradiť trovy
štátu spojené so znaleckým dokazovaním. Súd preto odporcu zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu
náhradu trov znaleckého dokazovania 436,74 eur. Túto povinnosť je odporca povinný splniť v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP).
26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
27. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
28. Navrhovateľka, ktorá bola v konaní úspešná, si v zmysle § 53 CMP voči odporcovi neuplatnila
náhradu trov konania, zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú a potom súd v zmysle ustanovenia § 52
CMP rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.