Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201327
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716201327.6

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobkyne: B. S., A..
XX.XX.XXXX, W. T. S. XXX proti žalovanému: F. X..H..E.., X. X. Q. W., J.. F. XX, G.: XX XXX XXX v
konaní o neplatnosť spotrebiteľských zmlúv takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.09.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a
žalobcom je neplatná.

Súd určuje, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.07.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným je neplatná.

Žalovaný je povinný vydať žalobkyni zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.09.2013 bezdôvodné
obohatenie vo výške 196 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 08.03.2016 až do zaplatenia všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia 5,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy
196 € od 08.02.2016 do 07.03.2016 zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni všetky trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňavpodanomnávrhužiadala,abysúdurčil,žezmluvauzavretásožalovanýmč.XXXXXXXXX
zo dňa 11.09.2013 je neplatná. Taktiež žiadal určiť neplatnosť zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa
23.07.2014. Ďalej si uplatnila aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému vo výške
196 € s príslušenstvom, čo je suma, ktorú zaplatila naviac z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX . Svojho
návrhu sa domáhala z toho dôvodu, že podľa nej sa jedná o neplatné úvery , nakoľko sú v rozpore s

Občianskym zákonníkom v zmysle ust. § 39 . Poukázala na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX obsahuje dva rôzne údaje o výške RPMN . V zmluve o spotrebiteľskom úvere z 11.09.2013
sa uvádza údaj 98 % a v dohode o plnení v splátkach 309,86 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX obsahuje taktiež dva rôzne údaje o výške RPMN, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 23.07.2014 uvádza údaj 96 % a v dohode o splátkach 300,28 %. Podľa § 9 ods. 2 písm.i) Zákona č.
129/2010 o spotrebiteľských úveroch RPMN predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť

a je vypočítaná na základe nákladov uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jeho neuvedenie
je sankcionované tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Uvádzanie dvoch rozdielnych údajov
týkajúcich sa výšky RPMN v spotrebiteľských zmluvách sa považuje za zavádzanie spotrebiteľa a je to
porušenie povinností dodávateľa uvedené v § 4 ods. 5 a v § 5 ods. 1 Zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa a podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcie, ktoré by inak neurobil, lebo momentálne nemal

k dispozícii správne informácie. Takéto konanie žalovaného považuje žalobkyňa za nekalé obchodné
praktiky a klamlivé obchodné praktiky v zmysle § 7 a 8 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa akaždá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Ďalej žalobkyňa poukázala aj
na neprimerané výšky úrokov. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXX zo dňa 11.09.2013 je
dohodnutý úrok vo výške 39,15 %. V súvislosti s tým poukázala na výšku úrokovej miery z úverov v

bankách v treťom štvrťroku 2013 pri spotrebiteľských úveroch bola vo výške 8,58 %. Pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.07.2014 obsahuje dohodnutý úrok vo výške 23,22
%. V treťom štvrťroku 2014 boli úroky v bankách pri spotrebiteľskom úvere splatné do jedného roka vo
výške 7,05 % dohodnutý úrok v spotrebiteľských zmluvách uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným
je neúmerne vysoká, je v rozpore s dobrými mravmi a zmluva je neplatná v zmysle ust. § 39 O.z..

Taktiež v návrhu poukázala na neprimerane vysoké administratívne poplatky. Vzhľadom na to, že
spotrebiteľské úvery sú neplatné, na strane žalovaného sa jedná o bezdôvodné obohatenie a to zo
zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 11.09.2013, nakoľko v zmysle tejto zmluvy jej bol poskytnutý úver
vo výške 200 €, avšak v tejto úverovej zmluve zaplatila sumu 396 €, teda o 196 € navyše. Taktiež si
uplatňovala aj 5,5 % ročný úrok z omeškania z tejto sumy od 08.02.2016, t.j. od podania návrhu až do
zaplatenia.

2. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiada ho zamietnuť. Je
pravdou, že sú v zmluvách a dohodách uvádzané dva rozdielne údaje RPMN, avšak je to z toho dôvodu,
žejedenúdajsatýkatejskutočnosti,žebybolúversplatenýnarazadruhýúdajsatýkaprípadu,keďbude
úver splatený do 12-tich mesiacov. V podstate dva rozdielne údaje sa udávali preto, aby bol spotrebiteľ,

v tomto prípade žalobkyňa o tom informovaná. S takýmto RPMN súhlasila a zmluvu podpísala. Taktiež
nesprávne podľa žalovaného uvádza vo svojom návrhu žalobkyňa výšku úrokov z poskytnutého úveru.
Táto podľa neho v žiadnom prípade nie je v rozpore s dobrými mravmi. Nesprávne súdy posudzujú výšku
úrokovej sadzby len z úrokov z úverovej, ktoré poskytujú banky, súdy by mali brať do úvahy aj úroky ,
ktoré neposkytujú aj nebankové subjekty.

3. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané a to pred, počas
aj po vykonaní obchodnej transakcie.

4. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú ak je v rozpore s

požiadavkami odbornej starostlivosti , podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie vo
vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo je adresovaná alebo priemerného člena skupiny alebo
obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

5. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za klamlivú a zapríčiňuje

alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktorú by inak neurobil
alebo nesprávne informácie alebo akýmkoľvek spôsobom uviedol do omylu alebo uviesť do omylu
priemerného spotrebiteľa...

6. Súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení dospel k jednoznačnému záveru, že zo

strany žalovaného sa jedná o nekalé obchodné praktiky, klamlivé konanie, keď uvádzal v zmluve
o spotrebiteľskom úvere rozdielne údaje vo výške RPMN , rozdielny údaj je uvedený v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, rozdielny údaj je uvedený v zmluve o plnení v splátkach. Toto je v rozpore s
ustanovením § 9 ods. 2 písm.i Zákona č. 129/2010 Z.z..

7. Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa § 3 ods. 1 O.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do oprávnených záujmov iných, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel
k jednoznačnému záveru, že výška úrokov spotrebiteľských úverov , ktoré uzavrela žalovaný so
žalobkyňou v porovnaní s úrokmi , ktoré poskytovali v tom čase banky je v rozpore s dobrými mravmi
a preto je samotný tento úkon neplatný v zmysle ust. § 39 O.z.. Nakoľko sa jedná o neplatný právny

úkon vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 O.z. plnením z
neplatného právneho úkonu. Z toho dôvodu je potom povinný vrátiť toto bezdôvodné obohatenie, ktoré
pozostáva zo sumy, ktorá bola zaplatená nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru, t.j. sumu 196
€. Povinnosť vrátiť túto sumu upravuje ust. § 457 O.z..10. Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne ako aj v ich vzájomných súvislostiach rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda určil, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a

XXXXXXXXX sú neplatné v zmysle ust. § 39 O.z. a žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie
žalobkyni v zmysle ust. § 457 O.z., nakoľko zmluvy sú neplatné od samého začiatku podľa ust. § 451
ods. 2 O.z..

11. Ďalej súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj 5,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 196 €,

avšak až od 08.03.2016 do zaplatenia, lebo mal za to, že až od tohto dátumu je žalovaný s platením
v omeškaní. Pokiaľ sa týka nároku žalobkyne na priznanie úroku z omeškania od 08.02.2016, t.j. od
podania návrhu tak v tejto časti súd jej návrh zamietol až do 07.03.2016, nakoľko podľa jeho názoru sa
žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia až po doručení samotného návrhu,
ktorý mu bol doručený súdom až dňa 07.03.2016, teda až nasledujúcim dňom 08.03.2016 sa dostal s
plnením do omeškania.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, zaviazal žalovaného uhradiť
žalobkyni trovy konania v celom rozsahu, nakoľko táto mala úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.