Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. júl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/294/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217856
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115217856.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: X. U., C.. X.X.XXXX,

S. M., O. X, právne zastúpená: Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Svidník, Karpatská 804/10, proti
žalovaným: 1./ Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4,
žalovaný v 1. rade právne zastúpený: AK Antol, s.r.o., IČO: 47 257 024, so sídlom Pezinok, Kupeckého
2542/72, 2./ INVEST - KAPITAL, a.s., IČO: 35 871 334, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 51, o
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 29.5.2013 č. XXXXXXXXXX, uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu 2.7.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy v zmluve zo dňa 29.5.2013 č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná
a žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že so žalovanou
Poštovou bankou, a.s. uzavrela formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu o úvere - dostupná pôžička
č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej bola vopred pripravená Dohoda o zrážkach zo mzdy v bode 4

zmluvy a napriek spornosti veci žalovaná Poštová banka, a.s. požiadala o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Žalovaná dôvodila ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014, ako aj
poukázala na dôvodovú správu k zák. č. 102/2014 Z.z. o spornosti predmetného inštitútu: „Všeobecná
úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany
predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť použitý bez prísnejšej úpravy v prospech
spotrebiteľa.“ Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky

dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva.

2. Okresný súd Prešov na návrh žalobkyne vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanej Poštovej
banke, a.s., ako aj spoločnosti BEMACO SK, a.s. povinnosť zdržať sa použitia predmetnej Dohody o
zrážkach zo mzdy a vykonávať zrážky zo mzdy.

3. V priebehu konania na návrh žalobkyne pripustil súd vstup do konania na strane žalovaného,

ako žalovaného v 2. rade INVEST - KAPITAL, a.s. so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 5.12.2015.4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi Zmluvou o úvere
- dostupná pôžička zo dňa 29.5.2013, žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
17.2.2014, potvrdením spoločnosti BEMACO SK, a.s. Prešov, písomnými stanoviskami oboch strán

sporu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

5. Poštová banka, a.s. ako banka a žalobkyňa ako klient uzavreli Zmluvu o úvere dostupná pôžička dňa
29.5.2013, na základe ktorej poskytla banka žalobkyni úver 5.000,- Eur s výškou mesačnej splátky 117,-
Eur s úrokovou sadzbou 19 %, RPMN 20,74 % splácaný k 18. dňu v mesiaci. Súčasťou zmluvy je v

bode 4 Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ v znení: „ Klient podpisom tejto ZoÚ uzatvára s
bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom
znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ, banka ako veriteľ je oprávnená sa
domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami
zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka vo výške splátky najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných
právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky.“

6. Z vyjadrenia Poštovej banky vyplýva, že podľa najnovšej judikatúry Európskeho súdneho dvora
zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy, ku ktorým dochádza k uspokojeniu pohľadávky
veriteľa bez ingerencie súdu podľa Európskeho súdneho dvora neodporuje Smernici 93/13/EHS z
5.4.1993. Svedčí o tom rozsudok vo veci C34/14 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Z čl. 1

ods. 2 Smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú
uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy,
ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia,
čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Podľa žalovanej v 1. rade Dohoda o zrážkach zo mzdy
nespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa

a pokiaľ žalobkyňa poukazuje na ust. § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak v
prípade splnenia podmienok (osobitná forma a poučenie spotrebiteľa) je toto zabezpečenie v súlade s
právnym poriadkom SR. Navyše, toto zákonné ustanovenie je účinné až od 1.5.2014, pričom sporná
dohoda bola uzavretá pred týmto dátumom. Opačný výklad by znamenal neprípustnú retroaktivitu.

7. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Poštovej banky, a.s. na
spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2015, kam bola
postúpená aj pohľadávka voči žalobkyni.

8. Právny zástupca za žalobkyňu v podaní doručenom súdu 27.4.2017 uviedol, že v nadväznosti na

argumentáciužalovanejv1.radejepotrebnéuviesť,žežalobkyňasanedomáhavyhlásenianeprijateľnej
zmluvnej podmienky, ale určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre nesplnenie si zákonom
stanovených požiadaviek pre platnosť takéhoto inštitútu tak, ako to vyžaduje § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007
Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014. Predmetný zákon neobsahuje prechodné ustanovenia, teda jedná
sa o prípad tzv. nepravej retroaktivity. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc

práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim
a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým zo skoršej právnej úpravy
priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. Nepravá retroaktivita nepôsobí do
minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal zo skoršej platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši
v čase účinnej novej právnej úpravy. Na podporu tvrdení sa žalobkyňa odvolala na rozsudok NS SR

3MCdo 12/2014, v ktorom sa Najvyšší súd SR vyjadril k problematike nepravej retroaktivity, a z ktorého
žalobkyňa cituje.

9. V konaní bola namietaná pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného v 1. rade s poukázaním
na postúpenie pohľadávky.

10. Podľa § 551 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 (ďalej „OZ“),
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda

predložila.

11. Podľa § 52 OZ(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 OZ
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 OZ,

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,

ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

14. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo

mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

15. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky

nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienkyjednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Pretakétovzťahyjecharakteristické,žepodnetku
zmluvnémujednaniupochádzaspravidlaoddodávateľa,pričomspotrebiteľniejenazmluvnédojednania

pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným
znakom právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou
obmedzenia autonómie vôle.

16. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník s účinnosťou od

1.4.2004 implementoval do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany
spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak
nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou Európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť

ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu -
spotrebiteľa a jeho práva.17. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd

so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

18. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

19. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

20. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k

ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).

21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok

C-106/77 Simmenthal).

22. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná
individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad

(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

23. V danom prípade je preto Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu
za účelom zabezpečenia peňažného plnenia zo Zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 53 OZ
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená podpísať dohodu

vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi, keďže sa jedná o včlenené zmluvné ustanovenie v rámci
Zmluvy o revolvingovom úvere. Nemala možnosť rozhodnúť sa, či takúto dohodu podpíše alebo
nepodpíše.Podpisomdohodysadobrovoľnepodrobilavykonávaniuzrážokbezmožnostizabráneniaich
vykonania a to s veľkou pravdepodobnosťou, že sú veriteľom uplatňované z neprijateľných zmluvných
klauzúl, prípade z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom, alebo s dobrými mravmi.

Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa
aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, čím je spôsobená
hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý je
povinný sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly zmluvných záväzkov. Súd
nespochybňuje opodstatnenosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy upraveného v zákone, len jeho

zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektívnosť pri vyhodnotení výšky dlhu, ale subjektívna predstava
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale
pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej
inštitúcie je relevantné „ex offo“ súdne preskúmanie z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvnépodmienky nedokáže ovplyvniť a vyhodnotiť. V danom prípade sa súd stotožňuje s argumentáciou
právneho za žalobkyňu, že zmluva nie je uzavretá v súlade s ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko nespĺňa formu osobitnej listiny a spotrebiteľka nebola poučená o

dôsledkoch jej uzavretia s možnosťou túto odmietnuť. Navyše, Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je
v zmluve formulovaná je z pohľadu súdu neurčitá. Z uvedeného dôvodu súd považoval návrh žalobkyne
za opodstatnený a vyhovel mu.

24. Súd považoval žalobu za dôvodnú vo vzťahu k obom žalovaným s odôvodnením, že zmluvná

podmienka tak, ako bola naformulovaná je súčasťou zmluvy uzavretej medzi Poštovou bankou a
žalobkyňou, pričom žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zasielala práve Poštová banka
ako žalovaná v 1. rade. Navyše, k postúpeniu pohľadávky došlo až po podaní žaloby dňa 13.8.2015,
preto v čase podania žaloby existoval dôvod jej podania a smeroval voči správne označenému pasívne
legitimovanému subjektu žalovanej v 1. rade Poštovej banke, a.s.. Žaloba voči žalovanému v 2. rade
je samozrejme dôvodná taktiež, nakoľko v súčasnosti žalovaný v 2. rade disponuje pohľadávkou voči

žalobkyni a jej uspokojenia sa môže domáhať práve prostredníctvom spornej Dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy zo dňa 29.5.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade
pod č. XXXXXXXXXX.

25. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď obaja žalovaní boli v konaní
neúspešní, preto je ich povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť úspešnej žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 %

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.