Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210870
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115210870.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: M.B.P. Prešov, s.r.o. ,

IČO: 31 723 004, Jarkova 27, 080 01 Prešov, právne zastúpená JUDr. Jánom Surmom, advokátom so
sídlom v Prešove, Hlavná 122, P.O.BOX 125, Prešov, proti žalovanej: C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
I. XX, XXX XX G., v konaní zastúpená I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom JS. XX, XXX XX G., o zaplatenie
322,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 494,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 251,35 eur od 29. 4. 2015 do zaplatenia, zo sumy 243,23 eur od 29. 10. 2015 až
do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 72 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 4. 2015 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia
sumy 322,28 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 322,28 eur od 29. 4. 2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. V znení zmeny žaloby doručenej súdu dňa 29. 10. 2015 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 574,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 322,28 eur
od 29. 4. 2015 až do zaplatenia, zo sumy 252,49 eur od 29. 10. 2015 do zaplatenia, na ktorú súd zmenu
žaloby pripustil dňa 28. 6. 2016 na konanom pojednávaní.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v zmysle čl. IV. bod 4.1.1. zmluvy o výkone správy, žalovaná
bola povinná prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu,

spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu.

4. Preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv bolo vždy splatný do 15. dňa v mesiaci k rukám
správcu.Vzmyslečl.IV.bodu4.2.2.zmluvyovýkonesprávy,bolažalovanápovinnáuhrádzaťpreddavky
za plnenia spojené s užívaním bytu v prospech účtu, ktorý bol pre tento účel vedený správcom. V zmysle
čl. IV. bodu 4.2.3. zmluvy o výkone správy, mesačné preddavky sú splatné do 15 dňa do mesiaci k rukám

správcu. V zmysle čl. IV. bodu 4.2.7. zmluvy o výkone správy, ide zúčtovacie obdobie pre uvedené
plnenia období od 1. 1. do 31. 12. kalendárneho roka, vyúčtovanie za zaúčtovacie obdobie je správca
povinný vykonať v lehote do 31. 5. nasledujúceho roka.5. V zmysle čl. IV. bodu 4.3.1. zmluvy o výkone správy, žalovaná bola povinná uhrádzať správcovi
mesačnú odplatu za výkon správy, pričom odplata bola v zmysle čl. IV. bodu 4.3.2. splatná mesačne
vopred vždy do 15. dňa mesiaca k rukám správcu. Žalovaná neuhrádzala vyššie identifikované mesačné

preddavky žalobcovi za obdobie od marca 2012 do decembra 2012, čím žalovanej vznikol za rok
2012 dlh vo výške 353,92 eur. Uvedený dlh bol predmetom vyúčtovania úhrad za správu bytov a
služieb poskytnutých s užívaním bytu za rok 2012, ktoré správca vykonal dňa 27. 5. 2013, predmetné
vyúčtovanie obsahovalo aj nedoplatky žalovanej z obdobia, ktoré predchádzalo účinnosti zmluvy o
výkone správy zo dňa 12. 3. 2012. Žalobca doručoval vyúčtovanie úhrad za správu bytov a služby

poskytované s užívaním bytu za rok 2012 žalovanej dňa 27. 5. 2013 prostredníctvom doporučenej
pošty, čoho dôkazom bola kópia poštového podacieho hárku žalobcu. Žalovaná neuhradila mesačné
preddavky vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy ani v nasledujúcom vyúčtovacom období od januára
2013 do decembra 2013, čím žalovanej vznikol dlh 435,76 eur. Uvedený dlh bol predmetom vyúčtovania
úhrad za správu bytov a služieb poskytovaných s užívaním bytu za rok 2013, správca vykonal dňa 26.
5. 2014 a predmetné vyúčtovanie obsahovalo aj nedoplatky žalovanej z obdobia, ktoré predchádzalo

účinnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 12. 3. 2012, z uvedeného vyúčtovania vyplynul rozdiel medzi
predpismi a skutočnými nákladmi správcu za rok 2013, keďže skutočné náklady boli o 52,44 eur nižšie
ako správcom uplatňované predpisy celkový dlh žalovanej, teda za rok 2013 predstavuje sumu 383,32
eur.

6. Žalobca žalovanej doručoval vyúčtovanie úhrad za rok 2013, dňa 29. 5. 2014 prostredníctvom
doporučenej pošty. Celkový dlh žalovanej voči žalobcovi na základe vykonaných vyúčtovaní za rok 2012
a rok 2013 predstavoval spolu sumu 737,24 eur. Žalovaná zo svojho celkového dlhu voči žalobcovi
za správu a poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012 a rok 2013 vo výške 737,24
uhradila sumu vo výške 414,96 eur na účet Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

I.T. XXXX - v likvidácii, ktorého likvidátorom bol I.. D. M. a uvedená suma vo výške 414,96 eur bola
uplatňovaná žalobcom samostatne (737,24 - 414,96 = 322,28 eur). Žalobca si zároveň uplatnil úroky z
omeškania v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že zmluva o výkone
správy bola uzatvorená dňa 12. 3. 2012, a teda záväzkový vzťah vznikol pred 1. 2. 2013, preto
na výpočet úrokov z omeškania v danom prípade použil ustanovenie § 10c nar. vlády SR č. 87/1995

Z.z. v platnom a účinnom znení predpisy účinné k 31. januáru 2013, t.j. „výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná 1. dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu“.

7. Zmenou návrhu na začatie konania doručenou súdu dňa 29. 10. 2015 žalobca doplnil, že v máji v

roku 2015 vykonal vyúčtovanie úhrad za správu bytu a za služby poskytované s užívaním bytu za ďalšie
obdobie, a to rok 2014 na základe vyúčtovania vznikol účtovný preplatok vo výške 6,72 eur, pretože
náklady boli vo výške 430,33 eur a predpis bol vo výške 437,05 eur. Žalovaná v roku 2014 neuhradila
správcovi žiadnu sumu a na účet Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Janouškova
5007 v likvidácii žalovaná uhradila sumu 177,84 eur, čo potvrdil likvidátor, preto za obdobie roku 2014

dlhuje žalobkyňa sumu 252,49 eur (430,33 eur - 177, 84 eur = 252,49 eur ).

8. Žalobca súdu predložil výpis obchodného registra, zmluvu o výkone správy uzavretú medzi žalobcom
a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome na ul. I.T. Č.. XX, XX, XX E. G., súpisné č. XXXX,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. G., zo dňa 12. 3. 2012, zoznam podpisov vyjadrujúci

súhlas so znením zmluvy o výkone správy správcom - žalobcom a zároveň pristúpeniu k nej, kartu k bytu
ku dňu 31. 12. 2012, vyúčtovanie úhrad za správu bytov a služieb poskytovaných s užívaním bytu za rok
2012 bytu č. XXX/XX, kópiu poštového podacieho hárku, kartu k bytu č. X XX/XX ku dňu 31. 12. 2013,
vyúčtovania úhrad za správu bytov a služieb poskytovaných s užívaním bytu za rok 2013 k bytu č. X
XX/XX, kópiu poštového podacieho hárku, emailovú komunikáciu medzi I.. D. M. a právnym zástupcom

žalobcu zo dňa 14. 4. 2015, rovnopisy karty k bytu ku dňu 31. 12. 2014, ku dňu 31. 12. 2013, ku dňu
31. 12. 2012, predžalobnú výzvu zo dňa 21. 4. 2015, zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov bytov zo
dňa 9. 3. 2012, prezenčnú listinu, kartu k bytu ku dňu 31. 12. 2014 č. XXX/XX, vyúčtovanie úhrad za
správu bytov a služieb poskytovaných s užívaním bytu za rok 2014 bytu č. XXX/XX, kópiu doručenia,
kópiu podacieho hárku, zoznam bytov.

9. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 18. 8. 2015 č.k. 12C/188/2015-39, proti ktorému v
zákonomstanovenejlehotepodalažalovanáodôvodnenýodpor.Žalovanávodporeuviedla,žezmluvao
výkonesprávy,naktorúsaodvolávanažalobcu,nepovažujezaplatnú.Medziňouažalobcomneexistuježiaden zmluvný vzťah. Poukázala nato, že od roku 2004 jej jediným zákonným správcom bytového domu
je Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, I. XXXX. Poukázala na to, že túto skutočnosť
skúmali súdy konania 16C/106/2011 a 10C/100/2011, argumentovala tým, že na správu bytového domu

nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Poukázala na to, že dňa 12. 3. 2012 sa
uskutočnilo zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorom mala sa
prejednávať zmluva o výkone správy navrhovaná vlastníkmi bytového domu. Zhromaždenia sa zúčastnil
aj vtedajší právny zástupca žalobcu, ktorý prehlásil, že jeho klient nepodpíše inú zmluvu, len tú, ktorú
vypracuje.Následnebeztoho,abybolazmluvaovýkonesprávyvypracovaná,predloženázhromaždeniu

na prerokovanie, došlo k hlasovaniu o neznámej zmluve. Poukázala nato, že túto skutočnosť potvrdzuje
zápisnicazozhromaždeniaatakýtopostupužvkonanívovecivedenejpodsp.zn.10C/100/2011Krajský
súd v Prešove označil ako za nekalé. Z toho dôvodu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovanej (č.l.sp. 46) a poukázal na to, že zmluva o výkone správy
bola odsúhlasená na zhromaždení vlastníkov bytov dňa 9. 3. 2012 a na tomto zhromaždení boli pred

hlasovaním prítomní oboznámení aj s písomným návrhom zmluvy o výkone správy. Táto skutočnosť
vyplýva zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov konaného dňa 9. 3.
2012, zápisnicu predložil. Žalovanou namietaná skutočnosť, že zmluva netvorí neoddeliteľnú súčasť,
ako prílohu zápisnice, nemá oporu v zákone. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť, že
návrh zmluvy o výkone správy má tvoriť neoddeliteľnú súčasť zápisnice zo zhromaždenia. Žalobca vo

veci poukázal na názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí č. 5Cdo/284/2010 zo dňa 15. 5. 2012 vo veci
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 20C/235/2006, na ktorom Najvyšší súd SR považoval
rozhodnutie o zrušení spoločenstva s likvidáciou za zákonné z dôvodu, že rozhodnutie zhromaždenia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zrušení spoločenstva schválenie likvidátora nebolo v zmysle
§ 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníkmi bytov a nebytových priestorov napadnuté na súde a z

toho dôvodu považuje za dostatočné stotožnenie za likvidátora spoločenstva s dovolaním za zhojenie
nedostatku konať za právnickú osobu. Žalobca ďalej poukázal na názor vyslovený súdom právoplatne
skončenej právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/100/2011 v rozsudku zo dňa 16. 11.
2012, kde súd konštatoval, že žalobca začal vykonávať správu bytového domu I. XXXX, XXX XX G.Š.,
po odsúhlasení zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 9. 3. 2012 a týmto dňom

je aktívne legitimovaným subjektom na nároky spojené so zmluvou o výkone správy.

11. Žalovaná naďalej zotrvala na svojej argumentácii, že žalobca s ňou neuzatvoril zmluvu o výkone
správy, ani jej ju nezaslal, ani ju nepodpísala. Navyše, ak by jej ju aj zaslal, aj tak by ju nepodpísala,
nakoľko by ju nedokázala verifikovať, nakoľko na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov

konaného dňa 9. 3. 2012 písomná podoba zmluvy nebola predložená. Aj keby boli splnené všetky
zákonné požiadavky vzťahujúce sa na zmluvu o výkone správy, tak zmluva je len platná a záväzná,
ale nie je účinná. Uviedla, že účinnosť zmluvy je podmienená ustanovením §7d ods. 1 zák. 182/93 o
neplatnosti zmluvy o výkone správy SVB a L. I. XXXX. Zároveň vzniesla námietku premlčania. Mala za
to, že na vymáhanie právneho úkonu jej podpisu pod zmluvu o výkonne správy, ako aj na iné právne

úkony vo veci výkonu správy, na základe zmluvy o výkonne správy sa vzťahuje zákonom stanovená
premlčiaca doba a preto súdy sa touto otázkou už nemôžu zaoberať.

12. Žalobca reagoval na túto argumentáciu žalovanej a uviedol, že v zmysle ust. § 7d ods. 6, tretia
veta, zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom a účinnom znení, „na zrušenie spoločenstva s likvidáciou alebo

bez likvidácie a na zánik sa použijú primerane ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku
obchodných spoločností, ak tento zákon neustanovuje inak“. V zmysle ust. § 72 ods. 1 Obchodného
zákonníka v platnom a účinnom znení „likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k
likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a
prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene

a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených
obchodov“. Pri postupe v intenciách názoru žalovanej spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v likvidácii by malo uzatvárať aj zmluvy potrebné k riadnemu výkonu správy, napr. zmluvu
na zabezpečenie dodávky vody, na zabezpečenie protipožiarnej ochrany a iné a to až do svojho
zániku. Uviedol, že názor, ktorý prezentuje žalovaná odporuje gramatickému a logickému výkladu vyššie

citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka. Cieľom likvidácie spoločenstva nie je zabezpečovať
výkon správy bytového domu, ale likvidáciu majetku zrušeného spoločenstva (§ 7d ods. 4 Zák. č.
182/1993 Z.z.). SVB a NP Janouškova 5007 - v likvidácii nevykonáva správu bytového domu formou
spoločenstva vlastníkov, čo bolo preukázané aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešovpod č. konania 21Cb/246/2015, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu M.B.P. Prešov,
s.r.o. voči SVB a NP Janouškova 5007 - v likvidácii v prospech žalobcu. Poukázal aj na právny názor
vyslovený súdom v právoplatne skončenej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod č. konania

10C/100/2011, a to konkrétne v rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 16. 11. 2012 na strane č. 4,
kde súd konštatuje, že žalobca M.B.P. Prešov, s.r.o. začal vykonávať správu bytového domu I.T. XXXX,
XXX XX G., po odsúhlasení vlastníkmi bytov a nebytových priestorov dňa 9. 3. 2012 a týmto dňom je
aktívne legitimovaným subjektom na nároky spojené so zmluvou o výkone správy.

13. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že žalobca nepredložil znenie zmluvy o výkone správy zhromaždeniu
vlastníkov, uviedol, že uvedené je zavádzajúce a nepravdivé. Zmluva o výkone správy so žalobcom
bola odsúhlasená na zhromaždení vlastníkov bytov SVB a L. I. XXXX, XXX XX G. dňa 9. 3. 2012 a
na tomto zhromaždení boli prítomní pred hlasovaním oboznámení aj s písomným návrhom zmluvy o
výkone správy so žalobcom a poukázal na to, že táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice zo zhromaždenia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov konaného dňa 9. 3. 2012.

14. Podľa predpisu záloh na plnenia poskytované s užívaním bytu (čl. l 75) s účinnosťou od 1. 3. 2012,
žalovaná mala uhrádzať mesačne na tvorbu fondu opráv a údržby bytového domu 11,62 eur, príspevok
na správu 4,35 eur, elektrická energia v spoločných priestoroch 0,53 eur, vodné, stočné, zrážková voda,
a na náklady na odpočty mer. techniky vodomerov a spracovanie podkladov 0,33 eur, spolu 33,46 eur.

15. Podľa predpisu účinného od 1. 6. 2012, na tvorbu fondu opráv a údržby bytového domu 16,13
eur, príspevok na správu 4,52 eur, elektrická energia v spoločných priestoroch 0,31 eur, vodné, stočné,
zrážková voda 14,43 eur, a na náklady na odpočty mer. techniky vodomerov a spracovanie podkladov
0,33 eur a na bankové poplatky, SIPO a ostatné náklady 0,50 eur, spolu 36,22 eur.

16. Podľa predpisu účinného od 1. 6. 2013, na tvorbu fondu opráv a údržby bytového domu 16,13
eur, príspevok na správu 4,68 eur, elektrická energia v spoločných priestoroch 0,31 eur, vodné, stočné,
zrážková voda 14,27 eur, fond opráv na balkóny 0,16 eur, a na náklady na odpočty mer. techniky
vodomerov a spracovanie podkladov 0,33 eur a na bankové poplatky, SIPO a ostatné náklady 0,50 eur,

spolu 36,38 eur.

17. Podľa predpisu účinného od 1. 6. 2014, na tvorbu fondu opráv a údržby bytového domu 16,13
eur, príspevok na správu 4,75 eur, elektrická energia v spoločných priestoroch 0,31 eur, vodné, stočné,
zrážková voda 14,27 eur, fond opráv na balkóny 0,16 eur, a na náklady na odpočty mer. techniky

vodomerov a spracovanie podkladov 0,33 eur a na bankové poplatky, SIPO a ostatné náklady 0,50 eur,
spolu 36,22 eur.

18. Vo veci bola vypočutá svedkyňa C. T., uviedla, že pokiaľ ide o zmluvu o výkone správny zo dňa 12. 3.
2012, bola overovateľkou, schôdza sa konala, bola riadne oznámená vo vchode bytového domu, o tejto

schôdzi vedela aj samotná žalovaná. Mala vedomosť, že žalovaná uhrádzala platby ešte likvidátorovi,
následne jej hovorila, že má uložené tieto peniaze, z akého dôvodu ich neuhrádza, k tomu sa vyjadriť
nevedela. Svedkyňa uviedla, že od 1. 1. 2009 zabezpečuje dodávku vody, elektrickej energie, v bytovom
dome žalobca. Uviedla, že až od 1. 7. 2016 majú k dispozícii peniaze, ktoré boli uložené, teda od štyroch
vlastníkov bytov, nakoľko tieto boli poukazované inam, likvidátorovi, resp. vôbec neboli poukazované a

onisav podstateskladali,zichfinančnýchprostriedkovsavykonávali úhradyzaposkytovanéslužbypre
celý bytový dom, teda aj neplatičov. Svedkyňa uviedla, že zmluvu podpisovala a zmluva bola poskytnutá
vlastníkom jednotlivých bytov. Svedkyňa potvrdila, že schôdza sa týkala len jedného jediného bodu,
schválenia zmluvy o výkone správy. Zmluva bola k dispozícii a každý z prítomných vlastníkov bytov
dostal zmluvu, jeden rovnopis.

19. Svedkyňa C. P., uviedla, že žalovanú osobne pozná, uviedla, že schôdza sa konala pred štyrmi
rokmi, dňa 9. 3. 2012. Bola zapisovateľkou, v danom prípade riadne zapísala do zápisnice priebeh tejto
schôdze, zapísala hlasy, ktoré boli za prijatie tejto zmluvy o výkone správy, následne táto zápisnica bola
riadne overená overovateľmi, prítomnou svedkyňou a p. O., následne ani od jednotlivých vlastníkov

bytov, ani od overovateľov nemala informácie, že by niekto skutočnosti uvedené v tejto zápisnici nejakým
spôsobom napadol alebo zmluvu o výkone správy. Pozvánky na schôdzu boli dané všetkým vlastníkom
bytov, vedeli o tejto schôdzi títo vlastníci bytov, dokonca ešte aj vlastníkovi nebytových priestorov.20. Vo veci bol vypočutý aj svedok I.. D. M., ktorý vykonával funkciu likvidátora spoločenstva vlastníkov
bytov,ktorýuviedol,žeakolikvidátornevykonávalžiadnučinnosťtýkajúcusadodávokenergií,vykonával
len úkony smerujúce k likvidácii spoločenstva. Boli mu poukazované platby nielen p. Sakalovej, ale boli

to aj platby troch alebo štyroch osôb, boli to platby vo výške 20 až 25 eur, keď zistil, že tieto drobné
platby sú poukazované na tento účet, snažil sa zistiť, čo ich vedie k tomu - zistil, že títo neakceptovali
výkon správy spoločnosťou MBP Prešov s.r.o., následne im oznámil, že likvidátor nevykonáva správu
tohto bytového domu a s touto otázkou následne sa aj vysporiadal v konečnej správe, likvidačnej správe
spoločenstva vlastníkov bytov. Finančné prostriedky, tak, ako sa mu ich podarilo zidentifikovať, následne

boli prevedené na účet správcu bytového domu.

21. Svedkyňa J. T., zamestnankyňa žalobcu vo veci uviedla, že pokiaľ ide o rok 2012, aj potom
nasledujúce roky, predmetom vyúčtovania úhrad za správu bytov je voda. Voda je fakturovaná alebo
rozpočítavaná na základe faktúry za vodné a stočné, ktorá je vystavovaná vodárenskou spoločnosťou.
Pokiaľ ide o rozúčtovanie studenej vody, ide o studenú vodu a zrážkovú vodu a na základe údajov z

merača odberu studenej vody v byte. Žalovaná umožnila vykonať odpočet vodomeru a v tomto prípade
potom následne bol tento násobený koeficientom podľa dodávky vody fakturovanej dodávateľom.
Pokiaľ ide o konkrétny bytový dom, v danom bytovom dome od dvoch osôb neboli umožnené tieto
odpočty, následne sa im sa vykonával prepočet podľa osôb v byte k odberu vody v celkovom
bytovom dome. Pokiaľ ide zrážkovú vodu, táto bola vypočítaná takisto koeficientom zo základu, ktorý

je fakturovaný Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a následne, podľa plochy jednotlivého
bytu toho ktorého vlastníka bytov je prepočítavaná na ten ktorý byt. Pokiaľ ide o ostatné služby, bolo
účtované osvetlenie spoločných priestorov. Osvetlenie spoločných priestorov je takisto prepočítavané
podľa faktúry dodávateľa elektrickej energie na spoločné priestory. Čo sa týka osvetlenia, je spoločný
elektromer na vchody 12, 14, 16, z toho potom následne poplatok je rozpočítavaný pre ten ktorý vchod

a byt podľa počtu osôb. Taktiež pripojili faktúry, ktorými bola účtovaná spotreba elektrickej energie a
následne potvrdenia o úhradách tejto elektrickej energie. Pokiaľ ide o tvorbu fondu opráv, tento fond sa
takisto tvorí z poplatkov, ktoré sú účtované mesačne tomu ktorému vlastníkovi bytov na základe zmluvy
o výkone správy, následne tento je vedený na samostatnom účte, kde tento zostáva pre potreby toho
ktorého bytového domu. Pokiaľ ide o položku náklady za odpočet meračov, ide o položku 0,33 eur,

mesačne, na ten ktorý byt. V danom prípade p. D. dvakrát ročne sú vykonávané odpočty meračov a
ide o poplatok za tieto úkony, teda za tieto odpočty vykonávané, spolu 3,96 eur v roku 2012. Poistenie
bytového domu, je platené za viaceré bytové domy, ide o rámcovú zmluvu, ktorá sa týka viacerých
bytových domov, následne, pokiaľ ide o úhrady poistného, toto je vykonávané z fondu opráv. Čo sa týka
jednotlivých položiek tak, ako sú prepočítavané na bytové domy bytového domu na I. A. XX, XX. XX, sa

týkajú položky, ktoré sú pripojené k tomuto poistnému, ide o sumu 130,56 eur, 142,56 eur a 85,16 eur. Ide
o hradenie požiarneho nebezpečenstva, živelného nebezpečenstva a voda z vodovodných zariadení,
ide o ročné poistné.

22. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. - o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - stav od 29.

2. 2012 do 30. 9.2014 - Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a
povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

23. Podľa § 6 ods. 2, 3 cit. zák. - Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo

spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,

d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.
Na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome
môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.

24. Podľa § 8 ods. 1,2 cit. zák. - Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ,
ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť
správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. Akákoľvek zmena, zrušenie, splynutie alebozlúčenie správcov nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je
povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

25. Podľa § 8a ods. 1 cit. zák. - Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom
písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená
zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému
vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. 12e)
Zmluva o výkone správy obsahuje najmä
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových

priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,

f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

26. Podľa § 8a ods. 2 cit. zák. - Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných

zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

27. Podľa § 8a ods. 5 cit. zák. - Styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom

zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
(ďalej len "schôdza vlastníkov"). Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je povinný
uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so
zmluvou o výkone správy. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu

rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14.

28. Podľa § 8a ods. 8 cit. zák. - Ak správca vypovedal zmluvu o výkone správy, nemôže ukončiť výkon
správy, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nemajú ku dňu skončenia výpovednej lehoty
uzavretú zmluvu o výkone správy s iným správcom alebo nie je založené spoločenstvo. Právne vzťahy

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcu po uplynutí výpovednej lehoty sa riadia
ustanoveniami vypovedanej zmluvy o výkone správy. Ak do jedného roka nebudú mať vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome uzatvorenú zmluvu o výkone správy s iným správcom alebo si nezaložia
spoločenstvo, vzniká spoločenstvo zo zákona. Na spoločenstvo prechádzajú všetky práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome.

29. Podľa § 8b ods. 2 cit. zák. - Pri správe domu je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou

v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy
pred vlastnými,
c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla
činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,

d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov
týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv,
g)zvolaťschôdzuvlastníkovpodľapotreby,najmenejrazzarok,alebokeďotopožiadanajmenejštvrtina

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na
kalendárny rok,
i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na

uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome,
j) podať návrh na exekučné konanie, 12ab)
k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o
výkone správy a s týmto zákonom.

30. Podľa § 8b ods. 4 cit. zák. - Správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky
zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči
dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami

preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi.

31. Podľa § 10 ods. 1 cit. zák. - Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10)

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome

vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je
súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa
zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

32. Podľa § 10 ods. 6 cit. zák. - Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa
zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov
alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,

upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie
odpadových vôd.

33. Podľa § 14 ods. 1 cit. zák. - Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť
zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach

domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku
na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému
vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze.
Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich
pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

34. Podľa § 14 ods. 2cit. zák. - Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to

neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6,
§ 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.35. Podľa § 14 ods. 4 cit. zák. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má
právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho
právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania

dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo
zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

36. Podľa bodu 3.2 zmluvy o výkone správy zo dňa 12.3.2012 Práva a povinnosti vlastníkov

a) Zúčastňovať sa na správe domu, najmä aktívnou účasťou na schôdzach vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, na ktorých sa hlasovaním rozhoduje o spoločných častiach, spoločných
zariadeniach, príslušenstve domu a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov, musí byť v písomnej
forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne 5 dní pred
dňom konania schôdze Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak počet zúčastnených vlastníkov

neumožňuje hodinu po začatí schôdze právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou
zúčastnených. To neplatí, ak ide o hlasovanie o úvere, o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo
nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome, o zmene formy výkonu správy, kde sa vyžaduje
súhlas 2/3 väčšiny zo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. O zmene alebo zámku
zmluvy o výkone správy, o výške preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv, o podaní návrhu na

vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome, na uspokojenie pohľadávok
podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., v znení neskorších predpisov sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Výsledok hlasovania oznamuje
ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal a to do 5 pracovných dní od konania schôdze spôsobom v dome
obvyklým. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní

od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má práve obrátiť
sa na súd najneskôr do 3 mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov alebo
ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome súd.

Podľa písm. c) Štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome má práve zvolať schôdzu
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak na ich žiadosť nezvolal správca schôdzu v lehote 15 dni odo
dňadoručeniažiadosti.Oznámenieoschôdzivlastníkovbytovalebonebytovýchpriestorovvdomespolu
s programom schôdze musí byt' v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu a nebytového
priestoru v dome minimálne 5 dní pred konaním schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Oznámenie o schôdzi vlastníkov bytov spolu s programom sa doručuje aj správcovi, ak má schôdza
vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodovať o úlohách pre správcu.
Podľapísm.d)Zvoliťzástupcuvlastníkovprestyksosprávcom.Zástupcavlastníkovinformujevlastníkov
bytov a nebytových priestorov o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Je povinný
uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov v súlade so zmluvou o výkone správy. Nie je oprávnený

rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa písm. f) Platiť preddavky a ostatné platby v lehote dohodnutej v zmluve ako aj dohodnutú odplatu
v zmysle čl. IV tejto zmluvy, s poukazom na ustanovenia či. III bod 3.1, písm. s,t, tejto zmluvy.
Podľapísm.g)Do1mesiacaoznámiťsprávcovivšetkyskutočnosti,rozhodujúcepreurčenievýškyúhrad

za plnenia spojené s užívaním bytu, predovšetkým zmenu počtu osôb bývajúcich v byte. Inak zodpovedá
za škodu, ktorá vznikne pri rozpočítaní nákladov za plnenia spojené s užívaním bytov. Zmena platí od
1. dňa nasledujúceho mesiaca po jej nahlásení.
Podľa písm. h) Umožniť správcovi zabezpečovať povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, najmä vo vzťahu
k bodu 3.1.1, písm. e, a ostatných písomností vyplývajúcich z platných zákonov. Pokiaľ správca nebude

môcť na zabezpečenie týchto činností použiť finančné prostriedky fondu prevádzky, opráv a údržby
v dôsledku negatívneho, resp. pasívneho postoja vlastníkov, nezodpovedá za následky, ktoré z toho
vyplynú.
Podľapísm.n)Napožiadamemáprávonahliadaťdodokladovtýkajúcichsasprávydomualebočerpania
fondu prevádzky, údržby a opráv.

37. Žalovaná predovšetkým namietala platnosť uzatvorenej zmluvy o výkone správy so žalobcom
odôvodňujúc to najmä ustanovením § 6 ods. 3 Zákonov o vlastníctve bytov, že na správu domu nesmú
byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Tu súd vychádzal okrem iného z uzneseniaNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2012 sp.zn. 1Cdo/44/2010, v zmysle ktorého
právnej veci konštatoval, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá
otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť

ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

38. Vychádzajúc teda zo skoršieho právneho posúdenia vo veci vedenej pod sp. zn. 10C/100/2011,
kde súd konštatoval, že žalobca začal vykonávať správu bytového domu I. XXXX, G. po odsúhlasení
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov dňa 9. 3. 2012 a týmto dňom je aktívne legitimovaným

subjektom na nároky spojené so zmluvou o výkone správy, v tejto právnej veci súd mal za to, že
bez ďalšieho (napr. napadnutia zo strany žalovanej toto hlasovanie žalobou o neplatnosť v zákonom
stanovenej lehote) je viazaný tým skorším posúdením. Teda, že žalobca má danú aktívnu legitimáciu
v danej právnej veci, z pozície správcu bytového domu.

39. Žalovaná aj keď subjektívne neakceptovala rozhodnutie väčšiny vlastníkov dotknutých bytov

napokon nevykonala žiadne legitímne kroky a nenapadla platnosť hlasovania vykonaného dňa 9. 3.
2012, na ktorom došlo k rozhodnutiu o zmluve o výkone správy bytového domu.

40. V ďalšom súd poukazuje nato, že z vykonaného dokazovania vyplynulo že ustanovený likvidátor
spoločenstva vlastníkov bytov vykonával už iba úkony smerujúce k likvidácii spoločenstva a nevykonával

úkony súvisiace s výkonom správy bytového domu. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 7d ods. 3
zákona vlastníctve bytov v spojení s ustanovením § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.

41. Následne je potrebné použiť analogicky ustanovenie § 8a ods. 8 zákona o vlastníctve bytov, kde pri

výpovedi v zmluve zo strany správcu sa nemôže skončiť výkon správy, ak vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome nemajú ku dňu skončenia výpovednej lehoty uzavretú zmluvu o výkone správy s iným
správcom a uvedené v podstate nastalo aj v tomto prípade. Keďže spoločenstvo vlastníkov bytov bolo
v likvidácii, nebolo schopné plniť povinnosti vyplývajúce funkcie správcu v pravom slova zmysle, o čom
má súd vedomosť aj z iných súdnych spisov, ktorých nebolo málo na tunajšom súde a z ktorých vyplývajú

rôzne spory medzi jednotlivými vlastníkmi bytov, navyše aj samotný zánik Spoločenstva vlastníkov bytov
bol problematický a prebiehal niekoľko rokov, iné z praktického hľadiska ani ako uzatvoriť novú zmluvu
o výkone správy nezostávalo.

42. Argumentácia žalovanej v jednotlivých písomných podaniach síce vychádza z ustanovení zákona o

vlastníctve bytov, avšak jednotlivé ustanovenia si vykladá bez vzájomnej súvislosti. Pri výklade právnych
noriem sa používajú rôzne metódy výkladu práva, ide o myšlienkový postup, pomocou ktorého sa
objasňuje význam právnej normy. Právna teória v tejto súvislosti rozoznáva najmä metódu výkladu, a
to jazykový (gramatický), logický výklad, systematický výklad a historický výklad. Ďalej je možné ešte
triedenie výkladu podľa subjektu výkladu, a to legálny výklad, autentický výklad, výklad najvyššieho

súdu, výklad orgánu aplikácie práva, interný organizačný výklad, doktrinálny výklad a aj rozširujúci a
zužujúci výklad práva, pričom rozširujúci výklad má veľmi blízko k analógii, obsah a význam právnej
normy určený výkladom je širší oproti rozsahu jeho významu, napríklad v zákone alebo vo vyhláške.

43. Pokiaľ ide o námietky žalovanej vo vzťahu k výške uplatňovanej pohľadávky, žalovaná namietala

uplatňovanú výšku poplatku za výkon správy s poukazom na to, že tento poplatok sa mal navyšovať
podľa a zmluvy o výšku štátom uznanej inflácie vždy od 1. 2. bežného roka a rozdiel teda predstavoval
od 1. 4. 2012 do 31. 12. 2012, kde bol účtovaný poplatok za 1 mesiac 4,35 eur, čo predstavuje za 9
mesiacov 39,15 eur a žalobca si nárokuje sumu 53,39 eur. V tomto smere došlo skutočne ku pochybeniu
zo strany žalobcu a súd priznal poplatok za výkon správy vo výške 39,15 eur v zmysle zmluvy. Rovnako

ďalšie poplatky za výkon správy, ako boli účtované zo strany žalobcu, neboli správne, nezohľadňovali
výšku inflácie nastávajúcej od 1. 2. bežného roka a teda prepočet žalobkyne aj vo vzťahu k poplatkom
za rok 2013 a 2014 je správny. Súd teda zamietol žalobu v časti rozdielu ako boli účtované tieto poplatky
(53,39 eur + 55,36 eur + 56,65 eur) oproti správnemu výpočtu (39,15 +53,927 + 53,028), čo predstavuje
sumu 19,29 eur. Pričom za roky 2012 a 2013 je to suma 14,24 eur + 1,43 eur a za rok 2014 suma

3,62 eur.

44. Pokiaľ ide o položku za náklady na odpočet meračov, žalovaná najmä namietala, že predmetný
poplatok z toho dôvodu, že sa jeho úprava nenachádza v zmluve. Tu súd poukazuje na ustanovenie §8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, ktorý len demonštratívne uvádza, čo sa konkrétne v zmluve musí
nachádzať. Súd mal z vykonaného dokazovania najmä výsluchom zamestnankyne žalobcu preukázané,
že odpočet meračov sa reálne vykonáva v tom ktorom bytovom dome a aj v bytovom dome, v ktorom sa

nachádza predmetný byt žalovanej, dokonca aj v byte žalovanej sa odpočet meračov vykonal. Napokon
vykonáva sa v záujme vlastníkov bytov a teda táto položka je účtovaná dôvodne, čo reálne predstavuje
sumu pri mesačnom predpise 0,33 eur.

45. Pokiaľ ide o položku nákladov za osvetlenie spoločných priestorov, súd mal zato, že v danom

prípade námietky žalovanej nie sú dôvodné. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ žalobca vychádzal zo stavu
prihlásených osôb na trvalý pobyt, ktorý je hlásený jednotlivými vlastníkmi bytov, ktorí majú povinnosť
každú zmenu hlásiť, ako to vyplýva zo zmluvy, jeho prepočet je správny. Zisťovanie týchto údajov cez
mestský úrad ako povinnosť správcu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia. Navyše, zmeny nahlásených
osôb na trvalom pobyte sa môžu udiať aj počas roka a teda dokonca presnejšia by mohla byť evidencia
správcu, ak by si jednotliví vlastníci bytov plnili zodpovedne svoje povinnosti. Ak by sme zachádzali do

absurdnosti, ktoré žalobkyňa v podstate požaduje, vyššie sumy na náklady za osvetlenie spoločných
priestorov by mali hradiť aj obyvatelia, ktorí častejšie majú návštevy, prípadne majú deti v menšom veku,
nakoľko výstup po schodoch trvá dlhšiu dobu a teda aj osvetlenie je potrebné využívať dlhšie, môže sa
to týkať rovnako ľudí vo vyššom veku a rôzne iné aspekty.

46. Vo vzťahu k namietanej položke zrážkovej vody, kde podľa predložených z faktúr VVS a.s. v roku
2012 boli účtované množstvo vody za obdobie od 17. 2. 23. 5. 2012 80 m3 a množstvo odvedenej vody
je stanovené za 96 dní, preto na 1 deň pripadá 0,833 m3 odvedenej vody. A zúčtovacie obdobie bolo od
1. 4. 2012, do ktorého bolo potrebné zahrnúť len 53 dní, zodpovedalo odvedené množstvo vody 44,167
m3, za obdobie od 24. 5. 2012 do 22. 8. 2012 - 75,0 55 m3, obdobie od 23. 8. 2012 do 22. 11. 2012

- 75,880 m3, za obdobie od 23. 11. 2012 do 31. 12. 2012 - 32,167 m3. To predstavuje po prepočte na
veľkosť vlastníckeho podielu žalovanej náklady spolu 11,556 eur výpočtom (235,371 eur : 1104 m2 =
0,214 eur / m2 x 54 m2 ). Žalobca si nárokoval sumu 16,52 eur. Keďže uvedený matematický prepočet
zodpovedá predloženým listinným dôkazom zo strany žalobcu a žalobca nevysvetlil iný dôvod tohto
matematického prepočtu, súd má za to, že vo vzťahu k tomuto je námietka žalovanej dôvodná a preto

priznal nárok žalobcovi po odpočte rozdielu medzi sumou vyúčtovanú 16,52 eur a sumou matematický
vyčíslenou 11,556 eur za rok 2012, čo predstavuje rozdiel 4,96 eur, v roku 2013 bolo účtovaných 17,28
eur a matematický prepočet bol v sume 15,87 eur, čo predstavuje rozdiel 1,41 eur, v roku 2014 17,16
eur bolo účtovaných a matematický prepočet bol na sumu 15,82 eur, čo predstavuje sumu 1,34 eur.

47. Rovnako súd akceptoval prepočet spotreby studenej vody vykonaný žalovanou (č.l.sp. 149), ktorý
bol súladný s predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu a žalobca na druhej strane neposkytol
žiadne vysvetlenie vo vzťahu k vyšším prepočtom, ktoré boli matematicky vykonané z jeho strany. Tu
predstavoval rozdiel za rok 2012 - účtované bolo 134,08 eur a prepočet na studenú vodu a stočného na
byte žalovanej za obdobie od 1. 4. 2012 do 31. 12. 2012 bol vo výške 91,63 eur, rozdiel predstavuje sumu

42,35 eur, za rok 2013 bolo účtovaných 109,42 eur a prepočet podľa listinných dôkazov bol vo výške
106,08 eur, rozdiel predstavuje sumu 3,34 eur a za rok 2014 účtované bolo 155,39 eur a vypočítané
bolo 151,16, rozdiel predstavuje 4,23 eur.

48. Súd mal teda zato, že dôvodne uplatnený nárok zo strany žalobcu za roky 2012 a 2013 predstavuje

sumu (322,28 eur - 4,96 - 1,41- 14,25 -1,43 -45,35 -3,34 = 251,53 eur ) 251,53 eur a za rok 2014 (252,49
- 1,41 -3,62 - 4,23 = 243,23 eur) 243,23 eur. Spolu to predstavuje sumu 494,76 eur.

49. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

50. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..51. Podľa § 10c uvedeného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

52. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 29. 4. 2015, t.j. odo dňa podania
žalobynasúdanásledneod29.10.2015,t.j.ododňapodanianávrhunazmenužalobyaždozaplatenia,
keďže v danom čase žalovaná už bola v omeškaní, nakoľko bola povinná uhrádzať už zálohové platby
a bola povinná zaplatiť nedoplatok najneskôr v lehote tridsiatich dní odo dňa predloženia vyúčtovania

a úroková sadzba ECB bola platná v danom čase 0,05 %, súd priznal aj takto uplatňovaný úrok z
omeškania, avšak len zo sumy 494,76 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

53.Podľa§251zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkutrovy,konaniasúvšetkypreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

54. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal
prevažný úspech vo veci (86 %), náhradu trov konania v časti, v ktorej jeho úspech prevyšoval úspech
žalovanej (14 %). Rozdiel predstavuje 72 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.