Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417204407
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417204407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: O. N., J..
XX.XX.XXXX, trvale bytom K.F. X, G. Š., v konaní o zaplatenie 799,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 799,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 640,15 Eur od 14.12.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 799,16 Eur s úrokom z
omeškania 8,75 % ročne zo sumy 640,15 Eur od 14.12.2012 do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že sa
jedná o pohľadávku postúpenú mu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom, ktorá uzavrela so
žalovanou dňa 23.08.2005 zmluvu, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie podmienky boli upravené v zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach, pričom zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o
úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Dlžná suma

predstavuje istinu 640,15 Eur, úrok 23,85 Eur, úrok z omeškania 85,02 Eur a poplatky 50,14 Eur.

2. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 01.02.2018. K veci sa nijako
nevyjadrila.

3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o kontokorentnom úvere, zmluva o bežnom
účte a jej dodatok, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., oznámenie o postúpení
pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávky, výzva na úhradu) súd zistil skutkový stav tak ako ho
popísal žalobca v podanej žalobe, čo žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila ani nerozporovala.

5. Teda dňa 23.08.2005 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou ako dlžníčkou k uzavretiu
zmluvy o kontokorentnom úvere, na základe ktorej banka poskytla žalovanej kontokorentný úver k jej
účtu už predtým vedenému bankou na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 21.01.2005. V zmluve sabanka zaviazala poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy na prevod alebo výbery
financií z bežného účtu žalovanej aj vtedy, ak nebude existovať pohľadávka dlžníka z účtu. Výška
úverového rámca bola 16.000,- Sk, úroková sadzba 11,65 % ročne s mesačnou splatnosťou úrokov a

konečnou splatnosťou úveru dňa 22.08.2006. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú jedného roka od
podpisu zmluvy a automaticky sa v zmysle článku III. bod 1 zmluvy predlžovala vždy o dobu jedného
roka ak nebol dlžníkom, teda žalovanou, oznámený veriteľovi - Slovenskej sporiteľni najneskôr mesiac
pred uplynutím doby trvania zmluvy nezáujem o predĺženie zmluvy.

6. Z hľadiska právneho posúdenia sa v prípade zmluvného vzťahu založeného medzi bankou a
žalovanou jednalo najskôr o zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorej
písomná forma podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka bola zachovaná. Podľa § 710 Obchodného
zákonníka platí, že ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

7. Preto v prípade kontokorentného úveru išlo o úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažnéprostriedkydourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiť
úroky.

8. Súčasne súd vychádzal z ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 01.07.2006, podľa ktorého sa zákon nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

9. Aplikujúc citované ustanovenia mal súd za preukázané, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a
nevrátila vyčerpané úverové prostriedky v sume 640,15 Eur v dôsledku čoho je potom povinná zaplatiť
aj žalovaný úrok 23,85 Eur a poplatky 50,14 Eur. Povinnosťou dlžníka je totiž nielen vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky, ale aj zaplatiť úroky. Žalovaná ničím nepreukázala (ani len nespochybňovala)
pravdivosť tvrdení žalobcu, ktoré tento preukázal listinnými dôkazmi, rovnako ako neoznačila ani

nepredložila žiaden dôkaz, že by jej záväzok zanikol splnením, či iným spôsobom zániku záväzku. Čo
sa týka aktívnej legitimácie žalobcu ohľadne žalovaného nároku (a jeho príslušenstva), tak táto je daná
podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 526 ods. 1 a 2 OZ a zakladá sa
zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 a na oznámení Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa
18.12.2012, ktorým banka oznamovala žalovanej postúpenie pohľadávky žalobcovi.

10. Aj keď zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, vzhľadom
na to, že banka uzatvárala zmluvu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, súd podľa § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka (a prechodného ust. § 879j Občianskeho zákonníka) ohľadne úrokov z
omeškania aplikoval občianskoprávnu úpravu úrokov z omeškania v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od
01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia, pričom žalobca
uplatnil úroky z omeškania v súlade s uvedenou úpravou.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %.
Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.