Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209407
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814209407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: 1/ E., 2/ T., 3/ S. žalobcovia 1/
až 3/ zastúpení: I., proti žalovanej: E. zastúpenej zákonnou zástupkyňou E. právne zastúpená D., o
určenie darovania finančných prostriedkov a iné, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 01. februára 2017, č.k. 5C/80/2014-66, takto

r o z h o d o l :

Zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á vo vzťahu k žalobcom n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o určenie, že finančné prostriedky v sume 49.790,87

eur, nadobudnuté bezodplatne od poručiteľa S. R., rodné číslo XXXXXX/XXX, maloletou J. J., nar.
XX.XX.XXXX, sa započítavajú do dedičského podielu maloletej J. J., nar. XX.XX.XXXX, v dedičskom
konaní po poručiteľovi v hodnote 49.790,87 eur, zamietol. V prevyšujúcej časti konanie zastavil.
Maloletej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 137 písm. c) CSP, § 175k ods. 2, § 484 Občianskeho zákonníka.
Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalobe

žalobcovniejemožnévyhovieť.Uviedol,žežalobcovia1/až3/sapodanoužaloboudomáhaliurčenia,že
finančné prostriedky v sume 49.790,87 eur, nadobudnuté bezodplatne od poručiteľa S. R., r.č. XXXXXX/
XXX, maloletou J. J., nar. XX.XX.XXXX, sa započítavajú do dedičského podielu maloletej J. J., nar.
XX.XX.XXXX, v dedičskom konaní po poručiteľovi v hodnote 49.790,87 eur. Vzhľadom k tomu, že
ide tzv. určovaciu žalobu, ktorá bola podaná podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,
súd prvej inštancie najskôr skúmal, či žalobcovia majú na tomto určení naliehavý právny záujem.
Uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom

určovacej žaloby a bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení musí byť v konaní preukázaná. Žalobcovia 1/ až
3/ preukazovali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení tým, že súd v
uznesení zo dňa 15.04.2014 (v dedičskom konaní sp. zn. 14D/1158/2011) uviedol, že žalovaní majú
naliehavý právny záujem na určení, či došlo k darovaniu finančných prostriedkov vo výške 50.000,-
eur maloletej žalovanej, pretože táto skutočnosť ovplyvní hodnotu zákonného dedičského podielu

maloletej žalovanej, ako aj celú dohodu o vyporiadaní dedičstva. Žalobcovia uviedli, že zároveň táto
skutočnosť ovplyvní aj hodnotu ich dedičského podielu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia
majú naliehavý právny záujem na určení, či došlo k darovaniu, resp. poskytnutiu finančnýchprostriedkov maloletej žalovanej zo strany poručiteľa S. R. v sume 1,500.000, Sk, t.j. 49.790,88 eur. V
tejto časti však žalobcovia svoju žalobu vzali späť. Na určení, že finančné prostriedky v sume 49.790,87
eur, nadobudnuté bezodplatne od poručiteľa S. R. maloletou žalovanou, sa započítavajú do dedičského

podielu maloletej žalovanej v dedičskom konaní po poručiteľovi v hodnote 49.790,87 eur, podľa názoru
súdu žalobcovia naliehavý právny záujem nemajú. Súd zastáva názor, že otázka, či sa do dedičského
podielu dediča započíta nejaké bezodplatné plnenie, ktoré dedič obdržal od poručiteľa počas jeho
života, je predmetom dedičského konania a súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať rozhodovanie
v dedičskom konaní. Predmetom sporového občianskoprávneho konania môže byť len určenie, či k

poskytnutiu finančných prostriedkov a v akej výške došlo, pokiaľ je táto skutočnosť sporná. Otázka
započítania daru na dedičský podiel je však v rozhodovacej pôsobnosti súdneho komisára
v rámci konania o dedičstve. Žalobcom nič nebráni, aby si nárok na započítanie daru poskytnutého
poručiteľom maloletej žalovanej na jej dedičský podiel uplatňovali v dedičskom konaní, čo žalobkyňa 1/
aj urobila. Táto otázka je teda v súčasnosti predmetom konania o dedičstve po poručiteľovi S. R.. Pokiaľ
sa teda žalobcovia podanou žalobou domáhali určenia, že finančné prostriedky poskytnuté bezodplatne

poručiteľom maloletej žalovanej sa započítavajú v celom rozsahu na jej dedičský podiel, súd prvej
inštancie nepovažoval tento nárok za dôvodný a žalobu zamietol. Vzhľadom k
vyššie uvedenému nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie, ktoré v konaní navrhli žalobcovia,
t.j. výsluch svedkov - matky a brata zákonnej zástupkyne žalovanej, predávajúceho bytu, ktorý zákonná
zástupkyňamaloletejžalovanejzakúpiladosvojhovýlučnéhovlastníctva,prípadnevýsluchžalobcov2/a

3/. Žalobcovia 1/ až 3/ sa pôvodne žalobou domáhali aj určenia, že: 1. poručiteľ S. R., r.č. XXXXXX/XXX,
daroval maloletej žalovanej finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur; 2. darovacia zmluva, uzatvorená
medziporučiteľomS.R.,r.č.XXXXXX/XXX,akodarcomamaloletoužalovanouakoobdarovanou,ktorou
S. R. daroval maloletej žalovanej finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur, je platná; alternatívne
žiadali, aby súd určil, že: 1. poručiteľ S. R., r.č. XXXXXX/XXX, daroval maloletej žalovanej finančné

prostriedky vo výške 49.790,87 eur; 2. darovacia zmluva, uzatvorená medzi poručiteľom S. R., r.č.
XXXXXX/XXX, ako darcom a maloletou žalovanou ako obdarovanou, ktorou S. R. daroval maloletej
žalovanej finančné prostriedky vo výške 49.790,87 eur, je platná. Pred začatím pojednávania však v
tejto časti vzali žalobu späť (s čím maloletá žalovaná súhlasila). Súd prvej inštancie preto konanie v tejto
časti podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP zastavil. O náhrade trov konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej maloletej žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Alternatívne, aby pripustil zmenu žaloby tak, že určí, že poručiteľ
S. R., r.č. XXXXXX/XXX daroval maloletej J. J., nar. XX.XX.XXXX finančné prostriedky vo výške 50.000
eur, určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi poručiteľom S. R., r.č. XXXXXX/XXX ako darcom a
maloletou J. J., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovanou, ktorou S. R. daroval J. J. finančné prostriedky vo
výške 50.000 eur je platná, určil, že finančné prostriedky v sume 50.000 eur nadobudnuté bezodplatne

od poručiteľa S. R., r.č. XXXXXX/XXX maloletou J. J., nar. XX.XX.XXXX sa započítavajú do dedičského
podielu maloletej J. J., nar. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní po poručiteľke v hodnote 50.000 eur. Súdu
prvej inštancie predovšetkým vytýkal, že žalobcom nedoručoval žiadne písomné vyjadrenie protistrany
a žiadne listinné dôkazy, ktoré žalovaná predložila súdu pred pojednávaním dňa 01.02.2017. Týmto
postupom odňal žalobcom možnosť konať pred súdom. Mali za to, že nepostačovalo tieto listinné

dôkazy doručiť právnemu zástupcovi žalobcov krátkou cestou priamo na pojednávaní, ale bolo potrebné
zachovať aspoň lehotu 5 dní na prípravu. Žalobcovia ďalej namietli, že súd nevykonal nimi navrhnuté
dôkazy, a to predovšetkým nevypočul svedkov, ktorých navrhovali vypočuť, a to brata a matku zákonnej
zástupkyne maloletej žalovanej, predávajúceho bytu a žalobcov 2/ a 3/.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku.
Stotožňovalasasprávnymnázoromsúduprvejinštancie,ženapožadovanomurčenínemajúžalobcovia
naliehavý právny záujem, pretože prípadné započítanie bezplatného plnenia do dedičského podielu
je predmetom dedičského konania. Mali za to, že neobstojí ani argumentácia žalobcov týkajúca
sa doručovania niektorých listinných dôkazov priamo na pojednávaní, ani argumentácia o tom, že

prvoinštančný súd nepristúpil k vykonávaniu dôkazov navrhnutých právnym zástupcom žalobcov.

4. Žalobcovia v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú
obsahu podaného odvolania.5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil v súlade s hmotným právom. V súlade s ustanovením §

191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z daného
titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach v zmysle § 387 ods. 2
CSP na ne odkazuje. V podanom odvolaní neboli uvedené žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli
privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

7. Právna úprava umožňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť len z taxatívne stanovených
dôvodov. Náležitosti odvolania vymedzuje ust. § 363 CSP. Medzi tieto náležitosti odvolania patrí
povinnosť uviesť, z akých dôvodov považuje odvolateľ napádané rozhodnutie za nesprávne s tým, že
taxatívne dôvody odvolania vymedzuje ust. § 365 ods. 1 CSP. Podané odvolanie žalobcovia odôvodňujú
procesnými vadami (§ 365 ods. 1 písm. b), d)), skutkovými vadami (§ 365 ods.1 písm. e), f) ) a právnymi

vadami (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP.

8. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Základné právo na súdnu ochranu

nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale v práve súdnu ochranu v určitej kvalite, t.j.
zákonom ustanoveným postupom súdu dostať.

9. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických

a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

10. Žalobcovia v podanom odvolaní nedôvodne namietajú, že súd prvej inštancie im nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď im doručil listinné dôkazy, ktoré žalovaná predložila pred
pojednávaním dňa 01.02.2017 priamo na pojednávaní a nezachoval im 5-dňovú lehotu na prípravu.

Namietali, že súd prvej inštancie v konaní nevypočul žalobcov 2/, 3/, ktorí sa mohli vyjadriť k okolnosti,
že vyhlásenie zo dňa 16.05. zrejme písal ich otec, pretože písaval na písacom stroji a mohli sa vyjadriť
aj k okolnosti, že finančné prostriedky ich otec mal, že boli uložené v trezore.

11. Odvolací súd súhlasí s tým, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho

prítomnosti je zaručené (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Toto právo však nemožno chápať tak, že by súd
nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka - strany sporu.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 183 ods. 1 CSP.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie na
deň 01.02.2017 o 8.00 hod. bolo žalobcom 2/, 3/ vykázané podľa § 112 CSP a zároveň doručené
ich právnemu zástupcovi dňa 16.01.2017, teda v dostatočnom časovom predstihu pred termínom
pojednávania. Neúčasť žalobcov 2/, 3/ na pojednávaní ospravedlnil ich právny zástupca z dôvodu
ich pracovnej vyťaženosti. Pokiaľ za daných okolností súd prvej inštancie prejednal a rozhodol vec v

ich neprítomnosti, nie je postup súdu prvej inštancie porušením práva žalobcov 2/, 3/ na spravodlivý
súdny proces. Z obsahu spisu rovnako nevyplýva, že by právny zástupca žalobcov žiadal, aby mu bola
poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k predloženým dokladom zo strany žalovanej priamo na pojednávanísúdu prvej inštancie, ktoré vyjadrenie by bolo potrebné k rozhodnutiu vo veci samej a mohlo by mať
vplyv na správnosť rozhodnutia.

14. Ďalšie námietky žalobcov v podanom odvolaní smerujú proti nimi tvrdeným nesprávnym skutkovým
a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

15. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

16. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

17. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
danom spore dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil

v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, v zmysle ktorého predmetom sporového občianskoprávneho konania môže byť len určenie, či
k poskytnutiu finančných prostriedkov a v akej výške došlo, pokiaľ je táto skutočnosť sporná. Otázka
započítania daru na dedičský podiel je v rozhodovacej pôsobnosti súdneho komisára v rámci konania
o dedičstve. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľovi je vedené pod

sp. zn. 14D/1158/2011.

18. Zákon v ust. § 484 OZ upravuje postup súdu pri vyporiadaní dedičských podielov, ak o
dedičskom práve rozhoduje sám, pretože dedičia sa medzi sebou nedohodli. Pri tomto rozhodovaní je
povinný vykonať zápočet na dedičský podiel dediča, ktorého poručiteľ počas života obdaroval. Tento

postup sa uplatní vo vzťahu ku všetkým dedičom bez ohľadu na to, či dedia zo zákona alebo na základe
závetu. Ak nedôjde medzi dedičmi k dohode o vyporiadaní alebo ak túto dohodu o vyporiadaní súd
neschváli, vykoná vyporiadanie z úradnej moci súd. V takom prípade súd prihliada pri určení
podielov dedičov na dedičstve na to, k akým majetkovým presunom z majetku poručiteľa do majetku
budúcich dedičov počas života poručiteľa došlo. Pri tomto rozdelení podielov je súd povinný prihliadať

na požiadavku na zápočet darov, ktoré dedičia, prípadne ich predchodcovia od poručiteľa počas jeho
života dostali, tým do určitej miery vyrovnať majetkový prospech jednotlivých dedičov, ktorý pochádza z
majetku poručiteľa v dobe jeho života, ako aj v dobe jeho smrti. Dedičské podiely (podiely na dedičstve),
ktoré potvrdzuje súd podľa dedičských podielov jednotlivých dedičov (§ 175q ods. 1 písm. d) O.s.p., §
483 a § 484 OZ), môžu byť zmenené tzv. zápočtom (koláciou), pri ktorom sa berú do úvahy aj dary, ktoré

priamo predmetom dedičstva nie sú, ale ktoré niektorý z dedičov dostal od poručiteľa ešte za jeho života
nad rámec príležitostných darov, t.j. darov pri dedičových narodeninách, meninách a pod. Predmetom
zápočtu na dedičský podiel je to, čo dedíš, prípadne to, či si bezplatne dostal od poručiteľa, pričom tieto
dary podľa svojej povahy a veľkosti predchádzali nápadu dedičstva. Obvyklé dary sa preto neberú do
úvahy. Zákon má na mysli dary venované bez protiplnenia zo strany neskoršieho dediča, ktoré svojou

výškou a povahou prekračujú obvyklé darovania zodpovedajúce zárobkovým a majetkovým pomerom
darcu. Nemožno však sem započítať plnenie, na ktoré bol poručiteľ povinný zo zákona. Prihliada sa na
hodnotu darov v čase, kedy k poskytnutiu daru došlo a nie na hodnotu daru v čase smrti poručiteľa alebo
v čase dedičského konania. Pri výpočte dedičských podielov sa vychádza z tzv. kolačnej podstaty, čoje obvyklá cena majetku patriaceho do dedičstva v deň smrti poručiteľa zvýšená o cenu darov, ktoré
dostal obdarovaný dedič, resp. vnuci, pravnuci poručiteľa. Z kolačnej podstaty sa vypočíta
hypotetetický podiel každého dediča na dedičstve. Každému dedičovi sa od takto vypočítaného podielu

odpočíta hodnota darov, ktoré dedič dostal počas života poručiteľa darom.

19. Všetky uvedené skutočností týkajúce sa ust. § 484 OZ rieši súd v konaní o dedičstve pri rozhodovaní
o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov.

20. Pokiaľ sa teda žalobcovia podanou žalobou domáhajú určenia, že finančné prostriedky poskytnuté
bezodplatne poručiteľom maloletej žalovanej sa započítavajú v celom rozsahu na jej dedičský podiel,
súd prvej inštancie správne nepovažoval tento nárok za dôvodný a správne žalobu zamietol. Spor medzi
dedičmi o skutočnostiach rozhodných pre záver o započítaní daru na dedičský podiel niektorého z
dedičov nie je sporom o dedičské právo. Otázku započítania daru na dedičský podiel dediča rieši súd
v konaní o dedičstve pri rozhodnutí o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov (§

484 Obč. zák); postup podľa ust. § 175k ods. 2 O.s.p. nie je v takomto prípade možný.

21. Vzhľadom na uvedený záver odvolací súd zastáva zhodne s názorom súdu prvej inštancie
názor, že vykonanie ďalšieho dokazovania, vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení by bolo nehospodárne a neracionálne.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

23. Pokiaľ žalobcovia v odvolacom konaní navrhli, aby odvolací súd pripustil zmenu žaloby, odvolací
súd zmenu žaloby žalobcami nepripustil z dôvodu, že žalobu v odvolacom konaní v zmysle § 371 CSP

nemožno meniť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vec sa nachádza v opravnom konaní. Ide o
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený
v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, §

255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej, a to vo vzťahu k žalobcom v rozsahu
100% vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní.

25. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

26. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerov hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).