Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/151/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105225006
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8105225006.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: T. U.Á., rod. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v Prešove,
Vajanského 33, proti žalovaným: 1/ Y. J., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, zast. H. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, 2/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 3/ X. T.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
4/ T. R., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 5/ O.Z. W., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, T. X, L., zast.
JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 111, P.O.BOX 265, 6/ Y. W., nar.
XX.XX.XXXX, V. XXX, U. Č., 7/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, L., K. X, 8/ T.B. W., nar. XX.XX.XXXX, W. X,
U., zast. opatrovníkom Domovom sociálnych služieb U., W. X, U., 9/ T. Š., rod. W., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, 10/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. X, L., 11/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, 12/ Z. X.,
rod. S., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, v konaní zast. JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so
sídlom v Prešove, Slovenská 69, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.
XXX, k.ú. C., parcelu registra E KN č. XX/X o výmere 732 m2 - orná pôda, parcelu registra E KN č.
XX/X o výmere 536 m2 - orná pôda, parcelu registra E KN č. XX/X o výmere 571 m2 - orná pôda,
parcelu registra E KN č. XX/X o výmere 610 m2 - orná pôda a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo

účastníkov konania tak, že:

II. Novovytvorenú parcelu registra C KN č. XXX/X o výmere 1071 m2 - záhrady, k.ú. C., vytvorenú
geometrickýmplánomč.XX/XXXXvyhotoviteľaGEOBAN,s.r.o.,Prešov,úradneoverenýmdňa7.5.2014
Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pod R.- XXX/XXXX, ktorý je súčasťou rozsudku, p r
i k a z u j e do výlučného vlastníctva T. U., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX.

III. Parcelu registra E KN č. XX/X o výmere 454 m2 - orná pôda, parcelu registra E KN č. XX/X o výmere

333 m2 - orná pôda, parcelu registra E KN XX/X o výmere 348 m2 - orná pôda, parcelu registra E KN
č. XX/X o výmere 243 m2 - orná pôda, všetko k.ú. C., p r i k a z u j do podielového spoluvlastníctva:

X. T., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v spoluvlastníckom podiele 1320/3240,

T. R., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v spoluvlastníckom podiele 70/3240,

O. W., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, T. X, L., v spoluvlastníckom podiele 49/3240,

T. Š., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v spoluvlastníckom podiele 49/3240,

H. I., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. X, L., v spoluvlastníckom podiele 70/3240,

T. L., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, v spoluvlastníckom podiele 240/3240,

Z. X., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, v spoluvlastníckom podiele 240/3240,L. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1080/3240,

Y. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, U. Č., v spoluvlastníckom podiele 7/3240,

P. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, K. X, L., v spoluvlastníckom podiele 7/3240,

T. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, W. X, U., v spoluvlastníckom podiele 7/3240,

IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á žalovanému v 1. rade na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu
zaplatiť sumu 0 eur.

V. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.11.2005 sa pôvodní žalobcovia H. T., Q. J., X. I. H. Y. J.
domáhali voči žalovaným (v tom čase označení ako neznámi dedičia po AnB. J., H. U., Y. W., Š. W., Y.
W., V. W., H. W., Y. W., H. C., U. T. H. X. T., vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele č. XXX/

X o výmere 2057 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XX a č. XX, k.ú. C.B..

2. V priebehu konania vzhľadom na prevody jednotlivých podielov vstúpila do konania súčasná
žalobkyňa, následne na základe súdom podnetovaných dodatočných dedičských konaní boli zistení
dedičia po vyššie uvedených označených „neznámych vlastníkov“, na strane žalovaných.

3. Následne v zmysle zmeny návrhu zo strany žalobkyne podanom na tunajšom súde dňa 19.5.2014
vzhľadom na rozhodnutie C. XXXX/X - XXX/ZJ zo dňa 27.5.2011 a zmeny zápisov v katastri
nehnuteľnosti, bolo predmetom konania zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., identifikované pod č.

parcely registra E KN č. XX/X o výmere 732 m2 - orná pôda, parcely registra E KN č. XX/X o výmere 536
m2 - orná pôda, parcely registra E KN č. XX/X o výmere 571 m2 - orná pôda, parcely registra E KN č.
XX/X o výmere 610 m2 - orná pôda, tak, aby novovytvorená parcela registra C KN č. XXX/X o výmere
1071m2-záhrady,k.ú.C.Á.,vytvorenágeometrickýmplánomč.XX/XXXXvyhotoviteľaGEOBAN,s.r.o.,
Prešov, úradne overeným dňa 7.5.2014 Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pod R.- XXX/

XXXX, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a parcelu registra E KN č. XX/X o výmere 454 m2
- orná pôda, parcelu registra E KN č. XX/X o výmere 333 m2 - orná pôda, parcelu registra E KN XX/X
o výmere 348 m2 - orná pôda, parcelu registra E KN č. XX/X o výmere 243 m2 - orná pôda, všetko k.ú.
C., prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných podľa veľkosti ich pôvodných podielov.

4. Žalovaní, okrem žalovanej v 12.rade, sa všetci písomne alebo ústne k veci vyjadrili.

5. Súdne konanie je o rovnosti strán a ak sa začne konanie, postupuje súd v ňom i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (§ 100 ods. 1 O. s. p. účinného do
30.6.2016). Nielen účastník, ktorý úmyselne robí prieťahy v konaní má svoje Ústavou chránené práva,

ale aj druhý účastník, ktorý poctivo dodržiava pokyny súdu má rovnaké práva pri prejednaní veci. Súd
rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže nahrádzať vôľu účastníka konania, pretože by
došlo k narušeniu rovnosti strán v konaní.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania a listinnými dôkazmi návrhom,

výpisom listu vlastníctva č. XX, XX, pozemkovo-knižnou zápisnicou č. XX, k.ú. C., zápisnicou štátneho
notára v Prešove zo dňa 24.6.1970, rozhodnutím štátneho notára v dedičskej veci po H. J., notárskou
zápisnicou, osvedčením po X. I., osvedčením o dedičstve po nebohom Y. J. zo dňa 1.2.1999, opravným
osvedčením o dedičstve nebohého Y. J. notárskou zápisnicou zo dňa 11.7.1984, a to darovacou zmluvou
uzatvorenoumedziH.C.akoobdarovanouaY.Y.,zápisnicououdelenípríklepupridražbenehnuteľností

č. Q. XXX/XXXX, ďalej pozemkovo-knižnou zápisnicou č. XXX, zápisnicou č. XX k.ú. C.Ž., úmrtnýmlistom V. X., vyjadrením obce C. zo dňa 15.1.2006, oznámením obce K. zo dňa 18.1.2007, oznámením
mesta Prešov zo dňa 22.1.2007, úmrtným listom Y. W., Š. W., Y. W., H. C. vyjadrením obce C. zo
dňa 1.2.2007, darovacou zmluvou uzatvorenou medzi H. T. H. T. U., darovacou zmluvou uzatvorenou

medzi X. I. H. Q. J. a na druhej strane obdarovanou T. U., výpisom LV č. XX k.ú. C., výpisom LV
č. XXX k.ú. C., úmrtným listom H. J., vyjadrením Mestského úradu mesta Prešov, úmrtným listom H.
U., výpisom LV č. XXX k.ú. C., výpisom LV č. XX k.ú. C., geometrickým plánom zo dňa 13.3.2008,
výpisom z katastra nehnuteľností týkajúcej sa parcely XXX/X, spresnením okruhu žalovaných, výpisom
LV č. XX k.ú. C. zo dňa 11.8.2009, výpisom LV č. XX k.ú. C. zo dňa 11.8.2009, výpisom LV č. XXX zo

dňa 11.8.2009, grafickou identifikáciou parciel, pozemkovo-knižnou zápisnicou č. XXX a jej majetkovou
podstatou, vyjadrením notárskeho úradu JUDr. Ivety Andrášovej zo dňa 10.8.2009 k okruhu dedičov,
zápisnicou notárskeho úradu Judr. Ivety Andrášovej č. 26D 1072/2006 zo dňa 22.11.2008, grafickou
identifikáciou predloženou správou katastra Prešov zo dňa 12.4.2010, osvedčením o dedičstve JUDr.
Ivety Andrášovej po Y. W., notárskou zápisnicou, oznámením notárskeho úradu JUDr. Evy Loumovej vo
veci26D1974/2010ponebohejH.J.,osvedčenímodedičstveponebohomU.T.voveci35D1416/2012,

ortofotomapou, geometrickým plánom z č.l. spisu 423, výpisom z LV č. XXX k.ú. C. zo dňa 22.5.2014,
originálom geometrického plánu z prílohovej obálky, odborným vyjadrením N.. Y. X. a vo veci rozhodol
rozsudkom č.k. 12C 151/2005-483 zo dňa 21.8.2014.

7. Vyššie citovaným rozsudkom súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán

sporu a súčasne vo vzťahu k žalovanému v 1.rade konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala
odvolanie žalovaná v 14.rade X. W., v súčasnosti právna predchodkyňa žalovanej Z. X., rod. S..

8. O tomto odvolaní rozhodol odvolací súd a uznesením č.k. 19Co 27/2015-524 zo dňa 28.1.2016
a vyjadril, že Odvolací súd uvádza, že hoci súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku rešpektoval

ustanovenia§142Občianskehozákonníka,žalovanáv14.rade,hociaždoodvolaciehokonaniavzniesla
námietku relatívnej neplatnosti zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným v 1.rade Y.
J. tvrdiac, že došlo k porušeniu jej predkupného práva ako spoluvlastnícky predmetných nehnuteľností.
Uvedenú námietku nepodala v rámci prvostupňového konania, preto súd prvého stupňa sa ňou nemohol
zaoberať. Ide však o takú závažnú námietku, ktorú je nevyhnutné vyhodnotiť v rámci základného

konania. Od jej vyriešenia totiž závisí výška spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v predmetných
nehnuteľnostiach, a teda od toho odvíjajúca sa výmera nehnuteľností, ktorá môže byť prikázaná do jej
vlastníctva. V rozhodnutí o zrušení a vvporiadaní podielového spoluvlastníctva sa musí súd zaoberať
výškou podielu spoluvlastníkov a účelným využitím veci. Jeho rozhodnutie však môže vychádzať aj z
iných skutočností, ktoré však musí náležíte vyhodnotiť. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú

spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117 OZ). Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť pomerne podľa veľkosti podielov (§ 140
OZ). Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140. § 145 ods. 1, § 479,
§ 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2. považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu dovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju sám

spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40
OZ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba
v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá (§ 40a OZ). Odvolací súd uviedol, že odvolacia námietka žalovanej v 14.rade X. W., týkajúcej sa
relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z roku 2013, je dôvodná, lebo sa ňou nezaoberal prvostupňový

súd, nakoľko bola uplatnená až v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Nedôvodnou však bola
námietka týkajúca sa odňatia možnosti konať pred súdom vo vzťahu k žalovanej v 14.rade tvrdiac, že
najprv voči nej bolo konanie zastavené a následne jej bol doručený rozsudok vo veci samej. Odvolací
súd k uvedenému uviedol, že pánom sporu - dominus litis je žalobca, on teda rozhoduje, koho chce
žalovať. Ak teda žalobkyňa sa najprv rozhodla žalobu voči žalovanej X. W.Ž. zobrať späť, o čom súd

konanie voči nej zastavil, a následne rozšírila okruh účastníkov na strane žalovaných o X. W., o čom súd
rovnako rozhodol, X. W. sa preto opätovne stala účastníčkou konania. V ďalšom odvolací súd poukázal
na to, že v prejednávanom prípade žalovaná v 14.rade sa relatívnej neplatnosti dovolala v odvolaní proti
rozsudku,pričomtotoodvolaniebolodoručenévšetkýmúčastníkomkonania,pretookamihomdoručenia
tohto odvolania, účastníkom konania nastali jeho účinky. Za danej situácie odvolaciemu súdu nič iné

neostávalo, iba rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
a to v celom rozsahu, t.j. aj vo výroku o zastavení konania vo vzťahu k žalovanému v 1.rade.9. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa námietkou relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
t.j. zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade Y. J. ohľadom podielu v predmetných
nehnuteľnostiach a vyhodnotiť námietku relatívnej neplatnosti uvedenej zmluvy so všetkými jej

dôsledkami. Rovnakou zaoberať sa aj v odvolaní namietanými skutočnosťami, že už v minulosti malo
dôjsť k reálnemu rozdeleniu predmetných nehnuteľností a aj túto námietku náležité vyhodnotiť. Žalovaná
v 14.rade, ktorá uvedené tvrdí, je povinná o svojich tvrdeniach predložiť dôkazy, uvedené súd prvého
stupňa musí vyriešiť ako predbežnú otázku, a tiež aj námietku relatívnej neplatnosti vyššie uvedenej
zmluvy.

10. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).

11. Po vrátení spisu súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania a vyzval všetky zúčastnené osoby

ako strany sporu na písomné vyjadrenia a označenie dôkazov tak, ako to zodpovedá vyjadrenému
právnemu záveru súdu druhej inštancie.

12. V priebehu tohto štádia konania opäť došlo k zmene na strane žalovaných, nakoľko na základe
kúpnej zmluvy pôvodná podielová spoluvlastníčka, ako žalovaná v 14.rade, predala svoj podiel Z. X..

Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený dňa 21.12.2015. Pôvodný žalovaný v 5.rade Y. X. H. H. U.
previedli svoje podiely darovacou zmluvou na žalovanú v 11.rade T. Š..

13. Žalobkyňa v tomto štádiu uznala namietanú relatívnu neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu,
ktorý nadobudla od žalovaného v 1.rade a v tomto zmysle sa žalovaný v 1.rade stal opäť podielovým

spoluvlastníkom na vypriadavanej nehnuteľnosti.

14. Podaním doručeným súdu dňa 10.11.2016 navrhla žalobkyňa zmenu žaloby, ktorá pozostávala z
reakcie na zmenu veľkosti podielu žalovanej T. Š. (nakoľko darovaním nadobudla podiel Y. X. H. H.
U.) na liste vlastníctva a skutkovom zdôvodnení, že odstupujúci podielový spoluvlastník žalovaný Y.

J. nežiada finančnú náhradu v prospech žalobkyne, ako to zodpovedná pôvodnému návrhu na reálne
rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti geometrickým plánom č. XX/XXXX.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Z odborného vyjadrenia znalca v odbore geodézia a kartografia, ako aj výpisu listu vlastníctva č. XXX,

k.ú. C., okres L., obec C., po vykonaní dedičských konaní mal súd zistené, že parcely registra E KN
č. XX/X o výmere 732 m2 - orná pôda, č. XX/X o výmere 536 m2 - orná pôda, č. XX/X o výmere 571
m2 - orná pôda, č. XX/X o výmere 610 m2 - orná pôda, sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov
konania, a to žalovanej v 3.rade pod B1 v podiele 10/96 , B9 v podiele 4/96 a pod B13 v podiele 1/12.
Žalovaného v 1.rade pod B2 v podiele 1/12 a pod B 14 v podiele 1/12. Žalobkyne pod B 3 v podiele 6/96

a pod B16 podiele 5/24. Žalovanej v 4.rade pod B4 v podiele 7/576, žalovanej v 5.rade pod B5 v podiele
49/5760, žalovanej v 9.rade pod B6 v podiele 14/576, pod B8 v podiele 1/576, žalovanej v 10.rade pod
B10 v podiele 7/576, žalovanej v 11.rade pod B12 v podiele 1/24, žalovanej v 12.rade pod B15 v podiele
1/24, žalovaného v 2.rade pod B17 v podiele 18/96, žalovaného v 6.rade pod B18 v podiele 7/5760,
žalovaného v 7.rade pod B19 v podiele 7/5760, žalovaného v 8.rade pod B20 v podiele 7/5760.

16. Žalovaná v 3.rade nesúhlasila s navrhovaným spôsobom vyporiadania, nevedela však vyjadriť z
akých dôvodov. Nemala však záujem stať sa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, viac sa
prikláňala k názoru, aby stav bol ponechaný tak, ako je zapísaný na liste vlastníctva, a to z toho dôvodu,
že v minulosti už došlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností medzi právnymi predchodcami, pričom, ale

reálne rozdelenie nebolo prevedené do zápisov v katastri nehnuteľností.

17. Žalovaná v 4.rade, žalovaná v 9., 10.rade a žalovaná v 11.rade nesúhlasili s navrhovaným spôsobom
vyporiadania (reálnym rozdelením), nemali však záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a zafinančnú náhradu a poskytovali svoj podiel zostávajúcim podielovým spoluvlastníkom vo výške 9 až 12
eur za m2, o ktorý však nik zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov neprejavil záujem.

18. Žalovaná v 5.rade a opatrovník za žalovaného v 8.rade poukazoval na to, že nemá záujem zotrvať
v podielovom spoluvlastníctve a teda svoj podiel by taktiež odstúpili za finančnú náhradu.

19. Žalovaný v 6.rade a v 7.rade sa vo veci vyjadrili písomne a poukázali na to že sa vzdávajú
svojich zákonných práv k dedičstvu vo veci 26 D 1348/2014 v prospech vlastníkov nehnuteľnosti,

podľa rozhodnutia súdu za tých podmienok to, že bude priznaná finančná náhrada 8 eur za m2
spolu s úhradami všetkých poplatkov, z čoho súd vyrozumel, že títo navrhovali vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo tak, že sa vzdávajú svojho vlastníckeho práva vo veľkosti svojho podielu v prospech
ostatných podielových spoluvlastníkov za finančnú náhradu.

20. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným odborným vyjadrením k účelnosti navrhovaného

spôsobu reálneho rozdelenia vypriadavanej nehnuteľnosti súdnym znalcom inžinierom Y. X., ktorý
v odbornom vyjadrení konštatoval, že pozemky v ideálnom podielovom spoluvlastníctve, ako sú
zakreslené v odbornom vyjadrení spolu majú výmeru 2449 m2. Pred samotným zhodnotením účelnosti
rozdelenia vyporiadavanej spoločnej nehnuteľnosti vylustroval vlastnícke vzťahy, a urobil kontrolu
ideálnych vlastníckych podielov zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C. a prepočítal na

spoločný menovateľ, pričom konštatoval, že vlastnícke vzťahy sú uzavreté na celok, t.j. 100 %.
Uviedol, že vykreslená parcela C KN č. XXX/X druh pozemku - záhrada, ktorá by mala pri reálnom
rozdelení nehnuteľnosti pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobkyne predstavuje o výmeru 1071 m2,
teda výšku ideálneho podielu žalobkyne, ktorá umožňuje reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti
odčlenením, pričom celková dispozícia tejto nehnuteľnosti a geometrický tvar umožňujú vykonať

deľbu, ako bola navrhnutá geometrickým plánom spoločnosti GEOBAN s.r.o., čím oddelený pozemok
žalobkynebyvytvorilkompaktnýcelokspolusrodinnýmdomom,ktorýporeálnomrozdeleníslúžisvojmu
spoločenskému poslaniu.

21. Zostávajúca časť parciel zapísaných na liste vlastníctva č. XXX zostáva evidovaná v súbore údajov

E KN, pre zostávajúcich spoluvlastníkov, ktorých výmera zostávajúcich parciel sa upraví tak, že parcela
E KN č. XX/X bude mať výmeru 454 m2 - orná pôda, parcela registra E KN č. XX/X bude mať výmeru
333 m2 - orná pôda, parcela registra E KN č. XX/X bude mať výmeru 348 m2 - orná pôda, parcela
registra E KN č. XX/X bude mať výmeru 243 m2 - orná pôda. Znalec v závere konštatoval, že reálne
rozdelenie a vyporiadanie spoločnej nehnuteľnosti navrhnuté geometrickým plánom vyhotoveným dňa

18.4.2014 a spoločnosťou GEOBAN s.r.o. je dobré a účelné.

22. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka), spoluvlastníci sa môže dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

23. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd návrhom na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu.

25. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzný.

26. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva
reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľnýpozemok, jej rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený
príslušným katastrálnym úradom. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve, alebo viac vecí
ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov

spravodlivopožadovaťvynaloženienákladovspojenýchsreálnymrozdelenímveci.Akbytotorozdelenie
vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za
reálne nedeliteľnú.

27. Druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade,

že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci. Primeranou
náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať, ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú
náhradu určuje súd. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá

vec. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že
spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Ak by totiž spoluvlastník vec nechcel, súd mu
ju nemôže prikázať a to ani vtedy, keby u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci.

28. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej

veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.

29. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania vyplynulo, že niektorí účastníci - podieloví
spoluvlastníci žiadali finančnú náhradu, avšak nik okrem žalobkyne, ktorá žiadala reálne vydeliť svoj
podiel, nemal záujem o získanie výlučného prípadne podielového spoluvlastníctva k zostávajúcej časti,

resp. mali záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, inak povedané, ponechať stav taký, aký je (s
poukazomnato,žepredmetnúnehnuteľnosťdlhodobovýlučneužívažalovanáv14.rade,resp.jejprávni
predchodcovia). Žiadny z účastníkov konania a podielových spoluvlastníkov nemal záujem o získanie
predmetných nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, v celosti.

30. S navrhovaným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva žalovaní nesúhlasili konkrétne dôvody,
však neuviedli (naznačované pochybnosti k zápisom v katastri nehnuteľnosti je možné napadnúť inými
druhmi žalôb). Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi spoluvlastníkmi nedošlo k
dohode na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a tak, ako sa nedohodli v minulosti na
hospodárení so spoločnou vecou najmä údržbou, opravou či na nakladaní s nehnuteľnosťou, nemožno

dohodu predpokladať ani budúcnosti. Pritom veľkosť podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov
oproti žalobkyni k celku boli oveľa menšie.

31. Podľa § 142 ods. 1 OZ, je podmienkou pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením
veci to, aby toto rozdelenie bolo „dobre možné“. Súčasne pri tomto spôsobe vyporiadania je nutné

prihliadnuť tiež „k účelnému využitiu veci“. Všeobecná formulácia týchto dvoch pojmov umožňuje
súdu, aby v rámci konkrétnych skutkových zistení zvážil najrôznejšie hľadiská, ktoré by mohli mať
vplyv na ďalšie užívanie predtým spoločnej veci. V danej právnej veci novovzniknutá parcela č. XXX/
X, zodpovedá veľkosti podielu žalobkyne tvorí pokračovanie k parcele, ktorá už patrí do výlučného
vlastníctva žalobkyne a tak môže tvoriť účelne záhradu, naopak zostávajúca časť, by mohla v

budúcnosti tvoriť záhradu patriacu k rodinnému domu, ktorý je vo vlastníctve žalovanej v 14. rade,
ktorá sa, však k žalobe prostredníctvom opatrovníka nijakým spôsobom nevyjadrila a na druhej strane
súd bez jej jednoznačného vyjadrenia, že má záujem, aby jej táto nehnuteľnosť pripadla do výlučného
vlastníctva, prikázať nemôže.

32. Opätovne súd ako v prvom rozhodnutí poukazuje, že aj v tejto právnej veci sa potvrdilo, že v minulosti
ustanovenia právneho poriadku dostatočne účinným nebránili triešteniu vlastníctva pozemkového
majetku a táto tendencia viedla k vytváraniu spoluvlastníctva až do takej miery, že vzniknuté vzťahy
prestávali byť prehľadné a únosné postupným delením narastal počet spoluvlastníkov, čo je zrejme aj
v tejto právnej veci, a spoluvlastnícke podiely sa zmenšovali natoľko, že nie je zriedkavosťou keď sa

podiely vyčísľujú zlomkom z mnohociferným menovateľom. Evidencia spoluvlastníckych vzťahov, tak je
neprehľadná a tak, ako aj v tomto prípade, že predchodcovia žalovaných, dávno nehnuteľnosť opustili,
odsťahovali sa prípadne zomreli a nebolo po nich prejednané dedičstvo a skutočné vlastnícke vzťahyzostali neusporiadané. Na usporiadanie je však potrebný iniciatívny prístup samotných účastníkov
konania, v danom prípade konkrétne žalovanej v 14.rade.

33. Žalovaná v 12.rade, ako aj súd druhej inštancie v rozhodnutí zo dňa 28.1.2016, síce poukazovali
na to, aby sa súd zaoberal aj skutočnosťou, že už v minulosti malo dôjsť k reálnemu rozdeleniu
predmetných nehnuteľností, avšak v tomto smere žalovaná v 12.rade, ako podotkol aj súd druhej
inštancie, bola povinná o svojich tvrdeniach predložiť dôkazy, v tomto smere si však svoju dôkaznú
povinnosť nesplnila, a preto tieto skutočnosti uvádzané žalovanou v 12.rade, nemal súd na základe

čoho vyhodnotiť a vychádzal pri posudzovaní veci, t.j. nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadania
z údajov evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ktoré sú pre súd záväzné pokiaľ sa nepreukáže opak.
Opak preukázaný nebol.

34. Súd pri rozhodovaní súčasne prihliadol na to, že takýmto reálnym rozdelením sa neznemožní prístup
k stavbe, žalovanej v 12.rade, ako aj žalobkyni, ktoré, ako jediné z podielových spoluvlastníkov majú

vo vlastníctve priľahlé nehnuteľnosti. Vzhľadom na tieto vyššie skutočnosti súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

35. Pokiaľ ide o postoj žalovaného v 1.rade, tento vo veci osobne vypovedal aj napriek svojmu
zdravotnému hendikepu zreteľne (overiteľné zvukovým záznamom), sa vyjadril, že navrhuje svoj

spoluvlastnícky podiel prikázať v prospech žalobkyne, pričom finančnú náhradu ako hodnotový
ekvivalent nežiadal, z týchto dôvodov súd na jednej strane uložil povinnosť žalobkyne na náhradu
finančného ekvivalentu nakoľko pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva táto povinnosť splnená
musí byť avšak súd nevyjadril výšku tejto náhrady respektíve táto bola vo výške 0 eur.

36. Podľa § 257 CSP - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. predmetné ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života,
právosadotvárasudcovskýmvýkladommedziachustanovenýchvšeobecnýmipodmienkamiuvedenými
v zákone, za splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania,
než vyplynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa
môžu vyplývať zo sociálnych aspektov, t. j. vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu

trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami ale
výnimočnosť môže spočívať aj v okolnostiach veci a súd má zato, že takáto je aj v tomto prípade na
strane žalobkyne, ale aj na strane žalovaných. V danej právnej veci sa odzrkadlili dôsledky nesprávneho
postupu ich právnych predchodcov a preto sa ocitli v situácii, že vec nebolo možné riešiť inak ako
súdom. Na podporu svojho vyjadrenia súd poukazuje aj na ustanovenie v Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 10. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 187/04, ktoré je aplikovateľné aj v tejto právnej veci,
kde sa Ústavný súd vyjadril, že dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné vidieť aj v okolnostiach
dvojitého vlastníctva k nehnuteľnostiam a nesprávnej evidencii príslušných orgánoch. Z týchto dôvodov
súd žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.