Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213219843
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2213219843.13

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci žalobcu:
STARLIT Bratislava s.r.o., so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 31 372 821, právne
zastúpeného JUDr. Zoltánom Ludikom, advokátom so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti
žalovanej v 1.rade: H. K., J.. XX. Z. XXXX, G. Š. X, XXX XX O. N., a žalovanej v 2.rade: S. N., J.. XX. N.
XXXX, G. Z.Ú. X. XXXX/X, XXX XX O. N., obe právne zastúpené JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou

so sídlom Ružová 265, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie istiny 53.569,44 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 53.110,32 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 53.110,32 eur odo dňa 3.augusta 2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 459,12 eur s úrokom z omeškania vo výške

8,50 % ročne zo sumy 459,12 eur odo dňa 3.augusta 2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním na tunajší súd zo dňa 7.októbra 2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú v 1. rade a žalovanú v 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 53.569,44
eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo žalovanej sumy, a to odo dňa 1.decembra 2012.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v 1. a žalovaná v 2. rade uzatvorili ako zamestnankyne
žalobcu dňa 29.februára 2012 so žalobcom dohodu o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej prebrali

hodnoty zverené na vyúčtovanie, t.j. zásoby tovaru nachádzajúce sa v predajni podľa inventúry k
29.februáru 2012 v účtovnej hodnote 70.646,85 eur a zaviazali sa všetky hodnoty riadne a bežne
vyúčtovať a urobiť všetko, aby nevznikli škody na zverenom majetku. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná
v 1. aj žalovaná v 2. rade prebrali zodpovednosť za prípadný schodok na týchto hodnotách. Žalobca
vo svojom návrhu ďalej uvádza, že dňa 27.novembra 2012 o 12.15 hod. došlo v prevádzke žalobcu v
Dunajskej Strede ku krádeži, ktorej sa dopustili neznámi páchatelia a to tak, že počas obednej prestávky

doposiaľ nezisteným spôsobom avšak bez použitia násilia prekonali riadne uzamknuté vchodové dvere
predajne žalobcu a odcudzili z predajne šperky v hodnote 44.287,04 eur a hotovosť vo výške 424,99
eur, spolu v účtovnej hodnote 53.569,44 eur. Žalobca po zistení, že bol spáchaný trestný čin, vykonal
podrobnú inventarizáciu a zistil, že mu bola spôsobená škoda vo výške 53.569,44 eur. Žalobca ďalej
uvádza, že žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade v deň krádeže nezapli poplašnú signalizáciu počas
obednej prestávky, pričom vzhľadom na skutočnosť, že páchatelia prekonali mechanické zabezpečenie

prevádzky bez použitia násilia, aktivovaná signalizácia by ako jediná mohla zabrániť krádeže tovaru a
hotovosti. V súvislosti s krádežou žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že chýbajúci tovar bol z predajneodcudzený bez násilného vniknutia do predajne, pravdepodobne za pomoci kľúča. Jediné exempláre
kľúčov od zámkov na dverách mali podľa tvrdenia žalobcu k dispozícii práve žalované. Žalobca má za
to, že na základe dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaná v 1. a 2. rade zodpovedajú za vzniknutý

schodok a vzhľadom na to, že žalované na výzvy žalobcu na uhradenie schodku zo dňa 24.júla 2013
nereagovali, žiadal, aby ich súd zaviazal na zaplatenie sumy 53.569,44 eur s príslušenstvom.

2. Dňa 11.júla 2014 žalobca požiadal o pripustenie zmenu petitu tak, že žalovaná v 1.rade je povinná
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 53.110,32 eur s úrokom z omeškania

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 53.110,32 eur odo dňa 1.decembra 2012 až do zaplatenia. Žalovaná
v 2.rade je povinná do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 459,12 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 459,12 eur odo dňa 1.decembra 2012 až do
zaplatenia. Dôvodiac, že sa jedná o spoločnú delenú zodpovednosť zamestnankýň, pričom žalovaná v
1. rade bola ako vedúca s priemerným zárobkom 490,01 eur mesačne a žalovaná v 2. rade ako radová
zamestnankyňa s príjmom 459,12 eur mesačne. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

3. Súd uznesením zo dňa 11. júla 2014, č.k. 14Cpr/1/2014, pripustil zmenu petitu návrhu v uvedenom
znení. (Na č.l. 92 toto uznesenie nesie nesprávny dátum rozhodnutia „11.augusta 2014“, je to zrejmá
nesprávnosť, správne mal byť dátum vydania „11.júla 2014“, tak ako aj bol vydaný pôvodný rozsudok a
súd v samotnom rozsudku na túto skutočnosť aj poukazuje na str. 4 v treťom odseku.)

4. Súd žalobu s prílohami spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej v 1. rade dňa 20.decembra
2013 a žalovanej v 2. rade dňa 2.januára 2014 do vlastných rúk.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej v 1.rade, ako aj žalovanej v 2.rade,

ďalej výsluchom svedka Z. E., J.. XX.M.X. XXXX, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi,
najmä so žalobou (č.l. 1-5), pracovnou zmluvou so žalovanou v 1.rade (č.l. 11), pracovnou zmluvou
so žalovanou v 2.rade (č.l. 12), dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (č.l. 13), Uznesením
Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede zo dňa 24.apríla 2013 (č.l. 14 - 16), inventarizačným
zápisom zo 4.decembra 2012 (č.l. 17), inventúrnym súpisom (č.l. 18 - 45), dohodou o skončení

pracovného pomeru so žalovanou v 1.rade (č.l. 117), dohodou o skončení pracovného pomeru so
žalovanou v 2.rade (č.l. 118), záznamom z 24.júna 2013 (č.l. 119), ako aj s pripojeným vyšetrovacím
spisom č. ČVS: ORP-764/CVK-DS-2012 a z neho najmä: uznesením o začatí trestného stíhania,
zápisnicou o výsluchu F.. N., zápisnicou o výsluchu H. K., zápisnicou o výsluchu S. N., Zápisnicou o
výsluchu M. N., zápisnicou o výsluchu M. F., zápisnicou o výsluchu L. F., zápisnicou o výsluchu Z.

X.Ž., zápisnicou o obhliadke miesta činu, bezpečnostnými pravidlami žalobcu (č.l. 59), záznamom z
27.novembra 2012 (č.l. 127), záznamom z 27. novembra 2012 (č.l. 129), záznamom z 3.12.2012 (č.l.
131), uznesením z 24.apríla 2013 (č.l. 140), ďalej obrazovým záznamom (CD na č.l. 189, zápisnica
na č.l. 220), stanoviskom žalobcu z 21.novembra 2016 (čl. 225 - 228), dohodou o pracovnej činnosti
(č.l. 229 a 230), výsluchom svedkyne Jozefíny Urbanovej (č.l. 241), i s prihliadnutím na ostatný obsah

súdneho spisu.

6. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, ako aj svedok. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový

stav.

7. Žalobca so žalovanou v 1. a tiež so žalovanou v 2.rade uzavrel pracovnoprávny vzťah k 16.marcu
2001 na základe pracovnej zmluvy (č.l. 11 a 12) s nástupom počnúc dňom 1. apríla 2011. V obidvoch
pracovných zmluvách sa výslovne uvádzajú aj povinnosti zamestnankýň: povinnosť zachovávať

mlčanlivosťoskutočnostiach,oktorýchsadozvediavsúvislostisvýkonomfunkcie,povinnosťdodržiavať
pracovnú disciplínu a riadiť sa pokynmi zamestnávateľa, vykonávať pridelenú prácu svedomite,
upozorňovať na možnosť vzniku škody, pridelenú prácu vykonávať osobne, povinnosť dodržiavať
pracovný čas a v prípade potreby povinnosť pracovať aj mimo pracovného času po splnení podmienok
podľa Zákonníka práce.

8. K dohode o spoločnej zodpovednosti uzavretá so žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade došlo
dňa 29. februára 2012 (č.l. 13), ktorým žalované ako zamestnankyne prebrali hodnoty zverené na
vyúčtovanie - zásoby tovaru nachádzajúce sa v predajni podľa inventúry k 29. februára 2012 v počtekusov 2989 a v účtovnej hodnote 70.646,85 eur. Zamestnankyne sa zaviazali všetky hodnoty riadne
a bežne vyúčtovať a urobiť všetko, aby nevznikli škody na zverenom majetku; prebrali na základe
tejto dohody hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty; prebrali zodpovednosť za prípadný

schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázali, že tento schodok nezavinili. Pri určovaní výšky
náhradyjednotlivýchzamestnancov,ktorízodpovedajúzaschodokspoločne,sapodľadohodyvychádza
z hrubých zárobkov zúčtovaných za dobu od predchádzajúcej inventúry do dňa zistenia schodku.
Zamestnávateľ sa zaviazal vytvoriť také pracovné podmienky, aby zamestnankyne mohli riadne plniť
svoje povinnosti. Na predmetnej dohode figuruje podpis konateľa žalobcu, Ing. Rudolfa Szaba, ako aj

podpis žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade.

9. Z inventarizačného zápisu (č.l. 17) zo dňa 4. decembra 2012 súd zistil, že inventarizácia bola
vykonaná odo dňa 28.novembra 2012 do 30.novembra 2012. Inventarizačným rozdielom je suma vo
výške 44.287,04 eur, s počtom kusov inventarizačných položiek 757 ks. Uvedené vyplýva aj zo záveru
inventúrneho súpisu (č.l. 18 - 45). Z inventarizačného zápisu ďalej vyplýva, že inventarizačnú komisiu

tvorili konateľ žalobcu a pani W. Z. ako predsedníčka inventarizačnej komisie. Žalovaná v 1. rade a
žalovaná v 2. rade na inventúrnom súpise (č.l. 45) svojimi podpismi potvrdzovali, že fyzická inventúra
zásob sa vykonala za ich účasti.

10. Z dohôd o skončení pracovného pomeru (č.l. 117 a 118) je zrejmé, že dňa 25.januára 2013 sa strany

pracovnej zmluvy dohodli o ukončení pracovného pomeru k 31.marcu 2013.

11. Na pojednávaní konanom dňa 23.mája 2014 právny zástupca žalobcu sa vyjadril v tom smere, že
zamestnankyne boli ústne poučené o tom ako majú zabezpečiť vstupné dvere ako aj zapnúť alarm. Po
zistení krádeže bola vykonaná inventarizácia, ktorou sa zistil schodok, ktorý zamestnankyne aj potvrdili.

Kľúče od prevádzkarne mali len zamestnankyne, pričom sa jednalo o bezpečnostné kľúče, ktoré sa
nedali bežne množiť.

12. Právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade sa vyjadrila v tom smere,
zamestnankyne boli poučené o povinnosti vyložiť tovar z trezoru a večer uložiť daný tovar do trezoru,

zabezpečiť dvere a zapnúť alarm. Dňa 27.novembra 2012, keď išli s kolegyňou na obed, zamkli
vchodové dvere tak, ako boli poučené, t.j. na tri zámky. Po návrate z obedu však zistili, že zámky boli
odstránené a časť z týchto visiacich zámkov sa ani nenašla, na to okamžite volali policajtov. Trestné
konanie je t.č. prerušené, nakoľko sa nepodarilo vzniesť obvinenie voči konkrétnej osobe. Žalovaná
v 1. rade nie je ochotná zaplatiť škodu v požadovanej výške, keďže má za to, že svoje povinnosti

nezanedbala. Kľúče k predajni mala k dispozícii žalovaná v 1. rade, avšak v predajni sa nachádzali
aj ďalšie kľúče. Predajňa zlatníctva bola od 27.novembra 2012 do 1.decembra 2012 zatvorená, potom
majiteľ dodal nový tovar, ktorý sa predával do 31.marca 2013, kedy žalovanej v 1. rade bol ukončený
pracovný pomer dohodou a následne dňa 24.júna 2013 bola vyzvaná k úhrade schodku na zverených
veciach. Zdôraznila, že zamestnankyne nikdy nemali príkaz, aby aj cez deň počas obednej prestávky

zapínali alarm, ich povinnosťou bolo ráno odomknúť predajňu, odpojiť alarm, vyložiť tovar z trezoru,
cez obed zabezpečiť dvere s tromi zámkami a večer uložiť tovar do trezoru, zapnúť alarm a zabezpečiť
dvere s tromi zámkami. Policajný vyšetrovateľ zistil jednak manipuláciu s tromi zámkami, a jednak to,
že chýba časť zámkov. Na to ale reagoval právny zástupca žalobcu tak, že zámky mohli byť otvorené
jedine originálnymi kľúčmi.

13. Na pojednávaní konanom dňa 11. júla 2014 sa žalobca vyjadril ohľadne zakúpenia
zabezpečovacieho zariadenia v tom smere, že nemá k dispozícii pokladničný doklad o jeho zakúpení,
nakoľko tento mal ešte pôvodný majiteľ, ktorý odovzdal prevádzku žalobcovi. Kľúče, mali k dispozícii
žalované v 1. a 2. rade, žalobca si v týchto priestoroch vymenil akurát trezor, nakoľko ten pôvodný nebol

vyhovujúci.AlarmbolprevádzkovanýObchodnýmdomomModrýDunajabolnapojenýnabezpečnostnú
službu, kódy neboli poskytnuté žalobcovi, s nimi disponovali žalované. Konateľ žalobcu, V. N. vo svojej
výpovedi uviedol, že zamestnankyne poučoval ústne, až po vykradnutí predajne aj písomne o ich
povinnosti zabezpečiť predajňu. Ďalej uviedol, že je mu proti logike poučovať zamestnankyne tak, že v
noci alarm treba zapínať a cez deň nie je potrebné, pričom časová náročnosť zapnúť alarm je podstatne

kratšia ako zabezpečiť tri zámky. Na zabezpečenie predajne slúžili okrem troch zámkov a alarmu aj
trezor, pričom súhlasil s tým, aby cez obednú prestávku nechali zamestnankyne tovar vonku na pulte,
nemuseli ho odložiť do trezoru. Kamery a zrkadlá umiestnené neboli údajne preto, že zamestnankyne
mali obavy z kamier. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu, kľúče od predajne on nemal k dispozícii.Žalovaná v 1. rade potvrdila konateľom uvádzané skutočnosti, t.j. že z dôvodu zániku predošlej firmy,
oslovili firmu STARLIT Bratislava s.r.o., avšak podľa nej kľúče boli vymenené a dohodli sa s pánom N.
tak, že kľúče a kódy dajú do obálky, ktorú opečiatkujú a následne ju uloží pán N. ako konateľ žalobcu vo

firme v G.. Žalovaná v 1. rade uviedla, že ústne sa dohodli so žalobcom tak, že všetko bude fungovať
tak, ako v predošlej spoločnosti. Nikto im nehovoril, že cez obednú prestávku treba alarm zapnúť. V
deň krádeže, keď odchádzali na obed zatvárali predajňu spolu s kolegyňou presne tak ako každý deň.
Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že necíti sa vinná, ale je jej ľúto, že ku krádeži došlo. Bezprostredne po
tomto incidente avšak od žalobcu nedostali výpoveď, dostali ju až v januári roku 2013, teda štyri mesiace

po krádeži. Následne ich v júni vyhľadal pán N. a vyzval ich na zaplatenie schodku, keďže poisťovňa mu
neplnila z dôvodu, že alarm nebol zapnutý, to však s kolegyňou odmietli. K otázke umiestnenia kamier
uviedla, že ony chceli kamery do predajne, túto otázku však pán N. neriešil, trval iba na lepšom trezore.
Žalovaná v 2. rade sa vo svojej výpovedi vyjadrila v tom smere, že súhlasí s výpoveďou kolegyne, dodala
iba to, že žalovaná v 1. rade sa vždy aj dvakrát vrátila uistiť sa, či sú dvere zamknuté. Žalovaná v 2.
rade si presne pamätala, že zámok po tom, čo začal prevádzkovať predajňu žalobca, bol vymenený.

14. Svedok, Z. E., J. XX.M. XXXX na pojednávaní konanom dňa 11. júla 2014 sa vyjadril v tom smere, že
on vykonal vyšetrovanie vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného
zákona a bol vyslaný na miesto činu. Následne bolo začaté trestné stíhanie, pričom zaistené stopy boli
zaslané na expertízu. Zaistili aj kamerové zábery z námestia, bolo vidno páchateľov, avšak nevedeli ich

identifikovať. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie
voči určitej osobe, bolo trestné stíhanie prerušené.

15. Zo záznamu z 24.júna 2013 (č.l. 119) je zrejmé, že žalobca mal snahu sa s bývalými
zamestnankyňami mimosúdne dohodnúť o náhrade vzniknutej škody vo výške 44.711,99 eur.

16. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-764/CVK-DS-2012 vyplýva najmä to, že uznesením zo dňa
28.novembra 2012 sa začalo trestné stíhanie vo veci krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm.
a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a to neodkladným a
neopakovateľným úkonom obhliadkou podľa § 154 Trestného zákona dňa 27.novembra 2012.

17. Ďalej z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede, Odbor kriminálnej polície zo dňa
24. apríla 2013, ČVS: ORP-764/OVK-DS-2012 (č.l. 14) vyplýva, že trestné stíhanie vo veci krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona sa prerušuje, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné

stíhanie voči konkrétnej osobe. V predmetnom uznesení sa konštatuje, že trestný čin bol spáchaný
doposiaľnezistenýmspôsobom,bezpoužitianásilia,prekonanímriadneuzamknutýchvchodovýchdverí
predajne zlatníctva, pričom páchatelia spôsobili škodu predbežne vo výške 100.461 eur.

18. Zo zápisnice o výsluchu F.. N. vyplýva, že je konateľom spoločnosti žalobcu. Pripojil do

vyšetrovacieho spisu inventúrny zápis s vyčíslením škody, opatrenia - bezpečnostné pravidlá,
nadobúdacie doklady tovaru, príjemky tovaru na predajňu v O. N., súpis odcudzených veci. Uviedol,
že krádežou mu spôsobili škodu vo výške 44. 287,03 eur, podľa inventúrneho zápisu odcudzili 757
ks šperkov a finančnú hotovosť vo výške 424,99 eur. K samotnému skutku sa vyjadriť nevie, nevie
si vysvetliť, že prečo pracovníčky nedodržali základne bezpečnostné pravidlá, že predajňa nebola

zaalarmovaná počas obednajšej prestávky. Uvedená škoda ešte nie je konečná, nakoľko ešte bude mať
náklady (napr. výmena zámkov a prekódovanie trezoru).

19. Zo zápisnice o výsluchu žalovanej v 1.rade vyplýva, že v predajni bola zamestnaná asi 1,5 roka. V
predajni sú vždy spolu s kolegyňou p. N.. Konateľom firmy je V. N., sú v telefonickom kontakte. Tovar

(zlato a striebro) im dodáva díler firmy Starlit, podľa potreby, ale zvyčajne raz za mesiac, vždy tá istá
osoba,zamestnanecfirmy.Otváraciadobapredajnejeod9.30hod.do17.30hod.odpondelkadopiatka,
v sobotu od 9.00 do 12.00 hod. Obednajšia prestávka je vždy od 12.00 hod. do 13.00 hod. Na obed
chodievajú zvyčajne s kolegyňou spolu do reštaurácie P.. Do predajne sa dostanú cez jednokrídlové
plastové vchodové dvere, ktoré boli zabezpečené dvoma visiacimi zámkami a cilindrickou vložkou, jeden

visiaci zámok bol pod a jeden nad cilidrickou vložkou. Od visiaceho zámku mali 6 kľúčov aj od jednej aj
od druhej. 4-4 boli v krabici v šuflíku v kancelárii a 2-2 mali s kolegyňou u seba. Od cilindrickej vložky boli
3 klúče, jeden bol u nej, jeden u kolegyni a tretí náhradný kľúč bol v krabičke v šuflíku v kancelárii. Všetky
kľúče predložili počas obhliadky vyšetrovateľovi. Dňa 27.novembra 2012 riadne otvorili s kolegyňoupredajňu. Doobeda mali 5-6 zákazníkov, nič podozrivého si nevšimla, nemali ani podozrivého zákazníka.
V čase o 12.00 hod. s kolegyňou odišli na obedňajšiu prestávku, išli do obchodného domu Centrum.
Keď odišli na obed signalizáciu nezapli, lebo ráno po otvorení signalizáciu vypínajú a zvyknú ju zapnúť

až po záverečnej. Predtým ako odišli na obed, osobne zamkla všetky tri zámky na vchodových dverách
a odišli. Myslela si, že tie tri zámky stačia, dostatočne ochránia obchod. K predajni sa vrátili o 13.00
hodine, vložila svoje kľúče do cilindrickej vložky a vtedy sa k nej niekto prihovoril a ani si nevšimla na prvý
pohľad, že chýbajú visiace zámky. Otvorila dvere a po vstupe do miestnosti si hneď všimla, že poličky
na ktorých mali vystavené rôzne šperky sú prázdne. Išla k pultu, zobrala si telefón a volala na políciu,

oznámila vlámanie do predajne. Jej kolegyňa išla za pult a spustila alarm. Po tom obidve vyšli von a
čakali na príchod polície. Na mieste činu s ničím nemanipulovali. Potom došli policajti, ktorí vykonali
obhliadku miesta činu. Uvádza, že za poličkami majú vlastnú kanceláriu, kde mali trezor, z čoho nič
neukradli. Bola prítomná pri obhliadke miesta činu, kde policajtom uviedla predbežnú škodu na šperkoch
a hotovosti vo výške 461,- eur, čo ukradli spoza pultu z červenej neuzamknutej príručnej pokladni. Ešte
k veci uviedla, že deň predtým, pondelok v doobedňajších hodinách bola v predajni jedna osoba, vo

veku 25-30 rokov, 170cm vysoký, štíhlej postavy, plešatý, nevie popísať jeho oblečenie, nevšimla si či
mal nejaké zvláštne znamenie, v predajni bol asi 1 minútu, nič nekúpil, poobzeral sa, išiel k pultu kde
majú vystavené zlato, opýtala sa ho či má záujem, hovoril po slovensky, že nie, otočil sa a odišiel. Ako
vychádzal z predajne, na dverách je vystavená otváracia doba, ako aj obedňajšia prestávka a všimla si,
že pozrel na tú tabuľu a odišiel. Včera po tom ako sa stala krádež, a boli už vonku policajti, sa u nich

zastavila majiteľka, tiež predavačka zo susedného zlatníctva a uviedla, že u nich v pondelok bol jeden
podozrivý chlapec, či náhodou nebol aj u nich. Jej opis toho muža sa zhodoval s opisom, ona vedela
opísať aj jeho oblečenie. Podozrenie na konkrétnu osobu nemá.

20. Zo zápisnice o výsluchu žalovanej v 2.rade vyplýva, že je tu zamestnaná od minulého roku apríla,

avšak pracuje ako predavačka v obchodnom dome od roku 1977, v rôznych odvetviach. V ostatnom sa
jej výpoveď zhoduje s výpoveďou žalovanej v 1.rade. podozrivú osobu, čo spomínala jej kolegyňa nevie
popísať, lebo sa v tom čase venovala inému zákazníkovi.

21. Zo zápisnice o výsluchu M. N. vyplýva, že je zamestnaná v neďalekom zlatníctve. Dňa 23.novembra

2012 vošiel ich do predajne jeden podozrivý muž, vo veku 35-40 rokov, 180 cm vysoký, zavalitej postavy,
holohlavý, na jeho oblečenie si už nepamätá, nemal zvláštne znamenie, ani tetovanie, ani náušnice. V
prípade potreby by ho už neopoznala. Bol v obchode, rozprával po slovensky, opýtala sa ho či potrebuje
pomoc, uviedol, že nepotrebuje, nebude kupovať, iba sa poobzerá. Všetko si poobzeral, čo trvalo asi
15 minút, nekomunikovali spolu, ona medzitým obslúžila jednu pani a potom odišiel.

22. Zo zápisnice o výsluchu M. F. vyplýva, že brigádovala v predajni Starlit v O. N. dva týždne koncom
októbra 2012 a prvé dva týždne v mesiaci november 2012, a cez leto tiež v roku 2011 (4 týždne) a v
roku 2010 celé leto. Keď jedna pracovníčka z predajne išla na dovolenku, tak vtedy išla ona na brigádu,
ale ona od predajne ani kľúče nedostala. Nemá o tom vedomosť, že by sa z predajne stratili kľúče.

Ráno predajňu otvárala pracovníčka, ako aj večer ona zamykala. Ona s kľúčmi nikdy nemanipulovala.
Podozrivé osoby v obchode si nevšimla.

23. Zo zápisnice o výsluchu L. F. vyplýva, že tiež brigádovala v spoločnosti 6 týždňov v lete 2012, počas
dovolenkyzamestnankyne.Tiežnikdyskľúčminemanipulovalaanemáotomvedomosť,žebysastratili.

24.ZozápisniceovýsluchuZ.X.D.jezrejmé,žeSpoločnosťSolitér-Slovakia-zlatníctvo(predchádzajúci
prevádzkovateľzlatníctva)fungovalaasi5rokov,činnosťukončilaapriestoryodovzdalik31.marca2011.
Nevedela uviesť, koľko bolo kľúčov od priestorov, vedela len, že kľúče mali určite pani K., ako vedúca
predajne a pani N. ako predavačka. Pamätá si, že v období prevádzkovania zlatníctva ich firmou, bola

pani N. ukradnutá kabelka, nie je si istá, či v nej mala aj kľúče od uvedených priestorov, ale ak áno,
určite sa vymieňal zámok na predajni.

25. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 27.novembra 2012 je zrejmé, že jednokrídlové vchodové
dvere ostali v nepoškodenom stave. Pult ako i výklad na ľavej strane miestnosti boli nepoškodené a nič z

nich neodcudzili. Na pravej strane miestnosti sa nachádzali tri sklenené výklady v ktorom boli náramkové
hodinky bez poškodenia, proti vchodovým dverám vo vzdialenosti 5 metrov sa nachádzal sklený pult z
hora s dvomi okienkami. V prvom okienku sa nachádzali 6 ks plátna v ktorých boli šperky (náušnice,
prstene zo žltého kovu) a v druhom okienku sa nachádzali 5 ks plátna + 18 súprav s briliantom. Vprvom okienku sa ešte nachádzalo 9 krabíc po 2 ks briliantových prsteňov, 3 podložky s brošňami a
jedna súprava. Uvedené veci boli odcudzené. Pod pultom sú iba prázdne krabice. Z hornej prvej poličky
odcudzili náhrdelníky, náramky v počte 11 súprav. Z druhej poličky odcudzili 5 plát s retiazkami so žltého

kovu + 2 platá s náramkami + 1 plát s náušničkami (decké). Podľa udania predavačky na jednom pláte sa
nachádzali zhruba 19 náramkov a retiazok. Z tretej poličky odcudzili 5 krabíc náramkov a náhrdelníkov
zo žltého kovu + 1 plát pánskych prsteňov (asi 20 kusov) + 1 plát príveskov nezisteného množstva. Pri
okienku v príručnej kovovej pokladni sa nachádzala finančná hotovosť 10 eur.

26. Z bezpečnostných pravidiel spoločnosti (č.l. 59 vyšetrovacieho spisu) je zrejmé, že predajňa dňa
3.decembra 2012 vydala tieto pravidlá, ktoré platia do odvolania. Nedodržanie uvedených pravidiel
sa bude považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a bezpečnostných podmienok prevádzky
predajne. Pri akomkoľvek nedodržaní uvedených pravidiel firma STARLIT Bratislava s.r.o. vyhradzuje
právo konať voči previnilcovi v zmysle platných zákonov. Nočný režim, sviatky, dni voľna: Predajňa
riadne uzavretá, elektronické zabezpečovacie zariadenie aktivované‚ Tovar uložený v trezore, okrem

náramkových, nástenných hodín a iného objemného tovaru. Denný režim: Ráno - otvorenie predajne,
v otvorenej predajni musia byť 2 predavačky. Pokiaľ ostane len jedna predavačka, predajňa bude
zamknutá zvnútra. Režim dovoleniek sa bude riešiť osobitne. Obedná prestávka od 12.00 do 13.00:
zabezpečenie ako nočný režim (bod 1.). Kľúče od zámkov budú rozdelené takým spôsobom, aby žiadne
z predavačiek nemohla samostatne odomknúť predajňu. Rezervné kľúče budú uložené v sídle firmy

(zapečatené, podpísané predavačkami).

27. Zo záznamu z 27.J. 2012 (č.l. 127) je zrejmé, že istá osoba zbadala, že dvaja neznámi muži vo veku
asi 20-25 rokov otvorili uvedené zlatníctvo, následne vošli do vnútra a z vnútornej strany zase zatvorili
dvere. Do tváre im nevidel, nakoľko stáli chrbtom k nemu.

28. Zo záznamu z 27. novembra 2012 (č.l. 129) je zrejmé, že istá pani z predajne T-GOLD spozorovala v
čase okolo 10.20 hod. dve podozrivé osoby, ako sa rozprávajú pred výkladom a obidvaja boli v čiernom
oblečení.

29. Zo záznamu z 3.12.2012 (č.l. 131) je zrejmé, že počas preverenia boli nadviazané kontakty s OKP
OR PZ H., K. s vyšetrovateľom p. N., ktorý uviedol, že minulý týždeň mali podobný trestný čin v H., takým
istým spôsobom vykradli zlatníctvo cez obedňajšiu prestávku (pravdepodobne s pravým kľúčom), ako aj
v X. M. I. J. L.Á.. V uvedených zlatníctvach boli dvaja mládenci do 25 rokov, jeden z nich vyššej postavy,
mali oblečené tmavé nohavice a tmavé bundy, čierne topánky.

30. V stanovisku žalobcu z 10.júla 2014 (č.l. 80) je okrem iného, vysvetlený postup, akým spôsobom
vypočítal priemernú mzdu zamestnankýň, pričom uviedol, že priemerná mesačná mzda žalovanej v
1.rade je vo výške 490,01 eur a priemerná mesačná mzda žalovanej v 2.rade je vo výške 459,12 eur.
Tieto skutočnosti žalovanými neboli namietané.

31. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11. júla 2014, ako aj na ostatnom
pojednávaní navrhol vykonanie ďalších dôkazov, požiadal súd o zabezpečenie kamerového záznamu
založeného v prvopise vyšetrovacieho spisu a navrhol vypočuť p. J., ktorý by sa mal vyjadrovať k
otázke výmeny zámku. Tieto dôkazy súd nevykonal a to jednak vzhľadom na výpoveď svedka Z. E.,

narodeného 17.apríla 1982, ktorý ako vyšetrovateľ uviedol, že kamerový záznam je nekvalitný a nebolo
vidno odomykanie zámok a na druhej strane výsluch p. J. nepovažoval za potrebný, a to s poukazom aj
na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, pričom z jeho výsluchu sa neozrejmí viac doteraz zistený
skutkový stav. Avšak vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, súd vykonal dokazovanie
aj kamerovým záznamom, pričom však z týchto záznamom nebolo možné skutočne nič nové zistiť,

nakoľko jedna kamera snímala E. W. M. K. W., ktoré však nesúvisia s predajňou - na zábere vôbec
nie je zaznamenaný pohyb spred predajne. Z druhého záznamu, ktorý je priamo zameraný na vchod
banky, opäť tento záznam nesúvisí s predajňou - na zábere vôbec nie je zaznamenaný pohyb spred
predajne (č.l. 221).

32. Odvolací súd svojim rozhodnutím č.k. 25Co-Pr/4/2015-181 z 3.mája 2016 opätovne zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a to najmä z dôvodu nesprávneho záveru s poukazom na § 181 ods.
3 Zákonníka práce, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi lúpežou tovaru v jeho predajni zlatníctva, kde boli
žalované zamestnané ako predavačky, je škodou z podnikateľského rizika na strane zamestnávateľa,ktoré nemôže prenášať na zamestnancov. V ďalšom vychádzajúc z už nesporného záveru, že obe
žalované prevzali na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hodnoty,
ceniny, tovar, zásoby materiálu určené pre obeh alebo obrat, ktoré boli povinné vyúčtovať (v zmysle

§ 182 ods. 1 ZP) bez ďalšieho zodpovedajú za vzniknutý schodok. Spornou preto ostala otázka, či
sa žalované zbavili zodpovednosti a to celkom alebo sčasti, ak by v konaní, nesúc dôkazné bremeno
preukázali, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia, teda či sa vyvinili z prezumpcie
ich zavinenia (§ 182 ods. 3 Zákonníka práce). Ako aj je potrebné vzhľadom na okolnosti veci posúdiť či
a do akej miery nesie spoluzavinenie na vzniknutej škode i zamestnávateľ a v prípade jej uznania, určiť

v akom pomere a vyčísliť výšku nároku na náhradu škody žalobcu od žalovaných.

33. Na pojednávaní dňa 14.októbra 2016 (č.l. 220) právna zástupkyňa žalovaných žiadala predložiť
žalobcom listiny, ktoré by preukazovali ku dňu vlámania, 27.novembra 2012 tovar, ktorý sa nachádzal
v priestoroch predajne, nakoľko má vážne pochybnosti o výške schodku, ako aj pokladničnej hotovosti.
Ďalej sa dožalovala stavu inventarizácie k 28.februáru 2012, pochybovala či nemohlo dôjsť ku

kopírovaniu nepredložených originálnych kľúčov. V tejto otázke došiel súd k záveru, že došlo ku
kopírovaniu nepredloženého originálu kľúča - pričom tento kľúč používala žalovaná v 1.rade. Uvedené
vyplýva z opätovného výsluchu vyšetrovateľa (č.l. 221). Právny zástupca žalobcu uviedol, že dvere
tunajšej prevádzky boli otvorené pravými kľúčmi (č.l. 240). Právna zástupkyňa žalovaných poukázala na
ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce, a to vinenie, a tiež na § 177 povinnosti zamestnávateľa, pričom má za

to, že tieto povinnosti boli porušené, nakoľko ani sám zamestnávateľ nevie, že kde sú 4 originály kľúčov
zo 6 (č.l. 240). Má za to, že v prvom rade je páchateľ zodpovedný, a až následne zamestnankyne. Tým,
že nebola vykonávaná inventúra, boli tiež porušené povinnosti zamestnávateľa, z tohto titulu neobstojí
ani Dohoda o hmotnej zodpovednosti so žalovanými.

34. Ďalej považovala za potrebné zistiť, či aj brigádničky pristúpili k spoločnej hmotnej zodpovednosti a
žiadala predložiť ich pracovnoprávne dokumenty. K tomu právny zástupca žalobcu sa opätovne vyjadril,
že samé žalované si hľadali pracovné sily za účelom zastupovania počas ich dovolenky. Tým chcela
právna zástupkyňa žalovaných poukázať na vážne porušenie dohody o hmotnej zodpovednosti, pretože
nevie na základe čoho tieto osoby mohli manipulovať s tovarom. Žalobca si nepamätal, že by boli

pristúpili k spoločnej hmotnej zodpovednosti, avšak pripomenul, že tieto dievčatá boli na doporučenie
samých žalovaných. Následne predložil dohody o pracovnej činnosti z 12.júla 2012 a 30.novembra 2012
(č.l. 229 a 230). K predloženým listinám dodal, že p. M. F. bola prijatá na vykonanie pracovnej činnosti
v pozícii predavačky (v rámci dohody o pracovnej činnosti) až 30.novembri 2012, teda až v období
po ukončení inventarizácie tovaru po krádeži, t.j. jej pôsobenie u žalobcu nemohlo v žiadnom prípade

ovplyvniť vzniknutý schodok na zverených hodnotách. Pokiaľ ide o L. F.J., táto pôsobila ako brigádnička
u žalobcu v letných mesiacoch od 16.júla 2012 do 31.augusta 2012 a teda niekoľko mesiacov pred
krádežou tovaru. Vzhľadom na systém naskladnenia a inventarizácie tovaru v prevádzke žalobcu
považuje za vylúčené, aby táto osoba akokoľvek ovplyvnila vzniknutý schodok. Dodal, že skutočnosť,
že u žalobcu pôsobili osoby na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru, v žiadnom

prípade nemení nič na hmotnej zodpovednosti žalovaných, nakoľko na obe brigádničky sa nevzťahujú
ustanovenia Zákonníka práce upravujúce zodpovednosť za škodu, ako i za schodok vzniknutý na
zverených hodnotách a preto je skúmanie ich spoločnej hmotnej zodpovednosti irelevantné. Navyše,
v prípade zmien v kolektíve prevádzky so spoločnou hmotnou zodpovednosťou majú zamestnanci zo
zákona možnosť požiadať o vykonanie inventarizácie, čo však ani jedna zo žalovaných neurobila.

35. Právna zástupkyňa namietla tiež príjemky tovaru a postrádala výdajky - príjemky v počte 775 ks.
K tomu zaujal stanovisko žalobca (č.l. 227) v tom smere, že je vylúčené, aby došlo k strate alebo
evidovaniu iného počtu tovaru v prevádzke. Každý jeden kus tovaru, po tom ako je riadne označený zo
strany Puncového úradu Slovenskej republiky, je označený u žalobcu aj individuálnym čiarovým kódom.

Následne sú tieto kódy elektronicky skenované do centrálneho systému žalobcu, pričom je možné v
každom momente tento tovar v systéme lokalizovať, napr. či sa nachádza v reálnom sklade alebo
už priamo na prevádzke. Po dodaní tovaru do prevádzky je každý čiarový kód opätovne skenovaný
a teda prevádzkovateľ môže mať prehľad o každom kuse tovaru nachádzajúcom sa v konkrétnej
prevádzke. Pri predaji je čiarový kód tovaru nasnímaný čítačkou kódov, ktorý tovar zo zoznamu tovaru

na prevádzke odčíta a vystaví pokladničný blok. Prevádzkovateľ má teda elektronický prehľad o každom
predanom kuse tovaru v každý jednotlivý deň. Množstvo a druh tovaru nachádzajúci sa v prevádzke v
Dunajskej Strede ku dňu, v ktorom došlo ku krádeži bolo teda presne známe do posledného kusa. Po
vykonaní inventarizácie za prítomnosti žalovaných, formou individuálneho načítania všetkých čiarovýchkódov tovaru, bolo následne možné presne určiť počet ukradnutých kusov tovaru porovnaním zoznamu
pred a zoznamu po krádeži. Neobstojí teda námietka žalovaných spochybňujúca množstvo tovaru
na prevádzke. Žalované boli prítomné pri inventarizácii, túto nikdy nespochybnili a navyše záznam

o inventarizácii obe na znak súhlasu podpísali. Navyše, žalované samé mohli denne kontrolovať a
sledovať zoznam zásob, vzhľadom na použitie elektronického systému. Právna zástupkyňa na to
namietla platnosť dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti žalovaných, nakoľko s brigádničkami
nebola uzavretá takáto dohoda. právny zástupca žalobcu má za to, že dohodárky nemali hmotnú
zodpovednosť podpísanú, ani pre dohodárov nie je možne takéto učiniť. Priamo v Dohode o hmotnej

zodpovednosti je zakotvené, že žalované mohli požiadať o inventarizáciu, avšak nepožiadali. Tiež
pripomenul, že po vykonaní inventarizácie mali žalované 10 dní za účelom riešenia veci, avšak nikto
neprejavil záujem (č.l. 240).

36. Právna zástupkyňa žalovaných tiež žiadala zabezpečiť svedkyne, ktoré účtovne zabezpečovali chod
spoločnosti, pričom žalobca zabezpečil jej účasť. Z výsluchu svedkyne Z. W., J.. XX.S. XXXX je zrejmé,

že je zamestnankyňou spoločnosti Starlit s.r.o., pozná tu prítomného žalobcu, ktorý je konateľom tejto
spoločnosti a tiež pozná prítomné žalované, ktoré boli zamestnankyňami spoločnosti. Ona sama pracuje
ako obchodný manažér a vedúca skladu spoločnosti Starlit v Bratislave. Žalované oznámili krádež,
telefonovali s pani Káčerovou, t.č. už je na dôchodku. Žalobca sa v tom čase nachádzal na dovolenke,
na mieste bola prítomná polícia. V ten deň nezasahovali, následne previedli inventarizáciu na 2. alebo

3.deň, pričom zistili inventarizačný stav a po odrátaní zostatku tovaru na predajni a zistili inventarizačný
rozdiel - manko. Spoločnosť vedie účtovníctvo v programe E., a to ako veľkoobchod, pričom extra vedú
analytické vedenie skladu prevádzok, alebo skladov u obchodných zástupcov. Totiž cez výdajky sa
vydával tovar na prevádzky alebo obchodným zástupcom. Evidenciou každého jedného tovaru nemohlo
byť spochybnené, ktorý tovar sa nachádzal v ktorej predajni, prípadne obchodného zástupcu. Okrem

tohto každá predajňa mala vlastný počítač, aj tu bolo možné zistiť priamo, ktorý tovar sa u nich nachádza.
Registračná pokladnica bola tiež napojená na tento program, a pri každej dennej závierke sa odpočítal
predaný tovar z prevádzky. Inventúra v ten deň bola vykonaná priamo v spolupráci s prítomnými
žalovanými, pričom tieto predkladali z predajne zostatkový tovar k načítaniu, každú jednu položku na
odčítanie čiarového kódu, ona sama nezasahovala do skladov, prípadne políc. Čiarový kód eviduje typ

tovaru (náušnice, náhrdelník, prsteň a pod.), číslo dodávateľa, fazónové číslo. Tovar pochádza väčšinou
zo zahraničia, kde pri dovoze sa preclieva, následne predloží puncovému úradu, pričom pri každom
jednom tovare musí byť presne uvedená gramáž, následne je štátom opatrená puncom, spoločnosti je
pridelená značka STA, podľa dodávateľského čísla sa tento tovar rozváža na predajne. Z prideleného
čiarového kódu je možné zistiť, od koho pochádza tento tovar, kedy bol prijatý, kedy bol predaný a pod..

Od roku 2008 sa účtuje v tomto programe, kde sa robia interné mesačné závierky, ako aj ročné účtovné
uzávierky, pričom nedá sa spätne zasiahnuť do evidencie. Po opatrení tovaru čiarovým kódom, už sa
pracuje len s čiarovými kódmi. Žalované si mohli načítať tovar, vo vlastnom počítači na prevádzke, mohli
si robiť priebežné inventúry každý deň, napr. pre určitý druh tovaru, napr. prstene, alebo retiazky a pod.,
ktoré majú u seba, a tento porovnať s aktuálnym stavom. Žalované proti vykonanej inventúre po krádeži

nemali výhrady, po načítaní všetkého tovaru im vyšiel inventarizačný rozdiel - manko. V prevádzke bol
veľký a nový trezor, totiž keď sa začala zásobovať predajňa, bolo potrebné, aby sa mohol uchovať všetok
vystavený tovar. Keď prišla na inventarizáciu, v tom čase bol trezor uzamknutý. Bola informovaná, že
tovar vo výkladných skriniach bol odcudzený, ale krabica s tovarom v trezore nie. Trezor v čase krádeže
nebol uzamknutý, ale nič z neho neukradli. Program fungoval tak, že centrála mala hlavný program

a každý jeden sklad mal vlastnú evidenciu, pričom bolo možné zistiť, že ktorý tovar má ktorý díler -
obchodný zástupca alebo predajňa. Tovar bol naskenovaný v centrále, následne bol prevedený a prijatý
zamestnankyňami, ktoré odsúhlasili stav tovaru príjemkami. Centrála mala evidenciu čiarových kódov v
nákupných cenách, v prevádzkach bol scan, ktorý však už nahadzoval cenu predajnú. Tento čiarový kód
boltotožnýprecentráluanákupnéceny,akoajprepredajneprepredajnéceny.Včaseinventúrynedošlo

ku skenovaniu samotného tovaru v prevádzke v predajných cenách, pretože mali režim inventúry, a
vtedy sa nahadzujú ceny nákupné z centrály. Pripomenula, že vždy bolo možné minimálne počtom kusov
zistiť aktuálny stav na predajni a tento porovnať so skutočným stavom v predajni. Pri tých príjemkách
(čl. 90 a nasl. trestného spisu) nebola pani W. prítomná pri odovzdávaní tovaru, totiž vždy jedna v
centrále nahadzovala do počítača tovar, druhá kontrolovala, následne ten tovar bol zaslaný prevádzke

poštou alebo dílerom. V čase od 1.apríla 2011 do 29.februára 2012 bol priebežne zabezpečený chod
prevzatia a odovzdania tovaru a vždy rovnako, keď potrebovali tovar, tak ho po objednaní aj dodali. Raz
ročne bola vykonaná centrálna inventúra pre celú spoločnosť, ako aj pre prevádzky. Zodpovednosť pri
odovzdávaní tovaru bola zabezpečená, u nich na pracovisku boli 3 zamestnankyne, ktoré zodpovedaliza vydaný tovar, a žalované boli zodpovedné za prevzatie. Spoločnosť má fiškálny rok od 1.apríla do
31.marca a vždy raz ročne sa snažia vykonať inventúru na každej jednej prevádzke, a to pomocou
programu v danej prevádzke. V prípade obchodných zástupcov, tí nosili tovar do centrály na kontrolu pre

inventúru. Stalo sa, že bolo tzv. normomanko, totiž najmä pri obchodných zástupcov sa predpokladá,
že určité promile mohli mať takéto manko. Obdobne aj pre predajne bolo normomanko. Ona sama bola
fyzicky prítomná pri každej inventúre. Inventúra bola vykonaná pred krádežou v marci a na druhý deň
po krádeži. Pri vrátení tovaru prevádzky ručne spísali objem tovaru na súpisku, tento poslali centrále,
toto následne ručne zadávali do programu, vystavili návratku, a túto poslali prevádzke. Poukázala na

systémom vytlačené čiarové kódy, ku ktorým sú pridelené jedinečné tovarové kódy.

37. Právna zástupkyňa ďalej tiež informovala, že v Č. V. zadržali dvoch podozrivých zo Slovenska,
ktorí boli obvinení z trestného činu vykonaným obdobným spôsobom. Páchatelia naskenovali kľúč a po
vyrobení tohto kľúča odomkli danú predajňu, preto žiadala o zabezpečenie informácie od OČvTK v H.,
M. M. I. H., X. M. N.Q., kde obdobným spôsobom počas obedňajšej prestávky sa páchatelia vlámali do

zlatníctva. Právny zástupca žalobcu že toto je absolútne irelevantné, totiž tento súd nemá kompetenciu
viesť vyšetrovanie v trestnom konaní. Poukázal na ust. § 182 Zákonníka práce, pričom v predmetnej veci
žalované mali podpísanú Dohodu o hmotnej zodpovednosti a došlo ku schodku na majetku. Doposiaľ
nepreukázali prečo nie sú zodpovedné za tento schodok, pričom dôkazné tvrdenie je na ich strane.

38. Ďalej právna zástupkyňa žalovaných žiadala predložiť od žalobcu zmluvu s bezpečnostnou
službou, pričom vykonanie takého dôkazu namietol žalobca. Súd takýto dôkaz nepripustil, vzhľadom
na skutočnosť, že by neozrejmil lepšie zistený skutkový stav, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania a
tiež procesnej inštruktáže jasne vyjadrenej v rozhodnutí odvolacieho súdu, na ktorý súd prvej inštancie
niekoľko krát v priebehu konania upozorňoval.

39. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči zdôraznil, že podľa nich dostatočne preukázali
zodpovednosť zamestnankýň. Nie je vecou zamestnávateľa, aby zamestnankyne presviedčal na
zabezpečenie ochrany majetku. Zamestnankyne sami rozhodovali o tom, ako budú nakladať s
bezpečnostnými prvkami. Zamestnankyne prevzali hmotnú zodpovednosť, pričom sumu schodku

nenamietali. Je evidentné, že žalované boli v pracovnom pomere so žalobcom a mali aj hmotnú
zodpovednosť, nad im zverenými i finančnými hodnotami. Mali možnosť zabezpečenia - výbavu tak,
aby mohli chrániť predajňu s dostatočnou výbavou. Bolo na nich, aby tieto prostriedky využívali a
predchádzali tak škode. Tieto podmienky boli dané a odmieta tvrdenie, že neboli o tom poučené,
aby ich aj náležite vyžívali. Domnieva sa, že žalované nepreukázali a neuniesli dôkazné bremeno,

keď sa páchatelia vlámali pravým kľúčom do predajne bez ich zavinenia. Má za to, že nepreukázali
zbavenie sa zodpovednosti, preto je žaloba dôvodná. Čo do výšky škody, tieto boli zistené inventúrou
a neboli namietané, a teda sú správne, preto žiadal vyhovieť žalobe. Prebehlo pomerne rozsiahle
dokazovanie, ktorým bola jednoznačne preukázaná zodpovednosť žalovaných za vzniknutý schodok. V
uzneseníKrajskéhosúduvTrnavez3.mája2016bolozaujatéjednoznačnestanovisko,žezvykonaného

dokazovania sa javí byť preukázaná zodpovednosť žalovaných. S poukazom aj na rozhodnutie NS SR
5Cdo 123/2009 podľa ktorého, ak aj tretia osoba odcudzí zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je
povinný vyúčtovať, nemá zavinenie tretej osoby samo o sebe za následok zánik hmotnej zodpovednosti
zamestnanca. Treba skúmať najmä či zamestnanec svojim konaním páchateľovi neumožnil prípade
neuľahčil porušením svojej pracovnej povinnosti najmä tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil

a o ne sa riadne nestaral a to aj v zmysle § 178 ods. 1 Zákonníka práce. Totiž bez takéhoto konania
ku vzniku schodku úmyselným konaním tretej osoby vôbec nemohlo dôjsť. Krajský súd konštatoval, že
žalované zjavne nevyužili všetky prostriedky, ktoré im žalobca ako zamestnávateľ dal k dispozícii na
zabezpečenie prevádzky čo indikuje nedbanlivostné konanie. Nevyužili tri bezpečnostné prvky , ktoré
mali k dispozícii. 1/ Mohli spustiť alarm, ktorý sa spúšťa jednoducho, 2/ uložiť cennosti do trezoru, práve

naopak, trezor počas obeda ostal otvorený a je len šťastím, že v ňom uložené predmetný neboli tiež
odcudzené a po 3/ žalované mohli ísť na obed každá samostatne a tým by neostala predajňa bez dozoru.
Krajský súd taktiež jednoznačne uviedol, že dohoda o hmotnej zodpovednosti je platná. Poukázal aj na
judikát R 76/2016 uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.marca 2016 podľa ktorého kasačná záväznosť
- postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru, vysloveného

v zrušujúcom uznesení súdu vyššej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným
postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty. Preto navrhol, aby súd rozhodol v zmysle žaloby a priznal
mu náhradu trov konania.40. Právna zástupkyňa navrhla žalobu zamietnuť - 1/ za neopodstatnenosť a neodôvodnosť žaloby
s tým, že doposiaľ neuniesli dôkazné bremeno prislúchajúce tejto žalobe i keď v týchto sporoch
pokiaľ sa uplatňuje náhrada škody odvolávajúc sa na dohodu o hmotnej zodpovednosti vychádza sa

z prezumpcie zavinenia pracovníkov či už z úmyselnej alebo nedbanlivostnej a preto túto skutočnosť
zamestnávateľ nie je povinný dokazovať. Je jej dostatočne známy obsah rozhodnutia odvolacieho súdu,
avšak od tej doby, keď sa vec vrátila súdu prvej inštancie bolo doplnené dokazovanie, ktoré svedčia
v prospech žalovaných k ich vyvineniu. Poukázala na listinné dôkazy, pracovné zmluvy s p. L. F. M.
M. F. , ktoré vykonávali brigádnické činnosti, s tým, že žalobca mal aj s nimi podpisovať dohodu o

hmotnej zodpovednosti. Tým, že pracovníčka L. F. uzatvorila pracovnoprávnu zmluvu so žalobcom
12.júla 2012 na dohodnutý rozsah pracovného času 6 hodín + sobota, zamestnávateľ pochybil pokiaľ
pri vstupe tejto zamestnankyne do pracovného alebo obdobného pracovného pomeru neuskutočnil
inventarizáciu ku dňu 12.júla 2012 ani ku dňu kedy jej pracovný pomer skončil . Zamestnávateľ tým mal
zapríčiniť zánik dohody o hmotnej zodpovednosti a preto jeho nároky z dohody o hmotnej zodpovednosti
voči žalovaným sú irelevantné. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o vykonaní inventarizácie ku dňu

12.júla 2012 ani k 31.augustu 2012, tým sám zapríčinil, že žalované nemohli samy disponovať so
zverenými hodnotami a vecami ktoré boli predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. Základným
predpokladom na zodpovednosť zamestnanca voči zamestnávateľovi je, že zamestnanec po celú dobu
hmotnej zodpovednosti mohol mať a mal zverené predmety v osobnej dispozícii, ktoré sú predmetom
dohody o hmotnej zodpovednosti. Žalobca svoju žalobu oprel o schodok ktorý vznikol dôsledkom

krádežekuktorejdošlo27.novembra2012.Tieždohodaohmotnejzodpovednostibolauzatvorenámimo
pracovnej zmluvy, na ktorú dohodu a jej neplatnosť sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych
úkonoch samozrejme s prihliadnutím na špecifiká podľa zákonníka práce. Zákonník práce predpokladá
vznik spoločnej hmotnej zodpovednosti uzatvorením takejto dohody osobitne s každým pracovníkom s
doložkou, že sa jedná o spoločnú hmotnú zodpovednosť. Uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti,

ktorúžalobcauzatvorilsožalovanýmitakétoznakynevykazuje.Jetohonázoru,žetátodohodaohmotnej
zodpovednosti je absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázala tiež na zanedbanie povinnosti zo
strany zamestnávateľa teda žalobcu podľa § 177 ZP, preto že je v konaní preukázané, že porušil svoje
povinnosti zamestnávateľa, nezabezpečil vhodné pracovné prostredie pre žalované na riadny výkon
práce, hlavne aby zodpovedne a svedomite mohli chrániť majetok zamestnávateľa, nezabezpečil riadne

ani dvere ku ktorým z nedbanlivosti alebo zo svojej nezodpovednosti za výmenu zámku a ponechal na
pospas osudu kľúče, ktoré boli nájdené pri prehliadke miesta činu keď došlo ku krádeži, nedával vhodné
pokyny zamestnankyniam, ako majú postupovať pri zabezpečení jeho majetku. Je známe a vyplýva
zo súdneho spisu, že pokyny zamestnávateľ zamestnankyniam dal také, že pri otvorení predajne po
odalarmovaní sa má vyložiť tovar a večer pri záverečných hodinách sa má tovar odložiť a zabezpečiť

predajňu alarmom. Dôkazom je aj listina - bezpečnostná príprava zamestnávateľa z 3.decembra 2012,
teda po škodovej udalosti, ktorým zamestnávateľ sa snažil o napravenie pochybenia v tomto smere
a priamym príkazom usmernil predavačky ako majú postupovať. Pracovný pomer žalovaných vznikol
na základe pracovnej zmluvy uzavretej so žalobcom 16.marca 2011 s nástupom na výkon práce k
1.aprílu 2011 a k uzatvoreniu dohody o hmotnej zodpovednosti došlo až 29.februára 2012, teda predajňa

zlatníctva ako taká nebola zabezpečená zo strany zamestnávateľa formou hmotnej zodpovednosti
pracovníčok. Žalobca výšku schodku pre toto konanie preukazoval tvrdením o výške schodku vo výške
žalovanej istiny, avšak z predložených súpisiek teda z príjmov preto že iné doklady do spisu nezaložil je
zrejmé, že schodok vo vyčíslenej výške, čo predstavuje žalovanú istinu, v tomto konaní nekorešponduje
so založenými listinnými dôkazmi o stave zásob na základe príjemiek, ktoré príjemky tiež nepovažuje

za relevantný dôkaz svedčí v neprospech žalovaných, pretože na základe týchto príjemok je iba
preukázané, že tovar ktorý sa nachádza na jednotlivých príjemkách, podpísali pracovníčky v G. a
relevantný dôkaz o tom, aký tovar kedy a akým spôsobom žalobca do predajne odovzdal doposiaľ
neexistuje a ak existuje žalobca v tomto konaní nepreukázal túto skutočnosť, ani v tomto smere
neuniesoldôkaznébremenoapretojehožalobupovažujezanedôvodnúavskutočnostivžalobetvrdené

za nepreukázané. Má za to, že nie je preukázaná ani výška škody, teda výška žalovanej istiny a navyše
žalobca sa mohol obrátiť so svojim nárokmi na súd v rámci všeobecnej zodpovednosti zamestnanca
ale ani v tomto smere žiadne indície, žiadne dôkazy nesvedčia. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti
a ešte s poukazom na § 177, že žalobca svoje povinnosti zanedbal, keď ani jedno upozornenie voči
žalovaným za porušenie pracovnej disciplíny, hlavne po škodovej udalosti. Nedal výpoveď, hoci mohol

a naďalej pokračoval bez postihu v pracovnom pomere so žalovanými a až následne, keď sa dozvedel,
že poisťovňa nie je ochotná uhradiť škodu ktorú žalobca vyčíslil z titulu poistnej udalosti z 27.novembra
2012 žiadal písomne žalované o úhradu škody ktorá, s tým, že keď to žalované odmietli, lebo sa necítilibyť vinné ani formou nedbanlivosti voči zamestnávateľovi došlo k zániku pracovného pomeru dohodou
medzi zamestnávateľom teda žalobcom a žalovanými.

41. Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať
také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

42. Požiadavka na kvalitu pracovných podmienok v zákonníku práce presahuje rámec pracovného

pomeru, lebo spočíva aj v predchádzaní škody na majetku a zdraví tretích osôb. Porušenie týchto
povinností zo strany zamestnávateľa môže za určitých okolností založiť jeho všeobecnú zodpovednosť
alebo spoluzodpovednosť so zamestnancami.

43. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

44. V rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti je zamestnanec povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám zamestnávateľa. V prípade osobitnej prevenčnej povinnosti, ide o povinnosť, ktorá má
zabrániť už konkrétne hroziacej škode. Jej právna kvalita môže spočívať v oznámení, či upozornení
zamestnávateľa na hroziacu škodu alebo v nevyhnutnom zakročení v prípade hroziacej škody.

Oznamovaciu povinnosť zamestnanec splní tým, že zamestnávateľa upozorní na hroziacu škodu a na
to, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky. Splnenie tejto povinnosti závisí od kvalifikácie a
skúsenosti zamestnanca, či je schopný rozpoznať hroziacu škodu.

45. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej

zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

46. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

47. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak

preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

48. Podľa ustanovenia § 184 ods. 3 Zákonník práce ak zamestnanec so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné
pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný

schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

49. Podľa ustanovenia § 184 ods. 4 Zákonník práce ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko,
kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie
inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok

zistený najbližšou inventarizáciou.

50. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

51. Podľa § 187 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinností aj
zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Ak zodpovedá
zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa
miery svojho zavinenia.

52. V prípade spoluzodpovednosti, keď za škodu zodpovedá niekoľko zamestnancov, sa uplatňuje
princíp delenej a nie solidárnej zodpovednosti, ktorá v pracovnom práve neprichádza do úvahy. To
znamená, že každý zamestnanec zodpovedá len za svoj podiel zodpovednosti podľa miery svojhozavinenia, a tomu aj zodpovedá povinnosť uhradiť pomernú časť škody. To platí aj v prípade
spoluzodpovednosti zamestnávateľa.

53. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

54. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa
jednotlivýmzamestnancomurčípodielnáhradypodľapomeruichpriemernýchzárobkov,pričomzárobok

ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

55. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie
u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich
priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá
škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

56. Podľa ustanovenia § 189 ods. 4 Zákonníka práce ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil
niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery
svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi
určenými podľa odsekov 2 a 3.

57. V prípade osobitnej zodpovednosti sa sprísnenie právnej úpravy prejavuje aj v požiadavke,
aby zamestnanec hradil celú skutočnú škodu bez možnosti limitovania jej náhrady štvornásobkom
priemerného mesačného zárobku. To znamená, že sa hradí plná výška zisteného schodku alebo celá
hodnota stratenej veci. Pri stanovení rozsahu zodpovednosti jednotlivých zamestnancov v prípade

spoločnej hmotnej zodpovednosti sa uplatňuje delená zodpovednosť. Jej určitou modifikáciou je
osobitné určenie podielu náhrady jednotlivých zamestnancov, vedúceho a jeho zástupcu. Podiel ich
náhrady sa určuje podľa pomeru ich priemerných zárobkov. Iba ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť
boli zavinené niektorým zo spoločne zodpovedných, potom je zamestnanec povinný uhradiť schodok
podľa miery svojho zavinenia. V záujme ochrany radových zamestnancov, okrem vedúceho a jeho

zástupcu, sa v uvedenom prípade výška náhrady škody limituje sumou rovnajúcou sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody.

58.Atedazustanovení§182Zákonníkaprácevyplýva,žecharakteristikoutejtozodpovednostizaškodu
je, že je to subjektívna zodpovednosť založená na princípe prezumpcie viny zamestnanca a zásadne

sa uhrádza celá skutočná škoda (schodok). Zavinenie zo strany zamestnanca sa tu predpokladá,
zamestnávateľ ho nedokazuje, zamestnanec sa však môže z tejto zodpovednosti vyviniť (exkulpovať)
celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

59. Túto zodpovednosť preberá zamestnanec na seba uzavretím písomnej dohody o hmotnej

zodpovednosti. V dohodách sa môže zamestnávateľ súčasne so zamestnancami dohodnúť, že ak budú
pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti,
zodpovedajú s nimi za schodok spoločne. Ide tzv. spoločnú hmotnú zodpovednosť.

60. Hodnoty uvedené v dohode o hmotnej zodpovednosti musia byť zamestnancovi riadne odovzdané

a ním prevzaté. Zamestnanec musí mať možnosť s týmito hodnotami osobne disponovať po celú dobu,
po ktorú sú mu zverené. Zamestnanec má potom možnosť zbaviť sa zodpovednosti len vtedy, ak
on preukáže (na ňom spočíva dôkazné bremeno), že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jeho
zavinenia. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti napríklad vtedy, keď preukáže, že
zverená hodnota mu bola odcudzená - v takom prípade páchateľ spôsobil, že hmotne zodpovedný

zamestnanec nemá možnosť so zverenou hodnotou riadne hospodáriť a starať sa o ňu, za predpokladu
že riadne hospodáril so zverenými hodnotami, resp. vynaložil úsilie a opatrenia na ochranu takýchto
predmetov.

61. V danom prípade je nespornou skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanými existoval pracovno-

právny vzťah. Dohodu o spoločnej zodpovednosti uzatvárali po uzavretí pracovnej zmluvy žalované ako
zamestnankyne so žalobcom dňa 29.februára 2012.62. V predmetnom prípade je zrejmé že žalobcovi vznikla škoda ako dôsledok protiprávneho zásahu
do majetkových práv zamestnávateľa tretími osobami, keď títo počas obednej prestávky zamestnankýň,
dňa 27.novembra 2012 o 12.15 hod. vlámali do predajne žalobcu a odcudzili tovar v celkovej hodnote

44.287,04 eur a finančnú hotovosť v sume 424,99 eur. Žalobca si vyčíslil celkovú škodu vo výške
53.569,44 eur. Túto výšku škody namietli žalované, že je nepreskúmateľné. Avšak z vykonaného
dokazovania je jednoznačné, že sa vychádzalo z inventúrneho súpisu, za prítomnosti žalovaných,
pričom výsledok inventúry podpísali a ani nenamietali.

63. Z predložených dôkazov a výpovedí strán sporu, ako aj svedchov súd zistil, že v predajni žalobcu
v čase krádeže nebol zapnutý alarm, dvere zamestnankyne zamkli na tri zámky, tovar ponechali
vo výkladných skriniach, trezor nepoužili, a obe naraz opustili pracovisko v čase obednej prestávky.
Predajňa nebola zabezpečená kamerovým systémom. Konateľ žalobcu na pojednávaní konanom dňa
11. júla 2014 netvrdil, že zapnutie alarmu požadoval od žalovaných, uviedol iba to, že „určite ich ústne
poučoval, aby riadne zabezpečovali predajňu“ a nemal dôvod nedôverovať zamestnankyniam, nakoľko

mali skúsenosti s vedením zlatníctva. Naproti tomu žalované uviedli, že so žalobcom sa dohodli, že
všetko bude fungovať tak, ako v predošlej spoločnosti, u ktorej nemali povinnosť zapnúť alarm počas
obednej prestávky. Mali za to, že nepochybili. Túto skutočnosť vyvodzovali aj z toho, že bezprostredne
po krádeži im žalobca nedal výpoveď.

64. Vzhľadom na uvedené v predmetnej veci bolo potrebné ustáliť, či boli splnené predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovaných podľa ustanovenia § 182 ods. 1, 3 Zákonníka práce. Ako bolo vyššie
uvedené, konštrukcia tejto osobitnej zodpovednosti je založená na tom, že zamestnanec, s ktorým sa
uzavrela dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty mu zverené na základe tejto dohody,
hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie,

spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Základnou právnou
charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, chýbajú.
Inventarizačný rozdiel medzi vyšším stavom majetku a záväzkov v účtovníctve zamestnávateľa a
zistenou skutočnosťou je schodkom aj vtedy, ak existencia škody vzniknutej odcudzením zverených
hodnôt bola zrejmá už pred vykonaním inventarizácie. Ak tretia osoba odcudzí zamestnancovi zverené

hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, nemá zavinenie tretej osoby samo osebe za následok zánik hmotnej
zodpovednosti zamestnanca, ibaže by zamestnanec preukázal, že schodok vznikol celkom alebo sčasti
bez jeho zavinenia. V prípade stretu zodpovednosti neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do
majetkových práv zamestnávateľa a zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách
treba skúmať najmä to, či zamestnanec konanie páchateľa neumožnil (neuľahčil) porušením svojej

pracovnej povinnosti napr. tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil, či sa o ne riadne nestaral.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.09.2010, sp.z.n.: 5Cdo 123/2009). Ak je nedbanlivostné
porušenie povinnosti hmotne zodpovedným zamestnancom takého rozsahu, že bez neho by k vzniku
schodku úmyselným konaním tretej osoby vôbec nemohlo dôjsť, potom neprichádza do úvahy ani
čiastočné zbavenie sa zodpovednosti podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce.

65. Osobitosťou tohto druhu zodpovednosti zamestnanca vyplývajúcej z ustanovenia § 189 ZP, okrem
iných špecifických charakteristík na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je, že pri tejto
zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Za
predpokladu, že je naplnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť

pre uplatnením všeobecnej zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri
zodpovednostizahodnotyzverenénavyúčtovaniezavineniezamestnancaniejezamestnávateľpovinný
dokazovať. Predpokladom tejto zodpovednosti je škoda vo forme schodku na zverených hodnotách,
platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá, existencia
pracovného pomeru a ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto

plnením. Zavinenie zamestnávateľ nepreukazuje. Zamestnanec preukazuje vlastnú nevinu (exkulpácia).
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jeho
zavinenia. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je hmotnoprávnou podmienkou založenia tohto druhu
zodpovednosti. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len predmety určené na obeh a
obrat. Pojem zverenie neznamená len odovzdanie týchto hodnôt zamestnancovi, ale súčasne možnosť

výlučnej dispozície zamestnanca týmito hodnotami. Skutočnosť, že hodnoty zverené zamestnancovi
nie sú vymedzené priamo v dohode o hmotnej zodpovednosti, nie sú na ujmu platnosti takejto
dohody. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je platná aj v prípade, ak nebola uskutočnená inventúra
aj keď túto podmienku môžu účastníci zakotviť v dohode o hmotnej zodpovednosti ako podmienkujej platnosti. Schodkom je rozdiel medzi skutočnými stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako účtovaný
stav. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že tovar musí chýbať. Zo žiadneho zákonného

ustanovenia nevyplýva, že by hmotne zodpovedný zamestnanec musel byť prítomný pri uskutočnení
inventarizácie. Ak však inventúrne súpisy neboli podpísané osobou zodpovednou za inventarizáciu,
preukázanie inventarizácie môže byť sporné.

66. Je nesporné, že žalobca a žalované uzatvorili pracovnú zmluvu a zároveň je nesporné, že

súčasne platne uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty a zodpovednosti za
stratu zverených predmetov. Z predložených listinných dôkazov a to predovšetkým vyššie uvedených
inventarizačných zápisov a výkazov výsledkov inventarizácie mal súd zároveň preukázaný vznik
schodku na zverených hodnotách a to na základe inventarizácie aj jeho vyčíslenie čo do samotného
odcudzenéhotovaru,akoajfinančnejhotovosti.Uvedenévyplývaajzvykonávanýchdennýchuzávierok,
ktoré prezentovala svedkyňa p. Urbánková. Žalované v súvislosti s výkonom práce spôsobili žalobcovi

škodu, za ktorú sú zodpovedné z titulu uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti, pričom mali k
dispozícii niekoľko možností na ochranu zverených predmetov, a to uchovať tovar v trezore, zapnúť
alarm, zotrvanie aspoň jednej zo zamestnankýň aj v čase obedu. Tieto opatrenia by s vysokou
pravdepodobnosťou odradili páchateľa vlámať sa do prevádzky. Žalované v konaní nepreukázali súdu
žiadnym relevantným spôsobom, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez ich zavinenia a zároveň

ani nerozporovali podiel na schodku vyčíslený žalobcom. Súd zo žiadneho listinného dôkazu nezistil,
že by požiadali žalované o vykonanie inventarizácie po ukončení zastupovania brigádničkami. V konaní
bolo tiež preukázané, že žalované neupozornili počas trvania pracovného pomeru svojho nadriadeného
na skutočnosť, že by na pracovisku neboli vytvorené podmienky na riadnu starostlivosť o zverené
hodnoty. Preto súd jednoznačne dospel k záveru, že žalované sú zodpovedné za škodu spôsobenom

na zverených predmetoch a prostriedkoch, keď nedbanlivostným konaním obe naraz opustili predajňu,
ktorú nezalarmovali, ani zverené predmety neuzamkli v trezore.

67. Z právnej teórie je známe, že úmyselné zavinenie predpokladá existenciu zložky vôľovej
i vedomostnej. Nedbanlivostné zavinenie vylučuje vôľu a jeho definícia sa opiera o vedomosť,

nevedomosť i možnosť vedomosti. Vedomá nedbanlivosť spočíva v tom, že konajúci vedel, že môže
vyvolať svojím konaním alebo aj nekonaním škodu na zverených predmetoch, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Pri nedbanlivosti nevedomej,
zodpovedný zamestnanec nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,
hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

68. Súd ustálil, že žalované ako zodpovedné zamestnankyne hoc nevedeli, že svojím konaním (obe
opustili prevádzku), ako aj nekonaním (nezapli alarm, neuzamkli tovar v trezore) môžu privodiť také
porušenie alebo ohrozenie, spočívajúce v krádeži, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné
pomery vedieť mali a mohli, ergo je preukázaná minimálne ich nevedomá nedbanlivosť pri ochrane

zverených hodnôt.

69. Súd mal za preukázané, že škodu tvoriacu predmet tohto konania zapríčinili žalované svojím
nedbanlivostným konaním a za túto zodpovedajú podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce.

70. Súd návrh považoval za dôvodný a s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákonníka práce,
žalobe vyhovel a žalované zaviazal na úhradu dlhu tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.

71. Žalobca žiadal aj príslušenstvo k žalovanej sume a to počnúc od 1.decembra 2012. Avšak súd
zistil zo záznamu z 24.júna 2013 (č.l. 119 a 120), že žalované boli vyzvané k pristúpeniu dohody

o vyrovnaní vzniknutej škody, pričom žalované požiadali desaťdňový odklad na vyjadrenie, napokon
sa však nevyjadrili. Z uvedeného vyplýva, že až týmto dňom žalobca požiadal žalované o plnenie.
Uvedené vyplýva aj zo žaloby (č.l. 4), kde žalobca uvádza, že na výzvu na uhradenie vzniknutého
schodkuzodňa24.júla2013,ktorébolidoručenéžalovanýmdňom26.júla2013,anijednazožalovaných
nereagovala. Nikde z celého dokazovania nevyplynulo, prečo žiadal úrok z omeškania od 1.decembra

2012. Pravdepodobne mal zato, že po ukončení mimoriadnej inventúry, avšak dokonca aj inventarizačný
zápis je zo 4.decembra 2012. Teda nikde sa v deň 1.decembra 2012 nenachádzala žiadna listina na
uplatnenie tohto nároku, túto skutočnosť žalobca ani neosvedčil.72. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

73. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

74. Podľa § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

75. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

76. Podľa § 33 ods. 3 Zákonníka práce, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym

predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich
dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

77. Žalobca tým, že zaslal žalovaným návrh dohody splácania a uznania dlhu s vyčíslením dlžnej časti
schodku,defactovyzvalžalovanénaúhraduschodku.Žalovanýmbolazásielkadoručenápodľatvrdenia

žalobcu dňa 26.júna 2013, do 7 dní od jej doručenia (2.augusta 2013) boli žalované povinné dlžnú
sumu uhradiť. Keďže žalované schodok neuhradili riadne a včas, dostali sa do omeškania, čím vzniklo
žalobcovi právo na úroky z omeškania v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka
vo výške určenej podľa vykonávacieho predpisu, t. j. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. Žalované mali schodok uhradiť do

2.augusta 2013, od 3.augusta 2013 boli v omeškaní so zaplatením. Základná úroková sadzba ECB v
prvý deň omeškania (3.augusta 2013) bola vo výške 0,50%, úrok z omeškania žalobcovi patrí vo výške
8,50 % ročne. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške, preto mu aj priznané. Na základe
uvedeného súd zaviazal žalované na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej
sumyod3.augusta2013dozaplatenia.Žalobnýnároknaúrokyzomeškaniazaobdobiepredchádzajúce

dňu, kedy sa žalované dostali do omeškania, súd v tejto nepatrnej časti zamietol žalobu ako nedôvodnú.

78. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovaným týmto rozsudkom, sú žalované povinné splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

79. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní len v nepatrnej
časti neúspešný, preto má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).