Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212645
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414212645.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: N. S.,
J.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, J. G., v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie sumy 1.125,49,- € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I. z a m i e t a.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.125,49,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 424,- € od 04.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 151,49,- € od 04.12.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
550,- € od 19.04.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 188,57,- € ich
zaplatením právnemu zástupcovi žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 67,50,- € na účet tunajšieho
súdu v lehote pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa pôvodne domáhal žalobca zaplatenia sumy 575,49,- € s úrokom z omeškania
8,05 % ročne z tejto sumy od 31.10.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobný návrh
zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 10.02.2012 zmluvu o úvere č. 601600081, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- €, za zmluvne dohodnutú odplatu 872,- €. Úver
mal vrátiť v dvanástich mesačných splátkach počnúc dňom 20.03.2012. Žalovanému uhradil celkovo

sumu 1.575,49,- €. Nakoľko zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru, úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako podstatné
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Preto v rozsahu plnenia prevyšujúceho poskytnutú sumu 1.000,- €, t.j. v
sume 575,49,- € sa žalovaný na jeho úkor bez dôvodne obohatil a túto sumu mu ani po výzve doteraz
nevydal.

Následne na základe podania žalobcu zo dňa 25.04.2016 súd vzhľadom na splnenie podmienok podľa
§ 95 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku pripustil zmenu žalobného návrhu spočívajúcu v jehorozšírení o zaplatenie sumy 550,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 550,- € od
19.04.2016 do zaplatenia.

Vo vzťahu k tejto zmene žalobca argumentoval, že mu boli vykonané zrážky z dôchodku v prospech
žalovaného ešte aj v sume 550,- €, na ktorú tento nemal vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť
úveru nárok. Túto sumu mu nevydal ani po výzve zo dňa 15.04.2016, ktorou je žiadal zaplatiť do
18.04.2016.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, eventuálne konanie zastaviť.
Namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu poukazujúc na to, že na prejednanie veci je
miestne príslušný súd v obvode, ktorého má svoje sídlo, teda Okresný súd Bratislava I., ktorému
žiadal prejednávanú vec postúpiť. Účastníkmi uzavretú zmluvu nemožno považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, pretože sa jedná o zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovanú zmluvu, na ktorú sa zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

nevzťahuje. Účastníci konania si okrem toho v bode 15. všeobecných podmienok poskytnutia úveru
dohodli režim obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto nemusel byť
vzmluveobsiahnutýúdajoRPMN,keďženešloospotrebiteľskúzmluvu.Tiežpoukázalnato,ženakoľko
si žalobca neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy, obrátil sa so svojim nárokom dňa 21.07.2014
na rozhodcovský súd, kde sa domáha okrem iného aj zaplatenia príslušného poplatku za poskytnutie

úveru a teda toto rozhodcovské konanie vedené na Stálom rozhodcovskom súde zakladá prekážku už
začatého konania, čo je dôvodom na zastavenie tohto konania.

Súd na pojednávaní dňa 12.05.2016 prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného,
ktorý predvolanie prevzal dňa 09.05.2016, no odročiť pojednávanie nežiadal. Síce nebola zachovaná

päťdňová lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, no
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa už k veci písomne vyjadril a z predchádzajúcich pojednávaní
sa ospravedlňoval žiadajúc konať v jeho neprítomnosti, súd nepovažoval za potrebné odročovať
pojednávanie len z tohto dôvodu. Uvedené ustanovenie hovorí o tom, že ide o lehotu poriadkového
charakteru a nemusí byť zachovaná v každom prípade, čo vyjadruje slovom „spravidla“. Rozhodujúce

je to, či účastník mal dostatok času na prípravu na pojednávanie a to žalovaný po obdržaní predvolania
nijako nenamietal.

Po vypočutí žalobcu a po oboznámení listinných dôkazov, ktoré predložil súd zistil nasledovné:

V konaní nebolo sporným, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 10.02.2012 zmluvu
o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver v sume 1.000,- € za poplatok 872,- €. Tento
úver sa zaviazal žalobca uhradiť v dvanástich mesačných splátkach po 156,- € so splatnosťou prvej
splátky 20.03.2012. V zmluve sa uvádza prehlásenie žalobcu ako dlžníka, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na iný účel, teda nie na výkon zamestnania, povolania, ani podnikania.

Z formálnej stránky ide o takzvanú formulárovú zmluvu, o vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou
zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku
za jeho poskytnutie a označenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov.

Nebolo v konaní tiež sporným a vyplýva to z predloženého prehľadu splátok a potvrdenia vyhotoveného
cez počítačový systém žalovaného, že žalobca celkovo v súvislosti s touto zmluvou uhradil žalovanému
sumu 2.125,49,- €. Konkrétne v dňoch 14.02.2012 až 21.12.2012 uhradil po častiach celkovo sumu 656,-
€. Následne dňa 15.01.2013 uhradil sumu 400,- €, potom dňa 21.01.2013 sumu 300,- €, dňa 25.01.2013
sumu 68,- € a napokon dňa 05.03.2013 sumu 151,49,- €. Žalovaný nijako potom nerozporoval, že zo

strany žalobcu bolo uhradených po tomto dátume a aj po podaní tejto žaloby ešte sumu 550,- €, čo
celkovo súhlasí s výstupom z počítačového programu žalovaného (č. l. 37 spisu).

Z hľadiska právneho posúdenia je nepochybné, že sa jednalo o zmluvu spotrebiteľského charakteru, v
rámci ktorej mal žalobca postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného

v čase uzavretia tejto zmluvy a žalovaný mal postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Ako vyplynulo aj z účastníckej výpovede žalobcu, peňažné prostriedky potreboval pre svoje
osobné potreby, čo je v konečnom dôsledku potvrdené aj označením políčka v zmluve o poskytnutí
úveru na iný účel než na podnikanie, zamestnanie, či povolanie, pričom z rozhodovacej činnosti je súduznáme, že žalovaný poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojho podnikania, čomu bolo tak aj v tomto
účastníkmi uzavretom právnom vzťahu.

I keď sa teda jednalo o úverovú zmluvu upravenú v § 497 Obchodného zákonníka (ktorá je tzv.
absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do
31.01.2013) neznamená to, že za splnenia ďalších podmienok nemožno
na úverovú zmluvu aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
aj len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca vstupoval do úverového vzťahu so žalovaným ako

„neobchodník“, ako fyzická osoba spotrebiteľ a žalovaný mal postavenie veriteľa podľa § 2 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch.

Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že sa jednalo nepomenovanú zmluvu a bol dohodnutý režim
Obchodného zákonníka, súd poukazuje na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu

uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého majú ustanovenia Občianskeho zákonníka, či iné ustanovenia
upravujúce spotrebiteľské vzťahy prednosť pred inou úpravou a odlišné zmluvné dojednania a dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Preto podľa názoru súdu
aj keby bolo preukázané (čomu tak v tomto konaní nebolo, lebo zo žiadneho ustanovenia predloženej
zmluvy voľba Obchodného zákonníka nevyplýva), že bol dojednaný režim Obchodného zákonníka v

rámci tejto zmluvy o úvere, bolo by takéto zmluvné ustanovenie neplatné ako odporujúce § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, teda neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom,
nakoľko účelom tohto ustanovenia je aby sa svojou povahou výsostne spotrebiteľské vzťahy medzi
spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na druhej strane nekorigovali v neprospech spotrebiteľa
úpravou cez iné kódexy a to aj cez Obchodný zákonník. Súd preto túto obranu žalovaného považoval

za nedôvodnú.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
bol jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o dobe trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ak tento údaj v zmluve

o spotrebiteľskom úvere absentuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy. Pod hrozbou rovnakej sankcie sa ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyžadovalo podľa § 9 ods. 2 písm. i) cit. zákona uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

Účastníkmi uzavretá zmluva žiadnu z týchto náležitostí neobsahuje, nie je v nej uvedená doba trvania
zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru ani úroková sadzbu spotrebiteľského úveru (zmluva obsahuje
len sumu 872,- € ako odplatu (poplatok) za poskytnutie úveru). Preto úver bol bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ žalobca podľa predložených prehľadov uhradil na podklade uzavretej zmluvy žalovanému viac

než poskytnutých 1.000,- €, čiastka 1.125,49,- € uhradená ním nad sumu 1.000,- € predstavuje
bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na úkor žalobcu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu. Žalovaný sa vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverového vzťahu na úkor žalobcubezdôvodne obohatil o sumu 1.125,49,- € a túto je povinný žalobcovi zaplatiť podľa § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať a podľa § 456 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí

vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Súd preto čo do žalovanej istiny žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania

obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c
uvedeného nariadenia, resp. § 3 nariadenia pokiaľ išlo o plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému po
01.02.2013. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľaprehľadunač.l.6spisuzaplatilžalobcasumuprevyšujúcu1.000,-€prvýkrátdňa15.01.2013,kedy
už celkovo na úver zaplatil 1.056,- €, t.j. uvedeného dňa zaplatil o 56,- € viac než mal žalovaný nárok a
následne dňa 21.01.2013 a dňa 25.01.2013 zaplatil sumy 300,- € a 68,- €, čo spolu predstavuje 424,- €.
Výškaúrokovzomeškaniasapretospravujeúpravouplatnoudo31.01.2013.Podľa§3ods.1nariadenia

v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Potom v období po 01.02.2013 uhradil žalovanému zvyšok v sume 701,49,-
€ (suma 151,49,- € uhradená dňa 05.03.2013 plus neskôr uhradená suma 550,- € ako to vyplýva z
počítačového výstupu klientskej zóny na č.l. 37 spisu). Výška úroku z omeškania je preto podľa § 10c a

§ 3 nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 424,- € od 04.12.2014 do zaplatenia

a nie ako žiadal žalobca už od 31.10.2014, nakoľko žalobca nepredložil predsporovú výzvu, že by žiadal
žalovaného o vrátenie pôvodne žalovanej sumy 575,49,- € skôr než podal túto žalobu. Opis žalobného
návrhu bol žalovanému doručený dňa 03.12.2014. So zaplatením pôvodne žalovanej sumy 575,49,- €
sa tak žalovaný dostal do omeškania s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41
ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku dňom nasledujúcim po dni kedy obdržal žalobný návrh, t. j. dňom 04.12.2014. V
uvedený deň predstavovala úroková sadzba ECB 0,05 % ročne, čo po zvýšení o osem percentuálnych
bodov potom predstavuje úrok z omeškania 8,05 % ročne. Vo zvyšku, čo do pôvodne žalovanej sumy
575,49,- €, t. j. ohľadne sumy 151,49,- €, ktorú žalobca uhradil žalovanému dňa 05.03.2013 platí už
výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako bola platná k prvému dňu omeškania,

preto súd priznal úrok z omeškania z tejto sumy 5,05 % ročne od 04.12.2014 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy 550,- €, o jej vrátenie žalobca žiadal žalovaného výzvou zo dňa
15.04.2016,ktorúzaslalprostredníctvomprávnehozástupcuelektronickynamailovúadresužalovaného
a v tejto výzve žiadal žalovaného o vrátenie sumy do 18.04.2016 (výzva č.l. 46 spisu). Žalovaný sa

preto s úhradou sumy 550,- € dostal do omeškania dňom nasledujúcim, teda dňom 19.04.2016 s tým,
že pokiaľ táto suma bola zaplatená po 01.02.2013 žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania o
päť percentuálnych bodov vyššie než bola úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania.
Dňa 19.04.2016 sadzba ECB predstavovala 0,00 % ročne, čo po zvýšení o päť percentuálnych bodov
predstavuje 5 % ročne.

Z uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietol.

Čo sa týka výhrady žalovaného ohľadne námietky litispendencie, to, že by bolo začaté rozhodcovské
konanie, preukázané nebolo. Súdu pritom nie je zrejmé, na základe čoho by vlastne mohol žalovaný

iniciovať rozhodcovské konanie, keďže z uzavretej zmluvy žiadna rozhodcovská doložka nevyplýva.
Pokiaľ táto bola obsiahnutá v zmluvnej dokumentácii súvisiacej so zmluvou, napríklad vo všeobecných
obchodných podmienkach a k ich podpisu zo strany žalobcu ako spotrebiteľa nedošlo, táto by mala
povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky a tým aj neplatnej (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vdôsledku toho potom nemohol žalovaný uplatniť svoj nárok voči žalobcovi z titulu určitých nedoplatkov z
úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, keďže takýto súd nemal právomoc vo veci konať. V konečnom
dôsledku, ak by aj takéto rozhodcovské konanie a jeho začatie bolo preukázané, ako aj sám žalovaný

uviedol, uplatňoval v ňom nároky súvisiace s nedoplatkami zo predmetnej úverovej zmluvy a v tomto
konaní zase žalobca uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo teda znamená, že by
nešlo o totožný skutkový základ, teda o totožnosť veci a nemohlo by to potom zakladať ani prekážku
litispendencie v zmysle § 83 Občianskeho súdneho poriadku, pretože pre totožnosť veci sa vyžaduje
nielen totožnosť účastníkov, ale aj totožnosť predmetu konania a ako už súd uviedol a toto by splnené

nebolo.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žalobca
bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania. Súd mu preto priznal plnú náhradu
trov konania voči žalovanému za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 04.09.2014 v čiastke 38,18,- € (pri základe určenom podľa § 9 ods.

1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“))
+ 8,04,- € režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky),
- spísanie žaloby 30.10.2014 v čiastke 38,18,- € + 8,04,- € režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 22.02.2015 odročenom bez prejednania veci v čiastke 9,55,- € (1/4
zo sumy 38,18,- €) + 8,39,- € režijný paušál,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 22.03.2016 v čiastke 38,18,- € + 8,58,- € režijný paušál,
čo je spolu na trovách právneho zastúpenia 157,14,- € plus 20 % DPH, celkovo teda 188,57,- €. Súd
nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie na pojednávaní dňa 12.05.2016,
nakoľko žalobca mal dostatok času na rozšírenie žalobného návrhu do pojednávania dňa 22.03.2016,
ktoré potom práve kvôli rozšíreniu žaloby žalobcom muselo byť odročené. Ak by žalobca rozšíril žalobu

včas, bolo možné vec rozhodnúť na pojednávaní dňa 22.03.2016. Takisto súd nepriznal uplatnené
náhrady za cestu právneho zástupcu na pojednávania a s tým súvisiacu náhradu za stratu času, pretože
prostriedky vynaložené na presun advokáta (či jeho koncipienta) z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť
(čo je spolu viac než 450 km) v situácii kedy v mieste prebiehajúceho súdneho konania a blízkom okolí
pôsobí množstvo advokátov, nie sú účelne vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva tak ako to

má na mysli ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca ako osoba bývajúca v obvode
tunajšieho súdu si zvolila na svoje právne zastúpenie advokáta v podstate z takmer opačného konca
republiky a preto si musí trovy s tým spojené znášať zo svojho. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný
povinný zaplatiť prisúdenú náhradu trov právnemu zástupcovi žalobcu.

Keďže žalobca bol ako spotrebiteľ v konaní od súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm.
za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súd jeho žalobnému návrhu ohľadne žalovanej istiny
v celom rozsahu vyhovel, je žalovaný vzhľadom na tento výsledok povinný s poukazom na ustanovenie
§ 2 ods. 2 cit. zákona zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 67,50,- € (6 % zo
sumy 1.125,49,- € po jej zaokrúhlení v súlade s § 7 ods. 11 citovaného zákona).

Napokon súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I, nakoľko
žalobca bol v konaní spotrebiteľom, išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy sa miestna príslušnosť
spravuje okrem ustanovení § 84 a § 85 ods. 2 O.s.p. o všeobecnej miestnej príslušnosti aj ustanovením
§ 87 písm. f) O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd,

v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca podaním
návrhu na tunajší súd ako súd v obvode jeho bydliska založil miestnu príslušnosť na konanie, preto
návrh žalovaného na postúpenie veci nebol dôvodný.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.