Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 16, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212433
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8712212433.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely v právnej veci žalobkyne: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G., L. XXXX/XX, zast. JUDr. Borisom Bednárom, advokátom, AK Poprad, Štefánikova 873/9, proti
žalovaným: 1/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., A. XXXX/XX, zast. JUDr. Marcelom Kohútom,
advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 95 a 2/ M. stavebnému bytovému družstvu G., C. XXXX, G.,
IČO: XXXXXXXX, zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s. r. o., Mnoheľova 830/15, Poprad,
IČO: 47251654, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 13C/93/2012-260 zo dňa 03.08.2016 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že určuje, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorú uzavreli
žalovaný v 1. rade ako nadobúdateľ a žalovaný v 2. rade ako prevádzajúci dňa 18.11.2010, týkajúca sa
prevodu vlastníctva k bytu č. XXX na W. poschodí bytového domu Vytrvalosť, nachádzajúceho sa v G.
na ulici L. č. XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. G. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/
XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, je neplatná.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške

týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade majú
nárok na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou dožadovala, aby súd
určil, že kúpna zmluva (aj keď podľa obsahu ide o zmluvu o prevode vlastníctva bytu), ktorú uzavreli
žalovaní dňa 18.11.2010 je neplatná. Súd prvej inštancie poukázal na predchádzajúce zrušovacie
uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 30.12.2004 a na právny názor v ňom vyjadrený. Súd prvej inštancie
uviedol, že žalovaný v 1. rade dal žalobkyni výpoveď z nájmu listom zo dňa 13.11.2009. Výpoveď bola
daná na poštovú prepravu dňom 21.12.2009. V kolónke „deň uloženia zásielky“ je opravovaný dátum. Z

originálu sa javí, že pôvodne tam bol uvedený dátum 23.12.2009, ktorý bol opravený na deň 22.12.2009.
Súd žiadal správu od Slovenskej pošty, ktorá však príslušné doklady už nemala k dispozícii. Z druhej
strany obálky je však zrejmé, že pokus o doručenie, kedy žalobkyňa nebola zastihnutá, sa uskutočňoval
dňa 22.12.2009, čo je podľa názoru súdu rozhodujúce pre posúdenie otázky fikcie doručenia. Žalobkyňa
tvrdila, že od 21. alebo 22.12. bola na chate až do 06.01. nasledujúceho roka. Uviedla, že na chatu
išla v deň, kedy bol syn poslednýkrát v škole. Súd zistil, že zimné prázdniny v tomto školskom roku sa
začali dňa 23.12.2009, a teda žalovaná na chatu išla dňa 22.12.2009. V čase doručovania výpovede sa

žalobkyňa ešte zdržiavala v mieste doručenia, pretože na dlhodobejší pobyt mimo miesta doručovania
išla až 22.12.2009 vo večerných hodinách, teda až potom, čo sa uskutočnilo doručovania zásielky, pri
ktorej nebola zastihnutá. Na pojednávaní 03.08.2016 žalobkyňa tvrdila, že sa v mieste doručovania
nezdržiavala už ani 22.12.2009, pretože z domu odišla asi o 7:30 hod., odišla na chatu, aby tam zakúrila(chata bola v obci D.). Domov sa vrátila vo večerných hodinách, so synom si pobalila veci a asi okolo
18:30 hod. odišli. Tieto tvrdenia žalobkyne súd považoval za účelové, pretože sú v rozpore s tvrdeniami,
ktoré doposiaľ žalobkyňa v konaní uvádzala. Žalobkyňa sa doposiaľ nezmienila o tom, že by v uvedený

deň mala na chatu do D. ísť dvakrát. Túto skutočnosť neuvádzala vo svojej výpovedi ani svedkyňa C.
E.. Žalobkyňa navrhla opakovane výsluch svedkyne C. E., tento nebolo možné uskutočniť vzhľadom
na dlhodobý pobyt svedkyne v zahraničí. Opakovaný výsluch svedkyne by však podľa názoru súdu
prvej inštancie nebol potrebný pre rozhodnutie vo veci. Aj vzhľadom na vzdialenosť cca XX km je
nepravdepodobné, aby žalobkyňa išla na chatu iba kvôli tomu, aby tam zakúrila, aby sa následne vrátila

domov a ešte v ten deň znova absolvovala túto cestu. Žalobkyňa pritom uviedla, že nikdy predtým na
tejto chate nebola a ani nevedela kde sa nachádza. Aj vo výpovedi dňa 09.10.2013 uviedla, že na tejto
chate bola len raz. Súd teda dospel k záveru, že nemožno konštatovať, že dňa 22.12.2009 sa žalobkyňa
v mieste doručovania nezdržiavala. Tohto dňa sa žalobkyňa v mieste doručovania zdržiavala iba v čase
doručovania zásielky nebola zastihnutá. Je teda možné uplatniť fikciu doručenia, preto sa výpoveď
považuje za doručenú dňom 12.01.2010, kedy bola žalovanému v 2. rade vrátená. Výpovedná lehota

teda v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka začala plynúť 01.02.2010 a skončila 30.04.2010 a
týmto dňom zanikol nájom bytu žalobkyne. Keďže v konaní bolo preukázané, že nájom bytu žalobkyne
zanikol, nemožno konštatovať, že by zmluva o prevode vlastníctva bytu bola v rozpore so zákonom,
a teda že by bol daný dôvod neplatnosti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobu
zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že z
dokazovania je nepochybné, že v čase doručovania výpovede sa nenachádzala v mieste trvalého
bydliska. Žalobca o tom pred súdom vypovedal a voči skutočnostiam vo výpovedi neboli zo strany
žalovaných vznesené žiadne námietky. Prevod bytu bol uskutočnený napriek právnej skutočnosti, a to

zániku dôvodu výpovede. Výpoveď z nájmu bytu sa zakladá na fikcii doručenia výpovede. Podľa § 710
ods. 3 Občianskeho zákonníka sa na doručovaní písomnej výpovede z nájmu bytu primerane použijú
ustanoveniaosobitnéhopredpisu§46OSP.Ideorozdielnuprávnusituáciuakojeustanovenépreprávne
situácie v § 712 Občianskeho zákonníka. Zákon, ktorým sa predpokladá primerané použitie § 46 ods. 2
OSP a nie je zákonné aplikovať hmotnoprávne ustanovenia o doručení písomností. Dôvodom pre takúto

právnu úpravu je ochrana dôležitého právneho záujmu a ústavného práva každého občana na riadne
bývanie a právnu istotu pred zneužitím len na základe neprevzatia písomnosti. Žalobca si výpoveď z
nájmu bytu neprevzal, pretože sa nenachádzal v čase doručovania v mieste trvalého bydliska, o uložení
zásielky sa reálne nedozvedel, pretože sa písomnosť nenachádzala v žalobcovej schránke po príchode
do miesta trvalého bydliska. Žalobca rovnako nevedel a nemal sa ako dozvedieť, že mu bola doručovaná

zásielka, ktorej obsahom bola výpoveď z nájmu. Preto Okresný súd v Poprade nesprávne posúdil ust. §
710 ods. 3 Občianskeho zákonníka k ust. § 46 OSP. Vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré boli preukázané,
a to, že žalobca písomnosť neodmietol prevziať, nedozvedel sa o písomnosti a o jej obsahu. Konanie
žalobcu sa nijako neprieči dobrým mravom. Dobrým mravom sa prieči konanie žalovaného v 2. rade,
ktorý doručoval písomnosť v čase vianočných sviatkov, kedy mohol predpokladať, že zásielka nebude

prevzatá. Žalovaný sa nepokúsil o opätovné doručenie alebo o doručenie osobné. Nie je pravdou, že
žalobca mal vyšší dlh u žalovaného v 2. rade ako 600 eur, pretože k 30.11.2009 mal nedoplatok reálne
479,50 eur. Nedoplatok vo fonde údržby a opráv 155,41 eur a preplatok na nákladoch spojených s
užívaním bytu 128,35 eur, čo je celkovo nedoplatok 506,56 eur. Predmetný dlh žalobca doplatil do
konca mesiaca marec 2010, konkrétne do 05.03.2010 a k tomuto dňu zanikli dôvody výpovede z nájmu

bytu. Okresný súd Poprad sa nezaoberal samotnými skutočnosťami výpovede z nájmu bytu, či boli
naplnené zákonné predpoklady tejto výpovede podľa ust. Občianskeho zákonníka. Súd neprihliadal na
to, že zaplatením dlhu došlo k právnej skutočnosti zániku dôvodu výpovede z nájmu bytu. Navrhol, aby
odvolací súd sám rozhodol vo veci tak, že žalobnému návrhu vyhovie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie žalovanej je dôvodné. Podstatným pre posúdenie danej právnej veci je, či nájom žalobkyne
zanikol predtým, ako bola uzavretá zmluva medzi žalovanými v 1. a 2. rade. Ak by zmluva medzi

žalovanými bola uzavretá v čase trvania nájmu žalobkyne, bola by neplatná pre rozpor s § 16 ods.
1 zákona 182/1993 Z.z. (Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do
vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas). Zánik nájmu žalovaný v
2. rade odvodzuje od toho, že žalobkyni bola daná výpoveď z nájmu bytu, táto si ju neprevzala. V danomprípade bolo podstatné, či zásielka s výpoveďou z nájmu, ktorá bola doručovaná žalobkyni, bola alebo
nebola doručená v súlade s § 45 a nasl. OSP, najmä či sa pokus o doručenie uskutočnil v čase kedy sa
žalobkyňa zdržiavala na adrese svojho bydliska, a či nastala fikcia doručenia ustanovená v § 46 ods. 2

OSP. Od 23.12 do 6.1 nasledujúceho roka sa žalobkyňa nezdržiavala na adrese svojho bydliska, aby
bola výpoveď platne doručená, musela byť doručovaná žalobkyni dňa 22.12. v čase, kedy ešte neodišla
na chatu do D.. Žalobkyňa tvrdila, že od 21. alebo 22.12. bola na chate až do 06.01. nasledujúceho
roka. Uviedla, že na chatu išla v deň, kedy bol syn poslednýkrát v škole. Súd zistil, že zimné prázdniny
v tomto školskom roku sa začali dňa 23.12.2009, a teda žalovaná na chatu išla dňa 22.12.2009, nie je

známe kedy presne. V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa sa určite zdržiavala v mieste trvalého
bydliska v čase doručovania výpovede. Údaj o dni doručovania výpovede bol na obálke prepisovaný a
nevyplýva z neho čas doručovania, čo znižuje jeho dôveryhodnosť a vylučuje mať za preukázané len z
doručenky, že doručovanie zásielky sa uskutočnilo 22.12. v čase pred odchodom žalobkyne. Z výpovedí
žalovanej nevyplýva jednoznačne, že z domu odišla až večer 22.12., a teda že v čase doručovania
sa ešte zdržiavala doma. Za takéhoto stavu nemožno uzavrieť, že žalobkyňa sa v čase doručovania

zdržiavala v mieste trvalého bydliska a bolo teda možné použiť postup podľa § 46 OSP. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 CSP zmenil a žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Predmetom tohto konania bolo len určenie neplatnosti zmluvy medzi žalovaným v 1. a 2. rade,
nárok žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade uzavrieť s ňou zmluvu o prevode bytu bol
už predtým právoplatne vylúčený na samostatné konanie.

5. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. V konaní bola úspešná žalobkyňa, má preto právo v celom rozsahu na náhradu trov konania.
Výšku trov konania určí súd prvej inštancie.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.