Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/77/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709205137
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6709205137.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu:

BAWAG Leasing & Fleet, s. r. o. , Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava, IČO: 35 862 505, zastúpeného
Advokátska kancelária Ružička Csekes s. r .o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava proti
žalovanému: IMMO - FINANZ HOLDING, spol. s r. o., Janka Kráľa 140/1, 962 71 Dudince, IČO:
44644167, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Diana Hrončeková - advokát, Komenského 10E,
974 01 Banská Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zavkladovaná do katastra
nehnuteľností pod V XXX/XXXX z 21. 04. 2009 - 15/09 uzatvorená medzi N. D., bytom Q. Y. XXX/X, Y. a

I. D., bytom Q. Y. XXX/X, Y. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam stavba (dielenský sklad) so súpisným číslom XXX, postavená na
parcele č. XXXX/X vedená na LV č. XXX Správa katastra Y., okres Y., obec S., katastrálne územie S.
je voči žalobcovi právne neúčinná.

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zavkladovaná do katastra
nehnuteľností pod V XXX/XXXX z 21. 04. 2009 - 15/09 uzatvorená medzi N. D., bytom Q. Y. XXX/X,

Y. a I. D., bytom Q. Y. XXX/X, Y. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam:
- pozemok, parc. č. XXX/X vo výmere 492 m2, trvalé trávne porasty,
- pozemok, parc. č. XXX/X vo výmere 3063 m2, orná pôda,
- pozemok, parc. č. XXX/X vo výmere 1134 m2, trvalé trávne porasty,
- pozemok, parc. č. XXX/X vo výmere 415 m2, trvalé trávne porasty,
- pozemok, parc. č. XXX/X vo výmere 916 m2, trvalé trávne porasty,
- pozemok, parc. č. XXX/X vo výmere 1721 m2, orná pôda,

- pozemok, parc. č. XXXX vo výmere 4410 m2, trvalé trávne porasty
vedené ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, Správa Y., okres Y., obec S.,
katastrálne územie S. zapísané na LV č. XXX je voči žalobcovi právne neúčinná.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Štát m á p r á v o na náhradu trov konania vo výške 50% od žalobcu a vo výške 50% od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súdurčil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zavkladovaná do katastra nehnuteľností
pod V XXX/XXXX z 21. 04. 2009 - 15/09 uzavretá medzi N. D., bytom Q. Y.Z. XXX/X, XXX XX Y.,
r. č. XXXXXX/XXXX a I. D., bytom Q. Y. XXX/X, XXX XX Y., r. č. XXXXXX/XXXX ako predávajúcimi,

ďalej len predávajúci a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti stavba (dielenský sklad) so súp. č. XXX, postavená na parcele č. XXXX/X vedená na LV
č. XXX Správa katastra Y., okres Y., obec S., k. ú. S., je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca je
oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku výkonom rozhodnutia na vyššie uvedené nehnuteľnosti, ďalej
aby súd určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zavkladovaná do katastra

nehnuteľností pod V XXX/XXXX z 21. 04. 2009 - 15/09, uzavretá medzi I. D., bytom Q. Y. XXX/X, XXX
XX Y., r. č. XXXXXX/XXXX ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: - pozemok, parc. č. XXX/X vo výmere 492 m2, trvalé trávne
porasty, - pozemok,parc. č. XXX/X vo výmere 3063 m2, orná pôda, - pozemok, parc. č. XXX/X vo výmere
1134 m2, trvalé trávne porasty, - pozemok, parc. č. XXX/X vo výmere 415 m2, trvalé trávne porasty, -
pozemok , parc. č. XXX/X vo výmere 916 m2, trvalé trávne porasty, - pozemok, parc. č. XXX/X vo výmere

1721 m2, orná pôda, - pozemok, parc. č. XXXX vo výmere 4410 m2, trvalé trávne porasty vedené ako
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, Správa katastra Y., okres Y.a, obec S., k.
ú. S. zapísané na LV č. XXX je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca je oprávnený uspokojiť svoju
pohľadávku výkonom rozhodnutia na vyššie uvedené nehnuteľnosti.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20. 11. 2007 vystavila spoločnosť D. C. s.r.o. vlastnú blankozmenku,

v ktorej neboli uvedené zmenková suma, mena a splatnosť a to za účelom zaistenia svojich záväzkov
voči žalobcovi z leasingovej zmluvy č. 301631/001, kde vystupovali ako zmenkoví ručitelia N. D., bytom
Q. Y. XXX/X, Y., r. č. XXXXXX/XXXX a I. D., bytom Q. Y. XXX/X, Y., r. č. XXXXXX/XXXX. Taktiež rovnaký
postup bol aj v rámci uzatvorenia leasingových zmlúv č. 301631/002 až 043. Konateľmi spoločnosti D.
C. s. r. o. boli N. D. a I. D.. Dňa 01. 03. 2009 žalobca odstúpil od leasingovej zmluvy a vyzval spoločnosť

D. C. s. r. o. k úhrade svojich finančných záväzkov. Keďže spoločnosť D. C. s.r.o. svoje finančné záväzky
voči žalobcovi nevysporiadala v súlade so zmluvou o vyplňovacom práve došlo k vyplneniu všetkých
blankozmeniek a dňa 31. 03. 2009 boli predložené tieto na videnie, čím sa predmetné zmenky stali
splatnými. Dňa 02. 04. 2009 žalobca podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu
683.982,14 EUR s tým, že Okresný súd v Banskej Bystrici vydal zmenkový platobný rozkaz dňa 05. 05.

2009 pod sp. zn. 10Zm/21/2009.
Zároveň bol žalobca oboznámený so skutočnosťou, že I. D. ako avalista - ručiteľ na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 11. 03. 2008 previedol svoj nehnuteľný majetok a to parcelu č. XXX/X o výmere 492 m2,
parc. č. XXX/X o výmere 3063 m2, parc. č. XXX/X o výmere 1134 m2, parc. č. XXX/X o výmere 415 m2,
parc. č. XXX/X o výmere 916 m2, parc. č. XXX/X o výmere 1721 m2 a parc. č. XXXX o výmere 4410 m2

zapísané v katastrálnom území S. na LV č. XXX, ktorý vklad bol povolený pod V XXX/XXXX Správou
katastra Y. na žalovaného a zároveň I. D. a N. D. kúpnou zmluvou zo dňa 21. 02. 2008, V XX/XX-X/XX
prevádzajú na tretie osoby nehnuteľný majetok stavbu (dielenský sklad) súp. č. XXX postavenú na parc.
č. XXXX/X vedenú na LV č. XXX, katastrálne územie S..
Poukazuje aj na prevod bytu, ktorým N. D. a I. D. predávajú byt č. X na X. poschodí, vchod č. X, súp.

č. XX, postavený na parc. č. XXXX/XX zapísaný na LV č. XXX k. ú. S.. Z tohto konania je zrejmé,
že N. D. a I. D. sa účelovo zbavujú svojho majetku za účelom ukrátenia uspokojenia žalobcovej ako
veriteľovej vymáhanej pohľadávky. Dňa 21. 04. 2009, teda po splatnosti zmenkovej sumy a zároveň po
podaní návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uzatvorili účastníci so žalovaným kúpnu
zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam V XXX/XXXX (ďalej len kúpna zmluva), ktorou previedli

svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na žalovaného. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5 ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Právnymi úkonmi N. D. a I.
D. zmenšili svoj majetok do takej miery, že tým ukrátili uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. Z vyššie
uvedených skutočností je tu zjavná snaha poškodiť veriteľa - žalobcu a získať neodôvodnený prospech.

Uvedený úmysel musel byť známy žalovanému, keďže konateľmi žalovaného sú N. D. a I. D.. Zároveň
žiadal, aby súd vydal aj predbežné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami.

2. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 8C/77/2009-450 vydaným dňa 01. 06. 2009

vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a uložil žalovanému zdržať sa
akéhokoľvek konania a nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 12Co/220/2009 zo dňa 11. 08. 2009 potvrdil uznesenie
okresného súdu, proti ktorému sa žalovaný odvolal s tým, že vychádzal zo zistenia, že žalobca osvedčildanosť nároku a tiež predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko existuje bezprostredné
ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, že nárok, o ktorého predbežnú
ochranu žalobca žiada vyplýva z toho, že mu vystaviteľ 43 zmeniek spoločnosť D. C. s. r. o. so sídlom

S. a konatelia spoločnosti N. D. a I. D. ako zmenkoví ručitelia a súčasne aj konatelia žalovaného IMMO
- FINANZ Holding tieto neuhradili a to aj napriek uzneseniu vo veci vydania zmenkového platobného
rozkazu.

3. Súd uznesením č. k. 8C/77/2009-843 zo dňa 11. 06. 2010 konanie prerušil do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
10CbZm/6/2009 a to z toho dôvodu, že v uvedenom konaní Okresný súd v Banskej Bystrici koná o
zaplatenie sumy 683.982,14 EUR na základe zmeniek, kde N. a I. D. sú ručiteľmi a zároveň žalovanými
v tomto konaní v 2. a 3. rade. V 1. rade je žalovaná spoločnosť D. C. s. r. o.
Súd na základe rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 10CbZm/6/2009-930 vydaného
dňa 17. 06. 2014 zistil, že týmto rozsudkom bol ponechaný zmenkový platobný rozkaz č. k.

10Zm/21/2009-127 zo dňa 05. 05. 2009 v plnom rozsahu v platnosti. Žalovaní v tomto konaní a to D. C.
s. r. o., I. D. a N. D. sú povinní zaplatiť trovy konania. Žalobcom v tomto konaní je spoločnosť BAWAG
Leasing & Fleet s. r. o. (v našom konaní tiež žalobca). Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva,
že uznesením č. k. 41CoZm/9/2010-786 Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesenie okresného súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že konštatoval, že súd prvého stupňa pochybil, keď rozhodol

vo veci uznesením, hoci zákon vyžaduje, aby sa konanie o námietkach rozhodlo rozsudkom. V ďalšom
konaní žalovaní navrhli prerušiť konanie. V konaní nie je sporné, že žalovaný spoločnosť D. C. s. r. o.
vystavil 43 kusov vlastných blankozmeniek na zabezpečenie svojich záväzkov z leasingových zmlúv s
vyznačením ručenia žalovanými v 2. a 3. rade - N. a I. D.. Poukazuje ďalej na to, že uvedená dohoda
o vyplňovacom práve a ostatné skutočnosti vyplývajúce z práva o vyplnení blankozmenky sú v súlade

so zákonom a preto ponechal uvedený zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská
Bystrica v plnom rozsahu v platnosti.

4. Súd z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoZm/53/2014-983 zo
dňa 28. 05. 2015 zistil, že tento rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10CbZm/6/2009-930 zo

dňa 17. 06. 2014 potvrdzuje. Z odôvodnenia vyplýva, že okresný súd napadnutým rozsudkom ponechal
zmenkový platobný rozkaz č. k. 10Zm/21/2009-127 zo dňa 05. 05. 2009 v plnom rozsahu v platnosti.
Poukázal na to, že v konaní takisto nie je sporné, že žalovaný spoločnosť D. C. s. r. o. vystavil 43
kusov vlastných blankozmeniek na zabezpečenie svojich záväzkov z leasingových zmlúv s vyznačením
ručenia žalovanými v 2. a 2. rade (N. D. a I. D.).

5. Súd zo zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 10Zm/21/2009-127 dňa 05. 05. 2009 zistil, že žalovaný v 1. rade - D. C. s. r. o.,
žalovaný v 2. rade - I. D. a žalovaná v 3. rade - N. D. sú povinní od doručenia tohto zmenkového
platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi - BAWAG Leasing & Fleet s. r. o. sumu 683.982,14 EUR spolu

aj s príslušenstvom.

6. Súd z výpisu z Obchodného registra spoločnosti IMMO - FINANZ Holding spol.
s r. o. zistil, že štatutárnym orgánom v čase podpisovania kúpnej zmluvy (dňa 27. 02. 2009)boli I. D., N.
D., obaja bytom Q.. Y. XXX/X, Y., V. D. a N. D..

7. Súd z kúpnej zmluvy spísanej formou Notárskej zápisnice N XX/XXXX, T.
XXXX/XXXX spísanej dňa 27. 02. 2009 zistil, že ako predávajúci tu vystupuje I. D. a N. D. a ako
kupujúci IMMO - FINANZ Holding spol. s r. o. (žalovaný). Predmetom tejto kúpnej zmluvy sú okrem
iného aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne územie S., stavba na parc. č. XXXX/X -

dielenský sklad súp. č. XXX, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne územie S. parc. č. XXX/
X o výmere 492 m2, parc. č. XXX/X o výmere 3063 m2, parcela č. XXX/X o výmere 1134 m2, parc.
č. XXX/X o výmere 415 m2, parc. č. XXX/X o výmere 916 m2, parc. č. XXX/X o výmere 1721 m2 a
parc. č. XXXX o celkovej výmere 4410 m2. Okrem iného predmetom tejto zmluvy boli aj nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území S. zapísané na LV č. XXX, v katastrálnom území S.B. zapísané

na LV č. XXX, v katastrálnom území Y. zapísané na LV č. XXXX s tým, že celková kúpna cena všetkých
nehnuteľností bola vo výške 45.558,16 EUR a táto bola vyplatená pred podpisom zmluvy čo účastníci
potvrdili svojimi podpismi. Na uvedenej notárskej zápisnici je pečiatka Správy katastra D. Y. V XXX/
XXXX-X vklad povolený 21. 04. 2009.8. Súd z obchodného výpisu žalobcu zistil, že tento bol do 22. 04. 2008 vedený
v Obchodnom registri pod názvom ISTROLEASING, s. r. o. Súd zo zmluvy o udelení vyplňovacieho

zmenkového práva uzatvorenej medzi spoločnosťou ISTROLEASING, s. r. o. (v súčasnosti už
spoločnosťou BAWAG Leasing & Fleet s. r. o. a spoločnosťou D. C. s. r. o. v mene ktorej konali I. D. a N.
D. zistil, že spoločnosť ISTROLEASING s. r. o. ako leasingový prenajímateľ uzatvoril so spoločnosťou D.
C. s. r. o. ako leasingovým nájomcom leasingovú zmluvu č. 301631/001 dňa 05. 11. 2007, pričom suma
leasingových splátok sa v závislosti od jednotlivých zmlúv líši s tým, že zabezpečovanými pohľadávkami

ISTROLEASING s. r. o. voči vystaviteľovi zmenky sú pohľadávky z leasingovej zmluvy alebo iného s ňou
súvisiacehodokumentu,nárokybezdôvodnéhoobohateniaalebonároky,ktorévzniknúnásledkomalebo
v súvislosti s tým, že akákoľvek pohľadávka sa stane nevykonateľná alebo zanikne, pričom vystaviteľ
týmto potvrdzuje, že na zabezpečenie zabezpečovaných pohľadávok podľa tejto zmluvy vystavil a
odovzdal spoločnosti ISTROLEASING s. r. o. vždy jeden kus vlastnej blankozmenky s doložkami bez
protestu a na rad t. j. bezpodmienečný sľub vystaviteľa zaplatiť určitú peňažnú sumu s údajmi a okrem

iného sú tu aj avalisti (ručitelia) I. D. a N. D.. Uvedené zmluvy o udelení vyplňovacieho zmenkového
práva sa viažu na leasingové zmluvy č. 301631/001 až 301631/0037.

9. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie S. zistil, že
vlastníkom nehnuteľností zapísaných ako parc. č. XXX/X o výmere 492 m, parc. č. XXX/X o výmere 3063

m2, parc. č. XXX/X o výmere 1134 m2, parc. č. XXX/X o výmere 415 m2, parc. č. XXX/X o výmere 916
m2, parc. č. XXX/X o výmere 1721 m2 a parc. č. XXXX o výmere 4410 m2 je IMMO - FINANZ Holding
spol. s. r . o. - žalovaný, pričom titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V XXX/XXXX z 21. 04. 2009.

10. Súd z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie S.

zistil, že vlastníkom nehnuteľností postavených na súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X vedená ako dielenský
sklad je žalovaný, titul nadobudnutia: kúpna zmluva V XXX/XXXX zo dňa 21. 04. 2009.

11. Súd zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný znalcom V.. V.
K. na základe uznesenia 8C/77/2009-978 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností ku

dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy zistil, že nehnuteľnosti, ktoré sa týkajú odporovateľnosti - neúčinnosti
právneho úkonu sú v celkovej hodnote 37.533,96 EUR s tým, že súd poukazuje na to, že v rámci
znaleckého posudku na strane 53 je nesprávne uvedená výmera parcely č. XXXX, kde sa teda uvádza
výmera vo výške 1429 m2, pričom podľa listu vlastníctva má byť správne výmera 4410 m2 s tým,
že na č. l. 23 znaleckého posudku by všeobecná hodnota uvedenej parcely mala byť 2.086,34 EUR

a preto po tomto chybnom pripočítaní, keďže cena určená v rekapitulácii všeobecnej hodnoty bola
543,02 EUR táto bola nižšia o sumu 1.543,32 EUR a potom celková všeobecná hodnota za predmetné
nehnuteľnosti, ktoré sa týkajú tohto konania mala byť vo výške 39.077,28 EUR, pričom celková cena
všetkých nehnuteľností bola vo výške 96.600,- EUR.

12. Súd z listu adresovaného I. D. a N. D. - manželka
N.. W. Z., Exekútorskému úradu v H. zo dňa 28. 08. 2015 zistil, že týmto listom oznámili, že nevlastnia
žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok okrem veci osobnej potreby, žiadne vkladné knižky, cenné
papiere, lietadlo, loď a nemajú žiadne úspory.

13. Súd z písomných ako aj ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu zistil, že
podľa nich sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky na určenie, že uvedená kúpna zmluva
o prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam je voči nemu právne neúčinná. Poukazujú na
to, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako kupujúcim a predávajúcimi N. a I. D., ktorí
boli ako zmenkoví dlžníci alebo ručitelia za spoločnosť D. C. s. r. o., tým že predali uvedený majetok

došlo k zmenšeniu a zníženiu ich majetku a to do takej miery, že títo nie sú schopní uhradiť splatné
pohľadávky. Zo znaleckého posudku bolo potvrdené, že kúpnopredajná zmluva urobená v roku 2009
nezodpovedala tržným hodnotám predávaného majetku a preto je tu splnená podmienka, že boli veci
predané za nižšiu cenu ako mali byť. Taktiež namietajú tú skutočnosť, že nebolo preukázané samotné
zaplatenie predmetnej kúpnej ceny.

Zároveň poukazujú na to, že čo sa týka nesolventnosti N. D. a I. D. k tomuto predložili dôkazy v rámci
jednotlivých exekúcii.

14. Súd z vyjadrenia právnej zástupkyni žalovaného vo veci znaleckého posudkua určenia sumy títo poukazujú na to, že znalcom určená všeobecná hodnota nehnuteľností vo vzťahu,
ku ktorým žalobca uplatnil odporovateľnosť časti právneho úkonu je nižšia ako celková kúpna cena
dojednaná v kúpnej zmluve ako celok za celý predmet nehnuteľností, pričom v dôsledku tejto časti

odplatného právneho úkonu, ktorou je časť odporovateľnosti zo strany napadnutá k zmenšeniu majetku
dlžníka nedošlo. Žalobca teda nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku do takej miery, ktoré by
ohrozilo uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. Taktiež poukázali aj na tú skutočnosť, že podľa nich
nie je možné domáhať sa odporovateľnosti len časti právneho úkonu, tak ako to urobili žalobcovia.
Manželia D. nemohli ani mať úmysel ukrátiť žalobcu a to z dôvodu, že táto zmluva bola podpísaná 27.

02. 2009, pričom oni nemohli tušiť, že žalobca odstúpi od leasingových zmlúv, taktiež žalobca ešte nemá
vymáhateľnú pohľadávku ako exekučný titul. V rámci prevodu týchto nehnuteľností však neubudlo z
majetku na strane I. D. a N. D., nakoľko za tento bolo zaplatené a teda došlo len k transformácii majetku.
Na základe tohto žiadajú, aby súd návrh zamietol.

15. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) veriteľ

sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.

16. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu,
ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel
byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo
v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník
urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov

úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

16. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď

sauskutočňujetentoprávnyúkon,aleboktorýdlžníkurobilvuvedenomčasevprospechosôbuvedených
v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

17. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnym úkonom

môže uplatniť veriteľ žalobou.

18. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa
uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

19. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu
možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti
ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

20. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s
úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z
toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na
náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu je
v časti dôvodný a v časti tento návrh zamietol. Čo sa týka dôvodnosti návrhu, súd mal za to, že kúpna
zmluva o prevode nehnuteľností, ktorých časťou bol aj predaj predmetných nehnuteľností, o ktoré v
tomto konaní ide je voči žalobcovi právne neúčinná.Čo sa týka zamietnutia návrhu, tento súd zamietol v časti, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd mu priznal
právo uspokojiť svoju pohľadávku výkonom rozhodnutia na vyššie uvedené nehnuteľnosti.

22. Súd sa predovšetkým musel vysporiadať s tými skutočnosťami, ktoré namietala
právna zástupkyňa žalovaných a tieto pozostávali z takých štyroch základných námietok a to, že žalobca
ešte v čase podania žaloby nemal vymáhateľnú pohľadávku voči predávajúcim, ktorý by mohol byť
exekučným titulom, skutočnosť, že nedošlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku predávajúcich do
takejmiery,ktorábyohrozilauspokojenievymáhateľnejpohľadávky,žepodľanichniejemožnédomáhať

sa odporovateľnosti len v časti právneho úkonu a že predávajúci nemali v úmysle ukrátiť žalobcu na
uspokojení jeho pohľadávky.

23. K uvedeným skutočnostiam súd poukazuje na ustanovenie § 42a Občianskeho
zákonníka s tým, že predovšetkým v tomto paragrafe je potrebné si ozrejmiť pojmy a to čo
je to vymáhateľná pohľadávka, lehota na uplatnenie odporovateľného práva, vymedzenie rámca

odporovateľných právnych úkonov, podmienenosť preukázania ukracujúceho úmyslu a tiež primeranosť
plnenia. Na základe uvedeného prvým predpokladom uplatnenia subjektívne odporovateľného práva
musí byť reálna existencia veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu čo v našom konaní bolo
preukázané jednak predmetnými zmenkami, kde predávajúci - manželia D. vystupovali ako avalisti -
ručitelia z tohto vzťahu. Uvedený záväzkový vzťah bol dokonca judikovaný až na exekučný právny titul

a to prostredníctvom vydania zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.
zn 10Zm/21/2009-137, kde v druhom rade bol žalovaný I. D. a v treťom rade N. D. a boli povinní zaplatiť
sumu683.982,14EURžalobcovispoločnostiBWAGLeasing&Fleet,s.r.o.Uvedenýzmenkovýrozkazu
nazákladerozsudkuOkresnéhosúduvBanskejBystricisp.zn.10CbZm/6/2009-930zodňa17.06.2014
nechal uvedený zmenkový platobný rozkaz v platnosti s tým, že tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, pričom sa jednalo o
rozsudok č. k. 41CoZm/53/2014-983. Z uvedeného je teda jednoznačne preukázaný reálny veriteľsko-
dlžnícky záväzkový vzťah medzi účastníkmi, kde teda už samotná judikatúra viackrát poukázala na to,
že nemusí ísť o priamy vzťah veriteľa a dlžníka, ale za dlžníka sa v tomto prípade považuje aj ručiteľ,
spoludlžník, avalista, resp. iné osoby, ktoré majú totožné postavenie voči veriteľovi vo veci uspokojenia

jeho pohľadávky. Odporovať preto možno aj úkonom iných osôb a to najmä úkonom dlžníka, ručiteľa...,
ktorý síce z hľadiska inštitútu nie je veriteľovým dlžníkom, avšak v režime odporovateľného práva sa na
neho bez ďalšieho hľadí ako na dlžníka.
Druhým predpokladom vzniku možnosti odporovať právny úkon je tzv. ukrátenia veriteľa tým, že z
dlžníkovho majetku ubudlo bez adekvátnej náhrady a teda došlo k tomu, že veriteľ voči predávajúcemu

nemôže byť uspokojený z jeho majetku, čo bolo právnym úkonom predané resp. iným spôsobom
prevedené. Samotný odporovateľný právny úkon je vždy platný a ide o tzv. koncept relatívnej neúčinnosti
odporovateľného právneho úkonu, ktorý spočíva v suspendovaní právnych účinkov tohto zákona vo
vzťahu medzi veriteľom a kvalifikovanou treťou osobu. Musí ísť teda o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v
možnosti domáhať sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka, pričom takýto charakter možno právnemu

úkonu prisúdiť len vtedy, ak je kumulatívne uplatnená subjektívna stránka spočívajúca v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa a súčasne aj objektívna stránka spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka.
V prípade, že zvyšný majetok dlžníka objektívne postačuje na uspokojenie pohľadávky veriteľa, v
takomto prípade by nemohla byť žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu úspešná. Samotné kritérium
možnosti odporovateľnosti právneho úkonu vo veci tretej osoby je dané tým, buď je tu daná subjektívna

vedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa t. z., že kupujúci, v našom prípade
žalovaný, by mal o tomto vedomosť resp. môže tretia strana, teda žalovaný byť v pozícii kedy nie je
potrebné preukazovať úmysel, že tento vedel o tom, že dlžník chce ukrátiť svojho veriteľa, pričom tento
status je daný tým, že bez ohľadu na subjektívnu vedomosť tretej osoby o úmysloch dlžníka je právny
úkon odporovateľný.

24. Čo sa týka možnosti uvedenej odporovateľnosti právneho úkonu podľa §42a ods. 2
Občianskeho zákonníka odporovať možno takému právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa s tým, že súd mal preukázané, že k uskutočneniu právneho
úkonu uzatvorenia kúpnej zmluvy došlo dňa 27. 02. 2009 s tým, že táto bola zavkladovaná katastrálnym

úradom pod značkou V XXX/XXXX dňa 21. 04. 2009 čím teda vzhľadom na podanie žaloby zo dňa 28.
05. 2009 uvedená lehota bola dodržaná.
Skutočnosť, že predávajúci boli dlžníkmi resp. v rámci odporovateľnosti právneho úkonu mali takéto
totožné postavenie voči žalobcovi bolo preukázané, jednak poukazovaním na vydanie zmenkovéhoplatobného rozkazu, predmetné zmenky ako aj na rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici a
potvrdenie rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici Krajským súdom v Banskej Bystrici.

25. Čo sa týka námietky, že nie je možné uplatniť odporovateľnosť právneho úkonu
k časti tohto právneho úkonu, na čo súd poukazuje, že predmetnou zmluvou boli prevedené aj iné
nehnuteľnosti súd má za to, že v súčasnosti už judikatúra jednoznačne poukázala na to, že odporovacou
žalobou podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka možno napadnúť aj len časť právneho úkonu
ukracujúceho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ak je oddeliteľná od ostatných častí tohto

úkonu, pričom súd poukazuje na rozhodnutie R 30/2013, kde síce sa jednalo o odporovateľnosť
právneho úkonu v rámci dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak
uvedené rozhodnutie podľa súdu je možné použiť aj v prípade tak kúpnej, darovacej ako aj iných
zmlúv, kde teda zákon nevylučuje možnosť oddelenia časti právneho úkonu s tým, že takéto oddelenie
nespôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu a môže sa uplatniť len na tie nehnuteľnosti, ktoré sa
týkajú predmetnej odporovateľnosti právneho úkonu.

26. K námietke právnej zástupkyne žalovaného, že nedošlo k zmenšeniu majetku
predávajúcich, ale len k jej transformácii, k tomuto súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd
mal jednoznačne preukázané, že prevod predmetných nehnuteľností nebol urobený za primerané
protiplnenie o primerané protiplnenie ide ak za prevádzané nehnuteľnosti by bola poskytnutá adekvátna

cena, za ktorú súd považuje všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností, za ktorú v čase predaja bolo
možné tieto nehnuteľnosti predať. Za týmto účelom na zisťovanie tejto skutočnosti, keďže právna
zástupkyňa žalovaného tvrdila, že tieto boli predané za cenu, ktorá bola adekvátna súd nariadil
vykonanie znaleckého posudku na zisťovanie všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností prostredníctvom
znalcazodboruStavebníctvo,odvetvieodhadhodnotynehnuteľnostíV..V.K.,ktorývzmysleznaleckého

posudku č. 22/2016, z ktorého závermi sa stotožnila aj právna zástupkyňa žalovaného a nenamietala
ich správnosť bolo zistené, že celková hodnota všetkých nehnuteľností mala byť stanovená na sumu
96.600,- EUR t. j. viac ako dvojnásobná cena, za ktorú boli všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predávané
predmetnou zmluvou predané, keďže podľa kúpnej zmluvy si cenu za tieto nehnuteľnosti strany určil
na sumu 45.588,- EUR, pričom súd na poukázanie, že nehnuteľnosti, ktoré boli predané a ktoré sú

napádané v rámci tejto žaloby mali byť ohodnotené na celkovú výšku 39.077,28 EUR. Z uvedeného súd
teda mal za preukázané, že predmetnou kúpnou zmluvou boli nehnuteľnosti predané za sumu nižšiu ako
bolo 50% všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností a preto súd má za to, že došlo k ukráteniu žalobcu,
pretože sa nemohol v rámci týchto nehnuteľností uspokojiť v takom rozsahu v akom by mu prislúchalo,
keby nehnuteľnosti boli predané za cenu, ktorá bola v tom čase všeobecnou cenou nehnuteľností.

Okrem iného súd poukazuje na to, že je aj pochybná vôbec tá skutočnosť či predávajúci obdržali od
žalovaného uvedenú sumu, aj keď sa v samotnej kúpnej zmluve uvádza, že ju obdržali ešte pred
podpísaním tejto kúpnej zmluvy, čo však žiadnym hodnoverným spôsobom nebolo zo strany žalovaného
ani predávajúcich žiadnym spôsobom preukázané.

27. Čo sa týka samotného úmyslu ukrátiť žalobcu, v tomto prípade súd poukazuje na
to, že tento úmysel žalovanému v zmysle § 42a ods. 3 písm. c) Občianskeho zákonníka nemusel byť
známy a takýto úmysel súd ani nepovažoval za potrebné preukazovať, nakoľko ho zákon predpokladá.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa § 42a ods. 3 písm. c) odporovať tiež možno právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

právnickou osobou, ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písm. a) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu. Súd mal preukázané, že v čase uzatvorenia samotnej zmluvy tak I. D. ako aj N.
D. boli konateľmi žalovaného, pričom v týchto prípadoch sa nevyžaduje preukázanie úmyslu vedomosti
žalovaného ako kupujúceho o ukrátení veriteľa nevyžaduje, ide o tzv. právny status tretej osoby, ktorý
sa posudzuje objektívne a bez ohľadu na subjektívnu vedomosť tretej osoby o úmysloch dlžníka.

28. Časť, v ktorej súd návrh zamietol, táto sa týkala tých výrokov, ktorých sa žalobca
domáhal, že je oprávnený sa uspokojiť výkonom rozhodnutia na nehnuteľnosti, o ktorých
odporovateľnosť tu ide. Súd s poukazom na § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka má za to, že
z uvedeného paragrafu je jednoznačne dané, že v prípade ak sa niekto s úspechom domáhal

odporovateľnosti právneho úkonu takýto právny úkon je neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie
svojej pohľadávky z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Z tohto
paragrafu je jednoznačne dané, že táto povinnosť je už určená zákonom a preto je nadbytočné
toto určovať osobitným výrokom v rámci odporovacej žaloby, keďže v rámci výkonu rozhodnutia jesamozrejme daná tá skutočnosť, že žalobca sa môže uspokojiť z tohto majetku. Preto súd v tejto časti
návrh zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Čo sa týka trov konania, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu na trovy

konania a to z toho dôvodu, že v dvoch výrokoch bol úspešný žalobca a v dvoch výrokoch, v ktorých súd
návrh zamietol bol úspešný žalovaný. Čo sa týka trov konania, ktoré prislúchajú štátu, súd tu poukazuje,
žesčastibolitrovynaznaleckédokazovanievykonanésúdnymznalcomV..V.K.plnenéajzprostriedkov
štátu a keďže účastníci boli v rovnakom pomere úspešní v rámci žaloby súd ich zaviazal, že sú povinní
zaplatiť trovy štátu po 50% každý zvlášť.
§ 42a ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 42b ODS. 1, 2, 3, 4 ZáK. č. 40/1964 Zb.
§ 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej

predchádzalo.