Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200522
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5618200522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobkyne A.. H. F., rod. F., nar.

XX. XX. XXXX, bytom Z. J. XXX, zastúpenej JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom Holubyho
51/9, Martin, proti žalovaným v 1. rade E. Y., v 2. rade J. Y., obidvaja neznámi vlastníci, zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Návrh žalobkyne na prerušenie konania sa z a m i e t a .

III. Žalovaným sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomnou žalobou zo dňa 27. 09. 2017, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej
„súd“) dňa 21. 02. 2018, žalobkyňa žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území Z. J., pozemku KN-C, parcelné číslo 2976/125, orná pôda o výmere 66 m2. Tieto
nehnuteľnosti žiadala prikázať do jej výlučného vlastníctva s tým, že hodnotu spoluvlastníckych podielov
žalovaných v 1. a 2. rade, každému po 178,20 eura (spolu 356,40 eura), zaplatí na účet Slovenského
pozemkového fondu. Uplatnila si zároveň nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým,

že spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre obec a katastrálne územie Z.Ý. J. na liste vlastníctva č.
XXXX. Uviedla, že spoluvlastníctvo k pozemku KN-C, parcela č. 2976/125, orná pôda o výmere 66 m2,
nadobudla v roku 2016 kúpnou zmluvou s tým, že túto nehnuteľnosť obhospodaruje a užíva. Predmetnú
nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť, nakoľko vytvára funkčný celok a rozdelením nehnuteľnosti by došlo
k zmareniu účelu jej využitia. Nakoľko nemá záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve so
žalovanými a k mimosúdnej dohode nedošlo napriek jej pokusu o zmier, žiadala nehnuteľnosti prikázať

sebe do vlastníctva za primeranú náhradu, určenú znaleckým posudkom č. 26/2017, vyhotoveným A..
G. J., súdnou znalkyňou z odboru stavebníctva.

2. Podľa § 205 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), listiny vydané orgánmi verejnej moci v
medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú
pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

3. Žalobkyňa označila ako žalovaných neznámych vlastníkov, pričom vychádzala z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX, k. ú. Z. J., v ktorom sú ako spoluvlastníci parcely č. 2976/125, orná pôda o výmere
66 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), uvedení pod B6 E. Y. a pod B8 J. Y.. Ako titul nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu u obidvoch je uvedené čd. 90/1933, D 198/31-5 dedenie, pričom z tohtolistu vlastníctva zároveň vyplýva, že sporné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemnoknižných
vložkách č. 581 a 595. Ako ďalší titul nadobudnutia sú uvedené pozemkové úpravy ROEP - Z 1837/03.
Vzhľadom na takto označených žalovaných súd bol povinný skúmať, či osoby, zapísané ako neznámi

spoluvlastníci na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Z. J., sú skutočne neznámi. Z PKV 581 a 595, k. ú. R.. J.
(teraz Z. J.) vyplýva, že pôvodným vlastníkom tam zapísaných pozemkov bol J. Y., ktorý zomrel ako 52
ročný v Svätom Petre dňa 29. 01. 1931. Ako dedičia boli zistení pozostalá manželka H. Y., rod. H., a deti
Ľ. Y., Ž. Y., mal. E. Y., mal. J. Y., mal. E. Y. - maloleté deti poručiteľa boli v dedičskom konaní, vedenom na
Okresnom súde v Liptovskom Hrádku pod č. D 198/1931 (čd. 90/1933), zastúpené matkou, vdovou H.

Y., rod. H.. Dedičským rozhodnutím nadobudli maloleté deti poručiteľa J. Y. svoj zákonný dedičský podiel
(v obidvoch pozemnoknižných vložkách každé z maloletých detí nadobudlo podiel 1/5-inu). Lustráciou v
Registri obyvateľov Slovenskej republiky súd zistil, že pod menom E. Y. je evidovaná osoba, narodená
XX. XX. XXXX v Z. J., ktorá zomrela dňa 31. 07. 1991 (vdovec). Ako rodičia sú uvedení J. Y., rod. Y.
a H. Y., rod. H.. E. Y., zomrelý 31. 07. 1991, mal dve deti, E. B.Ú. a U. Y.. Porovnaním týchto údajov v
registri obyvateľov s vyššie označenými pozemnoknižnými výpismi a dedičským rozhodnutím mal súd

preukázané, že E. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý 31. 07. 1991, je totožnou osobu s maloletým E. Y.,
ktorý bol v dedičskom spise D 198/31 vedený ako 7-ročný syn J. Y..

4. Pred začatím pojednávania sudkyňa oboznámila uvedené zistenie stranám sporu. Napriek tomu
však žalobkyňa, zastúpená advokátom, na podanej žalobe zotrvala, čo odôvodnila tým, že žaloba bola

podaná vecne správne a má nárok, aby bol spoluvlastnícky podiel vyporiadaný. Zároveň navrhla prerušiť
konanie pričom požadovala, aby neskôr, v zmysle nových skutočností, súd pripustil zmenu okruhu strán
sporu.

5.Podmienky,zaktorýchsúdprerušíkonanie,súupravenév§162anasl.Civilnéhosporovéhoporiadku,

pričom žalobkyňa neuviedla, na základe ktorého ustanovenia sa domáha prerušenia konania, pričom
skutočnosť, že žalovaný v čase začatia konania nežil, nie je dôvodom na prerušenie konania. Konanie v
predmetnej veci sa začalo dňom 21. 02. 2018, kedy súdu bola doručená žaloba (§ 156 CSP), pričom súd
zistil, že v tom čase už žalovaný v 1. rade - E. Y., nežil. Potom neprichádza do úvahy zmena žalovaného
podľa § 80 a nasl. CSP tak, ako sa toho zrejme v budúcnosti mienila domáhať žalobkyňa. Skutočnosť,

že E. Y., je doteraz zapísaný ako spoluvlastník nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. Z. J., svedčí o
tom, že uvedený majetok doteraz po ňom nebol prejednaný. Z výpisu z listu vlastníctva pritom vyplýva,
že poručiteľ mal dvoch zákonných dedičov, takže v súčasnom období nie je zrejmé, kto nadobudne
spoluvlastnícky podiel E. Y. v nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Z. J.. Vzhľadom na
uvedené zistenie potom súd, v súlade s ustanovením § 162 ods. 3 CSP, zamietol návrh žalobkyne na

prerušenie konania.

6. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom môže byť len celá vec,
ktorá je v podielovom spoluvlastníctve všetkých spoluvlastníkov. Pretože jednotlivý spoluvlastník nie
je v zvláštnom právnom pomere ku každému z ostatných spoluvlastníkov, ale všetci spoluvlastníci sú

navzájom v jedinom právnom pomere, je možné takýto pomer zrušiť výrokom súdu len na základe
žaloby, zahrňujúcej všetkých spoluvlastníkov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
22Cdo/5/2004).

7. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, Slovenský pozemkový fond

a správca v konaní vo veciach pozemkových úprav vykonávajú práva vlastníka nehnuteľností vo
vlastníctve štátu a zastupujú neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých
miesto pobytu nie je známe.

8. Podľa § 34 ods. 3 druhá veta zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond nakladá s pozemkami,

ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej
nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.

9. Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., na účely spravovania nehnuteľností podľa odseku 3
pozemkový fond za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a týmto zákonom

a) prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky alebo im poskytne finančnú náhradu,
ak im nemožno podľa týchto predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov
s vlastníkmi, na pozemkoch ktorých je zriadená záhradková alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiusúčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb; povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok držia,
nie sú tým dotknuté,
b) do schválenia privatizačného projektu či v súlade s ním, prípadne, ak ide o pozemky podľa

nariadenia vlády Slovenskej republiky vydaného podľa odseku 3, prenajíma nehnuteľný majetok na
poľnohospodárske využitie a hospodárenie v lesoch,
c) je účastníkom pozemkových úprav ohľadne majetku uvedeného v odseku 3,
d) nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré sú právoplatným rozhodnutím príslušných
orgánov štátnej správy určené na výstavbu alebo ťažbu, prevedie do vlastníctva fyzickej

osoby alebo právnickej osoby najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu; za cenu
zistenú podľa cenového predpisu prevedie správu týchto nehnuteľností.

10. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že Slovenský pozemkový fond len zastupuje neznámych
vlastníkov - v danom prípade takým je žalovaný v 2. rade, J. Y., nakoľko ohľadne neho nebol vyvrátený
údaj, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Z. J.. E. Y. však nie je neznámy vlastník, pretože nepochybne

zomrel dňa 31. 07. 1991. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, ale nakoľko žalovaný
v 1. rade je stále zapísaný ako spoluvlastník na LV č. XXXX, k. ú. Z. J., je zrejmé, že doteraz v
dedičskomkonanípoE.Y.nebolopotvrdenienadobudnutietohtomajetkujehodedičom.Vdôsledkutoho
žalobkyňa neuplatnila nárok voči všetkým podielovým spoluvlastníkom a nakoľko predmetom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom môže byť len celá vec, ktorá je v podielovom

spoluvlastníctve všetkých spoluvlastníkov, súd žalobu zamietol.

11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Vzhľadom na výsledok konania, vznikol nárok na náhradu trov konania žalovaným. Žalovaným
nevznikli žiadne trovy konania a Slovenský pozemkový fond, ktorý podľa zákona č. 330/1991 Zb.
zastupoval v súdnom spore žalovaného v 2. rade, ako neznámeho vlastníka, si náhradu trov konania
neuplatnil. Preto súd žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.