Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213188
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114213188.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľky: N. T., A.. XX.X.XXXX, S. W. S. XXXX, Ž., právne zastúpená JUDr. Milanom Rojčekom,
advokátom, so sídlom Bottova ulica 7, Žilina, proti odporcom: Q. H. X/: S. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W.
W. Č.. XX, Ž., Q. H. X/: Š. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. Č.. XX, Ž., obidvaja právne zastúpení JUDr.
Michalom Kováčom, advokátom so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, o určenie hranice medzi parcelami a

vydanie časti nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že hranica medzi
parcelouO.Č..XXXX/XXpatriacounavrhovateľkeaO.Č..XXXX/XXpatriacouodporcomvkatastrálnom

územíŽ.,vediebodmiCaDuvedenýminavytyčovacomnáčrteč.80vypracovanéhoG..O.dňa8.8.2000
a odporcovia sú povinní vydať navrhovateľke plochu označenú bodmi Y., W., I. Y. T. na tomto náčrte.
Svoj návrh odôvodňovala tým, že je výlučnou vlastníčkou parcely O. Č.. XXXX/XX zastavaná plocha
o výmere 580 m2, ktorá nehnuteľnosť je vedená na Okresnom úrade Žilina, odbore katastrálnom na
liste vlastníctva č. 3312 pre kat. Ú.. Ž.. Vlastníkmi susedného pozemku parcely č. O. XXXX/XX X.
odporcovia, ktorí zabrali a privlastnili si časť jej pozemku, ktorý im nepatrí. Poukazovala na to, že túto

skutočnosť potvrdil G.. P. O., autorizovaný geodet a kartograf vo vytyčovacom náčrte hranice medzi
uvedenými pozemkami. Odporcovia zaberajú z parcely navrhovateľky po celej dĺžke v rozsahu od 0,15
m do 0,30 metrov, takže jej celkom zabrali okolo 7m2. Pretože sa chcela s odporcami dohodnúť, bol
prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 2.4.2001 a dňa 11.4.2001 vykonaný pokus o zmier, ktorý
však bol bezúspešný. Navrhovateľka poukazovala na to, že predmetným návrhom sa dožaduje ochrany
svojho vlastníckeho práva, teda určenia hranice medzi parcelami a vydania plôch, ktoré jej odporcovia

zabrali. Svoj naliehavý právny záujem preukazovala najmä tým, že je potrebné zosúladiť faktický stav
so stavom právnym a na uvedenom pozemku ide stavať rodinný dom.

Odporcovia sa k podanému návrhu písomne nevyjadrili. V priebehu konania poukazovali na to, že na
základe ich žiadosti obdržali rozhodnutie Okresného národného výboru v Žiline o pridelení predmetného
pozemku do osobného užívania, na základe ktorého bola s nimi spísaná dohoda o zriadení práva

osobného užívania pozemku. Na základe právoplatného stavebného povolenia Mestského národného
výboru v Žiline zo dňa 24.6.1985 začali na pridelenom pozemku realizovať stavbu v rámci radovej
zástavby. Hranica pozemkov, ktoré odporcovia užívajú, bola vytýčená pracovníkmi Geodézie, štátny
podnik Žilina a to tým spôsobom, že Geodézia určila hranicu pozemku s tým, že tieto hranice boli
v teréne označené železným kolíkom a tiež vytýčila stavbu. Po ukončení stavby odporcovia riadne
stavbu skolaudovali a k účelu zapísania stavby na list vlastníctva bol spracovaný geometrický plán a

na základe tohto bolo aj riadne pridelené súpisné číslo stavbe a takto bola stavba aj zapísaná na list
vlastníctva. Po novele Občianskeho zákonníka im prišlo oznámenie z katastra, že s účinnosťou novelyObčianskeho zákonníka sa osobné užívanie zmenilo na vlastníctvo predmetného pozemku, v tomto
čase už mali dom postavený a od celej doby užívajú nehnuteľnosť v dobrej viere, že stav užívania
je v súlade aj s právnym stavom. Neboli si vedomí toho, že by mali zasahovať do iného pozemku.

Predchádzajúci majiteľ susedného pozemku, pán O. nemal nikdy žiadne námietky proti tomu, že by
odporcovia rušili jeho vlastnícke právo tým spôsobom, že by hranica ich pozemku zasahovala do jeho
pozemku a tieto problémy nastali až s novým majiteľom pozemku a v súvislosti s realizáciou jeho stavby
rodinného domu, kde pri osadzovaní tejto stavby vzniesli odporcovia námietky, čo sa týka odstupovej
vzdialenosti a na základe týchto námietok bola navrhovateľka povinná posunúť stavbu na odstupovanú

vzdialenosť, ktorú určil následne na základe týchto námietok stavebný úrad. Ďalej poukazovali na to,
že pokiaľ by sa aj preukázalo, že odporcovia v časti zasahujú do pozemku navrhovateľky, odporcovia k
tejto časti nadobudli vlastnícke právo vydržaním zo zákona, nakoľko to užívali v dobrej viere ako svoje,
nerušene viac ako desať rokov. Odporcovia v priebehu konania prezentovali záujem spornú vec riešiť v
rámci mimosúdnej dohody, nakoľko celý problém vznikol tým, že pozemok, ktorý získali, bol vyčlenený
v rámci geometrického plánu, ktorým štát prideľoval občanom pozemky do osobného užívania, tento

geometrický plán bol robený aj s určitou toleranciou a s touto toleranciou sa aj rátalo. Na uvedených
pozemkoch sa začalo s radovou výstavbou a po dostavaní si dali urobiť geometrický plán na stavbu s
tým, že je to všetko v poriadku. Podľa ich názoru však navrhovateľka má výmeru pozemku takú, ako
má zapísanú aj na liste vlastníctva. Všetci, ktorí stavali radovú výstavbu, sa zrejme posúvali určitým
spôsobom a takýmto spôsobom je posunutý aj pozemok navrhovateľky. Pokiaľ by sa súd nestotožnil

s ich názorom, že zo zákona sa stali odporcovia vlastníkmi spornej časti pozemku titulom vydržania,
podľa ich názoru je danú vec možné riešiť len tým spôsobom, že predmetná sporná časť pozemku bude
prikázaná do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov za náhradu určenú znaleckým posudkom a vo
výmere určenej v geometrickom pláne.

Okresný súd Žilina rozsudkom z 22. septembra 2010, č. k. 7 C 232/2001-201 určil,, že hranica medzi
parcelou I. Č.. XXXX/XX patriacej navrhovateľke a parcelou I. Č.. XXXX/XX patriacej odporcom 1/ a 2/
v O.. Ú.. Ž. vedie bodmi B, D, F, H tak, ako je vyznačená znaleckým grafickým plánom v znaleckom
posudku č. 12/2010 znalca G.. F. O., ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, zároveň uložil odporcom v rade
1/ a 2/ povinnosť odovzdať navrhovateľke plochu označenú bodmi Y.-U. o celkovej výmere 5m2 a

plochu B.-L. o celkovej výmere 1m2 tak, ako je vyznačená na znaleckom grafickom pláne znaleckého
posudku č.. 12/2010 znalca IA.. F. O., ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, a to do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšku návrhu navrhovateľky, o vypratanie plochy označenej bodmi U.-I.-B. o výmere
3m2 v znaleckom grafickom pláne v znaleckom posudku č. 12/2010 G.. F. O., súd návrh navrhovateľky
zamietolavyslovil,žeotrováchkonaniarozhodnepoprávoplatnostitohtorozsudku(§151ods.3O.s.p.).

V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny
záujem na požadovanom určení podľa § 80 pís. c) O.s.p. Na základe vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že správna hranica medzi pozemkom navrhovateľky a pozemkom odporcov prebieha
bodmi W. T. C. M. vyznačenými na znaleckom nákrese znaleckého posudku XX/XXXX, ktorý tvorí

súčasť tohto rozsudku a že odporcovia časťou rodinného domu, oplotením zo zadnej časti a oporným
múrikom z prednej časti nehnuteľnosti neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľky a
to v jednotlivých lomových bodoch 18 cm medzi bodmi A - B, 30 cm medzi bodmi C-D, 25 cm medzi
bodmi E - F, 22 cm medzi bodmi G-H tak, ako sú tieto vyznačené na znaleckom nákrese predmetného
znaleckého posudku. V časti rodinného domu spolu s terasou, ktoré sú v znaleckom náčrte vyjadrené

bodmi E F C D J I zasahujú odporcovia do pozemku navrhovateľky vo výmere 3 m2, v záhradnej
časti, ktorá je vyznačená v znaleckom náčrte bodmi A B I J vo výmere 5m2 a v predzáhradke, ktorá
je v znaleckom náčrte vyjadrená bodmi E F G H výmerou 1 m2, teda celkovo posun hranice do
pozemku navrhovateľky je vo výmere 9 m2. V súvislosti s námietkou vydržania vlastníckeho práva
k spornej časti nehnuteľnosti konštatoval, že odporcovia užívali pozemok na základe Rozhodnutia o

pridelení pozemku a Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 23.9.1981, ktorá
bola registrovaná dňa 25.9.1981. na základe ktorej im vzniklo právo osobného užívania pozemku.
Odporcovia si museli byť vedomí tej skutočnosti, že pozemok užívajú práve z titulu práva osobného
užívania, teda boli jeho detentormi, nie však z titulu ich vlastníckeho práva, pretože nenakladali s
pozemkom, ktorý by im vlastnícky patril a nemohli byť považovaní za oprávnených držiteľov. Tento stav

trval k 1.1.1992, kedy nadobudla účinnosť novela občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č.
509/1991 Zb., kde podľa ustanovenia § 872 ods. 1 OZ právo osobného užívania pozemku vzniknuté
podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona sa mení dňom účinnosti
tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Nakoľko odporcom vzniklo platné právo osobného užívaniapozemku do 31.12.1991, nadobudli dňom účinnosti novely OZ, teda dňom 1.1.1992 vlastnícke právo
zo zákona. Súd zdôrazňuje, že do 31.12.1991 boli odporcovia detentormi pozemku - odvodzovali
právo užívať pozemok z dohody o zriadení práva osobného užívania, uzatvorenej s jeho vlastníkom,

t.j. štátom, ktorej predchádzalo rozhodnutie o pridelení tohto pozemku do osobného užívania. Nie je
možné zamieňať držbu práva osobného užívania pozemku odporcov, t.j. ich dobrú vieru, že im toto
právo náleží, s držbou veci - pozemku, t.j. že im pozemok (vlastnícky) patrí. Pritom jedine (oprávnená)
držba pozemku k 1.1.1992, ktorá by trvala k tomuto dátumu 10 rokov, mohla mať podľa § 134 ods. 1
a § 872 ods. 6 OZ za následok nadobudnutie vlastníctva k tomuto pozemku vydržaním. Odporcovia

nemohli vydržať vlastnícke právo k časti pozemku, ktorú užívali nad rozsah výmery pozemku, ktorý im
bol pridelený do osobného užívania podľa § 134 ods. 1 OZ v znení po novele uskutočnenej zákonom
č. 509/1991 Zb., aj keď od 1.1.1992 mohli byť v dobrej viere, že im aj táto časť pozemku patrí na
základe transformácie práva osobného užívania pozemku. Odporcovia neboli jej oprávneným držiteľom
do 31.12.1991 a nemohli si teda započítať držbu tejto časti pozemku pred 1.1.1992. Podľa § 872 ods.
6 OZ ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších

predpisov bolo možné nadobudnúť iba právo na uzatvorenie dohody o osobnom užívaní pozemku,
môže si oprávnená osoba započítať dobu, po ktorú jej právny predchodca mal pozemok nepretržite
v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona súd poukazuje na to, že uvedené zákonné ustanovenie sa
vzťahuje na prípady, keď pozemok nebol občanovi pridelený do osobného užívania, ale na prípady, keď
občan - fyzická osoba, ktorý bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu pozemok

patrí, teda bol jeho oprávneným držiteľom a nie iba osobou, ktorá by pozemok užívala, teda jeho
detendorom. Odporcovia nemohli vydržať vlastnícke právo k časti pozemku ani v dobe od 1.1.1992,
nakoľko stratili dobrú vieru, že im táto časť pozemku patrí, najneskôr 10.5.2001, kedy bolo začaté
predmetné konanie, v ktorom sa navrhovateľka domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva, keď
už predtým navrhovateľka výzvami zo dňa 2.4.2001 a 11.4.2001 vyzývala odporcov na usporiadanie

vlastníckych vzťahov. Uvedené právne posúdenie veci súd oznámil účastníkom konania (§ 100 ods, 1
O.s.p.) na pojednávaní dňa 18. mája 2009 (po vypracovaní znaleckého posudku a po výsluchu znalca).
Na záver súd uviedol, že odporcovia neoprávnene v častiach konkretizovaných vo výroku rozsudku,
zasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľky a navrhovateľka má preto právo na ochranu svojho
vlastníckeho práva pred takýmto neoprávneným zásahom,. Právo na vydanie veci podľa § 126 OZ sa

- ak ide o nehnuteľnosť - sa realizuje v súdnom konaní žalobou o vypratanie veci, súd preto v časti,
ktorá nie je zastavaná rodinným domom uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť vypratať a odovzdať
navrhovateľke neprávom zadržiavanú časť. Vzhľadom k tomu, že v časti, v ktorej je nehnuteľnosť
zastavanárodinnýmdomomnebolomožnérozhodnúťovyprataníaodovzdaní,súdnávrhnavrhovateľky
zamietol, nakoľko navrhovateľka v priebehu konania sama uvádzala, že túto časť nie je možné vydať

a napriek tomu, že jej procesné návrhy smerovali k zmene žaloby v tejto časti, zotrvala na pôvodnom
návrhu a nedomáhala sa iného rozhodnutia súdu.

Na odvolanie odporcov v rade 1/ a 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. septembra 2011, sp.
zn. 5 Co 55/2011 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a odporcom 1/, 2/ uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 64,41
€ do 3 dní na účet právneho zástupcu. Dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav, z
ktorého vyvodil správny právny záver. S týmto, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov

rozhodnutia prvostupňového súdu. Poukázal na znenie ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že žalobou o ochranu vlastníckeho práva je tiež žaloba na určenie priebehu
hranice medzi spornými pozemkami. Ide o vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a pojem
„určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob určenia, ktorá časť zo spornej plochy v
prírode, tomu - ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí (H. X/XXXX). Poukázal na to, že

dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom, bolo preukázané, že žalovaní stavbou oplotenia ako
aj domu zasahujú (v uvedenom rozsahu) clo pozemku žalobkyne (KNC Č.. XXXX/XX). Súd prvého
stupňa podrobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri závere
o preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, dôsledne sa vysporiadal s
námietkou žalovaných o vydržaní spornej časti nehnuteľnosti. Z dôvodov uvedených prvostupňovým

súdom, ktoré zopakoval, sa odvolací súd stotožnil so záverom, že navrhovateľka má právo na vydanie
nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka a to spôsobom určeným vo výroku
rozhodnutia. Námietky odporcov, týkajúce sa neúčelnosti a nehospodárnosti vydania časti nehnuteľnosti
(z nimi uvedených dôvodov) vyhodnotil za neopodstatnené. Nevyhovel ani ich žiadosti na pripusteniedovolania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
O.s.p.
Proti rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu podal na podnet odporcov 1/, 2/

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté
rozsudky zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 7 MCdo 7/2012 zo dňa 29.1.2014 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2011, šp. zn. 5 Co 55/2011 a rozsudok Okresného súdu Žilina z

22. septembra 2010, č. k. 7 C 232/2001-201 vo výrokoch, ktorým bolo návrhu vyhovené a vec v rozsahu
zrušenia vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že „ v danej veci sa
žalobkyňa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom žalovaných
žalobou na určenie hranice medzi nehnuteľnosťou v jej vlastníctve a nehnuteľnosťou vo vlastníctve
(bezpodielovom spoluvlastníctve) žalovaných 1/, 2/, vypratania a odovzdania časti nehnuteľnosti (v

rozsahu špecifikovanej plochy), pričom žalovaní mali za to, že spornú časť nehnuteľnosti (určenú
znaleckým posudkom), nadobudli vydržaním. Treba súhlasiť s konštatovaním odvolacieho súdu, že aj
žaloba na určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami je žalobou na ochranu vlastníckeho
práva, lebo v konaní o takejto žalobe ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a
slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd majú na

mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, tomu - ktorému z vlastníkov susedných pozemkov
patrí (pozri H. X/XXXX).

Z hľadiska skutkového stavu bolo v danej veci na základe dokazovania vykonaného súdmi nižších
stupňov zistené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníckou nehnuteľnosti - parcely KNC č. XXXX/XX

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 418 m2, kat. územie Ž.a, zapísanej na LV č. XXXX
Správy katastra Žilina, na základe kúpnej zmluvy č. Q. - XXXX/XXXX. Žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely KNC č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere
360 m2, kat. územie Žilina, zapísanej na LV č. XXXX, Správy katastra Žilina s uvedeným titulom
nadobudnutia H. G. XXX/XX-XXX/XX a žiadosť Z XXX/XX. Bývalý Okresný národný výbor v Žiline

rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania zo 17. augusta 1981 č. C. XXX/XXXX-XX/
X F. žalovaným bezodplatne do osobného užívania pozemok - parcelu č. XXXX/XX B., kat. územie
Žilina na výstavbu rodinného domu v radovej zástavbe. Žalovaní uzavreli 23, septembra 1981 s bývalým
Mestským národným výborom - finančný odbor - Žilina dohodu o zriadení práva osobného užívania
pozemku, registrovanú bývalým Štátnym notárstvom v Žiline pod č. H. G. XXX/XX. Mestský národný

výbor v Žiline vydal žalovaným 24. júna 1985 pod č. Ú. XXX/C-XXXX/XX stavebné povolenie na stavbu
radového jednopodlažného rodinného domu na pozemku - parcela č. XXXX/XX Žilina s tým, že stavba
bude umiestnená podľa situácie osadenia, ktorá tvorí súčasť projektovej dokumentácii. Od tohto dňa
žalovaní (podľa ich tvrdenia) užívali aj sporný pozemok, čo predchádzajúci vlastník susedného pozemku
(U. O., ktorý ho na základe kúpnej zmluvy uzavretej v roku 2000 predal navrhovateľke) nenamietal.

Kolaudačným rozhodnutím z 24. januára XXXX, Č.. Ž. X/XXXX/XX Há vydaným Obvodným úradom
životného prostredia Žilina bolo žalovaným povolené užívanie rodinného domu na parcele č. XXXX/XX
B. kat. územie Žilina s určeným súp. Č., XXXX a orientačným číslom XX (Mestským úradom Žilina -
oddelením vnútorným, bytovým a kultúrnym dňa 4. januára 1994). Nehnuteľnosť užívaná žalovanými je z
prednejazadnejčastioplotenáaplotrysujestavbudomu.Zoznaleckéhoposudkusúdomustanoveného

znalca vyplýva, že žalovaní stavbou domu a oplotenia zasahujú do pozemku žalobkyne a hranica medzi
pozemkami žalobkyne a žalovaných má správne prebiehať v znalcom určených bodoch a v uvedenom
rozsahu. Na základe záverov znaleckého posudku súd ustálil hranicu medzi pozemkami žalobkyne a
žalovaných v označených bodoch a rozsah zásahu žalovaných do pozemku žalobkyne v označených
výmerách. Dospel pritom k záveru, že žalovaní nenadobudli vymedzený pozemok (na ktorom stojí

časť rodinného domu, oplotenia a oporného múru žalovaných) zasahujúci do pozemku žalobkyne, do
vlastníctva vydržaním. Dôvodil tým, že do 1. januára 1992 mohli žalovaní odvodzovať svoje užívacie
právo „len“ z dohody o zriadení práva osobného užívania, prečo nemohli byť oprávnenými držiteľmi
sporného pozemku. Preto aj keď od 1. januára 1992 mohli byť v dobrej viere, že im sporný pozemok,
na základe transformácie práva osobného užívania, patrí, nemohli si započítať držbu pozemku pred 1.

januárom1992.Spornýpozemoknemohlipotomvydržaťanipo1.januári1992,lebonajneskôrdňom10.
mája 2001 (po začatí predmetného konania) stratili dobrú vieru, že im patrí, z ktorého dôvodu nesplnili
podmienku trvania oprávnenej držby 10 rokov.Takýto záver dovolací súd nepovažuje za správny. Naopak, stotožňuje sa s právnym názorom
generálneho prokurátora, podľa ktorého ak držiteľ pozemku tento užíval pred 1. januárom 1992
domnievajúc sa, že mu patrí právo osobného užívania pozemku a ak užíval tento pozemok od 1.

januára 1992 domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku (transformácia práva ex lege), potom sa
držba pozemku pred 1. januárom 1992 započíta do doby potrebnej na vydržanie. To z dôvodu, že
držba pozemku pred 1. januárom 1992 napĺňa pojem „oprávnená držba“ definovaný v citovanom §
130 ods. t Občianskeho zákonníka, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu „právo patrí“. Ak je totiž
držba pozemku podľa tohto ustanovenia oprávnená, nemožno ju charakterizovať ako „neoprávnenú“

pre účely vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Tiež preto, že ustanovenie citovaného § 872
ods. 6 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu
právnych predchodcov práva osobného užívania. Je pritom irelevantné, že toto ustanovenie upravuje
oprávnenú držbu právneho predchodcu súčasného oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ
môže započítať oprávnenú držbu práva osobného užívania svojho právneho predchodcu, potom o to
viac si môže započítať vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 1.

januárom 1992. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2001, sp. zn.
3 Cdo 80/01, publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod č. 83/2002 (na ktoré tiež generálny prokurátor poukázal) „vlastníkom nehnuteľností sa počínajúc
dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10
rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992, do doby oprávnenej

držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom“. V odôvodnení tohto rozhodnutia najvyšší
súd konštatoval, že podľa platnej právnej úpravy (od novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej
zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak
ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len

splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu troch, resp. desať rokov, žiadne ďalšie podmienky pre
dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) nestanovuje. Preto možno dôjsť k záveru,
že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti
novely Občianskeho zákonníka splnené predpoklady stanovené v hypotéze citovanej právnej normy.
Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu, vykonávanú pred

1. januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia §
132a ods. 1 zákona č. 131/1981 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia, súčasťou
skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na
nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava (zákon č. 509/1991
Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifíkuje odlišne, len ju započítava do dĺžky

nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Pritom však účinky súhrnnej
právnej skutočnosti (t. j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januárom
1992.

Keďže podľa tvrdenia žalovaných sporný pozemok užívali - vstúpili do jeho reálnej držby - dňom 24.

júna 1985 (kedy im bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu) t. j. pred 1. januárom
1992, mohli sa domnievať, že im (aj) k tomuto pozemku vzniklo právo osobného užívania, teda išlo by
o ,'oprávnenú držbu“. Žalovaní sporný pozemok užívali aj po 1. januári 1992 (čo súdy nižšieho stupňa
nepovažovali za sporné), keď sa mohli domnievať (mohli byť v dobrej viere), že sú jeho vlastníkmi (na
základe transformácie práva osobného užívania). Teda v prípade, ak žalovaní sporný pozemok užívali

od 1. januárom 1992 v dobrej viere, že sú jeho vlastníkmi a do 1. januára 1992 v dobrej viere, že im
(aj k nemu) vzniklo právo osobného užívania, treba do desaťročnej vydržacej doby (v danom prípade
uplynula po 1. januári 1992 - 24. júna 1995) započítať aj jeho držbu pred 1. januárom 1992. Vychádzajúc
z uvedeného, potom pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo treba zodpovedať otázku, či žalovaní spornú
nehnuteľnosť užívali v dobrej viere, že im „právo patrí“ a to do 1. januára 1992 právo osobného užívania

a po 1. januári 1992 právo vlastnícke.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov
(vo vyhovujúcej časti) spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, a že generálny prokurátor
dôvodne podal mimoriadne dovolanie, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených

záujmov účastníkov konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 243e O.s.p.
v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom nato
rozhodnutie krajského súdu ako aj rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej
o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom

rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní
(pozri primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).“

Po zrušení vyššie uvedených rozsudkov okresného a krajského súdu Najvyšším súdom SR vrátení veci
na Okresný súd Žilina je v súčasnosti vec vedená pod sp.zn. 8C 119/2014.

V priebehu ďalšieho konania zotrvali účastníci na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a nenavrhli
vykonať ďalšie dokazovanie, súd preto vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v čase
pôvodného prvostupňového ako aj druhostupňového konania, ktorý sa ani ku dňu rozhodnutia súdu
nezmenil.

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami a to najmä výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX, ohliadkou na mieste samom, výsluchom svedka P.A. T., Rozhodnutím o pridelení pozemku
do osobného užívania zo dňa 17.8.1981, Dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku
zo dňa 23.9.1981, stavebným povolením č.j. ÚP XXX/C-XXXX/XX zo dňa 24.6.1985, kolaudačným

rozhodnutím zo dňa 24.1.1994, geometrickým plánom na zameranie rodinného domu k užívaciemu
povoleniu, znaleckým posudkom č. 5/2008 súdom ustanoveného znalca G.. P. O. zo dňa 6.2.2008,
výsluchom znalca Ing. P. O., zameraním spornej hranice spoločnosťou Geokop s.r.o. zo dňa 30.6.2009,
znaleckým posudkom č. 12/2010 súdneho znalca G.. F. O. zo dňa 26.2.2010 v spojení s doplnkom zo
dňa 3.5.2010 a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou parcely KNC Č.. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX P.2 pre kat. úz. Ž., ktorá je zapísaná na LV č. XXXX na Správe katastra Žilina. Navrhovateľka
nadobudla vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy č. Q. XXXX/XXXX.

Odporcoviavrade1/a2/súbezpodielovýmispoluvlastníkmiparcelyč.KNCXXXX/XXzastavanéplochy
a nádvoria o výmere 360 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre Obec Ž., O.. Ú. Ž. na Správe
katastra Žilina. Ako titul nadobudnutia je na predmetnom liste vlastníctva uvedené H. XXX/XX-XXX/XX
Y. Ž.G. N. XXX/XX.

Na základe žiadosti odporcov v rade 1/ a 2/ zo dňa 7.8.1981 Okresný národný výbor v Žiline dňa
17.8.1981 pod č. Fin XXX/XXXX-XX/X Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania pridelil
odporcom v rade 1/ a 2/ pozemok parcela č. XXXX/XX B. v kat. úz. Ž. vo výmere 360 m2 do osobného
užívania na výstavbu rodinného domu. Pozemok bol pridelený bezodplatne, jednalo sa o radovú
zástavbu. Dňa 23.9.1981 bola medzi Mestským národným výborom finančným odborom v Žiline a

odporcami uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku. Dohoda bola registrovaná
Štátnym notárstvom v Žiline pod č. H. XXX/XX. Mestský národný výbor v Žiline pod č. Ú. XXX/C-
XXXX/XX zo dňa 24.6.1985 vydal odporcom stavebné povolenie na stavbu radového rodinného domu
jednopodlažného na pozemku parcela č. XXXX/XX v Žiline, kde v podmienkach pre umiestenie a
prevedenie stavby je uvedené, že stavba rodinného domu bude umiestnená podľa situácie osadenia,

ktorá tvorí súčasť projektovej dokumentácie. Obvodný úrad životného prostredia Žilina dňa 24.1.1994
pod č. Ž. X/XXXX/XX Há vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby rodinného domu
na parcele č. XXXX/XX B. Q. O..Ú.. Ž.G.. Mestský úrad, oddelenie vnútorné, bytové a kultúry v Žiline
dňa 4.1.1994 určil pre budovu postavenú na parcele č. XXXX/XX, X..Č.. XXXX, E. Č. XX. Nehnuteľnosť,
ktorú užívajú odporcovia je z predej časti a zadnej často oplotená a plot rysuje stavbu domu. Odporkyňa

v rade 2/ uviedla, že betónový múrik pre oplotenie vybudovanli pri stavbe rodinného domu, pri pokladaní
základov, asi v roku 1986, nakoľko to bolo prázdne a poukazovala na to, že to museli oplotiť aj kvôli
zlodejom.

Právny zástupca navrhovateľky listom zo dňa 2.4.2001 nazvaným Predvolanie - pokus o zmier predvolal

odporcu v rade 1/ za účelom pokusu o zmier do advokátskej kancelárie na deň 10.4.2001. Listom zo dňa
11.4.2001nazvanýmPredvolanie-poslednýpokusozmieropätovnežiadalodporcov,abysadostavilido
advokátskej kancelárie na deň 20.4.2001 za účelom vykonania pokusu o zmier vo veci určenia hranice
a vydania časti nehnuteľnosti. Odporcovia uviedli, že do advokátskej kancelárie sa nedostavili, nakoľkosi neboli vedomí toho, že by mohli byť nejaké problémy, že by mali zasahovať do vlastníckeho práva
navrhovateľky. Pred tým ich nikto nekontaktoval a navrhovateľka sa s nimi ani osobne nestretla, ani im
nevysvetlila situáciu. V dome, ktorý je postavený na parcele navrhovateľky bývajú rodičia navrhovateľky.

Vo veci vypočutý svedok P. T., ktorý je otcom navrhovateľky, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol,
že pri premeriavaní pozemku navrhovateľky za účelom výstavby rodinného domu zistil, že pozemok
odporcov zasahuje do pozemku navrhovateľky. Tento problém vznikol preto, že staviteľ nedodržal
hranicu pozemku a posunul si o 16 cm teda múr domu, aj plot. Túto disproporciu zistil pri stavbe

rodinného domu a to 1.7.2000 a to v čase, keď sa rozhodovalo o územnom konaní. Uviedol, že sa s
odporcami chcel dohodnúť, presný dátum si už nepamätal a potom sa obrátili na právneho zástupcu,
ktorý vykonal pokus o zmier. Pri stavbe rodinného domu č. súp. XX, ktorý svedok staval navrhoval
odporcom, aby radovka pokračovala a nebol by žiadny problém ani s hranicou pozemku, navrhovateľka
by mala dostatok priestoru na garáž, na vstup autom na pozemok. Poukazoval na to, že hranica je
posunutá 16 cm po celej dĺžke a prechádza aj stenou rodinného domu odporcov. Poukazoval na to, že

spolu s navrhovateľkou navrhovali odporcom vysporiadať to takým spôsobom, že sa odráta 13 metrov
stavby a kompenzácia po celej dĺžke bude 24cm v plotoch s tým, že odporcovia postavený plot zbúrajú
a navrhovateľka postaví nový v správnej hranici.

Súdvkonanínariadilznaleckédokazovanieznalcomzodborugeodézieakartografie,odvetviegeodézia

Ing. P. O., ktorý vo veci podal znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 6.2.2008, v ktorom odpovedal na
otázkystanovenésúdom.Vzávereznaleckéhoposudkuznaleckonštatoval,žeodporcombolaporušená
správna majetková hranica označená bodmi XXX-X, XXX-XX je posunutá do parcele navrhovateľky č.
XXXX/XX označená bodmi XX X XX XX XX vytiahnutá červenou farbou, pričom úsek XX-X tvorí plot
predzáhradky, úsek X XX XX je stena rodinného domu odporcov a úsek XX-XX plot zo strany od záhrad.

Plocha záberu je označená bodmi XXX-X XX XX XXX-XX XXX-X E. Q. 11 m2. Úlohou znalca bolo
zároveňvprípade,žesazistí,žeparcelač.O.XXXX/XXzasahujedoparcelyč.KNXXXX/XXvypracovať
geometrický plán, ktorým oddelí túto časť parcely, ktorá zasahuje do parcely č. O. XXXX/XX. Ustanovený
znalec k uvedenej úlohe uviedol, že spracovanie geometrického plánu je podmienené vzájomnou
dohodou, nakoľko dom odporcov bočnou stenou zasahuje do parcely navrhovateľky. Riešenie môže byť

nasledovné: - finančným vysporiadaním za výmeru 11 m2 a zmenou majetkovej hranice - vyčlenením
zabratej výmery v záhrade odporcov, čo predstavuje od domu odporcov posunutie oplotenia o 0,50 m na
dĺžku 22m do parcele odporcov. Súčasťou znaleckého posudku je znalecký grafický plán s vyznačením
spornej hranice a záberom zásahu do parcely č. XXXX/XX.

Na pojednávaní právny zástupca odporcov vzniesol námietky proti vypracovanému znaleckému
posudku, kde poukázal na to, že znalecký posudok konštatuje, že k možnému posunu hranice mohlo
dôjsť v súvislosti s realizáciou výstavby domov v radovej zástavbe. Znalecký posudok však nespĺňa
parametre v tom, že by mal byť spracovaný s náležitosťami geometrického plánu, ktorý by presne
vymedzoval, o akú spornú plochu sa jedná a v tomto smere považoval znalecký posudok za nedôsledný.

Súd v konaní vypočul ustanoveného znalca Ing. P. O., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že spracoval
znaleckú úlohu v zmysle intencií súdu, avšak vychádzal z toho, že v prvom rade by malo dôjsť medzi
účastníkmi k dohode a pokiaľ nedôjde k dohode, existuje viacero spôsobov riešení. Vzhľadom k tomu,
že dom odporcov bočnou stenou zasahuje do parcely navrhovateľky, možné riešenie je také, že sa

vyčlení zabratá výmera v záhrade odporcov a plocha spredu sa prenesie do vyčleneného priestoru.
V prednej časti pred domom je však taký malý priestor, že by to nemalo zmysel riešiť v prednej časti
domu, nakoľko je tam postavený plot na murovaných stĺpikoch a je potrebné spracovať geometrický
plán v tom smere, že aj z jednej, aj z druhej strany je potrebný geometrický plán a hranica pozemku by
potom išla v časti pred domom po dom a potom v časti záhrady by išla nová hranica. Znalec uviedol,

že v znaleckom posudku konštatovať, že došlo k porušeniu hranice, nespracoval geometrický plán na
určenie hranice, odôvodnenie uviedol v závere svojho znaleckého posudku a taktiež predpokladal, že
by mohlo dôjsť k dohode medzi účastníkmi buď čo sa týka finančného vysporiadania, alebo správneho
určeniahranice.Kugeometrickémuplánuč.XXX-XXXX-XXX/XXzodňa10.1.1992,naktorýpoukazovali
odporcovia a ktorý bol vypracovaný na zameranie rodinného domu odporcov znalec uviedol, že tento

geometrický plán sa vyhotovoval za účelom zamerania rodinného domu, tento geometrický plán bol
zameraný správne, nakoľko rohy domov zodpovedajú skutočnosti takej, aké sú v prírode. To že zasahujú
do ďalšieho pozemku, to nebolo predmetnom tohto geometrického plánu. Znalec poukazoval na to, že
najskôr musia byť odporcovia vlastníkmi pozemku a pokiaľ na tomto pozemku postavili dom, na to, abytento dom mohol byť zapísaný, musel sa vyhotoviť geometrický plán, že dom stojí na tomto pozemku a
na základe tohto geometrického plánu sa potom zapisuje na liste vlastníctva dom pod súpisným číslom.
Pri zápise domu sa neskúma, či presahuje alebo nepresahuje do iného pozemku. Geodézia zamerala

taký stav, aký je. To, že došlo k porušeniu hranice nie je vecou Geodézie, ktorá by to ani neriešila.
Geometrický plán na zameranie domu neskúma, či dom je v celosti na pozemku, ktorý patrí odporcom,
alebo či aj v určitej výmere zasahuje do susedného pozemku. Takýto geometrický plán je len podkladom
pre zápis na list vlastníctva domu.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku a navrhované riešenia zo strany znalca navrhovatelia navrhli,
aby súd stanovil znalcovi úlohu s poukazom na zistený skutkový stav a to najmä na tú skutočnosť,
že hranica vedie cez stavbu rodinného domu odporcov, aby zohľadnil túto skutočnosť pri vyčlenení
novej hranice medzi spornými pozemkami tak, aby časť zasahujúca v neprospech navrhovateľky bola
zohľadnená a 11 m2 bolo zakomponovaných v zadnej časti pozemku odporcov. Na základe návrhu
navrhovateľky súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania a znalcovi stanovil úlohu vyhotoviť

geometrický plán, ktorým pri zohľadnení výmery pozemkov KN parcela č. XXXX/XX Y. Č.. O. XXXX/
XX v kat. úz. Ž. a tej skutočnosti, že pozemok odporcov zasahuje do pozemku navrhovateľky, určiť nový
priebehhranicemedzispornýmipozemkamiazároveňvyznačiťplochu,ktorúodporcoviapourčenínovej
hranice zaberajú z pozemku navrhovateľky. Na základe uznesenia súdu vypracoval znalec geometrický
plán č. 7C 232/2001-5/2008 zo dňa 31.10.2008. Ku geometrickému plánu sa odporcovia písomne

vyjadrili, vo svojom vyjadrení uviedli, že konajúci znalec predmetným geometrickým plánom rieši právne
otázky v tom, že novovytvorené parcely navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľke, resp.
do vlastníctva odporcov. Spracovaný geometrický plán teda prejudikuje rozhodnutie konajúce súdu
a je zároveň spracovaný odlišne od stavu zisteného v predchádzajúcom znaleckom posudku č. X/
XXXX zo dňa 6.2.2008. Ďalej odporcovia uviedli, že zotrvávajú na svojom stanovisku, že ich pozemok

nezasahuje do pozemku navrhovateľky a tvrdia, že sú vlastníkmi spornej časti parcely z titulu vydržania.
Na pojednávaní dňa 18.5.2009 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie
odporcov nevidí priestor na to, aby mohli uzatvoriť nejakú dohodu. Poukázal na to, že z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že odporcovia zasahujú do pozemku navrhovateľky a s poukazom na túto
skutočnosť zotrval na svojom návrhu, ktorý upresnil v zmysle záverov znaleckého posudku tak, aby určil

súd priebeh hranice a vydania časti pozemku. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca odporcov
požiadal o poskytnutie lehoty na mimosúdne rokovanie, nakoľko odporcovia mali záujem riešiť túto
situáciu.

Na pojednávaní dňa 6.7.2009 právny zástupca odporcu uviedol, že zo strany odporcov bol záujem na

mimosúdnom rokovaní, spojil sa s právnym zástupcom navrhovateľky, avšak v priebehu celého konania
zo strany navrhovateľky nebola ochota pristúpiť na akékoľvek riešenie, resp. nebola ochotná na dohodu,
ktorú jej ponúkali. Ponúkali jej odkúpenie spornej časti, avšak na toto nepristúpila a návrh zo strany
navrhovateľky je taký, aby sa posunula hranica v časti záhrady. Zo strany odporcov však bol taký
návrh, že budú akceptovať vypracovaný znalecký posudok v súdnom konaní a plochu, ktorú vyznačil

znalec by odporcovia od navrhovateľky odkúpili. Vzhľadom k tomu, že k žiadnej dohode nedošlo, dali
si predmetné nehnuteľnosti zamerať geodetickej spoločnosti Geokop s.r.o., nakoľko mali pochybnosti
o správnosti merania súdom ustanoveným znalcom a nimi objednaná spoločnosť urobila zameranie
pri využití súradníc v jednotnej trigonometrickej sieti katastrálnej, čo je presnejšie meranie ako použil
znalec a podľa toho merania vychádza, že plot je na hranici a do susedného pozemku zasahuje stavba

rodinného domu a to o celkovej výmere 2,9 m2.

Odporcovia predložili súdu zameranie spornej hranice spoločnosťou Geokop s.r.o. zo dňa 30.6.2009, z
ktorej súd zistil, že uvedená spoločnosť vykonala zameranie spornej hranice dňa 26.6.2009, predmetom
zamerania bola vlastnícka hranica medzi KN parcelami č. XXXX/XX a XXXX/XX. Vlastnícku hranicu

od ulice tvorí plot s murovanými piliermi širokými 30 cm, potom múr domu č. súp. XXXX a pokračuje
kovovým plotom s oceľovými stĺpikmi s betónovým základom šírky cca 30 cm. Vlastnícka hranica pre
výpočty a porovnávanie bola určená stredom predmetného plota a okrajom múru domu. Zameranie bolo
vykonané na súradnice X. - U. X.. Pre výpočet stanoviska boli použité body č. XXXX, XXXX-XX Y. XXXX/
XX (P. C. O.). Uvedené odchýlky plotov od skutočnej hranice sú XX, XX, XX, XX, XX Y. XX cm. Keďže

šírka plota je približne 30 cm, z uvedeného vyplýva, že daný plot sa nachádza na vlastníckej hranici. Pre
múr domu sú odchýlky 19 a 25 cm. Vlastnícka hranica v teréne označená múrom domu č. súp. XXXX
zasahuje do parcely č. XXXX/XX výmerou 2,9 m2.Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej dohody,
nakoľko samotní odporcovia neponúkli navrhovateľke žiadnu cenu za odkúpenie časti nehnuteľnosti
a navrhovateľka ani nepredpokladá, žeby sa na výške ceny nejakým spôsobom dohodli. Pokiaľ ide o

meranie, ktoré predložil právny zástupca odporcov, poukázal na to, že uvedené meranie bolo urobené
na objednávku odporcov, kde zároveň poukázal na to, že v konštatovaní spoločnosti Geokop sa uvádza,
že odchýlka je 2,9 m2, v grafickej časti je uvedené, že v časti záhrady je záber 2,75 m2, v časti 2,86 m2
a v časti pred domom 0,65 m2. Keby sa to spočítalo, tak to vychádza okolo 6,4 m2. Znalec v znaleckom
posudku uvádza 11 m2.

Právny zástupca odporcov navrhol súdu vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko odporcovia
sú toho názoru, že zásah, pokiaľ aj je, je v určitej tolerancii.

Súdvkonanínariadilkontrolnéznaleckédokazovanieznalcomzodborugeodéziaakartografia,odvetvie
geodézia Ing. F. O.m.

Ustanovený znalec podal znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 26.2.2010, v ktorom uviedol, že na
základe uznesenia súdu vykonal obhliadku spojenú s meraním za účasti účastníkov konania. Na
priloženom znaleckom nákrese je stav KN-C zobrazený čiernou čiarou, skutočný stav ním zameraný je
zobrazený červenou čiarou. Lomové body hranice podľa KN-C sú označené písmenami B, D, F, H a

hranice podľa skutočnosti ním zamerané sú označené písmenami A, C, E, G. Medzi lomovými bodmi
podľa KN-C a zameranými bodmi sú v znaleckom nákrese vyznačené posuny - miery medzi hranicami.
Posun v hranici vytvára zabraté plochy, ktoré sú uvedené zvlášť v záhradnej časti, domovej časti a v
predzáhradke. V skutočnosti zameral v záhradnej časti oplotenie tvorené pletivom (stred oplotenia), kde
betónový základ je v šírke 20-30 cm. V časti predzáhradky taktiež zameral stred murovaného plotu.

Pozemky sú v uličnej prednej časti, aj v zadnej časti posunuté - zväčšené. V závere znaleckého posudku
znalec odpovedá na otázky určené súdom:

- odporca stavbou oplotenia a stavbou domu zasahuje do pozemku navrhovateľky KN-C F..Č.. XXXX/XX
- hranica má správne prebiehať bodmi vyznačenými na znaleckom nákrese B, T., C., M.. Posun hranice

do pozemku navrhovateľa je v jednotlivých lomových bodoch 18 cm medzi bodmi Y.-W., 30 cm medzi
bodmi I.-T., 25 cm medzi bodmi B.-C. a 22 cm medzi bodmi L.-M.
- posun hranice do pozemku navrhovateľa v záhradnej časti tvorí plochu 6 m2, v domovej časti 2 m2 a v
predzáhradke 1 m2 (spolu 9m2). Posun hranice je evidentný, to zistili aj predchádzajúci geodeti. Ak sa
máposudzovať„...minimálneporušeniespornejmajetkovejhranicevrozsahu,ktorýmôžepredstavovať

dovolenú odchýlku pri opakovanom meraní, pri súčasnom uvedení prípustnej odchýlky“, tu je to zle
interpretované. Posun hranice môže vzniknúť na základe stavebnej presnosti, čo je dovolená odchýlka.
Dovolená odchýlka pri opakovanom meraní je niečo úplne iné, znamená to, že ak geodeti použijú rôzne
metódy merania, alebo rôzne výchozie body merania, mali by dôjsť k jednému výsledku, ktorý by sa
nemal líšiť v určení bodu do 14 cm.

- na predmetnú úlohu som už vyššie odpovedal
- na znaleckom nákrese som uviedol aj výmeru pôvodnej parcely KN-C č. XXXX/XX ( v súčasnosti sa
skladá z dvoch parciel, KN-C č. XXXX/XX Y. XXXX/XXX), jej rozsah je znázornený červenou čiarou.
Výmera pozemku navrhovateľa je 559 m2 (výmera je uvedená bez rozšírenia pozemku vpredu a vzadu).
Pôvodne mal pozemok výmeru 580m2.

Ing. O. pri zisťovaní posunu hranice premeriaval omerné miery viacerých susediacich pozemkov. Ja som
použil metódu GPS s transformáciou do súradnicového systému, v ktorom boli zamerané aj predmetné
pozemky pri ich rozmeraní. Ing. O. teda hranicu porovnal s hranicami okolitých pozemkov, ja som
zameranú skutočnú hranicu vztiahol k pevným bodom meračskej siete. Tu môžeme teraz porovnať

dve nezávislé merania merané inou metódou a ako je vidieť, z výsledkov merania, polohovo určené
identické body nami merané sú v dovolenej odchýlke 14 cm. Sú to body u mňa označené písmenami
a k nim identické body Ing. O. číslami. Sú to dvojice identických bodov Y.-XX, I.-XX, B.-X Y. L.-XX. Ing.
O. zameranú hranicu znázornil ako priamu čiaru od bodu 33 až po bod 34, avšak hranica v záhradnej
časti sa od domu odporcu po koniec odkláňa do pozemku odporcu a v predzáhradkovej časti sa taktiež

odkláňa do pozemku odporcu. Tým, že sú v polohovej presnosti určenia skutkovej hranice medzi našimi
meraniami určité (minimálne a v dovolenej odchýlke ) rozdiely, potom rozsah zabratej časti pozemku
odporcom sa v našich výpočtoch líši minimálne (2m2).Výsledky merania Ing O. sú v súlade s mojím meraním, menšie nepresnosti sú v zobrazení spornej
hranice (hranica sa lomí, Ing. O. ju zobrazil ako priamu. Pokiaľ ide o meranie vykonané firmou Geokop
(č.l. spisu 149-152), tu bol použitý zase iný spôsobom zamerania, resp. pripojenia na meračskú sieť,

meranie je v dovolených odchýlkach v porovnaní s mojim meraním, väčšie rozdiely medzi nami sú v
zameraní predného a zadného bodu.“

Na výzvu súdu ustanovený znalec doplnil znalecký posudok vyznačením bodov ako aj výmery, v
ktorých do pozemku navrhovateľky odporcovia zasahujú vybudovanou prístavbou k rodinnému domu,

kde uviedol, že upresňuje výmeru stavebnej časti domu odporcov, ktorou zasahujú do pozemku
navrhovateľky, kde je terasa vyjadrená plochou C,D,I,J a dom má potom spolu s touto časťou výmeru
3m2 a záhradná časť ( A.,B,I a J ) má výmeru 5m2.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 872 ods. 1 veta prvá OZ právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších

predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona
na vlastníctvo fyzickej osoby.

Podľa § 872 ods. 4 OZ ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku
vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku,

pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným
dielom.

Súd skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľky v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. na určení
priebehu hraníc a dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na tomto

určení. Naliehavý právny záujem podľa citovaného zákonného ustanovenia je daný vtedy, ak existuje
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením
navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je
pri tom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto
žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným

určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o
prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je vytvorí pevný základ pre právne
vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Pokiaľ teda navrhovateľka poukazovala na
to, že zo strany odporcov došlo k porušeniu jej vlastníckeho práva tým, že odporcovia zabrali aj časť
jej pozemku, ako vlastníčka má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na

určenie hranice medzi svojim pozemkom a pozemkom susediacim, teda pozemkom odporcov; v takomto
prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkom susediacich pozemkov patrí sporná plocha.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že správna hranica medzi pozemkom
navrhovateľky a pozemkom odporcov prebieha bodmi W. T. C. M. vyznačenými na znaleckom nákrese

znaleckého posudku XX/XXXX a že odporcovia časťou rodinného domu, oplotením zo zadnej časti
a oporným múrikom z prednej časti nehnuteľnosti zasahujú do pozemku navrhovateľky a hranica
medzi pozemkami navrhovateľky a odporcov má správne prebiehať v znalcom určených bodoch a
v uvedenom rozsahu a to v jednotlivých lomových bodoch XX cm medzi bodmi Y. - W., XX cm medzibodmi I.-T., 25 cm medzi bodmi B. - C., XX cm medzi bodmi L.-M. tak, ako sú tieto vyznačené na
znaleckom nákrese predmetného znaleckého posudku. V časti rodinného domu spolu s terasou, ktoré
sú v znaleckom náčrte vyjadrené bodmi B. C. I. T. U. I zasahujú odporcovia do pozemku navrhovateľky

vo výmere 3 m2, v záhradnej časti, ktorá je vyznačená v znaleckom náčrte bodmi Y. W. G. U. vo výmere
5m2 a v predzáhradke, ktorá je v znaleckom náčrte vyjadrená bodmi B. C. L. M. výmerou 1 m2, teda
celkovo posun hranice do pozemku navrhovateľky je vo výmere 9 m2.

Vzhľadom k tomu, že odporcovia počas celého konania v rámci svojej obrany zotrvali na vznesenej

námietke vydržania vlastníckeho práva tejto časti nehnuteľnosti, ktorú odvodzovali od nadobúdacieho
titulu a to Dohody o zriadení osobného užívania pozemku zo dňa 25.9.1981, kde pre plynutie vydržacej
doby si uplatnili podľa § 872 ods. 6 OZ aj čas, po ktorý ich právny predchodca mal pozemok nepretržite v
držbe aj pred účinnosťou tohto zákona s poukazom, že právnym predchodcom odporcov bol štát a teda
lehota 10 rokov nepretržitej a dobromyseľnej držby je u odporcov splnená súd sa preto ďalej zaoberal
splnením podmienok stanovených zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pričom

vychádzalzprávnehonázoruvyslovenéhoNajvyššímsúdomSRvovyššiecitovanomrozhodnutí,ktorým
právnym názorom bol viazaný.
Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo iného
práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo zákona.
Zákonnými podmienkami vydržania sú vo všeobecnosti 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom

určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak
sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje.
Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti po a) faktické ovládanie veci alebo
vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať sa k
veci tak akoby držiteľovi vlastnícky patrilo, c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria.

Najvyšší súd SR nepovažoval za správne právne závery okresného súdu v pôvodnom rozhodnutí
týkajúce sa právneho posúdenia oprávnenej držby odporcov a jej započítania pre účely vydržania.
Najvyšší súd vyslovil jednoznačný právny záver pre právne posúdenie oprávnenej držby na str. 10 a 11
svojho rozhodnutia, ktoré súd už citoval vyššie a na ktoré odkazuje.

Odporcom bol rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru zo dňa 17.8.1981 pridelený do
osobného užívania pozemok - parcela č. XXXX/XX B., kat. územie Ž. na výstavbu rodinného
domu v radovej zástavbe, ku ktorému uzavreli 23.9. 1981 s bývalým Mestským národným výborom
- finančný odbor - Žilina dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku. Mestský národný

výbor v Žiline vydal odporcom 24. 6. 1985 pod č. ÚP XXX/C-XXXX/XX stavebné povolenie na stavbu
radového jednopodlažného rodinného domu na pozemku - parcela č. XXXX/XX Žilina s tým, že stavba
bude umiestnená podľa situácie osadenia, ktorá tvorí súčasť projektovej dokumentácii. Od tohto dňa
odporcovia ,podľa ich tvrdenia, užívali aj spornú časť pozemku a začali realizovať stavbu radového
rodinného domu ( kolaudovaného v roku 1994), čo predchádzajúci vlastník susedného pozemku (U.j

O., ktorý ho na základe kúpnej zmluvy uzavretej v roku 2000 predal navrhovateľke) nenamietal a
počas celého obdobia kedy pozemok vlastnil nemal žiadne námietky, že by odporcovia rušili jeho
vlastníctvo a zasahovali do jeho pozemku. Tieto tvrdenia odporcov navrhovateľka nespochybňovala.
Odporcovia sa ujali na základe dohody o zriadení osobného užívania pozemku a následne vydaného
stavebného povolenia držby pozemku o väčšej výmere, než ktorý im bol pridelený, nešlo však o

podstatné prekročenie výmery pozemku ( 9m2), ktoré by im pri zachovaní obvyklej opatrnosti muselo
byť zrejmé, alebo im zrejmé byť mohlo .a ktoré by spôsobovalo pochybnosti o ich práve držby. Keďže
odporcovia užívali spornú časť pozemku - vstúpili do jeho reálnej držby - dňom 24. júna 1985 (kedy
im bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu) t. j. pred 1. januárom 1992, mohli sa
domnievať,žeim(aj)ktomutopozemkuvznikloprávoosobnéhoužívania,tedaišloo,'oprávnenúdržbu“.

Odporcovia sporný pozemok užívali aj po 1. januári 1992, keď sa mohli domnievať (mohli byť v dobrej
viere), že sú jeho vlastníkmi (na základe transformácie práva osobného užívania). Teda v prípade, ak
odporcovia spornú časť pozemku užívali od 1.1.1992 v dobrej viere, že sú jeho vlastníkmi a do 1. 1
1992 v dobrej viere, že im (aj k nemu) vzniklo právo osobného užívania, treba do desaťročnej vydržacej
doby započítať aj jeho držbu pred 1. januárom 1992. Odporcovia spornú časť nehnuteľnosti užívali v

dobrej viere, že im „právo patrí“ a to do 1. januára 1992 právo osobného užívania a po 1. januári 1992
právo vlastnícke. Desaťročná vydržacia doba počas ktorej odporcovia neboli nikým rušení uplynula po
1. januári 1992 - 24. júna 1995 a k uvedenému dátumu odporcovia nadobudli vlastnícke právo k spornejčasti vydržaním, nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky - 1. oprávnená držba, 2.
uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania.

Na základe vyššie uvedených skutočností a vysloveného právneho záveru potom súd návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).