Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010015
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2514010015.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného I. K., nar. XX.XX.XXXX v Y.,
Česká republika, v konaní o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 20.12.2017, č. k. 2T/3/2014
- 157, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.02.2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného I. K., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona sa odsúdený
I. K. neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého mu rozsudkom Okresného
súdu Piešťany zo dňa 26.03.2014, č. k. 2T/3/2014 - 157 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

zo dňa 28.04.2015 č. k. 6To/56/2014 - 82 právoplatným a vykonateľným dňa 28.04.2015 preto trest
odňatia slobody vo výmere 1(jeden) rok vykoná.

Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona s poukazom na § 48 ods. 2 písmeno a) Trestného zákona okresný
súd odsúdeného I. K. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany
z 26. marca 2014, sp. zn. 2T/3/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2015,
sp. zn. 6To/56/2014 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Zároveň mu bola uložená

povinnosť zaplatiť zaostalé výživné.
Skúšobná doba odsúdenému plynula odo dňa 29.04.2015 do dňa 29.04.2017.

Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že odsúdený si v skúšobnej dobe podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody nesplnil povinnosť uloženú súdom uhradiť v skúšobnej dobe
zameškané výživné. Z dlžnej sumy neuhradil ani jeden cent a neplatil ani bežné výživné na svoje dieťa.

Odsúdený si túto povinnosť nesplnil napriek tomu, že bol v tomto období zamestnaný, prípadne sa
mohol zamestnať, teda mohol aspoň čiastočne uhradiť zameškané výživné. Odsúdený bol k uloženej
povinnosti uhradiť zameškané výživné ľahostajný a neprejavil vôbec žiadnu snahu o splnenie si tejto
elementárnej povinnosti, ktorá má prednosť pred inými povinnosťami odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený (č. l. 155), ktorú však

bližšie neodôvodnil.Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným
preskúmal podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť odsúdeným nie

je dôvodná.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ako odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne
vykonával iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti; súd vysloví, že sa osvedčil;
inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie
podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa § 50 ods. 6 Trestného poriadku rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch
rokovoduplynutiaskúšobnejdobyneurobilrozhodnutiepodľaodseku4beztoho,žebyodsúdenýmalna

tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.

Podľa § 68 odsek 2 Trestného zákona ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život
a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už
v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

Sťažnostný súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 192 ods. 1 Trestného
poriadku preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o osvedčení resp. neosvedčení sa v
skúšobnej dobe a zistil, že súd I. stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď určil termín
verejného zasadnutia, zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie a dospel k správnemu

právnemu záveru.

Súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade dôkazov vykonaných na
verejnom zasadnutí a zistenia, že si odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody nesplnil povinnosť uloženú súdom v skúšobnej dobe, rozhodol, v lehote vyplývajúcej z

ustanovenia § 50 odsek 6 Trestného zákona spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého uznesenia.

Sťažnostný súd sa s týmto postupom okresného súdu stotožňuje, pričom zdôrazňuje, že nesplnenie si
povinnosti uloženej mu súdom ani len z časti, nedáva priestor na vyslovenie záveru, že odsúdený viedol
v skúšobnej dobe riadny život.

Zároveň prvostupňový súd správne rozhodol, keď odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písmeno a) Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže z
odpisu registra trestov z č. l. 151 je zrejmé, že odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin (čo vyplýva z odpisu registra

trestov).

Správny je teda vyslovený záver súdom I. stupňa, že odsúdený sa neosvedčil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, ako aj správne je nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v trvaní (1) roka.

Pretože nadriadený súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia,
rozhodol tak, že podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.