Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010493
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116010493.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému F. F., nar.:

XX.XX.XXXX v Trnave pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 28. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: F. F., nar.: XX.XX.XXXX v K., trvale bytom U.. U. XXXX/X, K., prechodne bytom H. XX,
X. K., , XXX XX K.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 07.06.2015 v čase asi o 11:20 hod. v meste Trnava na ulici Bočná pri sebe v textilnom
puzdre červeno-čiernej farby s nápisom „yenkee“ prechovával plastovú injekčnú striekačku s obsahom
kryštalického materiálu o hmotnosti 206 mg s priemernou koncentráciou 71,4% hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúci 147 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 2 obvykle
jednorazové dávky drogy, pričom metamfetamín je zaradený v Prílohe č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o

omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a
obchodovaniasnimipodľa§171ods.1Trestnéhozákonač.300/2005Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov
(Trestný zákon) s poukazom na § 135 ods. 1 Trestného zákona,

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému ukladá trest prepadnutia veci - textilného
puzdra červeno-čiernej farby s nápisom „yenkee“. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom

prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Trnava bola dňa 14.03.2016 doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava na
skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku (pozn.: prokuratúra uvádzala 4 obvykle
jednorazové dávky drogy).

Súd o obžalobe rozhodol trestným rozkazom dňa 08.08.2016, ktorým uznal obžalovaného vinným
zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona (pozn.: v súlade správnou
kvalifikáciou prokuratúry uvedenou v obžalobe) a a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor, ktorý bol súdu doručený dňa 24.08.2016,
pričom v ňom uviedol, že odôvodnenie odporu a prípadné návrhy dôkazov a svedectiev priloží
bezodkladne, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia odporu, čo však do vyhlásenia rozsudku neurobil.

Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 24.11.2016 a dňa 28.02.2017, pričom na tomto vykonal
dokazovanie týmito dôkazmi:
- výsluchom obžalovaného a čítaním časti Zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 10.12.2015 na str. č. 5
(čl. 16),
- výsluchom svedka T. U., nar.: XX.XX.XXXX,

- čítaním zápisnice o výsluchu svedkov Milana E., nar.: XX.XX.XXXX (čl. 22-23) a X. O., nar.:
XX.XX.XXXX (čl. 24-26),
- čítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru
prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/10330 zo dňa
22.07.2015,

- oboznámením listinných dôkazov, a to: Zápisnice o vydaní veci zo dňa 07.06.2015 na čl. 32, prepisu
zvukového záznamu o systému REDAT na čl. 40, fotokópie operačného denníka na čl. 38, Odpisu
z registra trestov obžalovaného na čl. 82-85, Lustrácie v registri priestupkov obžalovaného na čl. 81,
Výpisu ústrednej evidencie priestupkov na čl. 51 a Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na čl. 52-53,
- predložením vecného dôkazu - textilného puzdra červeno-čiernej farby s nápisom „yenkee“.

Obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2016
vyhlásil, že zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, sa cíti byť nevinný a pri svojom výsluchu
vypovedal, že asi pol hodinu pred tým, ako auto zastavila hliadka, ho na Golianovej ulici v Trnave

zastavilo auto, v ktorom sedeli traja Rómovia a mal s nimi konflikt, na základe ktorého ho dali do toho
auta násilím a odišli s autom preč. On sedel vzadu v strede a niekto z tej Golianovej ulice to nahlásil na
políciu, že tam násilím niekoho bijú a tlačia do auta. Po zastavení vozidla hliadkou táto žiadala vodiča a
aj ostatných, aby predložili doklady totožnosti. Hliadka vyzvala posádku na vystúpenie z auta a jeho dali
na jednu stranu a tých ostatných troch na druhú stranu. Príslušníci PZ sa obžalovaného pýtali, čo mu tí

ostatní urobili. Obžalovaný sa bál a povedal, že nič. Príslušníci sa potom obžalovaného opýtali, čo má
v kabele pri sebe. Ten im povedal, že tam má len doklady, ktoré im aj dal a mal tam aj telefón, ktorý
vybral. Pýtali sa, či to je všetko a obžalovaný povedal, že áno. Začali sa mu tam hrabať a vytiahli mu
odtiaľ puzdro, ktoré je uvedené v obžalobe. Spýtali sa ho, či to je jeho, pričom obžalovaný povedal, že to
nie je jeho puzdro. Policajti celý čas po obžalovanom kričali, že prečo klame, keď to puzdro mal v taške.

Obžalovaný potom žiadal, aby ho zobrali do nemocnice, lebo Rómovia ho kopali, bol krvavý, bolela
hlava a mal aj roztrhnuté tričko. Išli na policajnú stanicu, nešli do nemocnice. Tam na neho robili nátlak,
aby sa priznal, že to bolo jeho. Obžalovaný uviedol, že sa potom od strachu aj priznal. Keď ho prepustili,
tak nevládal ani prejsť a jedna jeho známa právnička mu poradila, aby podal trestné oznámenie na tých
Rómov, ktorí ho zbili. Na druhý deň chcel ísť podať trestné oznámenie na Rómov, ale sa bál, že mu ešte

viacej ublížia, tak to neurobil. Obžalovaný nevedel uviesť, ako sa puzdro dostalo do jeho tašky, keďžeon ho tam nedal, aj keď je pravdou, že ho z jeho tašky vytiahol policajt. Obžalovaný nevedel vysvetliť,
ako sa puzdro dostalo do jeho tašky a uviedol, že mu ho do tašky mohol dať aj zasahujúci policajt. Ku
svojej možnej závislosti na drogách uviedol, že v roku 2015 bol závislý len na tabletkách Neurol, ktoré

užíval na ukľudnenie, nakoľko po rozchode s priateľkou bol psychicky labilný. Uviedol tiež, že nikto z
jeho okolia nebol závislý na drogách. K pozitívnemu nálezu na steroch zo svojich rúk uviedol, že on
puzdro držal v rukách a aj injekčnú striekačku, nakoľko mu ich mali dať do rúk príslušníci PZ. Rozpor
medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou zo dňa 10.12.2015 v časti, kde uvádzal,
že policajt otvoril puzdro a našil tam striekačku, v ktorej mohli byť dva-tri dieliky pervitínu a kde uviedol,

že puzdro je X. O. a že toto sa k nemu dostalo takým spôsobom, že sa v ten deň stretol s X. O. na
Linčianskej a vtedy mu dal svoju tašku podržať alebo si vtedy X. O. od neho z tašky cigarety a asi pri tom
mu dal to puzdro do jeho tašky (čl. 16) vysvetľoval tak, že tak vypovedal dňa 10.12.2015 preto, lebo to
od neho chceli policajti, ktorí mu povedali, že nič z toho nebude mať a že mu to prejde. Obžalovaný ďalej
na otázku súdu, prečo dňa 10.12.2015 neuvádzal, že ho policajti nútili držať puzdro a aj striekačku vo
svojich rukách uviedol, že tak nevypovedal preto, že sa bál aj policajtov a aj cigáňov. Trestné oznámenie

na policajtov a ani na Rómov nepodával preto, že aj v minulosti mal problémy s policajtmi, ktorí ho nútili,
aby povedal, čo chceli aby hovoril a tiež preto, že Rómovia sa mu SMS-kami vyhrážali, že keď na nich
niečo povie, bude zle. Obžalovaný sa ku konfliktu s Rómami vyjadrovať nechcel s odôvodnením, že sa
bojí, aby mu niečo nespravili a na otázku prečo keď auto zastavila policajná hliadka príslušníkom PZ
nepovedal, že bol násilím vtiahnutý do auta uviedol, že mu Rómovia počas toho, ako auto zastavovala

hliadka povedali, že keď povie, že ho násilím vtiahli do auta, že mu urobia niečo zlé.

Svedok T. U., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 28.02.2017 vypovedal, že boli vyslaní
operačným strediskom, že niekde na Linčianskej ulici mali násilím zavrieť do vozidla a následne s
vozidlom odísť nejaké osoby ďalšiu osobu. V tých miestach sídliska Linčianska vykonávali previerky po

uvedenom vozidle, ktoré spozorovali v jednej z ulíc. Vozidlo zastavili, vykonali kontrolu osôb. Svedok
uviedol, že si pamätá, že vo vozidle sedeli vzadu tri osoby a vpredu iba šofér. Podľa popisu zistili, že sa
jedná o osobu, ktorá sedela na zadnom sedadle v strede. Jednalo sa o osobu obžalovaného, ktorého sa
spýtali, či bol násilím odvlečený alebo či mu bola spôsobená nejaká ujma, na čo im obžalovaný uviedol,
že nie, že on išiel s tými osobami, na mená ktorých si nepamätá dobrovoľne. Svedok ďalej uviedol, že sa

spýtali aj tých troch osôb, či nemajú pri sebe veci z trestnej činnosti, či už zakázané látky alebo zbrane,
na čo tie tri osoby uviedli, že oni nič nemajú. Svedok uviedol, že si myslí, nepamätal si to už presne, že
obžalovaný sám uviedol, že má pri sebe nejaké drogy. Svedok si nepamätal, či obžalovaný drogy vydal
dobrovoľne, ale uviedol, že si myslí, že áno. Tie následne zaistili a obžalovaného eskortovali na útvar za
účelom spísania potrebnej administratívy a následne jeho predvedenia k vyšetrovateľovi. Svedok ďalej

vypovedal, že obžalovaného poučili o jeho právach, pričom obžalovaný drogy vydal možno z tašky alebo
z nejakej peňaženky, čím si však už svedok nebol istý. Svedok na otázku, či obžalovanému dávali držať
striekačku s drogou uviedol, že pokiaľ ju obžalovaný vydal, určite mu ju naspäť do ruky nedávali. Svedok
tiež potvrdil, že obžalovaný pri zákroku spomínal, že by droga mala byť jeho kamaráta, ale súčasne
dodal, že takéto výhovorky hovoria všetci. Svedok ďalej uviedol, že si myslí, že obžalovaný neuvádzal,

že by mu drogu mal podstrčiť niekto z posádky vozidla, ktoré zastavili. Svedok ďalej uviedol, že v rámci
poučení, ktoré obžalovaný pri zákroku dostal, bolo aj poučenie, že obžalovaný nie je povinný sám seba
obviňovať, a teda ani vydať veci, ktoré by svedčili proti nemu, resp. by umožnili jeho trestné stíhanie.

Zo Zápisnice o výsluchu svedka F. E., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 10.02.2016 vyplynulo, že si pamätá

ako v roku 2015 vykonával s kolegom T. U. služobný zákrok voči obžalovanému, u ktorého boli nájdené
drogy. Svedok vypovedal, že pôvodne preverovali oznámenie na číslo 158, že niekde na Linčianskej mali
uniesť nejakého muža, ktorého mali násilím vložiť do auta Opel Vectra striebornej farby ev. č.: TT85--
(koncovépísmenáuviesťnevedel).Vozidlovypátralaivovedľajšíchuličkáchazastavili.Vzaduvovozidle
sedeli traja muži, pričom ten, ktorý sedel medzi nimi bol roztrasený a uplakaný, z čoho bolo jasné, že ide

o poškodeného. Na otázku príslušníkov PZ aký má problém uviedol, že všetko je v pohode, že sa nič
nestalo a že s mužmi v aute išiel dobrovoľne. Svedok si nepamätal, akým spôsobom bol u obžalovaného
zaistený pervitín, ale uviedol, že si myslí, že sa k nemu obžalovaný priznal sám, keď sa ho kolega T.
U. pýtal, či má pri sebe zbrane alebo iné veci pochádzajúce z trestnej činnosti, nakoľko obžalovaný bol
dosť nervózny, keď sa s ním s kolegom rozprávali a vôbec nepôsobil ako človek, ktorého mali zachrániť

alebo mu pomôcť. Podrobnosti si svedok nepamätal, ale uviedol, že obžalovaný bol vyzvaný na vydanie
drog, čo bez problémov urobil a následne bol obmedzený na osobnej slobode a eskortovaný na útvar
a odovzdaný poverenému príslušníkovi PZ (čl. 22-23).Zo Zápisnice o výsluchu svedka X. O., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 15.02.2016 vyplynulo, že tento svedok
obžalovanému žiadne drogy nedal. V roku 2015 bol na slobode od 18.05.2015 do 04.09.2015, kedy
bol vzatý do väzby z a krádež. S obžalovaným bol v kontakte len v uvedenom období, a to väčšinou

v Markíz Pube v Trnave na Štefánikovej ulici a jedenkrát bol obžalovaný u svedka na káve doma na
adrese Trnava, T. K. č. XX. Svedok uviedol, že drogy neberie, skúšal len marihuanu, ale pervitín nikdy,
a preto ho ani nemohol obžalovanému dať. Svedok potvrdil, že vie o tom, že obžalovaný je užívateľom
drog, fajčí pervitín a aj ho pritom videl. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo ho obžalovaný označil
ako osobu, ktorá mu mala dať drogy a vyslovil predpoklad, že to obžalovaný uviedol preto, že bol asi

prvý, ktorý obžalovaného napadol (čl. 25).

Zo Znaleckého posudku KEU PZ č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/10330 zo dňa 22.07.2015
vyplynulo, že v stope č. 1, ktorou bola plastová injekčná striekačka, ktorá bola vložená v textilnom
puzdre červeno-čiernej farby s nápisom „yenkee“ obsahovala 206 mg metamfetamínu s prímesou
dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu

71,4% hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza). KEU PZ podľa predmetného znaleckého posudku za
obvykle jednorazovú dávku považuje 10-40 mg absolútneho (100% - ného) metamfetamínu vo forme
bázy. KEU PZ ďalej v predmetnom znaleckom posudku konštatuje, že na oboch stopách č. 2 a č.
3 (pozn.: stopa č. 2 - ster z pravej ruky obžalovaného a stopa č. 3 - ster z ľavej ruky obžalovaného)
bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu., pričom stopy omamných a psychotropných látok na

rukách podozrivých osôb môžu byť výsledkom primárnej kontaminácie (vznikajú pri výrobe, distribúcii
alebo užívaní drog) alebo môže ísť aj o sekundárnu kontamináciu, (vzniká aj pri náhodnom kontakte
s kontaminovanými predmetmi), pričom chemickou analýzou nie je možné jednoznačne určiť pôvod
kontaminácie rúk podozrivých osôb.

Zo Zápisnice o vydaní veci zo dňa 07.06.2015 vyplynulo, že obžalovaný bol dňa 07.06.2015 o 11:20
hod. podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku vyzvaný na vydanie 1 ks červeného puzdra, v ktorom sa mala
nachádzať 1 ks plastová striekačka s obsahom bielej kryštalickej látky, pričom obžalovaný toto puzdro
dobrovoľne na výzvu vydal (čl. 32).

Z prepisu zvukového záznamu o systému REDAT na čl. 40 a z fotokópie operačného denníka na čl. 38
vyplynulo, že dňa 07.06.2015 pani O. na linku č. 158 telefonicky z čísla 0905 XXX XXX oznámila, že na
Golianovej ulici č. 19 videla strieborný Opel značky K a to, ako traja chlapi jedného vliekli do auta, pričom
tento vlečený chlap sa vzpieral, nechcel ísť, avšak ostatní ho spacifikovali, zobrali do auta a odišli.

Z Odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol celkom dvanásť krát súdne
trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 30T/30/2013 zo dňa 17.12.2013,
právoplatným dňa 17.12.2013, pričom mu bol za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uložený okrem iného trest odňatia slobody
vo výmere 5 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý

trest obžalovaný vykonal dňa 22.07.2014.

Z lustrácií priestupkov obžalovaného vyplynulo, že tento od 01.01.2010 spáchal celkom tri priestupky,
a to dňa 18.02.2011 a dňa 08.05.2011 na úseku cestnej premávky a dňa 16.09.2011 priestupok proti
verejnému poriadku.

Pokiaľ ide o vecný dôkaz - textilné puzdro červeno-čiernej farby s nápisom „yenkee“, toto puzdro bolo
obžalovaným vydané dňa 07.06.2015 a v tomto puzdre boli nájdené plastová transparentná slamka a
plastová injekčná striekačka s obsahom metamfetamínu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vozidlo s Rómami a obžalovaným zastavovali policajti na
základe hlásenia na tiesňovú linku č. 158, kde bolo oznámené, že obžalovaný mal byť násilím vtiahnutý
do vozidla. V tomto smere sa výpoveď obžalovaného zhoduje s výpoveďou svedka T. U.. Príslušníci PZ
tak vykonávali služobný zákrok a vozidlo, v ktorom sedel obžalovaný teda nezastavili svojvoľne resp.
bezdôvodne.

Argumentáciu obžalovaného, že mu puzdro s drogou do jeho tašky dal niekto iný resp. zasahujúci
policajti alebo svedok X. O. súd považuje za nevierohodnú, nakoľko ani svedok Peter O. túto skutočnosť
nepotvrdil a zo svedeckej výpovede T. U. vyplynulo, že obžalovaný mal sám uviesť, že sa v jehotaške nachádzajú drogy. Za logické súd nepovažuje ani vysvetlenie obžalovaného, ktorý najprv dňa
10.12.2015 vypovedal, že puzdro mu mal dať do tašky práve X. O., pričom takto mal vypovedať práve
na pokyn resp. žiadosť policajtov. Takáto argumentácia obžalovaného nedáva zmysel, pretože svedok

X. O. vo vozidle zastavovanom policajtmi nesedel, a preto súdu ani nie je zrejmé, prečo by policajti mali
označiť práve tohto svedka ako osobu, ktorú má obžalovaný uviesť ako osobu, ktorá mu puzdro s drogou
mala dať do jeho tašky. Navyše obžalovaný svedka X. O. na hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2016
neuviedol, a teda aj z tohto súd usudzuje, že vysvetľovanie obžalovaného k možnostiam, ako by sa
puzdro s drogou malo či mohlo dostať do jeho tašky je zavádzajúce. Naopak v konaní bolo svedeckou

výpoveďou T. U. a F. E. preukázané, že obžalovaný puzdro dobrovoľne po príslušnom poučení vydal
potom, ako sa sám priznal, že pri sebe má drogy.

Podporným dôkazom, že išlo o drogy patriace obžalovanému je aj to, že stery z rúk obžalovaného
boli pozitívne na metamfetamín. Je síce pravda, že ku kontaminácii rúk obžalovaného mohlo dôjsť aj
sekundárne, ako to vyplýva zo znaleckého posudku KEU PZ, a teda pritom, ako obžalovaný puzdro

vydával zasahujúcim policajtom, avšak tento dôkaz spolu s okolnosťami uvádzanými vyššie, keď
obžalovaný nevedel vysvetliť, ako sa toto puzdro dostalo do jeho tašky a jeho argumentácia bola
vyvrátená nasvedčuje tomu, že v skutočnosti ide o puzdro a aj jeho obsah, ktorý patrí obžalovanému
a nie inej osobe.

Nesporne tak bolo preukázané, že obžalovaný neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu
psychotropnú látku - metamfetamín o celkovej hmotnosti 206 mg s priemernou koncentráciou
71,4% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 147 mg absolútneho metamfetamínu. Pokiaľ ide o
psychotropnú látku ako takú, že ide o metamfetamín bolo preukázané Znaleckým posudkom KEU
PZ č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/10330 zo dňa 22.07.2015. KEU PZ v predmetnom Znaleckom

posudku uvádza, že za obvykle jednorazovú dávku považuje 10-40 mg absolútneho (100% - ného)
metamfetamínu vo forme bázy. Z toho potom prokuratúra vychádzala, pokiaľ v obžalobe uviedla, že v
prípade obžalovaného išlo o minimálne 4 obvykle jednorazové dávky drogy.

Je pravdou, že zo znaleckého dokazovania nepochybne vyplynulo, že obsah účinnej látky v jeho zistenej

koncentrácii umožňuje kvalifikovať zaistenú kryštalickú látku z hľadiska ustanovenia § 135 Trestného
zákona ako psychotropnú látku podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Na tomto mieste súd uvádza, že samotný pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pojmom právnym

(rovnako ako napr. pojem nepríčetnosť, či ťažká ujma na zdraví), a preto KEÚ PZ nie je oprávnený
rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani stanovovať jej
množstvo. Tento záver vyplýva napr. z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave (uznesenie
sp. zn.: 4To/11/2014), podľa ktorého môže záver o obvyklej jednorazovej dávke drogy stanoviť výlučne
len orgán činný v trestnom konaní (pokiaľ ide o prípravné konanie) alebo súd (pokiaľ ide o konanie pred

súdom). Znalecký posudok KEÚ PZ je výlučne len podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej
v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený materiál
omamnou, resp. psychotropnou látkou a či množstvo účinnej (psychoaktívnej) látky v nej je spôsobilé
ovplyvniť psychiku konzumenta.

Pojem „obvykle jednorazovej dávky“ sa v súdnej praxi odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog od jej
hmotnosti. Pojem omamná či psychotropná látka v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka,
sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a práve preto sa obvykle
jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko
v ňom sa zároveň spája objektívne a subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napr. páchateľ,

ktorý kupuje drogy, má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje, je pokryté
jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva, má určitú vedomosť o ich množstve, t. j. aké
veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením).

Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej

látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5
Trestného zákona. Ku konštatovaniu, že sa páchateľ dopustí prečinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods.1
Trestného zákona, sa z hľadiska znakov objektívnej stránky tohto prečinu vyžaduje ustálenie nielentoho, či obvinený mal pri sebe látku, ktorá sa podľa zákona č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších
predpisov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaraďuje do omamných látok,
ale nevyhnutným je aj zistenie, či v konkrétnom prípade táto droga aj obsahuje účinnú látku v takom

množstve, ktoré je objektívne spôsobilé ovplyvniť nepriaznivo psychiku človeka. Ak zaistená látka
neobsahuje dostatočné množstvo účinnej látky, nie je schopná nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka
a nemôžeme ju podradiť nielen pod definíciu uvádzanú v zákone č. 139/1998 Z. z., ale ani pod pojem
návykovej látky podľa ust. m § 130 ods. 5 Trestného zákona. Toto kritérium má pritom význam
iba z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie je

spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach a väčšina
páchateľov vie len to, o aký druh drogy ide a v akom množstve sa predáva, či kupuje, alebo prechováva,
a to bez toho, že by poznali presné množstvo drogy z hľadiska účinnej látky, pretože sa dá zistiť len
expertíznym skúmaním, a preto nemôže byť zahrnuté zavinením páchateľa.

Takouto návykovou látkou v citovanom ustanovení paragrafu na účely Trestného zákona sa rozumie

alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka alebo
jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti a sociálne správanie.

Je preto potrebné vždy posúdiť konkrétne okolnosti prípadu, najmä druh a účinnosť omamnej látky, či
a v akej intenzite je zistené množstvo látky v konkrétnom prípade spôsobilé po užití ovplyvniť psychiku

človeka, jeho ovládacie schopnosti.

Koncentrácia účinnej látky je rozhodujúcim faktorom určujúcim nielen intenzitu intoxikácie a tým
aj ovplyvnenie správania užívateľa, ale tiež riziko poškodenia jeho zdravia. Na vyvodenie trestnej
zodpovednosti voči páchateľovi tohto trestného činu (bez zistenia koncentrácie účinnej látky v zaistenom

množstve v tom, v ktorom prípade), teda nepostačuje fakt, že sa konkrétna zaistená látka nachádza v
zozname omamných a psychotropných látok.

Spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné
aplikovať aj na metamfetamín (pervitín), tak, ako sa už v súčasnosti aplikuje na rastlinách rodu Cannabis

považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5g) vysušenej marihuany (tento záver vyplýva napríklad
aj z judikátu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To 86/2011 z 20. 9. 2011, ale aj
z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To 127/2011, sp. zn. 4To 11/2014).Súdna
prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť pojmom hmotnostne
vymedzeným, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné

považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná
hranica pojmu obvykle, od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky
drogy v zmysle § 135 Trestného zákona.

Taktiež z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/44/2016 zo dňa 05.05.2016 možno zistiť

nasledovné skutočnosti.
Krajský súd v Bratislave pri riešení danej problematiky poukázal najmä na to, že drogovou problemati-
kou sa na území SR už dlhodobo a komplexne zaoberá Národné monitorovacie centrum pre drogy, kto-
ré je národným zastúpením špecializovanej európskej agentúry European Monitoring Centre for Drugs
and Drugs Addiction, pričom monitoruje aj situáciu v oblasti psychotropných látok. Národné monitorova-

cie centrum pre drogy získava informácie z národných zdrojov a každoročne vypracováva správu o sta-
ve drogových závislostí a kontrole drog v SR. Skutočnosť, že údaje, či informácie z týchto správ možno
použiť aj pri výklade znakov tzv. drogových trestných činov vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyš-
šieho súdu SR (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tdo 32/2012 zo dňa 27.11.2012, či
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Tdo 66/2015 zo dňa 30.03.2016).

Zo správy Národného monitorovacieho centra pre drogy o stave drogovej problematiky na Slovensku
za roky 2006-2008 možno vyvodiť, že za jednu dávku metamfetamínu sa považuje dávka na úrovni 100
mg až 200 mg (0,1 g až 0,2 g). Túto informáciu obsahuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Tdo 32/2012 zo dňa 27.11.2012. Podobne tak správa českého Národného monitorovacieho strediska
pre drogy a drogové závislosti (2003 - 2006) uvádza, že obvyklá dávka metamfetamínu je 100 mg (dos-

tupné na www.drogy-info.cz ).
Tieto závery možno zistiť aj z literatúry, ktorá spravidla vychádza z toho, že obvyklá (priemerná) jedna
dávka metamfetamínu je minimálne na úrovni 100 mg (napríklad Jirásková, S. a kol.: Vliv dlohodobého
užívaní pervitinu na metabolismus vápníku a fosforu v kostech, II. interní klinika - Fakultní nemocnicePlzeň, publikované v Chem. Listy 102, 353 - 357 (2008) alebo Trantina, F.: Právnické profese a závis-
lost, Česká asociace studentu adiktologie, 2016 dostupné na www.juristi.cz).
Z uvedeného možno vyvodiť, že minimálna jedna obvyklá (priemerná) dávka metamfetamínu je, z hľa-

diska celkovej hmotnosti, na úrovni 100 mg. Opätovne treba pripomenúť, že pojem obvykle jednorazo-
vá dávka drogy je objektívne kritérium a preto vyjadruje minimálnu priemernú celkovú hmotnosť jednej
dávky, ktorá sa spravidla konzumuje pri jednom použití, t. j. vyjadruje konzumný priemer.
Krajský súd v Bratislave rovnako poukazoval na rozhodovaciu činnosť súdov v Českej republike (Naj-
vyššieho súdu ČR), pričom súdna prax v Českej republike vychádza z toho, že priemerná bežná dávka

metamfetamínu je na úrovni 200 mg (primerane napríklad uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Tdo
1087/2012 zo dňa 26.09.2012). Súdna prax v Českej republike teda vychádza z hornej hranice rozpä-
tia bežnej priemernej dávky metamfetamínu (100 mg až 200 mg). Z vyššie uvedených prameňov (a to
aj z neformálnych internetových zdrojov napríklad príspevok Psychoanaleptika dostupný na www.dro-
gy.wz.cz) však možno zistiť, že minimálna priemerná bežná dávka metamfetamínu je na úrovni 100 mg,
pričom osciluje a u niektorých konzumentov sa pohybuje aj na úrovni nižšej ako 100 mg, avšak u iných

aj na úrovni až do 300 mg. Krajský súd v Bratislave sa preto priklonil k dolnej hranici rozpätia bežnej
priemernej dávky metamfetamínu, nakoľko lepšie zohľadňuje bežný konzumný priemer, ktorý nezahŕňa
len osoby závislé na tejto droge.
Pokiaľ ide o množstvo účinnej látky, ktoré musí byť prítomné v zaistenej látke, aby bolo schopné ob-
vykle ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta, tak možno vychádzať z doterajšej praxe kriminalis-

tického a expertízneho ústavu, že zaistené množstvo drogy musí obsahovať účinnú látku v množstve
minimálne 10 mg.
Krajský súd v Bratislave uzatvoril, že za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej lát-
ky metamfetanímu je potrebné považovať materiál, ktorý dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg
s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg (metamfetamín vo forme voľnej bázy). Od celkovej hmotnos-

ti 100 mg sa potom budú odvíjať násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené v ustanovení §
135 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Celková hmotnosť zaisteného materiálu sa pritom posudzuje vo svojej ce-
listvosti a je bez významu, či páchateľ mal prechovávané množstvo drogy rozdelené na viacero častí
(napríklad rozdelené do tzv. skladačiek).
V prípade, ak celkové zaistené množstvo drogy (psychotropnej látky metamfetamín) nedosiahne hmot-

nosť minimálne 100 mg nepôjde o trestnoprávnu problematiku, nakoľko takéto nižšie množstvo drogy
nebude napĺňať pojem obvykle jednorazová dávka predmetnej psychotropnej látky a to ani vtedy nie ak
by obsah účinnej látky bol vyšší ako 10 mg. Tento záver platí aj opačne, t. j. ak zaistené množstvo dro-
gy bude mať väčšiu hmotnosť ako 100 mg, avšak obsah účinnej látky bude nižší ako 10 mg.
Pokiaľ teda za jednu obvykle jednorazovú dávku budeme považovať najmenej 100 mg metamfetamínu

s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg, potom v tomto konkrétnom prípade pri celkovej hmotnosti
206 mg išlo o dve obvykle jednorazové dávky drogy. Na tomto závere pritom nič nemení ani skutočnosť,
že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že v zaistenej látke bola priemerná koncentrácia 71,4%
hmotnostných metamfetamínu, teda v prepočte 147 mg absolútneho metamfetamínu. Dôvodov pre
takýto záver je pritom viac. Jedným (ako už bolo vyššie uvedené) je to, že užívateľ drogy si túto

zabezpečuje primárne v hmotnosti, ktorú považuje za dostatočnú na jednu obvykle jednorazovú dávku,
samozrejme očakávajúc, že táto bude obsahovať aj dostatočné množstvo účinnej látky, aby u neho
vyvolala ten účinok, ktorý od užitia drogy očakáva. Druhým dôvodom je to, že v skutočnosti však užívateľ
nevie a vo väčšine prípadov ani nemá objektívnu možnosť pri zadovážení si drogy preveriť, aká je
skutočná koncentrácia účinnej látky v množstve, ktoré si zadovažuje, a preto sa prirodzene spolieha na

tvrdenie svojho dealera resp. dodávateľa či osoby, od ktorej si drogu zadovažuje alebo jednoducho len
prirodzene očakáva, že množstvo, ktoré si zadováži, očakávaný účinok u neho aj skutočne vyvolá. V
prípade obžalovaného preto nemožno vychádzať zo špekulácie, či by napr. s ohľadom na obsah účinnej
látky (ktorý bol v tomto prípade vysoký) bolo možné z daného množstva vyrobiť resp. pripraviť dávok
viacej ako len dve napr. tým, že by sa obsah zaistenej látky primiešal do inej látky, ktorú by obžalovaný

požil.

Z uvedených dôvodov preto súd vyhodnotil zaistené množstvo drogy bez ohľadu na vysokú koncentráciu
účinnej látky len za množstvo, ktoré zodpovedá dvom obvykle jednorazovým dávkam drogy, a teda
skutok obžalovaného na rozdiel od obžaloby právne kvalifikoval podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona

s poukazom na § 135 ods. 1 Trestného zákona.

Prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, Kto neoprávnene prechovávapre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor. Podľa § 135 ods. 1
Trestného zákona prechovávaním drog pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po
akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá

najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.

Pokiaľ ide o trest, ktorý bol obžalovanému uložený súd vychádzal z nasledovnej úvahy: Obžalovaný
spáchanie trestného činu popieral, avšak jeho obrana bola súdom vyhodnotená s ohľadom na vykonané
dokazovanie ako účelová. Súd nezistil v prípade obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil iba

jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný bol už za trestný
čin odsúdený.

Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona možno páchateľa potrestať odňatím slobody až na tri roky. Podľa
§ 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej

sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Súd s ohľadom na zistenie jednej priťažujúcej okolnosti upravil dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby, ktorú zvýšil z 0 na 12 mesiacov (t.j. 36 - 0 = 36, 36 : 3 = 12, 0 + 12 = 12). Na tomto mieste
súd uvádza, že aj keď bola v konaní zistená len jedna priťažujúca okolnosť, a teda pomer poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností možno vyjadriť ako 0:1, neprichádzala do úvahy možnosť rozhodnúť

o treste pre obžalovaného iba podľa § 38 ods. 2 (t.j. nezvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu), kedy by za iných okolností snáď bolo možné uvažovať o tom, že
pomer v prospech priťažujúcich okolností nie je nijak výrazný, pretože miera závažnosti priťažujúcej
okolnosti predchádzajúceho odsúdenia v prípade obžalovaného je vysoká, a to nielen s ohľadom na
početjehopredchádzajúcichodsúdení,aleajsohľadomnaskutočnosť,žeobžalovanýužbolrozsudkom

Okresného súdu Trnava sp.zn.: 2T/64/2012 zo dňa 20.11.2012, právoplatným dňa 20.11.2012 odsúdený
pre rovnaký prečin, teda pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona.

Čo sa týka konkrétnej výmery trestu odňatia slobody, súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného

zákona, podľa ktorého Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťouakoajzustanovenia§34ods.4Trestnéhozákona,podľaktoréhoPriurčovanídruhutrestu
a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Pokiaľ ide o zavinenie, súd konštatuje, že v prípade obžalovaného ide o priamy úmysel podľa § 15 písm.
a) Trestného zákona, podľa ktorého je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Obžalovaný vedel,

že sa jedná o drogu, v minulosti bol za drogový trestný čin právoplatne odsúdený, a teda vedel, že takéto
konanie (prechovávanie drog je trestné) a jeho obrana, že mu droga bola podstrčená resp. že patrí jeho
známemu bola dokazovaním vyvrátená.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej spodnej hranici, pretože trest v takejto výmere

považuje za primeraný a súčasne za taký, ktorý je spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
obžalovaným, zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne vytvoriť podmienky na jeho
výchovu tak, aby sa viacej trestnej činnosti nedopúšťal a zároveň iných odradiť od páchania trestnej
činnosti.Súd v konaní nezistil podmienky pre uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko v prípade
obžalovaného ide o opakovane súdne trestanú osobu, pričom je zrejmé, že ani jeho predchádzajúce

odsúdenia a ani výkon trestov uložených mu v iných konaniach na jeho osobu nemali taký výchovný
účinok, aby sa viacej trestnej činnosti nedopúšťal. Z týchto dôvodov bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody ako trest nepodmienečný a pokiaľ ide o jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, súd aplikoval ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého Súd
zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňomstráženia,akvposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinubolvovýkonetrestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však
neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Keďže obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola
použitá na spáchanie trestného činu. V konaní bolo preukázané, že zaistená droga sa nachádzala v
injekčnej striekačke, ktorá bola v textilnom puzdre červeno-čiernej farby s nápisom „yenkee“, a preto súd
v súlade s citovaným ustanovením uložil obžalovanému trest prepadnutia predmetného puzdra, ktoré

zjavne obžalovanému slúžilo ako miesto, na ktoré si drogu po jej zadovážení ukladal a v ktorom ju ďalej
prechovával. Keďže v danom prípade žiadna medzinárodná zmluva, ktorou by bola Slovenská republika
viazaná neustanovuje inak, súd rozhodol v súlade s ustanovením § 60 ods. 5 Trestného zákona, podľa
ktorého Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná tak, že vlastníkom predmetného puzdra

sa stáva Slovenská republika.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.