Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sa/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200236
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200236.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. N. D., R.., v právnej veci žalobcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom

M. A. XX, XXX XX F., právne zastúpený: H.. H. T., advokát so sídlom R. 3, XXX XX R., proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 30.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd") dňa
17.07.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/

XXXX-BA zo dňa 30.05.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), zamietajúceho odvolanie žalobcu a
potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 27.03.2017
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu, pričom žalobca sa
domáhal zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania.

2. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XX-XXXX-

ACXX/XXXX zo dňa 19.08.2004 rozhodla, že „žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku
choroby z povolania zistenej dňa 29.07.2003, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. má
nárok na úrazovú rentu od 4. marca 2004 do 31. marca 2004 v sume 11 032 Sk a od 1. apríla 2004 v
sume 12 214 Sk mesačne, ktorá bola určená podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a na ktorú bude
mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu
alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z.z." Rozhodnutie vychádzalo zo záverov posudku
vystaveného dňa 28.07.2004 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka

Prievidza, podľa ktorého žalobca mal dňa 14.06.2004 zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu
65 %, čím spĺňal podmienku na úrazovú rentu. Proti rozhodnutiu zo dňa 19.08.2004 nepodal žalobca
opravný prostriedok, preto nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2004.

3. Listom zo dňa 10.03.2017 požiadal právny zástupca žalobcu Sociálnu poisťovňu, ústredie „o
preverenie veci a priznanie náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti odo dňa
preradenia a rozhodnutie o transformovaní tejto náhrady na úrazovú rentu odo dňa

01.01.2004."

4. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 27.03.2017 rozhodla, že
žalobca, „ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 29.07.2003,nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov." Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva,
že vychádzalo z hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania zo dňa 11.08.2003,

hlásenia choroby z povolania zo dňa 22.03.2004, listu zamestnávateľa žalobcu zo dňa 24.07.2003 a zo
dňa 14.05.2004, listu zamestnávateľa - vyčíslenia doplácania do priemerného zárobku od 15.08.2003
do 20.04.2004. Z uvedených dokladov prvostupňový správny orgán zistil, že dňa 11.08.2003 bolo
vystavené MUDr. H. X., vedúcim lekárom oddelenia pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v
Prievidzi „Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania" - ochorenie kostí, kĺbov,

šliach, nervov končatín, z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia. Jednalo sa o hlásenie
ohrozenia chorobou z povolania, s odporučením preradenia na iné pracovné miesto. Na základe tejto
skutočností zodpovedný zamestnávateľ poškodeného, F. bane R., a.s., U. F., preradil poškodeného
v zmysle § 55 Zákonníka práce dňom 15.08.2003 mimo rizika vibrácií, vlhka, chladu a preťažovania
hornýchkončatín.Vzmysle§125Zákonníkaprácezamestnancovipreradenémunainépracovnémiesto
pre ohrozenie chorobou z povolania sa zaručuje priemerný zárobok po dobu najviac jedného roka.

Z dokladov vystavených zodpovedným zamestnávateľom vyplynulo, že doplácanie poškodenému do
výšky priemerného zárobku podľa § 125 Zákonníka práce trvalo od 15.08.2003 do 20.04.2004. Dňa
22.03.2004 bolo vystavené Hlásenie choroby z povolania, ktorým bola dňom 04.03.2004 poškodenému
priznaná choroba z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, nervov končatín, z dlhodobého, nadmerného a
jednostranného zaťaženia, s dátumom prvého zistenia dňom 29.07.2003. Prvostupňový správny orgán

s odkazom na citáciu ustanovenia § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") skonštatoval, že nakoľko žalobcovi k
31.12.2003 nebola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti (choroba z povolania bola priznaná až za účinnosti zákona o sociálnom
poistení) a jednalo sa len o preradenie mimo rizika vibrácií na základe hlásenia ohrozenia chorobou z

povolania, bolo rozhodnuté o tom, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie,
považujúc toto rozhodnutie za nesprávne a nezákonné, navrhujúc jeho zmenu alebo zrušenie s tým,

že úrazová renta mu bude vyplácaná doživotne ako transformovaná úrazová renta podľa § 272 ods. 3
zákona o sociálnom poistení. Prvostupňovému správnemu orgánu vytkol nesprávne právne posúdenie
veci, nakoľko podľa jeho názoru po priznaní choroby z povolania sa doplácanie do priemerného zárobku
podľa § 125 Zákonníka práce automaticky mení na stratu na zárobku.

6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zopakoval skutkové okolnosti zistené a uvedené už prvostupňovým
správnym orgánom. Doplnil, že žalobcovi bola dňa 29.07.2003 zistená choroba z povolania, a preto v
zmysle § 195 Zákonníka práce zodpovedal zamestnávateľ za škodu pri chorobe z povolania. V zmysle
§ 201 ods. 1 Zákonníka práce s účinnosťou do 31.12.2003 náhrada za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po zistení
choroby z povolania sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. S
účinnosťou od 01.01.2004 prešla výplata náhrady za stratu na zárobku v zmysle § 272
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý je prechodným ustanovením zákona o sociálnom poistení, na
Sociálnu poisťovňu. V zmysle § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá sa vyplácala k 31.12.2003, a nárok na jej výplatu trvá aj
po tomto dni, sa považuje od 01.01.2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrila do 31.12.2003.
Žalovaný poukázal na to, že zákon v ustanovení § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení upravuje tzv.
transformovanú úrazovú rentu, ktorej existencia je podmienená výplatou náhrady za stratu na zárobku
k 31.12.2003 a trvaním tohto nároku aj po 31.12.2003. Vychádzajúc z listu zo dňa 20.07.2004, suma

hrubej mzdy žalobcu, dosahovaná po zistení choroby z povolania dňa 29.07.2003, bola
síce nižšia ako suma priemerného hrubého zárobku, ktorú dosahoval pred zistením choroby z povolania
dňa 29.07.2003, ale zamestnávateľ za každý mesiac, čo bola žalobcovi vyplácaná nižšia mzda,
mu doplatil mzdu do výšky priemerného hrubého zárobku, čim u žalobcu nedošlo k zníženiu príjmu.
Žalovaný odkázal na § 125 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003, podľa ktorého ak

je zamestnanec preradený na inú prácu z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania a ak po preradení
dosiahne v prepočte na odpracovanú hodinu nižšiu mzdu ako pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy,
patrí mu doplatok najmenej do sumy jeho priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred preradením.
Doplatok sa poskytuje počas preradenia, najdlhšie počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov odo dňapreradenia. Podľa žalovaného z predložených dokumentov zamestnávateľom žalobcu vyplýva, že tento
bol preradený na inú prácu z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania a bol mu aj poskytovaný doplatok
počas preradenia na inú prácu, to znamená, že predmetný doplatok počas preradenia na inú prácu

nie je možné v tomto prípade považovať za náhradu za stratu na zárobku. Uvedené
podľa žalovaného vyplýva aj z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Vzhľadom na zistený
skutkový stav žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa
29.07.2003 nevznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku, a teda táto mu k 31.12.2003 vyplácaná
nebola, logicky nedošlo ani k jej transformácii na úrazovú rentu, a teda neexistuje právny dôvod na

aplikáciu prechodného ustanovenia § 272 zákona o sociálnom poistení, ako to v odvolaní požadoval
žalobca. S poukazom na to považoval žalovaný požiadavku žalobcu na postup podľa § 272 zákona
o sociálnom poistení za právne nepodložený, odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a postup
prvostupňového orgánu za plne súladný s právnym poriadkom Slovenskej republiky, vychádzajúci z
úplne zisteného skutkového stavu veci.

7.Zovčaspodanejsprávnejžalobyvyplýva,žežalobcavnapadnutýchrozhodnutiachidentifikovaldôvod
ich zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP"). Zopakoval skutočnosti uvádzané už v administratívnom konaní, že
dňa 05.04.1986 začal pracovať ako baník v Uhoľných a lignitových baniach, U. D., dňa XX.XX.XXXX
mu bolo hlásené ohrozenie chorobou z povolania, na základe čoho bol preradený z pracoviska razenie

na pracovisko banská údržba. D. 20.03.2004 mu bola hlásená choroba z povolania - ochorenie kostí,
kĺbov, šliach, nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostran-ného zaťaženia s dátumom
prvého zistenia 29.07.2003. Nesúhlasí s názorom žalovaného, podľa ktorého mu nárok na stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti nevznikol, keďže mu po priznaní ohrozenia chorobou
z povolania vyplácal zamestnávateľ náhradu mzdy, pretože ak je po hlásení ohrozenia chorobou z

povolania následne hlásená a priznaná choroba z povolania, doplácanie do priemerného zárobku sa
zastaví a odo dňa preradenia, t.j. odo dňa 15.08.2003, sa zmení doplácanie do priemerného zárobku
na doplácanie náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a zamestnávateľ
vyplatenú náhradu mzdy žiada vrátiť od Sociálnej poisťovne. Podľa žalobcu treba z hľadiska právnej
kvalifikácie vec posúdiť podľa § 201 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003 a § 44a-44g

zákonač.274/1994Z.z.,podľaktorýchustanovenímalžalobcovižalovanýpriznaťavyplácaťnáhraduza
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti odo dňa 15.08.2003 a po dni 01.01.2004
mal byť tento nárok pretransformovaný na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení a tento nárok na úrazovú rentu mal byť žalobcovi vyplácaný doživotne.

8. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný. Domnienku žalobcu, že podľa § 44a až § 44g zákona
č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, účinného do 31.12.2003, mal žalobcovi priznať a vyplácať
náhraduzastratunazárobkuposkončenípracovnejneschopnostiododňa15.08.2003žalovaný,označil
za mylnú, nakoľko Sociálna poisťovňa síce od 01.01.2004 prevzala záväzky od zamestnávateľov, ale v
tomto prípade, nakoľko zamestnávateľ žalobcovi nevyplácal náhradu za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti, ale v zmysle § 125 Zákonníka práce doplatok mzdy do výšky priemerného
hrubého zárobku, zo strany Sociálnej poisťovne, nebolo čo od zamestnávateľa
prevziať a vyplácať ako transformovanú úrazovú rentu. Žalovaný poukázal na to, že sám zamestnávateľ
uviedol, že žalobca bol odo dňa 15.08.2003 preradený na iné pracovisko a po dobu najviac 1 roka mu
bol vyplácaný doplatok do priemerného zárobku, ktorý sa mu reálne vyplácal odo dňa

15.08.2003dodňa21.04.2004,kuktorémudátumubolžalobcovipriznanýčiastočnýinvalidnýdôchodok.
Žalovanýupozornilajnaskutočnosť,žežalobcovibolapriznanározhodnutímzodňa19.08.2004úrazová
renta podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, a teda žalobca mal v tom čase možnosť podať voči
tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Žalobca túto možnosť nevyužil. Žalobcova námietka, že nie je
osoba znalá práva, nemá v tomto prípade váhu, nakoľko neznalosť zákona neospravedlňuje. Žalovaný

napokon zhrnul, že nakoľko od 01.01.2004 nadobudol účinnosť zákon o sociálnom poistení, ktorý vo
svojich prechodných ustanoveniach upravuje prechod záväzkov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, bolo možné v prípade žalobcu uvažovať o priznaní tzv.
transformovanej úrazovej renty za predpokladu splnenia podmienok, ktoré zákon o sociálnom poistení
vyžaduje v ustanovení § 272 ods. 3. Avšak z dôvodu, že k rozhodujúcemu dňu, t.j. ku dňu 31.12.2003,

zamestnávateľ nevyplácal žalobcovi náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti,
nakoľkovtomčasebolžalobcaohrozenýchorobouzpovolania(kjejpriznaniudošloaždňa04.03.2004),
nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu zo žaloby, že „odo dňa preradenia, t.j. odo dňa 15.08.2003
sa zmení doplácanie do priemerného zárobku na doplácanie náhrady za stratu na zárobkupo skončení pracovnej neschopnosti." Navyše, žalobcovi bol rozhodnutím zo dňa 19.08.2004 priznaný
nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, čo zakladá prekážku právoplatne
rozhodnutej veci a teda nie je prípustný postup podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

9. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať

ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") správny súd rozsudkom zruší

napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc

zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu,
ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6
ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby
správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), nariadil

na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko oň požiadal účastník konania.

13. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na právnom základe svojej skôr písomne prezentovanej
argumentácie.

14. Podľa § 125 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003 ak je zamestnanec preradený
na inú prácu z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania, karanténneho opatrenia, ktoré sa mu uložilo
podľa osobitných predpisov, odvrátenia mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných
následkov a ak po preradení dosiahne v prepočte na odpracovanú hodinu nižšiu mzdu ako pri výkone
práce podľa pracovnej zmluvy, patrí mu doplatok najmenej do sumy jeho priemerného zárobku, ktorý

dosahoval pred preradením. Doplatok sa poskytuje počas preradenia, najdlhšie počas 12 po sebe
nasledujúcich mesiacov odo dňa preradenia.

15. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003 zamestnanec, ktorý
utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom

zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za stratu na zárobku alebo stratu na
dôchodku.

16. Podľa § 201 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003 náhrada za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytne

zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby
z povolania s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku
poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom
sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.17. Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,

ktoré sa vyplácali k 31.12.2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01.01.2004
za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31.12.2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82
primerane.

18. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na

pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd
k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom
možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k
vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z
dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce
ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne

správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd
v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania,
ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje
napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

19. Správny súd sa prikláňa k argumentácii žalovaného, podľa ktorej nie je možné stotožňovať práva
zamestnanca uvedené v § 125 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003 s tými, ktoré by
mal v právnom režime podľa § 201 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003. Dôvodom,
pre ktorý bol žalobca v roku 2003 preradený svojím zamestnávateľom na inú prácu, bolo ohrozenie
chorobou z povolania a tento dôvod trval aj ku dňu 31.12.2003. Pre existenciu ohrozenia chorobou z

povolania došlo k aplikácii ustanovenia § 125 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do
31.12.2003, ktorý upravuje inštitút doplatku do priemerného zárobku, ktorý bol žalobcovi vyplácaný
nielen ku 31.12.2003, ale aj po 01.01.2004, a to až do času zastavenia jeho výplaty z dôvodu priznania
čiastočného invalidného dôchodku žalobcovi. Inštitút doplatku k priemernému zárobku podľa § 125 ods.
1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003 nie je možné zamieňať s inštitútom náhrady za stratu

na zárobku podľa § 201 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003. Je preto správny
názor žalovaného, ktorý skonštatoval, že žalobcovi v roku 2003 nevznikol nárok na
náhradu za stratu na zárobku, táto mu ku dňu 31.12.2003 vyplácaná nebola a preto nemohlo ani dôjsť
k transformácii takejto neexistujúcej dávky na úrazovú rentu v zmysle § 272 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení, ktorý ako nevyhnutnú podmienku na túto transformáciu vyžaduje jednak vyplácanie tejto dávky

k 31.12.2003 a trvanie nároku na jej výplatu aj po tomto dni. K názoru právneho zástupcu
žalobcuopoužiteľnostiustanovení§44aaž§44gzákonaNRSRč.274/1994Z.z.oSociálnejpoisťovniv
znení neskorších predpisov správny súd uvádza, že ide o ustanovenia siedmej časti citovaného zákona,
ktorá upravuje poistenie zodpovednosti za škodu, avšak ktoré neustanovujú iný právny režim úpravy
nároku na úrazovú rentu vyplývajúcu z ustanovenia § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v priamej

nadväznosti na ustanovenie § 201 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003, než ako
bolo prezentované vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu.

20. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe,
neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190

SSP zamietol.

21. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo
vzťahu k žalobcovi spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,

kedynapadnutérozhodnutiebolosťažovateľovidoruče-né,opísanierozhodujúcichskutočností,abybolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body")
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súd-nictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právnehoposúde-nia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľpoukáženasvoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronic-kej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného pred-pisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na poda-nie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.