Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817205767
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817205767.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s.,
IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o, IČO: 50 361 368, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti
povinnému: H. P., bytom U. W., P. XXX/XX, o vymoženie 3.443,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1282/2017-52 zo dňa 12. februára
2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 1, 2 a 3, § 41 ods. 2 písm. d) , § 243h ods. 1 zákona

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 53 ods. 1,5, § 54
ods. 1,2,3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, smernicu Rady č. 93/13/EHS.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti
povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, ktorého zriaďovateľom je Rozhodcovská a mediačná,
záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 744 581, sp.zn. PM-R/0915/0140 zo dňa 23.06.2016,

ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.12.2016 a vykonateľnosť dňa 06.12.2016. Súd prvej
inštancie preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým
exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Zistil, že dňa 02.06.2011
uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 7165575411, na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 3.500 eur a povinný sa zaviazal ho zaplatiť do

07.04.2017 v 70 mesačných splátkach po 91,27 eur. Ďalej súd prvej inštancie preskúmal obchodné
podmienky účinné od 01.11.2010 a Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva
účinné od 02.11.2010.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že právne vzťahy založené zmluvou o úvere je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z tohto dôvodu sa považuje za
spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že právny predchodca oprávneného uzatváral predmetnú
zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z
obchodného registra. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej
zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred
pripravené "na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet

spotrebiteľov.4. Súd prvej inštancie preskúmal rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská
zmluva je nekalou zmluvnou podmienkou. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd
prvej inštancie videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade

je oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej
formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu spotrebiteľského vzťahu, dokonca aj v
prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver, a preto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve

alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrhdodávateľamoholbyťexekučnýmtitulomnaudeleniepovereniapreexekútora.Podľanázorusúdu
prvej inštancie je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd prvej inštancie opiera

o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopredpripravenédodávateľombeztoho,abymoholpodstatnýmspôsobomovplyvniťichobsah,čovich
vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Súd prvej inštancie považuje predmetnú zmluvu za adhéznu,
keďže spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Len veľmi ťažko možno predpokladať,

že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie.
5. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp. rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej
rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto

rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd
prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Naproti tomu
exekučný súd nemal zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá
obsahuje rozhodcovskú doložku. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a

preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená (teda je tu prekážka „res
iudicata“). Konaním súdu prvej inštancie dochádza, podľa oprávneného, k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, že štátnej orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a v tejto
súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

I. ÚS 17/01 z 19. apríla 2001, nález ÚS 244/09 z 29. septembra 2009 a ďalšie. Namietal, že v prípade
ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a
konanie by prebiehalo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana
svoj osud v tak závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces dokázala náležite naplánovať.
Oprávnený mal za to, že pokiaľ súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať

do úvahy judikatúru ESD, nakoľko táto nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania,
bezprostrednezáväzná.Zdôraznil,žeteóriuotzv.eurokonformnomvýkladeprávnychnoriemnárodného
práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná
judikatúra interpretačný priestor. Na záver poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s., je členom záujmového združenia Rozhodcovská mediačná, a.s. zapísaného v zozname

stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia
rozhodovať spotrebiteľské spory, v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §

379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
"CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysleustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Exekučné konanie vo veci začalo dňa 23.03.2017.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s

dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
10. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa

podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd

dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.
11. Súd prvej inštancie správne uviedol, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát
poskytnúťspotrebiteľovizúradnejpovinnosti(tedabezakejkoľvekprocesnejaktivityspotrebiteľa)účinnú

spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom
oprávneného túto charakteristiku spĺňa.
12. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania

ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo
vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
13. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského

právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom
konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn.

6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto

exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských
veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje
dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.
14. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy

má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého
rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych
predpisov.15. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.
16. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,
sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská
zmluva sa nepovažuje za dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je,

že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
17. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.
18.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilrozhodcovský

rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa §

387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).