Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116204288
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116204288.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: JUDr. Štefan Dedák,

správca konkurznej podstaty dlžníka ALLFINE s.r.o., Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 45
401 136, so sídlom kancelárie správcu Carlton, Savoy Courtyard, Mostová 2, 811 02 Bratislava, zn.
správcu S1406, proti žalovaným: 1. Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice,
IČO: 36 599 361, zastúp. JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, 2.
Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767 v konaní o zaplatenie 9
877,89 EUR s príslušenstvom voči žalovanému v 1. rade a o zaplatenie 2 563,52 EUR s príslušenstvom
voči žalovanému v 2. rade takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o
ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o
ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.02.2016 domáhal, aby súd:

a) Zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 9 877,89 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 9 877,89 EUR od 23.12.2015 do zaplatenia.
c) Zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi 2 563,52 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 2 563,52 EUR od 21.01.2016 do zaplatenia.
Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Na spoločnosť ALLFINE s.r.o. bol v priebehu konania uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

6K/36/2017-98 zo dňa 10.08.2017 vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený JUDr. Štefan Dedák.

3.Žalobca uviedol, že je výrobcom elektriny prevádzkujúcim zariadenie na výrobu elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného v 1. rade. Jedná
sa o zariadenie s názvom zdroja Bioplynová stanica Kamenica nad Cirochou, v katastrálnom území
Kamenica nad Cirochou, na pozemku parc. č. 2619/7, 2619/8 s inštalovaným výkonom 0,999 MW.
Žalovaný v 1. rade je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Žalovaný v 2. rade je

právnickou osobou poverenou žalovaným v 1. rade v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 309/2009
Z.z. (ďalej aj zákon o podpore) na odber elektriny od žalobcu na základe zmluvy o dodávke elektriny.
Zariadenie žalobcu na výrobu elektriny bolo uvedené do prevádzky 15.11.2012. Žalobca v tejto súvislosti
uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade sériu zmlúv, na základe ktorých došlo k pripojeniu zariadeniana výrobu elektriny a odberného miesta do distribučnej sústavy a k dodávke elektriny. Žalobcovi bolo
zároveň vydané Cenové rozhodnutie pre roky 2014 - 2016, z ktorého je zrejmé, že žalobca má právo na
podporu podľa zákona o podpore na obdobie do roku 2027. V súlade s uvedeným si žalobca faktúrami

uplatňoval právo na podporu v zmysle § 3 zákona o podpore až do konca roku 2014. Žalobca dodáva
vyrobenú elektrinu žalovanému v 2. rade za cenu elektriny na straty na základe Zmluvy o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 09.12.2014 (táto zmluva nahradila
pôvodnú zmluvu). Na základe uvedenej zmluvy si žalobca uplatňuje aj podporu formou doplatku a to
u žalovaného v 1. rade daňovým dokladom, v súlade so zákonom o podpore. Predmetná zmluva je

uzavretánadobuurčitú,dozánikuprávavýrobcunapodporupodľa§3ods.1písm.b)zákonaopodpore,
ktorá sa touto zmluvou realizuje. Žalobcovi bol doručený list žalovaného v 1. rade zo dňa 15.12.2014,
v ktorom oznámil, že „spoločnosť VSD je v zmysle platnej legislatívy povinná každoročne pripraviť
podkladypreÚradprereguláciusieťovýchodvetví(vďalšomlen,,úrad“),zaúčelomstanoveniapredikcie
týkajúcej sa množstva vyrobenej elektriny, ktorá spadá podľa zákona o podpore do systému podpory
na najbližší kalendárny rok. Pri príprave takýchto podkladov v relevancii pre rok 2015 bolo zistené,

že vo vzťahu k Vami prevádzkovanému zdroju nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných
náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby Vami prevádzkovaný zdroj požíval podporu
vyrobenejadodanejelektrinyvkalendárnomroku2015,konkrétnenebolinaplnenépodmienkyupravené
v § 4 zákona o podpore. Vzhľadom na vyššie uvedené je zo zákona vylúčená možnosť zaradiť Vami
prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory“. Žalobca tvrdil, že si riadne a včas splnil všetky

zákonné povinnosti ustanovené v § 4 zákona o podpore, a to ako voči žalovanému v 1. rade, tak aj voči
úradu. Postup žalovaného v 1. rade považuje za protiprávny, nakoľko odporuje zákonu o podpore. V
právnomštátepovažujezaneprípustné,abymužalovanýv1.radeodňalzákonomgarantovanúpodporu
iba obyčajným listom a bez rozhodnutia príslušného orgánu, voči ktorému by sa mohol žalobca odvolať.
Poukázal na ust. § 3, § 4 a § 6 zákona o podpore. Cena elektriny bola stanovená platným cenovým

rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1691/2014/E-OZ zo dňa 27.01.2014. Cena
elektriny na straty pre rok 2015 bola stanovená rozhodnutím úradu č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014.
Uviedol, že odňatie práva na uplatnenie podpory žalovaný v 1. rade opiera o porušenie oznamovacej
povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Táto oznamovacia povinnosť bola do zákona o
podpore zavedená s účinnosťou od 01.01.2010. Do 01.01.2014 zákon o podpore neobsahoval žiadnu

sankciu za porušenie uvedenej povinnosti. porušenie uvedenej povinnosti nebolo správnym deliktom.
Správnym deliktom bolo iba porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona o podpore.
Na základe § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore je výrobca elektriny povinný oznámiť úradu, ako aj
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy (t.j. žalovanému v 1. rade) predpokladané množstvo dodanej
elektriny a svoj záujem uplatniť si podporu doplatkom a odberom elektriny za cenu elektriny na straty.

Zdôraznil, že zákon oznámenie, jeho obsah a formu bližšie nešpecifikuje. Mal preto za to, že zákonnú
povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) splní každý, kto akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme vykoná
prejav vôle, ktorým prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a úradu poskytne informácie požadované
zákonom. Podotkol, že takýto prejav vôle je potrebné posudzovať podľa všeobecných princípov
stanovených v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na ust. § 35 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého prejav vôle sa môže vykonať aj ,,iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť
o tom, čo chcel účastník prejaviť“. Mal tiež za to, že samotná oznamovacia povinnosť zavedená § 4
ods. 2 písm. c) zákona o podpore je zbytočná, nezmyselná, šikanózna a nelegitímna. Pri zariadeniach
na výrobu elektriny z OZE je totiž nemožné presne určiť predpokladané množstvo vyrobenej elektriny na
nasledujúci kalendárny rok, keďže výroba výrazným spôsobom závisí od skutočností, ktoré nie je možné

predvídať, a ktoré vôbec nezávisia od výrobcu elektriny (počasie, počet slnečných dní a pod.). Údaje o
predpokladanej výrobe sú tak absolútne nepresné a môžu sa výrazne odlišovať od skutočného stavu.
Informácia o predpokladanom ročnom množstve vyrobenej elektriny je navyše uvedená vo viacerých
dokumentoch (cenové rozhodnutie, potvrdenie o pôvode elektriny z OZE a pod.), ktorými úrad ako aj
distribučná spoločnosť už disponujú. Rovnako nelegitímna a nezmyselná je aj požiadavka na zaslanie

oznámenia o uplatnení podpory. Zákon garantuje výrobcom elektriny právo na podporu na obdobie 15
rokov.PodobneajcenovérozhodnutiaapotvrdeniaopôvodeelektrinyzOZEsúpredotknutýchvýrobcov
vydávané na celé obdobie podpory. Samotní výrobcovia elektriny si na výstavbu svoj ich zariadení
požičali značnú časť finančných prostriedkov od bánk a pri realizácii investície vychádzali z predpokladu,
že zákon o podpore im garantuje podporu na 15 rokov. Je preto zrejmé, že výrobca elektriny, ktorému

právny poriadok priznáva právo na podporu v presne stanovenej výške na 15 rokov, má úmysel a vôľu
túto podporu aj reálne čerpať. Právna úprava, ktorá vychádza z opačného predpokladu (teda, že výrobca
si podporu uplatniť nechce a preto je povinný každoročne uplatnenie podpory oznámiť), znižuje právnu
istotuaodporujesamotnejpodstatepodporyvýrobyelektrinyzOZEalegitímnymočakávaniamvýrobcovelektriny. Sankcia za porušenie oznamovacej povinnosti bola zavedená s účinnosťou od 01.01.2014,
teda až po štyroch rokoch existencie oznamovacej povinnosti. Mal za to, že aplikáciu sankcie na
žalobcu v podobe straty nároku na uplatnenie podpory na kalendárny rok 2015 jednoznačne vylučujú

prechodné ustanovenia k novele zákona o podpore, ktorou bola predmetná sankcia zavedená. Poukázal
pri tom na ust. § 18e ods. 1 zákona o podpore, podľa ktorého „podmienky podpory výroby elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri
zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 zostávajú zachované podľa
doterajších predpisov“. Z uvedeného ustanovenia je podľa žalobcu zrejmé, že na zariadenie, ktoré bolo

uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 sa vzťahujú podmienky podpory tak, ako boli v zákone upravené
doúčinnostipredmetnejnovely.Uvedenévyplývaajzdôvodovejsprávyk§18eods.1zákonaopodpore,
podľa ktorej „prechodné ustanovenie upravuje podmienky podpory pre zariadenia uvedené prevádzky
pred účinnosťou návrhu“. Nakoľko zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky dávno pred 1.1.2014
je zjavné, že v jeho prípade nemožno aplikovať sankciu zavedenú novelizáciou podmienok podpory
výroby elektriny podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore. Žalobca uviedol, že prechodné ustanovenie v §

18e ods. 1 sa vzťahuje na všetky ustanovenia zákona o podpore, ktoré obsahujú podmienky podpory.
Ak by zákonodarca chcel obmedziť platnosť ustanovenia § 18e ods. 1 len na podmienky podpory
uvedené v § 3, uviedol by to priamo v texte prechodného ustanovenia (,,podmienky podpory výroby
elektriny podľa § 3“), podobne ako tak urobil v iných prípadoch (napr. § 18b ods. 2, § 18c ods. 2 a
3, § 18e ods. 5). Podmienky podpory sa v zákone o podpore nenachádzajú iba v § 3, ale aj v iných

zákonných ustanoveniach. Jednu z takýchto podmienok podpory obsahuje aj samotné ustanovenie §
4 ods. 3, nakoľko reálne podmieňuje podporu splnením oznamovacej povinnosti. Aj ak by sa výklad
§ 18e ods. 1 zákona o podpore považoval za nejednoznačný, je potrebné vychádzať z ustálenej
judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá vyžaduje „aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód
výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý

zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb
aleboprávnickýchosôb.Všetkyorgányverejnejmocisúpretopovinnévpochybnostiachvykladaťprávne
normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných
práv a slobôd“ (II. ÚS 148/06-33). Žalobca poukázal na to, že prechodné ustanovenia vo všeobecnosti
slúžia na úpravu režimu intertemporality (ÚS SR, sp. zn.: PL. ÚS 126/07), t.j. plynulého prechodu z

dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho
režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne
určiť pravidlá aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy
(ÚS SR, sp. zn. PL. ÚS 25/05). Podľa čl. 6 ods. 4 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov sa vzťahy
medzi starou a novou právnou úpravou zaraďujú do osobitnej časti zákona s osobitným nadpisom

„Prechodné ustanovenia“. Vzťah medzi starou a novou právnou úpravou zákona o podpore je upravený
práve ust. § 18e, ktorý bol zavedený práve zákonom č. 382/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
o podpore a zákon o energetike. Poukázal na to, že prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona o
podpore je ustanovením, ktoré sa vzťahuje na celý zákon o podpore plošne, nie iba selektívne na ust.
§ 3 zákona o podpore ako to uvádza žalovaný. Uvedené žalobca podporuje nasledovnými tvrdeniami

legislatívno-technického charakteru: a) zákonodarca ust. § 18e ods. 1 zákona o podpore výslovne
nelimituje iba na „podmienky odpory“ spomínané v ust. § 3 zákona o podpore, b) použitím ,,argumentum
ad rubrica“ je prechodné ustanovenia potrebné použiť na predpis ako celok, s výnimkou situácie ak
zákonodarca výslovne uvedie, že prechodné ustanovenia sú sami o sebe dovnútra obmedzujúce,
alebo že sa vyslovene vzťahujú na konkrétne ustanovenie zákona alebo právne vzťahy v ňom presne

špecifikované; c) právne nedefinovaný pojem „podmienok podpory“ je potrebné vykladať kontextovo
podľa zákona o podpore, v súlade s princípom materiálnej ochrany zákonnosti; d) výklad prechodných
ustanovení nesmie odporovať účelu Zákona o podpore; e) výklad a aplikácia prechodných ustanovení
nesmie odporovať princípu racionálneho zákonodarcu (argumentum a ratione legis stricta). Ak by chcel
zákonodarca obmedziť alebo špecifikovať dosah prechodného ustanovenia § 18e ods. 1, urobil by

tak rovnako ako v prípade ostatných prechodných ustanovení uvedených v odsekoch 2 až 5 ust. §
18e zákona o podpore. Prechodné ustanovenia zákona o podpore je v zmysle argumentu „ad rubrica“
potrebnépovažovaťzavzťahujúcesanazákonopodporeakocelok.Aknázovnadpisuznie,,Prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014“ a zákonodarca prechodné ustanovenie § 18e ods.
1 vecne neobmedzil, nie je dôvod na to, aby sa neaplikovalo na právny predpis ako celok, nakoľko

je z nadpisu tejto časti zrejmé, že upravuje právne vzťahy vyplývajúce zo zákona o podpore ako
celku v súvislosti s prijatou novelou zákona o podpore. Pojem „podmienky podpory“ nie je explicitne
definovaný v zákone o podpore. Fakticky sú však tieto podmienky obsiahnuté v celom zákone o podpore.
Ako to vyplýva z ust. § 1 písm. a) zákona o podpore ,,Tento zákon ustanovuje spôsob podpory apodmienky podpory výroby (...)“. Podmienky podpory sa v zákone o podpore nenachádzajú iba v § 3,
ale aj v iných zákonných ustanoveniach. Jednu z takýchto podmienok podpory obsahuje aj samotné
ustanovenie§4ods.3,nakoľkoreálnepodmieňujepodporusplnenímoznamovacejpovinnosti.Splnenie

podmienok podpory je naviazané na splnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o podpore ako celku.
Jedným z účelov zákona o podpore je podpora decentralizovanej výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov. Nie je možné, aby žalovaným aplikovaný reštriktívny výklad ,,podmienok podpory“ zamedzoval
naplnenie účelu zákona o podpore. Podmienky podpory sa odvodzujú zo splnenia povinností, ktoré
presahujúrámecust.§3zákonaopodpore.Vtomtozmyslejepotrebnéprechodnéustanoveniavykladať

a aplikovať takým spôsobom, ktorý zabezpečí materiálnu ochranu zákonnosti (naplnenie zmyslu a
účelu zákona) a spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov (NS SR, sp. zn.: 1 Cdo 48/2010).
Poukázal tiež na argumentáciu uvedenú v dokumente „Stanovisko advokátov k strate podpory výroby
elektriny“. Žalobca považuje odňatie práva na uplatnenie podpory obyčajným listom za nezákonné z
dôvodu, že Ústava neumožňuje obmedziť, resp. odňať právo žalobcu na podporu priamo zákonom,
bez vydania administratívneho rozhodnutia vydaného príslušným orgánom v správnom konaní, v

ktorom dôjde k posúdeniu splnenia podmienok na odňatie práva na podporu. Podľa Ústavy je možné
obmedziť, resp. odňať právo žalobcu na podporu výlučne na základe zákona, teda prostredníctvom
administratívneho rozhodnutia vydaného príslušným orgánom v správnom konaní. Článok 20 Ústavy
ako aj článok 1 Protokolu 1 k Európskemu dohovoru garantuje každému právo vlastniť majetok a
právo na ochranu vlastníctva. Ústavný súd, v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva, považuje za majetok, resp. vlastníctvo nielen existujúci majetok vo vlastníctve fyzickej alebo
právnickej osoby, teda veci alebo iné aktíva, ktoré aktuálne sú vo vlastníctve danej osoby, ale aj
majetok resp. nadobudnutie vlastníctva, ktoré môže fyzická alebo právnická osoba legitímne očakávať.
Vlastníctvo tak zahŕňa aj iné majetkové hodnoty, vrátane pohľadávok resp. iných peňažných nárokov,
v prípade ktorých existuje legitímna nádej, že budú zhmotnené, resp. konkretizované (III. ÚS 60/04,

III. ÚS 534/2011; I. ÚS 205/07). Obdobným spôsobom sa vyjadril aj ústavný súd Českej republiky,
podľa ktorého ,,z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva zreteľne vystupuje chápanie ochrany
legitímneho očakávania ako majetkového nároku, ktorý bol už individualizovaný právnym aktom alebo
je individualizovateľný na základe právnej úpravy“ (PL. ÚS 50/04). Ústavný súd Slovenskej republiky
napríklad uviedol, že „v danom prípade došlo napadnutou právnou úpravou k nútenému obmedzeniu

vlastníckeho práva súkromných zdravotných poisťovní (...). Zároveň došlo aj k zásadnej modifikácii
obsahu ich povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (licencie), pričom išlo o taký
zásah, ktorý zásadným spôsobom zasiahol do ich legitímnych očakávaní spojených s výkonom ich
majetkových práv. Zákonodarca pritom vykonal tento zásah do vlastníckeho práva (...) bez akejkoľvek
kompenzácie“ (PL ÚS 3/09). Ochrana vlastníctva sa tak vzťahuje aj na majetok, ktorý vlastníkovi

pribudne v budúcnosti na základe legitímnych očakávaní vyplývajúcich zo súčasných podmienok a
riadneho behu udalostí. Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že nárok výrobcu
elektriny na podporu vo výške stanovenej a garantovanej na základe zákona o podpore na obdobie 15
rokov je potrebné považovať za majetok resp. vlastníctvo chránené čl. 20 Ústavy a čl. 1 Dodatkového
protokolu. Odňatie práva na uplatnenie podpory je preto potrebné považovať za zásah do vlastníckeho

práva. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy je možné vlastnícke právo obmedziť iba na základe zákona. Podľa
ustálenej judikatúry Ústavného súdu požiadavka zákonnosti v sebe obsahuje určenie orgánu, ktorý je
oprávnený o obmedzení práva rozhodnúť, ako aj existenciu konania, v ktorom daný orgán o obmedzení
vlastníckehoprávarozhodneaexistenciusamotnéhorozhodnutia.PodľaustálenejjudikatúryÚstavného
súdu je na obmedzenie resp. odňatie vlastníckeho práva výrobcu elektriny potrebné, aby zákon stanovil

štátny orgán s právomocou vydať individuálny akt aplikácie práva (rozhodnutie), a to po preskúmaní
zákonom ustanovených podmienok v príslušnom konaní. Nie je prípustné, aby žalovaný v 1. rade
ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy žalobcovi odňal ročnú podporu svojvoľne, bez rozhodnutia a
bez možnosti žalobcu brániť sa. Poukázal pri tom na rozhodnutia Ústavného súdu PL. ÚS 38/1995 a
PL. ÚS 4/00. Uviedol tiež, že žalovaní nie sú subjektami oprávnenými rozhodovať o tom, či žalobcovi

zaniklo právo na podporu. Žalovaní nie sú oprávnení posudzovať splnenie podmienok pre vznik alebo
zánik podpory. Takéto oprávnenie zákon o podpore žalovaným nezveruje. Mal za to, že správanie
sa žalovaného v 1. rade, ktorý konštatuje zánik práva na podporu, je aj z tohto dôvodu v rozpore s
ustanoveniami zákona o podpore, pričom poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn.
9Cb/1/2015. Žalobca tvrdil, že si splnil svoju oznamovaciu povinnosť aj voči úradu, aj voči žalovanému

v 1. rade. Dňa 13.12.2012 úrad vydal žalobcovi Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie č. 1815/2012/PoP-OZE pre obdobie 2012 až 2027, v ktorom sa uvádza, že predpokladané ročné
množstvo vyrobenej elektriny je 7950 MWh. Dňa 20.11.2013 žalobca predložil úradu Návrh ceny výrobcu
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2025. Návrh ceny obsahuje predpokladročnej výroby elektriny, ako aj údaj o ročnom množstve elektriny, na ktorú si výrobca uplatní doplatok a
ktoré dodá do distribučnej sústavy. Na základe uvedeného úrad vydal žalobcovi cenové rozhodnutie č.
1691/2014/E-OZ, zo dňa 27.01.2014, v ktorom schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre

roky 2014 až 2016. Úrad v rozhodnutí uvádza, že predpokladaná ročná výroba elektriny pre roky 2014
až 2016 je 8000 MWh, technologická vlastná spotreba je 448 MWh a že výrobca si uplatní doplatok na
7552 MWh elektriny. Žalobca dňa 28.05.2014 e-mailom odoslal úradu vyplnený „Formulár - povinnosť
výrobcov elektriny predložiť údaje do 30.05.2014“, ktorý bol zverejnený na internetovej stránke úradu.
Z vyplneného formulára je zrejmé, že v roku 2015 žalobca plánuje vyrobiť 7900,00 MWh elektriny, že

doplatok sa vzťahuje na 7347 MWh, a že rovnaké množstvo dodá do distribučnej ústavy. Vzhľadom na
vyššie uvedené mal za to, že si splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o
podpore. Túto skutočnosť konštatuje aj úrad v Zozname výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť.
Žalobca e-mailom zo dňa 07.02.2014 a následne opakovane e-mailom zo dňa 26.02.2014 odoslal
žalovanému v 1. rade platné Cenové rozhodnutie na rok 2014-2016, v ktorom uviedol, že predpokladaná
ročnávýrobaelektrinypreroky2014až2016je8000MWhaževýrobcasiuplatnídoplatokna7552MWh

elektriny. Doručenie e-mailu bolo potvrdené emailom žalovaného v 1. rade zo dňa 27.02.2014. Poukázal
tiež na to, že mal so žalovanými v 1. a 2. rade uzavretú Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za
elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou a prevzatí
zodpovednosti za odchýlku zo dňa 13.11.2012. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Predmetom
zmluvy je okrem iného: a) 1 záväzok žalobcu dodať elektrinu na straty podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona

o podpore prevádzkovateľovi distribučnej sústavy; b) záväzok prevádzkovateľa distribučnej sústavy
odoberať elektrinu za cenu elektriny na straty; c) záväzok žalobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý
s vzťahuje podpora doplatkom podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore, d) záväzok prevádzkovateľa
distribučnej sústavy zaplatiť žalobcovi doplatok. Táto zmluva bola následne nahradená Zmluvou o
dodávkeelektriny,prevzatízodpovednostizaodchýlkuadoplatkuzodňa09.12.2014.Zuvedenejzmluvy

je úmysel a vôľa žalobcu uplatniť si podporu formou doplatku a odberu elektriny za cenu elektriny na
straty a jasne špecifikovaný objem elektriny počas celého obdobia trvania nároku (a teda aj počas roku
2015) zrejmá. V zmysle vyššie uvedeného prejav vôle žalobcu obsahuje všetky obsahové náležitosti,
ktoré požaduje § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, pričom tento prejav je v súlade s § 35 ods.
1 Občianskeho zákonníka urobený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že žalovanému v 1. rade poskytol informáciu
o predpokladanom množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015, ako aj informáciu o tom, že
na rovnaké množstvo elektriny si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že rovnaké predpokladané
množstvo elektriny plánuje dodávať na straty žalovanému v 1.rade, ako prevádzkovateľovi distribučnej
sústavy. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca žalovanému v 1. rade predložil informácie

v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, že tieto informácie boli žalobcovi predložené pred
15.08.2014, a že tieto informácie sa týkali kalendárneho roku 2015. Uviedol, že aj prevádzkový poriadok
žalovaného v 1. rade potvrdzuje splnenie si oznamovacej povinnosti žalobcu. Táto povinnosť bola
splnená aj pri uzatváraní Zmluvy o dodávke a doplatku v roku 2012. Podstata oznamovacej povinnosti
spočíva v oznámení skutočnosti, že žalobca si chce v budúcnosti uplatniť právo na podporu. Je zrejmé,

že výrobca oznámi uplatnenie podpory najneskôr v deň, keď si danú podporu reálne uplatní. Rovnako
je zrejmé, že samotným uplatnením podpory dochádza aj k oznámeniu o jej uplatnení, nakoľko sa tým
informácia o uplatnení podpory dostáva do sféry jej adresáta. V zmysle čl. IV § 1 bod 3 a 4 Prílohy číslo
9 k Prevádzkovému poriadku si žalobca uplatní právo na podporu vo forme doplatku zaslaním osobitnej
žiadosti. V zmysle čl. IV § 1 bod a Prílohy číslo 9 Prevádzkového poriadku, ak daná žiadosť spĺňa

stanovenépožiadavky,žalovanýv1.radezašlevýrobcovištandardnýnávrhzmluvyodoplatok.Obdobný
mechanizmus Prevádzkový poriadok stanovuje aj pri uplatnení práva na podporu vo forme dodávky
elektriny za cenu elektriny na straty. Výrobca si uplatní právo na podporu zaslaním osobitnej žiadosti a
distribučná spoločnosť mu obratom zašle návrh zmluvy o dodávke elektriny. V súlade s vyššie uvedeným
si žalobca uplatnil právo na obe formy podpory zaslaním niekoľkých osobitných dokumentov. Žalobca si

taktýmtopostupomuplatnilprávonapodporuužvroku2012,pričomjezrejmé,žetotoprávosineuplatnil
len na jeden rok, ale na celé obdobie trvania podpory. Uvedené potvrdzuje aj uzatvorená Zmluva o
dodávke elektriny a doplatku, ktorá bola v roku 2012 uzatvorená na dobru neurčitú. Podľa tejto zmluvy sa
plnilo až do konca roku 2014. Zdôraznil, že ani prevádzkový poriadok neuvádza, že uplatnenie si práva
na podporu je len na jeden rok. V opačnom prípade by Prevádzkový poriadok musel ustanovovať, že

zmluva o dodávke elektriny a zmluva o doplatku sa po uplatnení práva na podporu uzatvára len na jeden
rok; takáto zmluva by sa neuzatvárala na dobu neurčitú. Keďže v zmysle prevádzkového poriadku si
žalobca svoju podporu už uplatnil, je zrejmé, že si zároveň musel splnil aj povinnosť oznámiť uplatnenie
podpory. Je absurdné, aby žalovaný v 1. rade vedel, že si žalobca už uplatnil podporu, ale zároveň tvrdil,že nevedel, že si ju žalobca chce uplatniť. Oznámenie uplatnenia podpory sa uskutoční najneskôr v deň,
keď si výrobca samotnú podporu uplatní. V prípade akýchkoľvek rozporov v Prevádzkovom poriadku
je potrebné tieto nejasnosti vykladať v neprospech žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca vystavil a zaslal

žalovanému v 1. rade faktúru č. 20153002 za doplatok za mesiac január 2015 vo výške 9 877,89 EUR.
Žalovaný v 1. rade na základe vydaného predbežného opatrenia Okresným súdom Košice I zo dňa
21.01.2015 túto faktúru žalobcovi uhradil. Následne po zamietnutí predbežného opatrenia Krajským
súdom v Košiciach dňa 17.04.2015, žalovaný v 1. rade listom zo dňa 04.06.2015 žiadal žalobcu o
vrátenie uhradenej faktúry v plnej výške. E-mailom žalobcu zo dňa 23.12.2015, ktorého prílohou bol aj

výpis z účtu žalobcu, bol žalovaný v 1. rade informovaný o vrátení uhradenej sumy. Poukázal tiež na
nezákonnosť postupu žalovaného v 2. rade spočívajúceho v odmietnutí poskytnúť žalobcovi podporu
podľa zákona o podpore. Toto konanie žalovaného v 2. rade zahŕňa predovšetkým neuhradenie faktúry
zaodberelektrinyzacenuelektrinynastraty.Žalobcazaslalžalovanémuv2.radefaktúruč.20153026za
odber elektriny za cenu elektriny na straty za mesiac december 2015 vo výške 2 563,52 EUR. Žalovaný
v 2. rade listom zo dňa 18.01.2016 odmietol uhradiť túto faktúru, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca

má právo na podporu na rok 2015.

4.Žalovaný v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 23.06.2016 uviedol, že neuznáva nárok žalobcu.
Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. ukladá, že odber elektriny sa uskutočňuje na
základe zmluvy o dodávke elektriny. Žalovaný v 2. rade je subjektom, ktorý je v súlade s § 4 ods. 1

písm. b) zákona poverený prevádzkovateľom distribučnej sústavy na odber elektriny podľa § 3 ods. 1
písm. b) zákona vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú výrobca dodá do distribučnej sústavy.
Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_499_2012_15
uzavretá medzi žalobcom a žalovanými, slúži na realizáciu ustanovení zákona v praxi, teda bola
uzavretá za účelom poskytovania podpory žalobcovi ako výrobcovi elektriny podľa zákona. Ak žalobca

ako výrobca nesplnil povinnosti potrebné pre to, aby si mohol uplatniť právo na podporu, za ním
vyrobenú elektrinu nemôže požadovať cenu elektriny určenú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví
ako cenu elektriny na straty, teda cenu, vyplácaním ktorej sa uskutočňuje podpora výrobcov, ktorí
povinnosti pre možnosť uplatnenie podpory splnili. Žalovaný v 2. rade je podnikateľom v energetike s
povolením na dodávku elektriny. Tvrdil, že nie je subjektom, ktorému majú byť adresované v zmysle

zákona právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov
energie. Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú zákonom stanovené povinnosti voči Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví a voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Zo strany žalovaného v
1. rade mu bola poskytnutá informácia, že žalobca nesplnil povinnosť v zmysle zákona, ktorá by ho
oprávňovala uplatniť si právo na podporu. Nesplnenie povinnosti žalobcu potvrdil aj URSO, ktorý na

svojom webovom sídle zverejnil oznámenie týkajúce sa výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti
podľa § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. (ďalej aj len ako „zákon“). Žalovaný v 2. rade sa pri poskytovaní podpory
musí riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi. Uviedol, že URSO je orgánom štátnej
správy s právomocou rozhodovať v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov energie. URSO rozhoduje o
priznaní alebo nepriznaní práva na podporu, ako aj určuje výšku finančnej podpory výrobcov. Mal za

to, že URSO ako ústredný orgán štátnej správy konštatoval u žalobcu porušenie povinností podľa §
4 zák. č. 309/2009 Z.z. s dôsledkami vyplývajúcimi z § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z.. Žalovaný v 2.
rade sa nestotožňuje s výkladom žalobcu ohľadne § 18e ods. 1 zákona, ktorý bol do zákona pridaný
zákonom č. 382/2013 Z.z.. Pri výklade prechodných ustanovení je potrebné vychádzať z ich účelu.
V priebehu času, od prijatia zákona č. 309/2009 Z.z. do súčasnosti, sa postupne menili podmienky,

za ktorých mohla byť výrobným zariadeniam priznaná podpora. Išlo najmä o znižovanie maximálnych
hodnôt inštalovaného výkonu výrobných zariadení, ktorým je možné poskytnúť podporu. V práve sa
v podobných prípadoch uplatňuje princíp, že pre vznik práva platia právne predpisy účinné v čase
vzniku práva, ale napriek tomu je možné, aby boli právnymi predpismi ukladané subjektom nové
práva a povinnosti, ktoré sú tieto subjekty povinné plniť, bez toho, aby bola ovplyvnená existencia ich

práva. Výrobcovi mohlo v roku 2010 vzniknúť právo na podporu vo vzťahu k jeho zariadeniu, ktoré
by v súčasnosti vzhľadom na zmenené podmienky podpory už vzniknúť nemohlo. To však nemôže
mať vplyv na povinnosti uložené zákonom všetkým výrobcom bez ohľadu na to, v akom období im
právo na podporu vzniklo. Následky neplnenia povinností, ktoré majú všetci výrobcovia rovnaké, nie
sú podmienkami podpory obnoviteľných zdrojov energie a musia sa uplatňovať pre všetkých výrobcov

elektriny z obnoviteľných zdrojov rovnako. Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu,
žalovaný v 2. rade má za to, že pre ustanovenie § 18e sa má aplikovať systematický a užší výklad
pojmu ,,podmienky podpory“, t.j. že dané prechodné ustanovenie v § 18e zákona by sa malo vzťahovať
na podmienky podpory uvedené v § 3 zákona, a nie na práva a povinnosti výrobcov (a právne následkyich nesplnenia) upravené v § 4 zákona. Uvedený výklad podporuje aj samotný nadpis ustanovenia §
3 zákona OZE v znení ,,Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny“. V tomto ustanovení
sú uvedené jednotlivé spôsoby podpory, ktorými sa podporuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov,

na ktorú elektrinu a zdroje sa podpora vzťahuje a aké sú konkrétne podmienky, ktoré musí výrobné
zariadenie spĺňať na to, aby bolo oprávnené na podporu. Podľa názoru žalovaného v 2. rade, v prospech
užšieho systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému zákon poskytuje konkrétne
práva a ukladá povinnosti, splnil podmienky podľa § 3, a teda má právo na podporu. Subjekty, ktorým
sú tieto ustanovenia určené, teda nie sú totožné. Až výrobca, ktorý splní podmienky podpory a získa

právo na podporu, je subjektom, na ktorý sa uplatňujú práva a povinnosti definované v § 4. Žalobca
uplatnil voči žalovanému v 2. rade nárok na zaplatenie 44,015 EUR/MWh. Žalobcovi bola ponúknutá
možnosť odberu elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory za zmluvne stanovenú cenu,
prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve. Žalovaný v 2. rade je pripravený na základe správneho
daňového dokladu vyplácať bez meškania cenu elektriny určenú spôsobom, ktorý vyplýva z dodatku
(teda cenu obvyklú pri obchodovaní na spotovom trhu, ktorá v mesiaci december 2015 predstavovala

29,90 EUR/MWh). Čiastočná úhrada faktúr vystavených žalobcom, v ktorých požaduje zaplatenie plnej
ceny elektriny na straty, nie je možná z dôvodu daňových predpisov. Cestou uplatnenia obvyklej cenný
je žalobca schopný získať väčšinu ním požadovanej sumy (ktorú by mohol od žalovaného žiadať, ak by
si v súlade so zákonom uplatnil právo na podporu). Výlučne z dôvodov na strane žalobcu nedošlo zatiaľ
k vyplateniu obvyklej ceny za elektrinu dodanú žalobcom žalovanému v 2. rade. Na základe uvedeného

navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5.Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 08.07.2016 uviedol, že je prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012 Z.z. v platnom znení na území Košického,
Prešovského a časti Banskobystrického kraja, a to na základe a v súlade s povolením č. 2007E 0257

vydaným Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Tvrdil, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný a
nemá oporu v platných právnych predpisoch, a to z dôvodu, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť, ktorú
mu ukladá ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z., t.j. povinnosť oznámiť žalovanému v 1. rade
ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ustanovenia § 3 ods.
1 písm. b) a c) zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015 v

zákonomstanovenejlehotedo15.08.2014,čímvlastnoupasivitoustratilmožnosťúspešnesivroku2015
uplatniť právo na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore. Žalovanému v 1. rade
ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. (ďalej len ako
zákon o podpore) je uložená povinnosť poskytovať výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov podporu,
a to najmä vo forme doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty, ktoré zákonom stanovené

povinnostisižalovanýv1.radeplníprostredníctvomZmluvyododávkeelektriny,prevzatízodpovednosti
za odchýlku a doplatku uzatvorenej s jednotlivými výrobcami elektriny. Činnosť žalovaného v 1. rade
ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy je prísne regulovaná zo strany štátu a finančné
prostriedky určené na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov sú pre žalovaného v 1. rade
každoročne prideľované zo strany úradu v závislosti od predpokladaného množstva vyrobenej elektriny

z obnoviteľných zdrojov jednotlivými výrobcami elektriny, z ktorého dôvodu je v zákone o podpore
obsiahnutá na strane výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov oznamovacia povinnosť, a to tak
vo vzťahu k prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, ako aj vo vzťahu k úradu. Finančné
prostriedky na poskytovanie podpory pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov sú žalovanému v 1.
rade prideľované zo strany úradu len v takej výške, ktorá zodpovedá súhrnu podpory vo forme doplatkov

a výkupu elektriny za cenu na krytie strát pre tie subjekty, ktoré si splnili všetky svoje zákonom stanovené
povinnosti,atedaktorýmnároknauplatneniesipodporyvdanomkalendárnomrokunezanikol.Žalovaný
v 1. rade je rovnako ako všetky ostatné subjekty povinný postupovať výlučne v súlade s platnými
právnymi predpismi, nekonať v rozpore s nimi, neobchádzať ich a v plnom rozsahu dodržiavať resp.
plniť si svoje povinnosti v nich obsiahnuté. Žalobca si odôvodňuje oprávnenosť uplatneného nároku na

podporu za rok 2015 zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku
uzavretej medzi procesnými stranami. Poukázal na to, že výroba, dodávanie, poskytovanie ako aj
odber elektrickej energie sú striktne regulovanou oblasťou zo strany štátu a štátnych orgánov a aj
samotná zmluva o dodávke elektriny predstavuje plnenie si zákonom stanovených povinností zo strany
žalovaného v 1. rade. Uviedol, že ako prísne regulovaný subjekt je povinný pri plnení svojich zákonných

povinností konať vždy výlučne v súlade s platným a účinným zákonom o podpore a rovnako tak aj
zmluvný vzťah založený zmluvou o dodávke elektriny a plnenie práv a povinností z neho vyplývajúcich
sa nemôže uskutočňovať v rozpore s ustanoveniami zákona o podpore. Zdôraznil, že vzhľadom na
skutočnosť, že celý systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený nasystéme štátom dotovanej politiky, patria právne normy obsiahnuté v ustanoveniach zákona o podpore
do skupiny kogentných právnych noriem, ktorých následok zmluvným dojednaním zmluvných strán nie
je možné vylúčiť, a teda v prípade existujúceho odchylného dojednania zmluvných strán musí byť jeho

obsah ex lege zmenený v prospech zákonného vyjadrenia kogentnej normy. Kogentná (kategorická)
povaha právnych noriem obsiahnutých v § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o podpore vylučuje, aby sa subjekty
právneho vzťahu odchýlili od pravidla v nich uvedeného, a to aj v prípade dohody všetkých účastníkov
právneho vzťahu. Od takejto právnej normy a spôsobu správania sa v nej uvedenej nie je prípustná
žiadna odchýlka a účastníci právneho vzťahu ju nemôžu ani vylúčiť, ani obmedziť. Uvedené právne

normy vzhľadom na svoju kogentnú povahu majú svoju základnú schopnosť presadiť sa proti zmluvnej
dohode, čo má za následok, že odchylné dojednania zmluvných strán sú predmetným zákonným
ustanovením modifikované tak, aby neodporovali zámeru sledovanému zákonodarcom. Nakoľko účinky
zamýšľané právnymi normami obsiahnutými v § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o podpore nie je možné vylúčiť,
nastupujú tieto v danom prípade namiesto odchylného zmluvného dojednania. Zo samotného znenia
zákonného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o podpore a dôvodovej správy k nemu je zrejmé, že v prípade

nesplnenia si všetkých povinností obsiahnutých v dispozícii predmetnej právnej normy, dochádza k
„strate podpory na jeden rok“, t.j. k strate možnosti na úspešné uplatnenie si existujúceho práva na
podporu v nasledujúcom kalendárnom roku, t.j. jedná sa o stratu dočasného charakteru a v prípade
splnenia si všetkých zákonom stanovených povinností žalobcom v nasledujúcom kalendárnom roku, si
tento svoje právo na podporu v zmysle Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku

a doplatku môže v súlade so zákonom o podpore v plnom rozsahu uplatniť. Zmluva nemôže vo svojom
textevylúčiťdikciuzákonaopodporeaoslobodiťžalobcuakozmluvnústranuodplneniasijehozákonom
stanovených a striktne požadovaných povinností a rovnako tak ani oslobodiť žalobcu od zákonom
predpokladaných následkov v prípade neplnenia si zákonom stanovených povinností. V súvislosti s
uvedeným do pozornosti súdu dal spor Lauder proti Českej republike, v ktorom tribunál konštatoval, že

„strany zmluvy nie sú zodpovedné za ekonomickú stratu (škodu), ktorá je dôsledkom regulácie bona
fide v rámci uznanej výkonnej moci štátu.“ Preto nie je možné dať prednosť zmluve o dodávke elektriny
pred zákonom a bez ďalšieho skúmania a vyriešenia ďalších s tým súvisiacich sporných bodov a otázok
len zo samotnej existencie zmluvy o dodávke elektriny a jej znenia dospieť k záveru o oprávnenosti
uplatneného žalobného nároku na doplatok a určiť, že žalovaný v 1. rade je povinný podporu pre žalobcu

vo forme doplatku za rok 2015 zabezpečovať. Základnou spornou skutočnosťou medzi procesnými
stranami je predovšetkým samotné splnenie povinnosti žalobcom v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona
o podpore, ktorý žalobcovi ako výrobcovi s právom na podporu ukladá povinnosť oznámiť úradu a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny

rok. Vyššie uvedenú oznamovaciu povinnosť majú všetci výrobcovia vyrábajúci elektrinu z obnoviteľných
zdrojov, ktorí si uplatňujú podporu podľa zákona o podpore, a to bez ohľadu na inštalovaný výkon.
Tvrdenie žalobu o tom, že on túto povinnosť nemá, lebo inštalovaný výkon jeho zariadenia je menší
než 1 MWh je preto nepravdivé. Žalovaný v 1. rade splnenie predmetnej oznamovacej povinnosti zo
strany žalobcu neeviduje. Mal tiež za to, že ani žalobca splnenie tejto povinnosti nepreukázal. Žalobca

argumentoval zaslaním rozhodnutí úradu, ktoré obsahovali všetky relevantné skutočnosti podľa ust. §
4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Uviedol, že zákon síce nepredpisuje osobitnú formu oznámenia v
zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, avšak oznámenie v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia je nepochybne možné považovať za jednostranný adresovaný právny úkon a na to, aby bol
takýto právny úkon platný, musí v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov spĺňať náležitosti

vôle, prejavu vôle, predmetu a subjektov, ktoré právny úkon uskutočňujú. Poukázal na ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že určitosť právneho úkonu je jeho podstatnou náležitosťou, ktorá
predstavuje kvalitu právneho úkonu. Ústavný súd SR sa vo svojom náleze II. ÚS 329/2010-47 vyjadril, že
„právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom

interpretačného pravidla vyjadreného v ustanovení § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.“ Ak je
obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej
je zaznamenaný. Nestačí, že subjektu uskutočňujúcemu predmetný právny úkon je jasné, čo je jeho
predmetom a čo sa predmetným právnym úkonom snaží dosiahnuť, ak to nie je poznateľné z textu listiny.
Zdôraznil,žeprávnymnásledkomneurčitostiprávnehoúkonujejehoabsolútnaneplatnosť.Zuvedeného

dôvodu nie je postačujúce za splnenie si predmetnej zákonom stanovenej notifikačnej povinnosti
odkázať na akékoľvek dokumenty, ktoré žalobca zaslal žalovanému v priebehu roka 2014. Mal za to, že
cenové rozhodnutie, na ktoré sa žalovaný odvoláva nie je v žiadnom prípade spôsobilé považovať za
oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Do uplynutia zákonom stanovenej lehotytak nebol žalovanému v 1. rade do jeho dispozičnej sféry doručený žiaden jednostranný právny úkon
obsahovo predstavujúci oznámenie o predpokladanej charakteristike dodávky žalobcu alebo uplatnenie
podpory žalobcom. Poukázal tiež na to, žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil ani voči

úradu. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z informácií zverejnených na webovom sídle úradu, kde je
zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. V uvedenom
zozname sa nachádza aj žalobca pod číslom 24. Nesúhlasil ani s výkladom ustanovenia § 18e ods.
1 zákona o podpore uvedeným žalobcom. Rozšírenie znenia § 18e zákona o podpore na sankcie za
porušenie povinnosti by totiž vytvorilo dve kategórie výrobcov: výrobcovia, ktorí predmetnej „sankcii“

podliehajú a výrobcovia, ktorí „sankcii“ nepodliehajú, pričom jediným dôvodom/kritériom pre takéto rôzne
zaobchádzanie by bol deň uvedenia zariadenia do prevádzky. Žalovaný v 1. rade sa domnieva, že
takéto rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k výrobcom by bolo v rozpore s ústavným princípom rovnosti
zakotveným v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy. Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej
správy k zákonu o podpore je toho právneho názoru, že pre dané ustanovenie § 18e by sa mal aplikovať
systematický a užší výklad pojmu ,,podmienky podpory“ ako výklad logický, t.j. že dané prechodné

ustanoveniev§18ezákonaopodporebysamalovzťahovaťlenna§3zákonaopodpore,čovyplývaajz
jehopomenovania,,Spôsobpodporyapodmienkypodporyvýrobyelektriny.“Vust.§4zákonaopodpore
sú následne uvedené jednotlivé oprávnenia a povinnosti, ktoré prislúchajú výrobcovi elektriny, ktorý
spĺňa podmienky na získanie podpory podľa ust. § 3 zákona. Žalovaný v 1. rade má teda zato, že ust. §
18e ods.1 zákona o podpore sa vzťahuje na úpravu podmienok podpory uvedených v ust. § 3 zákona a

nie aj na ostatné práva a povinnosti výrobcu, ako sa žalobca mylne domnieva. Podľa názoru žalovaného
v 1.rade, v prospech tohto užšieho a systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému
zákon o podpore dáva konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa ust. § 3 zákona,
teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore možno tiež
vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu ako takú - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť právo

na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3
zákona podľa názoru žalovaného v 1. rade nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre
trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata možnosti
uplatniť si právo na podporu na nasledujúci rok je tak len určitou sankciou za nesplnenie povinnosti
požadovanej zákonom s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu ostávajú nedotknuté.

V nadväznosti na uvedené zdôraznil rozdiel medzi právom na podporu a možnosťou na úspešné
každoročné uplatnenie si existujúceho práva na podporu, ku ktorého úspešnosti musí byť zo strany
výrobcu elektriny preukázané dodržiavanie a riadne plnenie všetkých zákonom zakotvených povinností,
ktoré musia byť z dôvodu zamedzenia diskriminácii a neoprávnenému zvýhodňovaniu niektorej skupiny
oprávnených subjektov, pre všetkých výrobcov elektriny s právom podporu rovnaké. Navyše novela

zákona o podpore okrem spomínaného doplnenia ust. § 4 o následok v ods. 3 zmenila a doplnila
aj celý rad ustanovení v § 3 zákona o podpore. Žalovaný v 1. rade preto zastáva názor, že práve
z dôvodu zmeny podmienok podpory výroby elektriny upravených v ust. § 3 zákona vznikla potreba
riešiť problematiku retroaktivity takto zmenených a doplnených podmienok podpory prostredníctvom
prechodného ustanovenia zákona o podpore. Upozornil na skutočnosť, že povinnosti výrobcu elektriny

zakotvené v § 4 ods. 2 zákona o podpore, vrátane notifikačnej povinnosti výrobcu elektriny zakotvenej v
písmene b) a písmene c) uvedeného zákonného ustanovenia, sa v znení zákona o podpore nachádzali
už pred prijatím predmetnej novely, a to konkrétne od 01.01.2010 a od tohto dátumu ich boli všetci
výrobcovia elektriny s právom na podporu, vrátane žalobcu, povinní riadne plniť. Novela zákona o
podpore č. 382/2013 Z.z. nadobudla platnosť dňa 20.11.2013 a účinnosť dňa 01.01.2014, pričom lehota

na splnenie zákonom stanovených povinností výrobcov elektriny s právom na podporu obsiahnutých v
§ 4 odseku 2 zákona o podpore uplynula až dňa 15.08.2014, z čoho je zrejmé, že žalobca mal pred
samotným nadobudnutím účinnosti predmetnej novely zákona o podpore a obzvlášť pred uplynutím
lehoty na splnenie svojich zákonom stanovených povinností, dostatok času na oboznámenie sa so
svojimi zákonom stanovenými povinnosťami a rovnako tak s následkom ich nesplnenia predpokladaným

v § 4 odseku 3 zákona o podpore a taktiež mal dostatok času na ich splnenie. V nadväzností na uvedené
si zdôraznil všeobecne platnú a rokmi aplikovanú zásadu, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“,
podstata je obsiahnutá v zákone č. 1/1993 Z.z., ktorý v ust. § 2 zakotvuje, že ,,o všetkom, čo bolo
v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému,
koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je

nevyvrátiteľná.“ V súlade s citovanou zákonnou zásadou sa od výrobcov elektriny očakáva, že budú
poznať svoje zákonom stanovené práva a povinnosti vrátane prípadných následkov ich nesplnenia a
že zlučiteľnosť svojho správania s právnymi predpismi upravujúcimi práva a povinnosti subjektov na
úseku energetiky, posúdia na vlastnú zodpovednosť. Výrobcovia elektriny tým v zásade sami nesúriziko prípadného nesprávneho posúdenia právneho stavu a neplnenia niektorej zo svojich zákonom
stanovených povinností. K argumentácii žalobcu, že nedisponuje žiadnym relevantným rozhodnutím, z
ktorého by mu vyplýval zánik práva na podporu uviedol, že ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o podpore

nepredpokladážiadneautoritatívnerozhodovaniezostranyžalovanéhov1.rade,ktorýnatakútočinnosť
ani nie je oprávnený, ani zo strany žiadneho správneho orgánu, v rámci ktorého by tento výrobcovi
elektriny priznal, resp. nepriznal podporu. Otázka existencie nároku na podporu nie je predmetom
žiadneho zákonom stanoveného procesu žiadneho správneho orgánu, ktoré by malo byť zavŕšené
vydaním autoritatívneho rozhodnutia. K zániku nároku na úspešné uplatnenie práva žalobcu na podporu

na najbližší kalendárny rok v dôsledku nesplnenia si zákonom stanovenej notifikačnej povinnosti v
zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, dochádza ex lege a správne orgány a žalovaný v 1. rade
sú povinní naň v prípade uplatnenia si práva na podporu žalobcom alebo ktorýmkoľvek iným výrobcom
elektriny, ktorí si nesplnili niektorú zo svojich zákonných povinností v zmysle § 4 ods. 2 zákona o podpore
prihliadať ex offo. Nárok na úspešné uplatnenie práva žalobcu na podporu na nasledujúci kalendárny
rok zaniká ex lege priamo zo zákona, akonáhle nastanú skutočnosti predpokladané v dispozícii právnej

normy, v danom prípade v ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore. Zdôraznil, že oznámenie žalovaného v 1.
rade adresované jednotlivým výrobcom vo forme listu má výlučne informačný charakter bez možnosti
vzniku akýchkoľvek konštitutívnych následkov. Doručením predmetného oznámenia žalobcovi, nedošlo
k zániku záväzkového vzťahu medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, a to ani
jeho časti. Oznámenie žalovaného v 1. rade uskutočnené vo forme listu zaslaného žalobcovi a ostatným

výrobcom elektriny s právom na podporu, ktorí si nesplnili svoje zákonom stanovené povinnosti v zmysle
dispozície právnej normy obsiahnutej v § 4 ods. 3 zákona o podpore autoritatívne nezasahuje do
právnej sféry fyzických alebo právnických osôb, ale toto len informatívne konštatuje existenciu zákonom
predpokladaných skutočností. Predmetné oznámenie samo osebe nemalo sledovať a ani nesledovalo
žiadne právne následky a s jeho doručením žiadne právne následky zákon o podpore, zmluva a rovnako

ani samotný žalovaný v 1. rade nespája. Predmetné oznámenie žalovaný v 1. rade nemá v zmysle
platných právnych predpisov povinnosť jednotlivým výrobcom zasielať a jeho zaslanie bolo realizované
výlučne z vlastnej iniciatívy žalovaného v 1. rade. Na základe uvedeného mal za to, že nárok žalobcu
je nedôvodný a navrhol žalobu zamietnuť.

6.V podaní doručenom súdu dňa 24.10.2017 ako aj na pojednávaní dňa 30.01.2018 žalobca uviedol, že
si voči úradu aj voči žalovanému v 1. rade riadne a včas splnil oznamovaciu povinnosť. Zároveň zotrval
na skutočnostiach uvedených v žalobe.

7.Na pojednávaní dňa 30.01.2018 žalovaný v 1. rade uviedol, že argumentácia žalobcu týkajúca

sa prechodného ustanovenia § 18e zákona o podpore už bola aj predmetom posudzovania a
rozhodovaniaÚstavnéhosúduvkonaníč.50/2015,pričomvtejtosúvislostibolokonštatované,žežiadny
výrobca elektriny nemôže legitímne očakávať, že zákonné podmienky nebudú menené. Predmetným
ustanovením, ale nedošlo k zmene podmienok podpory výroby elektriny. Uviedol, že spoločnosť si voči
žalovanému v 1. rade splnila oznamovaciu povinnosť až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (dňa

22.12.2014).

8.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Výpis z obchodného registra o registrácii spoločnosti ALLFINE s.r.o., Výpis z obchodného
registra o registrácii žalovaných v 1. a 2. rade, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

č. 1691/2014/E-OZ zo dňa 27.01.2014 o schválené pevnej ceny elektriny na rok 2014, Rozhodnutie
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 008/2015/E zo dňa 27.11.2014 o schválené tarify za prístup
do distribučnej sústavy, Stanovisko advokátov k strate podpory výroby elektriny, Zmluvu o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku (číslo zmluvy PDS: OZE_499_2012_15, číslo
zmluvy VSE: OZE_499_2012_15_VSE) z 09.12.2014 uzavretú medzi spoločnosťou ALLFINE s.r.o.

ako výrobcom a žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalovaným v 2.
rade ako odberateľom, List žalovaného v 1. rade zo dňa 15.12.2014 adresovaný spoločnosti ALLFINE
s.r.o. - Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015, Potvrdenie Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie z 13.12.2012,
Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2025, Zmluvu o

dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou
kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku (Číslo zmluvy: OZE_499_2012) uzavretú
medzi žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a spoločnosťou ALLFINE s.r.o.
ako výrobcom zo dňa 13.11.2012, e-mail žalovaného v 1. rade zo dňa 27.02.2014 o potvrdení doručeniacenového rozhodnutia na roky 2014 - 2027, e-mail spoločnosti ALLFINE s.r.o. zo dňa 07.02.2014 o
doručení rozhodnutia URSO o cene na rok 2014, e-mail spoločnosti ALLFINE s.r.o. zo dňa 26.02.2014
o opätovnom doručení rozhodnutia URSO o cene na rok 2014, Faktúru č. 20153002 zo dňa 05.02.2015

na sumu 9 877,89 EUR, List žalovaného v 1. rade zo dňa 04.06.2015 o vrátení faktúr, žiadosti o
vystavenie dobropisov a vydanie bezdôvodného obohatenia, e-mail spoločnosti ALLFINE s.r.o. zo dňa
23.12.2015 o oznámení žalovanému v 1. rade, že mu bola vrátená suma 9 877,89 EUR, prevodný príkaz
zo dňa 23.12.2015, Faktúru č. 20153026 zo dňa 07.01.2015 na sumu 2 563,52 EUR, List žalovaného
v 2. rade zo dňa 18.01.2016 o vrátení faktúry č. 20153026, Rozhodnutie URSO č. 0012/2015/E-PP

zo dňa 23.03.2015, Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy Východoslovenská
distribučná, a.s., Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy Východoslovenská
distribučná, a.s. účinný od 01.04.2015, e-mail spoločnosti ALLFINE s.r.o. adresovaný úradu zo dňa
28.05.2014, Hlásenie pre úrad zo dňa 30.05.2014.

9.Žalovaný v 1. rade na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany

nasledovné dôkazy: Rozhodnutie URSO zo dňa 04.06.2007, Rozhodnutie URSO zo dňa 11.05.2009,
Rozhodnutie URSO zo dňa 06.06.2011, Zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa
§ 4 zák. č. 309/2009 Z.z., List spoločnosti ALLFINE s.r.o. zo dňa 18.12.2014 doručený žalovanému v
1. rade dňa 22.12.2014 o zaslaní dokladu o plánovanej výrobe za rok 2015, spoločnosťou ALLFINE
s.r.o. vyplnené tlačivo o oznámení plánovanej výroby pre rok 2015 doručené žalovanému v 1. rade dňa

22.12.2014.

10.Nie je medzi stranami sporné, že bolo vydané Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 1691/2014/E-OZ zo dňa 27.01.2014 o schválené pevnej ceny elektriny na rok 2014, Rozhodnutie
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 008/2015/E zo dňa 27.11.2014 o schválené tarify za prístup

do distribučnej sústavy, Potvrdenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o pôvode elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie z 13.12.2012, Rozhodnutie URSO č. 0012/2015/E-PP zo dňa 23.03.2015,
že bola uzavretá Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku (číslo
zmluvy PDS: OZE_499_2012_15, číslo zmluvy VSE: OZE_499_2012_15_VSE) z 09.12.2014, Zmluva
o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou

kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku (Číslo zmluvy: OZE_499_2012) uzavretú
medzi žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a spoločnosťou ALLFINE s.r.o.
ako výrobcom zo dňa 13.11.2012, že žalobca vystavil: Faktúru č. 20153026 zo dňa 07.01.2015 na sumu
2 563,52 EUR a Faktúru č. 20153002 zo dňa 05.02.2015 na sumu 9 877,89 EUR.

11.Sporným zostala skutočnosť, či si žalobca riadne a včas splnil svoju oznamovaciu povinnosť v roku
2014 v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, a teda či je jeho nárok uplatnený v tomto konaní
dôvodný.

12.Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 mal súd

preukázané, že ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl.
13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13.Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. (1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných

zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje
a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 4)
2. prístupom do sústavy, 5) 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6) b)
odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku

8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. (2) Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vzťahuje
na zariadenia výrobcu elektriny bez ohľadu na ich výkon. (3) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c)
sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny a) s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW, b) s
celkovým inštalovaným výkonom do 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou
výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% alebo energetický

podiel plynov vznikajúcich ako
vedľajšíproduktvmetalurgickomvýrobnomprocesevpalivejevyššíako40%.(4)Podporapodľaodseku
1 písm. c) sa vzťahuje na a) všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení
výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, b) všetku elektrinu vyrobenúvysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným
výkonom do 5 MW vrátane, c) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej
elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, pričom pomer

sa počíta ako podiel 5 MW k celkovému inštalovanému výkonu, d) celú výrobu elektriny v zariadení
výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom do 15
MW vrátane, e) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení
výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 15
MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 15 MW k celkovému inštalovanému výkonu, f) všetku elektrinu

vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak
podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, g) všetku elektrinu
z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom
nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20% a podiel tepla dodaného
na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, h) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov
energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, ak

podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické
účely je najviac 40% z využiteľného tepla, i) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v
zariadenínakombinovanúvýrobuscelkovýminštalovanýmvýkonomnad5MW,akpodielobnoviteľných
zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40%
z využiteľného tepla, j) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým

inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v
metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. (5) Podpora podľa odseku 1 písm. d)
sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 1 MW. Pri
zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm.
d) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW. (6) Podpora podľa odseku 1 písm.

b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia
do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti zariadenia
výrobcu elektriny. Podpora podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny
s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. (7)
Rekonštrukcia alebo modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť

technologické zhodnotenie zariadenia spočívajúce najmä v preukázateľnom zvýšení účinnosti, zvýšení
inštalovaného výkonu, znížení vlastnej spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu
elektriny, ktoré výrobca preukáže znaleckým posudkom. Ukončenie rekonštrukcie alebo modernizácie
zariadenia na výrobu elektriny preukazuje výrobca elektriny právoplatným kolaudačným rozhodnutím
alebo znaleckým posudkom, v ktorom sa uvedie dátum, kedy bola rekonštrukcia alebo modernizácia

ukončená, ak kolaudácia stavby nebola potrebná. (8) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúcom
biomasu alebo produkt jej spracovania sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje v prípade nového
zariadenia len na množstvo vyrobenej elektriny z biomasy alebo produktu jej spracovania do 40 GWh
vrátane. Na účely výpočtu sa podľa odseku 4 započíta množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm.

a) a do výpočtu sa nezapočíta elektrina, ktorá je vyrobená a) z biomasy, ktorá ako vstupná surovina
pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní alebo pri spracovaní na jej produkt nespĺňa požiadavky na kvalitu
a parametre podľa § 19 ods. 2 písm. h), b) z biokvapaliny, ktorá nespĺňa kritériá trvalej udržateľnosti
podľa § 19b ods. 1 písm. a). (9) Výpočet podľa odseku 8 sa nepoužije na bioplyn vyrobený
anaeróbnou fermentáciou, plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy, ktorá neobsahuje

lesnícku biomasu, v splyňovacom generátore s inštalovaným výkonom do 500 kW, skládkový plyn a plyn
z čistiarní odpadových vôd a na spaľovanie komunálnych odpadov s maximálnym podielom biologicky
rozložiteľnej zložky odpadov do 55% vrátane. (10) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj
slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom
do 30 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so

zemou pevným základom evidovanej v katastri nehnuteľnosti. 9a) (11) Pri zariadení výrobcu elektriny,
ktoré vyrába elektrinu spaľovaním bioplynu získaného anaeróbnou fermentáciou a elektrinu z plynu
vyrobeného termochemickým splyňovaním biomasy a ktorý z ročnej výroby tepla nevyužije najmenej
50% na dodávku využiteľného tepla, ktorá nezahŕňa teplo použité na energetické spracovanie zvyšku
biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý zostal po výrobe bioplynu, sa cena elektriny podľa § 6 ods.

1 písm. a) znižuje o 30%. Teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného
odpadu sa pre zariadenie spaľujúce bioplyn s inštalovaným výkonom do 250 kW, ktoré hmotnostne
využíva menej ako 40% účelovo pestovanej biomasy na ornej pôde, započítava pre výpočet 50%
dodávky využiteľného tepla. Spôsob výpočtu ročnej výroby tepla ustanoví všeobecne záväzný právnypredpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (12) Pri zariadení výrobcu elektriny,
ktorý vyrába elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou, má výrobca elektriny právo na uplatnenie
doplatku na elektrinu vyrobenú z biometánu. (13) Pri výrobe elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie

v energetike, sa na výrobcu nevzťahujú povinnosti podľa § 4 ods. 2. (14) Podpora podľa odseku 1 písm.
b) a c) sa nevzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu s celkovým
inštalovaným výkonom nad 5 MW.

14.Podľa ust. § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2013: (1) Výrobca

elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na
podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny,
prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa
technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť
a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny
spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných

zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy
alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o
dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za

kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov
energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú
vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber
elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej
sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1.

odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto
zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia
zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9)
technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na
podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode

elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú
charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť

Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;prizariadeniachvýrobcuelektrinyuvedených
do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej
distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu

elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa §
3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3)
Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť
podľa odseku 2 písm. a) a b). (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané
potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou za predchádzajúci

kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku 1 písm. b) a c). Ak
sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou,
je povinný doplatok podľa odseku 1 písm. c) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do
15. apríla. Ak si neuplatnil právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c) a na základe vydaného potvrdenia
o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže, že elektrinu vyrábal

vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu uplatniť do konca roka
právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou je povinný a)
vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky tepla a využitie mechanickej
energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné údaje získané z mesačných
bilancií podľa písmena a) Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a

úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o
množstve plynu použitého na výrobu elektriny a výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo,
ministerstvu a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok. (6)Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo c)
a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov
energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie

alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s
právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním
alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné
nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca
elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým

inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej
sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo
elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z
biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo

na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo
elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku
uvedeniazariadenianavýrobuelektrinydoprevádzkyaleboodrokurekonštrukciealebomodernizácie9)
technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje
podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je

povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý
objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej
sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny
využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o
jeho jednotkovom výkone.

15.Podľa ust. § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014: (1) Výrobca
elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na
podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny,
prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa

technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť
a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny
spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov
energiealebovysokoúčinnoukombinovanouvýrobou,ktorúdodalzakalendárnymesiacalebovprípade
malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom

povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny,
c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej

podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber
elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny
pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do
prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom
roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo

odrokurekonštrukciealebomodernizácie9)technologickejčastitakéhotozariadeniauplynulonajviac15
rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie
o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci
kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú

zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v
prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon
zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátanepredpokladanéhomnožstvadodanejelektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;

pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný
informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr
30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkamipodpory podľa tohto zákona. (3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa
odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa
odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou,

ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou
za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku
1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou
kombinovanouvýrobou,jepovinnýdoplatokpodľaodseku1písm.c)vrátiťprevádzkovateľoviregionálnej
distribučnejsústavydo15.apríla.Aksineuplatnilprávonadoplatokpodľaodseku1písm.c)anazáklade

vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže,
že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu
uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou
výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky
tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné
údaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) prevádzkovateľovi monitorovacieho systému

energetickej efektívnosti podľa osobitného predpisu 11aa) a úradu každoročne najneskôr do 25. januára
za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a
výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú
výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny

rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo
c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov
energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s
právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním

alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné
nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca
elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým
inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej

sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo
elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z
biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo
na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo

elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku
uvedeniazariadenianavýrobuelektrinydoprevádzkyaleboodrokurekonštrukciealebomodernizácie9)
technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje
podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je
povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý

objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej
sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny
využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o
jeho jednotkovom výkone.

16.Podľa ust. § 18e zák. č. 309/2009 Z.z.: (1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení
výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa
doterajších predpisov. (2) Na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo
právoplatnosť pred 1. januárom 2014 a ktoré má vydané rozhodnutie o povolení užívania podľa

osobitnéhopredpisu20)pred1.augustom2015,sanaúčelyvýpočtupodľa§3ods.4započítamnožstvo
elektriny vyrobené z biomasy alebo biokvapaliny kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a). (3) Výrobca elektriny z malého zdroja, ktorý si inštaloval malý zdroj pred 1. januárom 2014, oznámi
uvedenie malého zdroja do prevádzky podľa § 4a ods. 6 do 31. marca 2014. (4) Právo na doplatok podľa
§ 3 ods. 4 písm. i) si výrobca elektriny môže uplatniť v období od 1. januára 2015 do 31. decembra

2018. (5) Ustanovenie § 6 ods. 5 sa vzťahuje na výrobcu elektriny, na výstavbu, rekonštrukciu alebo
modernizáciu zariadenia ktorého bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z
prostriedkov štátneho rozpočtu po 1. januári 2014.17.Podľa ust. § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto
časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa
podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci

môžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravenáakotypzmluvy.Akvšakúčastnícidostatočneneurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

18.Z predloženého zoznamu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví súd zistil, žalobca svoju
oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore nesplnil ani vo vzťahu k

žalovanému v 1. rade, ani vo vzťahu k úradu.

19.Z listu spoločnosti ALLFINE s.r.o. adresovaného žalovanému v 1. rade zo dňa 18.12.2014 súd
zistil, že bol doručený spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. dňa 22.12.2014. Spoločnosť
ALLFINE s.r.o. v ňom uviedla, že v prílohe dodatočne preposiela doklad o plánovanej výrobe za rok
2015 na BPS Kamenica nad Cirochou. Uviedol, že toto hlásenie už bolo podané elektronicky dňa

28.05.2015 na [email protected] . Ospravedlnila sa za opomenutie
odoslania údajov aj žalovanému v 1. rade, ktoré bolo zapríčinené novým pracovníkom spoločnosti a
jeho neskúsenosťou. Prílohou listu bolo hlásenie plánovaných údajov za rok 2015.

20.Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaného zákonných ustanovení, súd mal

za preukázané, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je
výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. ÚRSO vydal dňa 27.01.2014 rozhodnutie, ktorým schválil
žalobcovi na roky 2014 až 2016 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku. Žalovaný v 1. rade
listom zo dňa 15.12.2014 oznámil žalobcovi nemožnosť uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015

z dôvodu, že vo vzťahu k zdrojom prevádzkovaným žalobcom nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých
zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj
požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015. Žalobca vystavil žalovanému
v 1. rade faktúru č. 20153001 a žalovanému v 2. rade faktúru č. 20153026. Žalovaný 2. rade predmetnú
faktúru neuhradil s poukazom na to, že žalobca si v roku 2014 nesplnil riadne a včas svoju

oznamovaciu povinnosť v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade najskôr
faktúru uhradil, potom na základe jeho žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia, mu bola zaplatená
suma žalobcom vrátená. S úhradou faktúry č. 20153001 žalovaný v 1. rade nesúhlasí s poukazom na
to, že žalobca si v roku 2014 nesplnil riadne a včas svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ust.

§ 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore.

21.Spoločnosť ALLFINE s.r.o. si riadne a včas nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť ani v zmysle
zoznamuURSOanipodľatvrdeniaspoločnostiVýchodoslovenskádistribučná,a.s.akoprevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy.

22.Žalobca tvrdil, že spoločnosť ALLFINE s.r.o. splnila všetky podmienky podpory na rok 2015.

23.Povinnosť výrobcu elektriny oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),

vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny
rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste povinnosť informovať
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred
uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, bola a je rovnaká aj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c)
zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2013 aj po 01.01.2014. Zákonom č. 382/2013

Z.z. došlo k zmene ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014 takto: Výrobca
elektrinysprávomnapodporu,ktorýnesplnípovinnostipodľaodseku2,sinemôženaelektrinuvyrobenú
v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci
kalendárny rok.

24.V zmysle čl. I bodu 1. písm. f) Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku
a doplatku (číslo zmluvy PDS: OZE_499_2012_15, číslo zmluvy VSE: OZE_499_2012_15_VSE) z
09.12.2014, žalovaný v 1. rade sa zaviazal žalobcovi zaplatiť doplatok v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi.25.Podľa ust. § 18e ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení

výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa
doterajších predpisov.

26.Súd mal za to, že novelou ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. účinnou od 01.01.2014 nedošlo k
zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ako

takéostaliajpo01.01.2014nezmenené.Došlolenkzmenenásledkovnesplneniasipovinnostívýrobcov
uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu,
ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu
elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

27.Ani v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017

táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014 nie
je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou. jedná sa o špecifickú sankciu, ktorá má súkromnoprávny
charakter.

28.Nakoľko žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore nesplnil voči úradu,

anižalovanémuv1.radevzákonomstanovenejlehote(do15.08.2014),nemôžesinaelektrinuvyrobenú
vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci
kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Keďže oznamovaciu povinnosť je potrebné splniť periodicky každý rok,
nie je možné akceptovať názor žalobcu, že si svoju povinnosť splnil predložením cenového rozhodnutia,
uzavretím zmluvy, resp. iným dokladom obsahujúcim aj údaje, ktoré majú byť predmetom oznámenia.

Aj keď zákon neustanovuje formu oznámenia, s prihliadnutím na požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti
prejavuvôle,zjednostrannéhoprávnehoúkonu,ktorýmsaoznamovaciapovinnosťplnímusíbyťzrejmé,
kto ho robí, komu je určený a čo sa ním sleduje, k čomu smeruje, resp. aké práva a povinnosti z neho
majú vzniknúť. Vzhľadom na uvedené e-mailové správy zo 07.02.2014 a 26.02.2014 obsahujúce okrem
iného aj cenové rozhodnutie URSO nepreukazujú splnenie oznamovacej povinnosti žalobcu.

29.Tvrdenie žalobcu, že prevádzkový poriadok žalovaného v 1. rade tiež preukazuje a potvrdzuje
splnenie oznamovacej povinnosti spoločnosti ALLFINE s.r.o., nakoľko pred uzavretím zmluvy zaslal
žalovanému v 1.rade všetky požadované dokumenty a tento mu predložil návrh zmluvy na podpis je s
poukazom na skutočnosti uvedené v bode 28. tiež irelevantné.

30.Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 zdôraznil,
že neplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu.
Naopak, v podmienkach právneho štátu je vo všeobecnosti akceptovateľné a v zásade vždy aj z dôvodu
zabezpečovania efektívnosti právnej úpravy žiaduce, aby nesplnenie zákonom ustanovených povinností

bolo sankcionovateľné, resp. mohlo (potenciálne) vyvolať negatívne právne dôsledky na subjekt práva,
ktorý si zákonom ustanovenú povinnosť nesplnil.

31.Vzhľadom na vyššie uvedené predmetná zákonom stanovená povinnosť a ani sankcia za jej
nesplnenie, nemôžu byť zbytočné, nezmyselné, šikanózne a nelegitímne.

32.Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, resp. spoločnosti ALLFINE s.r.o., že boli porušené jeho práva vlastniť
majetok, že bolo obmedzené jeho vlastnícke právo a právo podnikať, a že absentuje rozhodnutie vo
veci súd opätovne poukazuje na vyššie uvedený nález Ústavného súdu, podľa ktorého ani tieto práva
dotknutých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov neboli porušené. Ústavný súd v tejto súvislosti

uviedol, že zákonodarca neustanovuje subjektom práva právne povinnosti samoúčelne, ale naopak, so
zjavným zámerom, aby tieto právne povinnosti boli dodržiavané. Je pritom nespochybniteľné, že záujem
na dôslednom dodržiavaní právnych povinností vyplývajúcich z právnych noriem treba považovať za
dôležitý všeobecne akceptovaný verejný záujem, ktorý môže za určitých okolností ospravedlňovať
aj neštandardné postupy pri koncipovaní právnych noriem. Za situácie, keď výrobcovia elektriny z

obnoviteľných zdrojov energie majú nárok na zákonom ustanovené formy podpory, ktorých hodnota je
aj podľa tvrdenia skupiny poslancov mimoriadne vysoká („... predstavujú ročné náklady na prevádzku
a údržbu elektrárne a náklady na splácanie záväzkov voči bankám 70 % až 90 % ročnej podpory.
V niektorých prípadoch tieto náklady dokonca prevyšujú 90 %.“), je celkom prirodzené a legitímne,ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených
zákonom o podpore výrobcami elektriny. Povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore majú
výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako

subjektom súkromného práva. Na tom nič nemení skutočnosť, že povinnosť oznámiť skutočnosti,
resp. informácie uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore majú výrobcovia elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie nielen vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy,
ale aj vo vzťahu k úradu. Z koncepcie posudzovanej právnej úpravy ale zjavne vyplýva, že z hľadiska
aplikácie § 4 ods. 3 zákona o podpore je podstatný vzťah medzi výrobcami elektriny a prevádzkovateľmi

regionálnych distribučných sústav. Tento záver potvrdzuje predovšetkým skutočnosť, že práva podľa
§ 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore si výrobcovia elektriny môžu uplatňovať vo vzťahu k
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a nie úradu, príp. inému orgánu verejnej správy.
Za okolností, keď sa uplatnenie inštitútu ustanoveného v napadnutom ustanovení zákona o podpore
týka vzťahu dvoch subjektov súkromného práva, t. j. ide o súkromnoprávny vzťah, sa podľa názoru
ústavného súdu nejaví žiaduce a ani vhodné, aby zákon ustanovoval orgán verejnej správy, ktorý by bol

oprávnený rozhodovať o nesplnení zákonom ustanovených povinností jedného subjektu súkromného
práva voči druhému subjektu súkromného práva, a to aj s ohľadom na charakter týchto povinností (ak
by to tak bolo, nešlo by už o súkromnoprávny vzťah, ale verejnoprávny vzťah). Pri takejto koncepcii
právnej úpravy potom neprichádza do úvahy ani to, aby nemožnosť konkrétneho výrobcu elektriny
uplatniť si vo vzťahu k prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy právo na podporu vyplývajúca

z uplatnenia napadnutého ustanovenia zákona o podpore bola záväzným spôsobom deklarovaná
prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva vydaného príslušným orgánom verejnej správy.
Rovnako podľa názoru ústavného súdu nie je nevyhnutné, aby zákon podrobnejšie ustanovoval
procesný postup jedného subjektu súkromného práva proti druhému subjektu súkromného práva pri
uplatňovaní právnych dôsledkov za neplnenie zákonom ustanovených povinností, ktoré majú navyše

primárne charakter informačných, resp. oznamovacích povinností. Na uvedenom závere nič nemení
skutočnosť, že ústavný súd sa v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. júna 2016 priklonil k záveru, že
aj v podmienkach trhovej ekonomiky je odôvodnená intervencia štátu do odvetvia energetiky vzhľadom
na jeho 33 špecifické črty. Zároveň však ústavný súd v označenom náleze zdôraznil, že intervenciu
štátu do odvetvia elektroenergetiky nemožno zamieňať s akýmsi monopolom štátu regulovať osobitným

spôsobom všetky potenciálne spoločenské vzťahy, ktoré v tejto oblasti vznikajú a ktoré si osobitnú
právnu úpravu nevyžadujú, keďže existujúci právny rámec poskytuje pre subjekty právnych vzťahov
v oblasti elektroenergetiky primerané záruky vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu
garantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy a nasl. Ústavný súd si uvedomuje, že medzi výrobcami elektriny z
obnoviteľných zdrojov energií a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav môžu v súvislosti

s plnením povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 zákona o podpore, ktoré sú esenciálnym predpokladom
uplatnenia napadnutého ustanovenia tohto zákona, vzniknúť právne spory súvisiace najmä s otázkou,
či si výrobcovia elektriny splnili tieto povinnosti riadne (v zákonom požadovanom rozsahu a kvalite)
a včas. Podľa názoru ústavného súdu však nie je potrebné a ani vhodné, aby arbitrom takýchto
sporov subjektov súkromného práva bol zákonom ustanovený orgán verejnej správy. To platí o to

viac, že aj v prípade, ak by zákonodarca zvolil takúto koncepciu právnej regulácie, by „konečným“
arbitrom právneho sporu súvisiaceho s nesplnením povinností ustanovených v § 4 ods. 2 zákona o
podpore a jeho právnymi dôsledkami (nemožnosť uplatniť si právo na podporu), ktorý má primárne
súkromnoprávny charakter, bol orgán súdnej moci (v rámci správneho súdnictva). Právny spor súvisiaci
so záverom prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, že výrobca elektriny si nesplnil niektorú

z povinností ustanovených v § 4 ods. 2 zákona o podpore, s ktorými posudzovaná zákonná úprava
spája nemožnosť uplatniť si právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) tohto zákona, sa
podľa názoru ústavného súdu nepochybne môže stať predmetom preskúmavania v rámci (civilného)
občiansko-právneho súdneho konania. Ústavný súd ešte zdôraznil, že súkromnoprávny vzťah medzi
výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných

sústav v súvislosti s uplatňovaním práva na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore
nie je oslabený, resp. spochybnený tým, že povinnosti pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie, splnenie ktorých je zákonným predpokladom na uplatnenie práva na podporu, sú ustanovené
priamo zákonom. Zákonná úprava povinností výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je totiž
prejavom intervencie štátu, ktoré je v odvetví elektroenergetiky, ako to už bolo zdôraznené na inom

mieste, žiaduce. Ústavný súd zároveň podčiarkol, že nemožnosť výrobcu elektriny uplatniť si právo na
podporu podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore, ktorá má charakter súkromnoprávnej sankcie, nemožno
stotožňovať so sankciami ukladanými za protiprávne konanie, ako typický inštitút verejného práva, ktorý
je aj v zákone o podpore prítomný. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na § 16 zákona o podpore,v zmysle ktorého štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona výrobcami elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie, prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav a inými právnickými osobami a
fyzickými osobami vykonáva Štátna energetická inšpekcia, ktorá môže za správne delikty vymedzené

v ustanoveniach § 16 ods. 1 zákona o podpore ukladať finančné pokuty ako typické verejnoprávne
sankcie v sumách ustanovených týmto zákonom. Poukázal tiež na skutočnosť, že sankčný mechanizmu
ustanovený v § 4 ods. 3 zákona o podpore spočívajúci v nemožnosti výrobcov elektriny uplatniť si právo
na podporu treba odlíšiť od mechanizmu zániku práva na podporu, ktorý je špecificky upravený v § 3b
ods. 2, 3 a 5 zákona o podpore; tento mechanizmus sa uplatní ex lege za predpokladu splnenia tam

ustanovených podmienok a výrobcovi elektriny bráni v ďalšom uplatňovaní podpory podľa príslušných
ustanovení zákona o podpore.

33.Právo žalobcu, resp. spoločnosti ALLFINE s.r.o. na podporu nezaniklo, ale v dôs-ledku nesplnenia
povinnosti vyplývajúcej zo zákona, ho nie je možné uplatniť v danom kalen-dárnom roku (v roku
2015). Sankcia za nesplnenie povinnosti vyplýva priamo zo zákona a aj v zmysle predmetného nálezu

Ústavného súdu SR nie je potrebné o nej rozhodnúť v správ-nom konaní, keďže sa jedná o vzťah
medzi subjektami súkromného práva. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy s
príslušenstvom voči žalovaným v 1. a 2. rade.

34.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba

je nedôvodná, preto ju zamietol.

35.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

37.Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej
( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§365 ods. 3 CSP).