Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/275/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315207922
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4315207922.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou v právnej veci manželov: D. L., nar. X.X.

XXXX, bytom A., N. XXX a V. L., nar. XX.X. XXXX, bytom obec A., t.č. na neznámom mieste o rozvod
manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. M., nar. XX.X. XXXX v konaní
zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., za účasti Y. A., nar. X.X. XXXX, bytom A., N.
XXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo D. L., rodenej A., nar. X.X. XXXX a V. L., nar. XX.X. XXXX, uzatvorené dňa XX.X.
XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev S. úradu A. vo zväzku 7, ročník XXXX, strana XX, por.č. X
r o z v á d z a .

II. S.. M., nar. XX.X. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.

III. Obidvaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.teho dňa

toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode
manželstva.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa podaným návrhom zo dňa 30.4. 2015 domáhala rozvodu manželstva s manželom.
Na čas po rozvode v písomnom návrhu žiadala mal. dieťa naďalej „ponechať“ v náhradnej osobnej
starostlivosti svojich rodičov. V písomnom návrhu ako i na pojednávaní poukázala na to, že spočiatku
manželstvo bolo funkčné, ale následne sa manžel začas zle chovať k jej dcére, vulgárne jej nadával.

Manžel požíval alkohol, bol agresívny, fyzicky ju napadol, z ktorého dôvodu odišla ku svojim rodičom.
Manželovi sa nechcelo pracovať a pokiaľ mala príjem ona, zvykol jej peniaze zobrať. Manžel bol
opakovane vo výkone trestu. Spolu nežijú už štyri roky, pričom od r. 2013 má ona známosť s iným mužom
sktorým žijúvspoločnejdomácnosti.Kmanželovinemážiadencitovývzťah.Pokiaľbolvovýkonetrestu,
nenavštevovala ho, nemala o neho záujem. Otec o syna záujem nejaví, na jeho výživu neprispieva.
Po vykonaní trestu raz syna navštívil, doniesol mu topánky a sladkosti. Na pojednávaní dňa 9.1. 2018
navrhla na čas po rozvode mal. dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné.

Poukázala na to, že medzičasom jej mama zomrela, so svojim otcom žijú v spoločnej domácnosti a ona
zabezpečuje o syna starostlivosť. Medzičasom aj jej dcéra z predchádzajúceho vzťahu už bola zverená
do jej starostlivosti.2. Súd rozhodol v neprítomnosti manžela, ktorý doručenie mal vykázané v súlade s § 111
odsek 3 CSP. Súd sa pokúsil zistiť faktické bydlisko manžela, avšak bezúspešne.

3. Starý otec dieťaťa vyjadril súhlas so zverením mal. M. do osobnej starostlivosti matke na čas po
rozvode. Potvrdil, že s matkou dieťaťa žijú v jednej domácnosti a matka / jeho dcéra/ sa o dieťa dobre
stará, osobne.

4. Kolízny opatrovník na čas po rozvode navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke s

poukazom na to, že bola preukázaná osobná starostlivosť matky o mal. dieťa. Zo strany otca navrhol
určiť výživné v minimálnom rozsahu.

5. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Manželiauzatvorilimanželstvo dňa XX.X.XXXXasipodvojročnejznámosti.Uobochmanželovsajedná

o manželstvo prvé. V čase uzatvorenia manželstva manželka už mala mal. dieťa z predchádzajúceho
vzťahu mal. D., nar. X.X.XXXX. Z manželstva sa narodil mal. M., dňa XX.X. XXXX.

6. Manželia si domácnosť vytvorili u strýka manžela, neskôr sa presťahovali do obce A.. Spočiatku
manželstvo bolo usporiadané. Podľa manželky asi dva a pol roka po svadbe sa manžel voči nej a

deťom začal správať hrubo. Bol vulgárny a agresívny, čo bolo príčinou ich častých hádok. Svedkom jeho
správania boli i mal. deti. Z manželovho správania mala manželka strach, pričom v tom čase sa manžel
dostal do rozporu so zákonom a nastúpil výkon trestu. Manžel dlhodobo nepracoval, požíval alkohol,
deťom sa nevenoval. Manželka mala snahu spočiatku manželstvo zachovať, snažila sa ho motivovať k
nájdeniu si zamestnania, avšak bezvýsledne. Manžel stratil záujem o rodinu. Po smrti strýka / u ktorého

bývali/ sa situácia zhoršila, prišli o bývanie, boli bez financií a nemali podmienky pre osobnú starostlivosť
o mal. deti.

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II., zo dňa 14.11. 2014 č.k. XXP/XXX/XXXX-XX bol mal.
M. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov ( rodičom matky). Zo strany každého z

rodičov určil súd výživné vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka v tom čase žila v záhradnej chatke, otec bol vo výkone
trestu. Rodičia spolu nežili.

8. V roku 2012 manželia prerušili spolužitie, pričom od roku 2014 bol manžel vo výkone trestu odňatia

slobody. Následne v r. 2013 manželka nadviazala známosť s iným mužom, ktorá trvá do súčasnosti.

9.Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10.Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11.Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12.Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

13.Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 .14. Dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené,
neplní funkcie manželstva vyplývajúce zo zákona o rodine. Manželia spolu nežijú od r. 2012, vzájomne
si nepomáhajú. Každý z manželov vedie samostatný život, pričom ani starostlivosť o mal. dieťa

nezabezpečujú spoločne. Dokonca manželka už päť rokov žije vo vzťahu s iným mužom, kategoricky
odmieta spolužitie s manželom. Za daného stavu súd návrhu na rozvod vyhovel, keď mal preukázané,
že manželstvo je len formálne, nie je reálny predpoklad nápravy narušených vzťahov.

15. Príčinu rozvratu manželstva súd vzhliadol v nezodpovednom prístupe manžela k rodine, plneniu si

pracovných povinností, požívaniu alkoholu ako i jeho konaniu v rozpore so zákonom, ktoré skutočnosti
viedli k agresívnemu správaniu sa k manželke, nedostatku financií, strate bývania.

16. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

17.Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Na čas po rozvode súd mal. M. zveril do osobnej starostlivosti matke, nakoľko dokazovaním bolo
preukázané, že matka starostlivosť o dieťa zabezpečuje na požadovanej úrovni. Pri rozhodnutí prihliadol
i na vyjadrenie starého otca ( stará matka dňa 23.3. 2017 zomrela) s ktorým matka žije v spoločnej

domácnosti ako i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka. V súčasnosti dôvody pre ktoré dieťa bolo zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom netrvajú.

21. Matka dieťaťa je nezamestnaná, bez evidencie na príslušnom úrade práce. Podľa jej udania
mesačne brigádnickou formou zarobí okolo 400,-eur. Má tiež vyživovaciu povinnosť k mal. D., nar. X.X.

XXXX, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti. Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt otca, ani preukázať jeho
súčasné majetkové pomery. Lustráciou nebolo zistené, že otec je zamestnaný, nie je ani v evidencii
nezamestnaných z úradu práce, dávky v hmotnej núdzi nepoberá.22. S.. M. je žiakom štvrtého ročníka základnej školy. Nestravuje sa v školskej jedálni. Osobitné záujmy
nemá, je zdravý.

23. Zo strany otca určil súd výživné v súlade s § 62 odsek 3 Zákona o rodine teda vo výške 30%
sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa z dôvodu, že nie je známy jeho príjem.
Jedná sa tzv „ minimálne výživné“, ktoré je povinný uhrádzať každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti,
schopnosti a majetkové pomery.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,

zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnenýmôžepodaťnávrhna výkonrozhodnutiaalebonavykonanie exekúciepodľaosobitného
predpisu.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť
príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma
svoje predošlé priezvisko.