Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213248
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814213248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: X. V. L., s.r.o., so sídlom
F., T. č. 5, K.: XX XXX 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č.
5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. Y. č. XXXX/X, 2/ H. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F., X. č. XX/X, za účasti U. ochrany práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7,

Bratislava, IČO: 42 362 962 (do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaných),
zast. Advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká ul. 36, IČO:
46 962 000, o zaplatenie 6.236,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 30. júna 2016 č. k. 7C/137/2014-262, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n

e p r i z n á v a.

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 m á vo
vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným
1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. V konaní do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho

účastníka na strane žalovaných vystupujúcej Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám.
č. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 1.781,17 eur, k
náhrade ktorých zaviazal žalobcu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 07.07.2014 podanou
prostredníctvom právneho zástupcu sa domáhal proti žalovaným 1/, 2/, aby boli zaviazaní spoločne a
nerozdielne zaplatiť mu sumu 6.236,91 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.05.2006

medzi jeho právnym predchodcom L. L., a.s., so sídlom ul. M.. 48, F., IČO: 00 151 653 a žalovanými
1/, 2/ bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa
poskytnúť im úver vo výške 190.000,- Sk a ich záväzok, ako dlžníkov, poskytnutý úver splatiť v
pravidelných mesačných splátkach vo výške X.XXX,- Sk, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.
Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.05.2006 a konečná splatnosť úveru na 20.03.2016.
Dňa 28.06.2011 ako postupník, uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava Zmluvu o postúpení

pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky proti žalovaným 1/, 2/. Podanou žalobou
si uplatnil nárok na zaplatenie splátok úveru splatných za obdobie od 20.07.2010 do 20.03.2016, v počte
69 a v celkovej výške 6.236,91 eur, pričom splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do 20.03.2016 sastali splatnými dňa 06.08.2011, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom,
a preto sa bez ohľadu na povahu jej účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V písomnom

podaní zo dňa 28.11.2014 žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalovaní
1/, 2/ peňažné prostriedky v celkovej výške 190.000,- Sk čerpali dňa 05.05.2006, ktorý údaj je v
platobnej histórii označený ako „Bezhotovostné čerpanie úveru“. Z poskytnutého úveru uhradili sumu v
celkovej výške 1.933,28 eur (úhrady sú v platobnej histórii označené ako „Bezhotovostná splátka úveru
obyv.“ a „Bezhotovostná splátka úveru“). Z úhrad žalovaných 1/, 2/ na istinu bola započítaná suma

vo výške 1.769,30 eur, na poplatky suma 126,14 eur a na úroky z omeškania suma 37,84 eur. Dňa
05.11.2014 do konania, ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1/, 2/ vstúpilo občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962. Žalovaní
1/, 2/ so vstupom uvedeného občianskeho združenia do konania, ako vedľajšieho účastníka na ich
strane, súhlasili. Dňa 28.01.2015 žalobca podal námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 137/2014-78 zo dňa 16.03.2015 pripustil vstup občianskeho

združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962 do
konania, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/, 2/. Vedľajší účastník na strane žalovaných
1/, 2/ v písomných podaniach zo dňa 06.02.2015, zo dňa 12.03.2015, zo dňa 22.06.2015, zo dňa
14.09.2015, zo dňa 15.06.2016, predložených prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že Zmluva o
splátkovom úvere č. 0372650944 je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom

Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 6 ods. 3, § 23a ods. 1 zák. č.
634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,vzneníúčinnomkudňu05.05.2006,ďalejnauznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky I.ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého v rozpore so zákonom
ani s inými právami žalobcu nie je, ak súd na vzťah založený zmluvou o úvere (ktorá je vo výpočte
ustanovení§261ods.6psím.d/Obchodnéhozákonníka)aplikovalustanoveniaObčianskehozákonníka

o spotrebiteľských veciach. Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
3MCdo 14/2014: „... ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka (podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva) sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou“. Uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu s tým, že Občiansky

zákonníkustanovujeobjektívnyzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Trojročnápremlčaciadobaplynieodo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V tejto súvislosti poukázal aj na súdnu prax (R 28/1984),
podľa ktorej, ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Preto
prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať.
V danom prípade, veriteľ mohol úver zosplatniť už keď žalovaní 1/, 2/, ako dlžníci boli v omeškaní

so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní, a od tohto momentu zároveň začala plynúť premlčacia
doba. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 vyplýva, že v čase jej uzavretia dlžníci
boli v omeškaní s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov 1.255 dní. Žalobca pritom žalobu
podal až dňa 18.07.2014, t. j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Ďalej namietal aktívnu legitimáciu
na strane žalobcu. Uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v

čase postúpenia pohľadávky) dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých
podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je: a/ aby bol klient ohľadom
tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní, b/ aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto
predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie
§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie

je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej postúpenie svojím obsahom a účelom, je v priamom
rozpore so zákonom, a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi
stranami Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj navonok, voči dlžníkom. Žalobca nepreukázal, že by
v čase, keď na neho mala byť postúpená pohľadávka voči žalovaným, tieto podmienky boli splnené.
Banka, teda môže postúpiť pohľadávku za súčasného splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8

(predtým odsek 7) zákona o bankách zodpovedajúcu nesplácanému dlhu a nie dlhu, ktorý ešte nie je
splatný. Tento záver pritom jednoznačne vyplýva z dôvodovej správy, a aj z gramatického výkladu k
uvedenému ustanoveniu. Banka má právo postúpiť pohľadávku aj z celého úverového vzťahu, ale pre
takýto postup je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a s obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej, mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je

však výlučným oprávnením banky, ku realizácii ktorého musí dôjsť ešte pred postúpením pohľadávky.
Žalobca toto oprávnenie nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
28.06.2011 je pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom a právny predchodca žalobcu zostal
naďalej veriteľom svojej pohľadávky. Žalovaní 1/, 2/ sa pridržiavali vyjadrení vedľajšieho účastníka,vystupujúceho na ich strane. Žalobca v písomných podaniach zo dňa 07.05.2015, zo dňa 27.06.2015,
zo dňa 29.10.2015, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že z gramatického výkladu nielen
prvej, ale aj druhej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že zákonodarca

rozlišuje dva pojmy, a to: a/ peňažný záväzok ako celok, b/ časť peňažného záväzku. Ak sa pritom
v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne
identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, tak je potom zrejmé, že ak v druhej vete
súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Podľa jeho názoru,
správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno potvrdiť tiež

posúdením druhej vety tohto ustanovenia. V ňom je uvedené nasledovné: „Toto právo banka alebo
pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient pohľadávky (poznámka žalobcu: zákonodarca
opäť cielene použil pojem pohľadávka, nie jej časť) uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta sa splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok.“ Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu, teda prvú vetu

ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku,
s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť
celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok, zaniká. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu §
92 ods. 7 (teraz ods. 8) zák. č. 483/2001 Z. z. v tomto odseku sa upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.

Podľa jeho názoru, pod slovným spojením „nesplácaný dlh“ je treba rozumieť dlh dlžníka v podobe
vrátenia celého poskytnutého úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi,
ktorý ho má len možnosť vrátiť v splátkach postupným splácaním za zmluvne dohodnutých podmienok.
Banka preto môže postúpiť peňažný záväzok, ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Poukázal na názor
doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL. M, publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, podľa

ktorého účelom § 92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92
ods. 8 pritom nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach,
za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavným účelom § 92, aj podľa
dôvodovej správy zákona o bankách, je prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti
postúpiť pohľadávku. Doc. JUDr. Kristián Csacha, PhD., LL. M. navrhol vykladať vzťah medzi bankovým

tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český Najvyšší súd, resp. nemecký
Spolkový súdny dvor a to, že porušenie bankového tajomstva, vrátane porušenia § 92 ods. 8 nevedie k
súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám predpokladaným zákonom o
bankách. Podľa jeho (žalobcovho) názoru, potom doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle §
92 ods. 8 nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky

písomne dlžníka nevyzvala na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky podľa § 524
Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo
zákona o bankách. Mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 6.8.2011, a to postupom podľa § 53 ods. 9
O.s.p.. Poukázal na ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak zákon neustanovuje
prejednotlivéprávainak,jepremlčaciadobaštyriroky.Akbysaajsohľadomnaspotrebiteľskýcharakter

zmluvy, v určitých smeroch pripustila aplikácia Občianskeho zákonníka, tak podľa jeho názoru, táto
aplikáciasavžiadnomprípadenemôževzťahovaťnaposudzovaniepremlčania,lebopredmetnáZmluva
o splátkovom úvere je absolútnym obchodom a je potrebné preto použiť úpravu Obchodného zákonníka,
bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie o premlčacej dobe nie je ustanovením,
ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné pre otázku premlčania vyvodzovať

použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní nie je
ustanovením diskriminujúcim dlžníka (spotrebiteľa) len preto, že premlčacia doba k uplatneniu práv
zo zmluvy podľa Obchodného zákonníka je dlhšia, ako podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie
Obchodného zákonníka o premlčaní je ustanovením vyváženým vo vzťahu k obom zmluvným stranám,
nejde o ustanovenie diskriminujúce spotrebiteľa vo vzťahu k veriteľovi v tom zmysle, že by v dôsledku

aplikáciepríslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníkaopremlčanípovinnostidlžníkamnohonásobne
prevážili nad jeho právami.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2006 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú L. L., a.s. F., ako veriteľ

a žalovaní 1/, 2/, ako dlžníci. Obsahom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovaným 1/, 2/ úver
vo výške 190.000,- Sk a záväzok žalovaných 1/, 2/ splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami
po 2.723,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2006 a s konečnou
splatnosťou úveru dňa 20.03.2016. Účastníci zmluvy si dohodli úrokovú sadzbu 10,10% ročne. Ročnápercentuálna miera nákladov predstavovala 5,37%. Z prehľadu transakcií vyplýva, že žalovaní 1/, 2/
úver vyčerpali dňa 05.05.2006 v celkovej výške 190.000,- Sk, ktoré čerpanie peňažných prostriedkov
je v platobnej histórii označené ako „Bezhot. čerpanie úveru“. Z poskytnutého úveru uhradili celkovo

sumu 1.933,28 eur (úhrady sú v platobnej histórii označené ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“ a
„Bezh. splátka úveru“), z ktorej právny predchodca žalobcu na istinu započítal sumu 1.769,30 eur, na
poplatky sumu 126,14 eur a na úroky z omeškania sumu 37,84 eur. Podľa špecifikácie predloženej
žalobcom (č. l. 55 spisu) istina predstavuje súčet položiek „Bezhot. čerpanie úveru“ + „Zaúčtovanie
poplatku s kapitalizáciou“ + „Zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou“ mínus úhrady žalovaných

1/, 2/ započítané na istinu (6.306,84 eur + 231,35 eur + 4.243,44 eur mínus 1.769,30 eur = 9.012,34
eur). Žalobca predmetom konania urobil nárok o zaplatenie splátok úveru, splatných od 20.07.2010 do
20.03.2016 v počte 69, v celkovej výške 6.236,91 eur. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/
CE zo dňa 28.06.2011 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú L. L., a.s., ul. M.. 48, F., IČO: 00 151 653,
ako postupca a spoločnosť žalobcu, ako postupník. Podľa čl. I. Zmluvy, jej predmetom je pohľadávka
špecifikovaná v Prílohe č. 1. V prílohe č. 1 k Zmluve je uvedený zostatok pohľadávky: 9.610,68 eur, istina

celkom: 9.012,34 eur, ostatné príslušenstvo: 598,34 eur, počet dní omeškania: 1.255, výška omeškanej
splátky: 3.706,59 eur. V podaní, označenom ako oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526
Občianskeho zákonníka zo dňa 18.07.2011, postupca žalovaným 1/, 2/ oznámil, že pohľadávku: 41700
- spotrebný úver, číslo úveru: XXXXXXXXX, názov a dátum uzavretia zmluvy: Jozef Foltán Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 vo výške 9.530,68 eur s príslušenstvom, postúpil spoločnosti

žalobcu (č. l. 8, 9). V podaní zo dňa 18.07.2011, označenom ako Výzva k úhrade a oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovaným 1/, 2/
oznámil: „Podľa podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere mal byť poskytnutý úver splácaný formou
splátok riadne a včas. Vzhľadom na to, že táto zmluvná povinnosť bola porušená, Vám ako Váš nový
veriteľ oznamujeme vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18.07.2011“. Vyzval ich k úhrade

dlžnej sumy 9.806,36 eur (istina 9.012,34 eur, úroky z omeškania 598,34 eur, úroky 45,68 eur, náklady
EOS 150,- eur), a to v lehote najneskôr do 01.08.2011 (č. l. 10, 199). Uvedené oznámenie, za účelom
jeho doručenia adresátom bolo na pošte podané dňa 19.07.2011, resp. 20.07.2011 (č. l. 65, 66). Dňa
15.10.2014 (č. l. 44) a dňa 23.07.2015 (č. l. 135) Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava súdu písomne
oznámila, že z jej strany k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom

úvereč.0372650944zodňa05.05.2006,nedošlo.ÚdajevPríloheč.1Zmluvyopostúpenípohľadávokč.
0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011 predstavujú nasledovné: a/ istina do splatnosti - splatnosť jednotlivých
splátok ešte nenastala, a teda nie sú dlžníkmi zaplatené, b/ istina po splatnosti - nesplatená časť výšky
poskytnutého úveru, ktorá už mala byť dlžníkmi splatená, c/ počet dní omeškania 1255 - zodpovedá
omeškaniu v trvaní odo dňa splatnosti najstaršej omeškanej splátky vzniknutej z predmetnej zmluvy

o úvere do dňa postúpenia pohľadávky. Uviedla, že súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu
odovzdala žalobcovi a nedisponuje žiadnymi výzvami, ktoré by prípadne zasielala žalovaným 1/, 2/. Z
výsluchu žalovaných 1/, 2/ vyplýva, že si nepamätajú, aké informácie im banka pred uzavretím Zmluvy
o splátkovom úvere poskytla, a ani či im ako veriteľ zasielala výzvu, aby dlh splnili. Pridržiavali sa
vyjadrenia vedľajšieho účastníka na ich strane. Dňa 28.06.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.,

ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom bola
uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE. Slovenská sporiteľňa, a.s. má pritom štatút
bankyapriuzavretíuvedenejzmluvybolapovinnádodržiavaťzákonobankách. ZPrílohyč.1kZmluveo
postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE vyplýva, že zostatok pohľadávky právneho predchodcu žalobcu
kudňupostúpeniaje9.610,68eurstým,ževýškaomeškanejsplátkyje3.706,59eur.Postupcažalobcovi

ako postupníkovi oznámil, že žalovaní 1/, 2/ sú v omeškaní po dobu 1.255 dní. Ako istina - celkom
je uvedená suma 9.012,34 eur. Dňa 18.07.2011 pôvodný veriteľ žalovaným 1/, 2/ písomne oznámil,
že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE, pohľadávku vo výške 9.530,68 eur
postúpil žalobcovi. Z písomného vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že pred uzavretím
uvedenej zmluvy nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere

č. 0372650944 zo dňa 05.05.2006.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. b/
zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, § 52, ods. 1, § 524, § 39, § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy, § 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, s odkazom na ktoré v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah vzhľadom na charakter strán sporu, na
ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Prioritne
sa zaoberal otázkou, či je žalobca v spore nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Z ustanovenia § 92ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky,
ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu (porovnaj aj dôvodovú správu). Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa,
a.s. postúpila zmluvou zo dňa 28.06.2011 žalobcovi pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala

v rozpore s uvedeným ustanovením. Totiž, ak ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver
(nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, neuplynula doba konečnej splatnosti úveru), nebola
oprávnená, ako postupca postúpiť v celosti svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho inému
subjektu (žalobcovi). Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka mohla postúpiť iba svoju splatnú pohľadávku
(časť záväzku po jeho splatnosti) a za súčasného splnenia písomnej výzvy, a po uplynutí zákonom

stanovenej doby omeškania. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z. z. teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už: 1/ splatnými („dospelé“ splátky), 2/
a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné
postúpenie pohľadávky banky. Musia však byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky (porovnaj aj
rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 6Co 119/2013, 4Co 145/2014, Krajského súdu Bratislava č. k.

6Co 203/2015, 6Co 58/2016, Krajského súdu Trenčín č. k. 5Co 273/2014). Z prvej vety § 92 ods. 8 zák.
č. 483/2001 Z. z. jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
(treba rozumieť záväzku v omeškaní) peňažnému záväzku. Žalobca žalobným návrhom predmetom
konania urobil nárok o zaplatenie sumy 6.236,91 eur s tým, že ide o splátky splatné od 20.07.2010 do
20.03.20016, v počte 69, pričom splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do 20.03.2016 sa stali splatnými

dňa 06.08.2011, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (žalobca mimoriadnu splatnosť úveru však
vyhlásil ku dňu 18.07.2011). Ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa
28.6.2011 bola splatnou časť pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa, a to „dospelé“ splátky
vo výške 3.706,59 eur. Z platobnej histórie vyplýva, že žalovaní 1/, 2/, ako dlžníci poslednú splátku
zaplatili dňa 15.02.2008 (vo výške 4.998,- Sk). So zaplatením sumy 3.706,59 eur, pred postúpením

pohľadávky boli preto v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Slovenská sporiteľňa,
a.s. Bratislava na výzvu súdu, aby sa vyjadrila, či pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0915/2011/CE písomnou formou vyzvala žalovaných 1/, 2/ k úhrade časti svojho peňažného záväzku, a
ak áno, aby o tom predložila listinný dôkaz, reagovala odpoveďou, že súvisiacu spisovú dokumentáciu
odovzdala žalobcovi. Žalobca, okrem listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, ďalšie k dispozícii

nemal. Medzi ním predloženými dokladmi sa však výzva banky (o zaplatenie 3.706,59 eur), ktorá by
bola adresovaná žalovaným 1/, 2/ a ktorá by zodpovedala výzve, akú vyžaduje ustanovenie § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z.z., nenachádza. Ako to už bolo uvedené, žalobca predmetom konania urobil
nárok o zaplatenie 6.236,91 eur (s tým, že ide o splátky splatné od 20.07.2010 do 20.03.2016). V
tejto sume sú teda zahrnuté aj „dospelé“ splátky za obdobie od 20.07.2010 do 28.06.2011 (dátum

uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok), a ktoré sú súčasťou sumy 3.706,59 eur. Počet mesiacov
za obdobie od 20.07.2010 do 28.06.2011 je 12, čo pri výške mesačnej splátky 2.723,- Sk je 32.676,-
Sk, t. j. 1.084,64 eur. V prípade sumy 1.084,64 eur (ktorá je časťou zo žalovanej sumy 6.236,91 eur)
Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako postupca síce žalobcovi postúpila splatnú pohľadávku, u ktorej
však nebola dodržaná písomná forma výzvy klientom (žalovaným 1/, 2/), resp. žalobca ju nepreukázal.

Preto, pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky vo výške 1.084,64 eur, Zmluva o postúpení pohľadávky je v
tejto časti pre rozpor so zákonom o bankách (§ 92 ods. 8) podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatná.
Ako to už bolo uvedené, žalobca predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie sumy 5.152,27 eur
(6.236,91 eur mínus 1.084,64 eur) s tým, že ide o splátky splatné od 28.6.2011 do 20.03.2016, ktorá
suma ku dňu postúpenia pohľadávky (28.06.2011) bola ale bankou nezosplatnenou časťou úveru, so

zaplatením ktorej žalovaní 1/, 2/, preto ani neboli v omeškaní. Banka v tejto časti (u sumy 5.152,27
eur, t. j. u 56 splátok) previedla na žalobcu viac práv, než mala (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu
Bratislava č. k. 6Co 203/2015). Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE je preto aj v druhej
časti, a teda v celosti neplatným právnym úkonom. Faktom je, že ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z. z. má aj textovú časť: to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo

len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden
rok. Súčet omeškaní klienta presahujúci jeden rok, je však potrebné dať do súvislosti so situáciou,
akú predpokladá § 92 ods. 8 veta druhá pred bodkočiarkou. Ak by sa veta za bodkočiarkou druhej
vety vzťahovala aj na situáciu predpokladanú vetou prvou, tak by bola uvedená za ňou, resp. ako
jej súvetie. Súd pri rozhodovaní vo veci zohľadnil ustanovenie špeciálnej právnej úpravy a dospel k

záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom v konaní. Súd poukazuje aj na rozhodnutie
Krajského súdu Trenčín v obdobnej veci č. k. 4Co 854/2015 zo dňa 12.05.2016. Súd poukazuje na
to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii
spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý nemožno podriadiť podpojem spravovanie úveru. Žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru
(porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 6Co 203/2015). Navyše, súd poukazuje na
ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré modifikuje ustanovenie § 565 vo vzťahu

ku spotrebiteľským zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve dohodla strata výhody splátok (čl. 7
bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok), má veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej
pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak urobiť, len ak od splatnosti nezaplatenej splátky
uplynula najmenej 3 mesačná lehota. Až po jej uplynutí nastane strata výhody splátok upravená v
§ 565 (ak je súčasne splnená podmienka o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej

pohľadávky). Uplynutie 3 mesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky, nepostačuje na splatnosť
celého peňažného dlhu. Zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na
zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí teda vopred notifikovať uplatnenie svojho
práva aspoň v 15 dňovej lehote, nemožno jediným oznámením upozorniť dlžníka, že je v omeškaní,
a zároveň tým istým oznámením vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Po jej uplynutí sa právo na
zaplatenie celej zvyšnej pohľadávky stáva účinným. Obsahom upozornenia je, že veriteľ si uplatní právo

na zaplatenie celej pohľadávky. Vo Výzve k úhrade a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 18.07.2011 žalobca žalovaným 1/, 2/ oznámil, že uvedeným dňom, t. j. ku 18.07.2011
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, že dlžná suma predstavuje 9.806,36 eur a vyzval ich, aby ju
zaplatili najneskôr do 01.08.2011, a ak ju neuhradia, uplatní si svoj nárok na súde. Žalobca nebol,
ako to už bolo uvedené, oprávnený úver zosplatniť a navyše ho zosplatnil v rozpore s § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka, keď vopred nenotifikoval uplatnenie svojho práva. Súd žalobu zamietol z
dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, preto už dôvodnosť uplatnenej námietky
premlčania neposudzoval. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaným 1/,
2/ v konaní trovy nevznikli, preto im súd ich náhradu nepriznal. Žalovaní 1/, 2/ a vedľajší účastník
na ich strane v konaní vystupujú samostatne. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako

vedľajší účastník sa popri žalobcovi alebo žalovanému zúčastnila občianskeho súdneho konania aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Sú to aj prípady
sporov o ochrane spotrebiteľa. Trovami konania v zmysle § 137 O.s.p. je aj odmena za zastupovanie,
ak je zástupcom advokát. Povinnosť hradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie,
ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda súd nemôže uložiť účastníkovi

konania povinnosť nahradiť také trovy, ktoré druhý účastník (vedľajší účastník) vynaložil zbytočne.
Vychádzajúc z výkladu Ústavy Slovenskej republiky a zákona o ochrane spotrebiteľa o tom, že súčasťou
ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka je opodstatnený záver, že
združenie spotrebiteľov, keď uplatní právo na súdnu ochranu, má právo aj na náhradu trov konania, ktoré
súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník

vstúpil do konania dňa 05.11.2014 (došlo dňa 10.11.2014). V podaní uviedol, že všeobecná plná moc
jeho právneho zástupcu je evidovaná pod Spr 1120/2014 a požiadal o doručenie žalobného návrhu
s prílohami, ktorý mu aj bol doručený dňa 05.02.2015. Dňa 06.02.2015 predložil písomné vyjadrenie
k návrhu, v ktorom poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. a v tejto súvislosti na
nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu. K naplneniu materiálnej stránky úkonu „prevzatie a

príprava zastúpenia“ došlo po tom, čo bol právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka doručený žalobný
návrh s prílohami, s ktorými sa oboznámil. Potom predložil písomné vyjadrenie k nemu. Dňa 22.06.2015
predložil podanie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.05.2015, a dňa 14.09.2015 k vyjadreniu žalobcu zo dňa
27.06.2015 a k dôkazom. Dňa 15.06.2016 (na základe výzvy súdu) predložil stanovisko k meritu veci.
Dňa 20.10.2015 a dňa 30.06.2016 sa zúčastnil pojednávania. K vykonaniu úkonu prevzatie a príprava

zastúpeniadošloavedľajšiemuúčastníkovipatrínáhradatrov právnehozastúpenia210,81eurplus8,39
eur režijný paušál. Taktiež nemožno len pre podobnosť s inými podaniami vedľajšieho účastníka v iných
konaniach nepriznať mu náhradu trov právneho zastúpenia za podanie na súd - vyjadrenie vo veci samej
zo dňa 06.02.2015 vo výške 210,81 eur a 8,39 eur režijný paušál. Žalobca uzatváral typovo rovnaké
zmluvy, ktoré následne žaloval žalobami „formulárového typu“, v ktorých sa jeho právna argumentácia

v zásade nemenila, čo je súdu známe z jeho úradnej činnosti. Je preto logické prijať záver o tom, že
v prípade takýchto súdnych konaní budú aj vyjadrenia a právna argumentácia vedľajšieho účastníka
typovo podobná. Vedľajší účastník na strane žalovaného tiež mal právo sa vyjadriť k prezentovanému
právnemu názoru žalobcu (vo vyjadrení zo dňa 07.05.2015) a ktoré predložil dňa 22.06.2015, za čo mu
patrí náhrada trov právneho zastúpenia 210,81 eur plus režijný paušál 8,39 eur. Ďalej mu patrí náhrada

trov právneho zastúpenia 210,81 eur plus režijný paušál 8,58 eur za podanie zo dňa 15.06.2016, ktoré
predložil na základe výzvy súdu s obsahom, aby sa vyjadril k predchádzajúcemu podaniu žalobcu.
Účelne vynaložené sú aj trovy za zastupovanie na pojednávaní dňa 20.10.2015, za ktorý úkon právnej
služby patrí vedľajšiemu účastníkovi odmena 210,81 eur plus 8,39 eur režijný paušál a za zastupovaniena pojednávaní dňa 30.06.2016, za ktorý úkon právnej služby patrí vedľajšiemu účastníkovi odmena
210,81 eur plus 8,58 eur režijný paušál. Celkovo trovy právneho zastúpenia, ktorých náhradu súd
vedľajšiemu účastníkovi priznal predstavujú sumu 1.315,58 eur. Súd mu však nepriznal náhradu trov

právneho zastúpenia za vyjadrenie zo dňa 14.09.2015 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.06.2015, pretože
obsahuje stanovisko, ktoré z hľadiska obsahu je totožné s jeho vyjadrením zo dňa 06.02.2015 a zo
dňa 22.06.2015. Náhrada za stratu času za zastupovanie na pojednávaní dňa 20.10.2015 predstavuje
sumu 139,80 eur (10 začatých polhodín krát 13,98 eur - 1/60 výpočtového základu), za zastupovanie
na pojednávaní dňa 30.06.2016 143,- eur (10 začatých polhodín krát 14,30 eur - 1/60 výpočtového

základu). Celkovo náhrada za stratu času predstavuje 282,80 eur. Cestovné náhrady za zastupovanie
na pojednávaní dňa 20.10.2015 predstavujú 93,51 eur (Bratislava - Prievidza - Bratislava, motorové
vozidlo značky Škoda Fabia, spotreba 6 lit/100km, cena pohonnej hmoty 1,208 eur/l, počet km 366,
náhrada za spotrebované pohonné hmoty: 26,53 eur, amortizácia vozidla podľa počtu km: 66,98 eur).
Cestovné náhrady za zastupovanie na pojednávaní dňa 30.06.2016 predstavujú 89,28 eur (Bratislava
- Prievidza - Bratislava, motorové vozidlo zn. Renault Megane, spotreba 4,4 lit/100km, cena pohonnej

hmoty 1,081 eur/l, počet km 366, náhrada za spotrebované pohonné hmoty: 22,30 eur, amortizácia
vozidla podľa počtu km: 66,98 eur). Pokiaľ ide o hospodárnosť vedenia konania, s poukazom na vznik
nákladov spojených s cestovným a stratou času, dospel súd k záveru, že nie je možné hovoriť o
neúčelne vynaložených trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník sa vo
veci dal zastúpiť advokátom so sídlom v Bratislave. Zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov

upravujúcich právo na náhradu trov konania nevyplýva, že účastník (vedľajší účastník) konania je
povinný sa nechať zastupovať advokátom, ktorý pôsobí, resp. sídli v obvode súdu, na ktorom má
účastníka, vedľajšieho účastníka zastupovať. V mnohých prípadoch to ani nie je možné, a to najmä z
hľadiska pracovnej vyťaženosti, resp. špecializácie. Taktiež je to aj v prípade žalobcu, ktorý sa necháva
zastupovaťadvokátmibezohľadunasídlosúdu,naktorommajúprávnizástupcoviažalobcuzastupovať.

V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie Krajského súdu Prešov č. k. 3Co 131/2011 zo dňa
13.1.2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR číslo 5Cdo 71/2010, s. 607 Občanskí soudní řád I., Veľké
Komentáře Drápal/Bureš a kol.. Vedľajší účastník, ako občianske združenie má právo v súdnom konaní
vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Celkovo trovy konania, ktoré súd
vedľajšiemu účastníkovi priznal predstavujú sumu 1.781,17 eur (1.315,58 eur plus 282,80 eur plus 93,51

eur plus 89,28 eur).

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobe
budevcelomrozsahuvyhovené,prípadne,žerozhodnutiesúduprvejinštanciebudezrušenéavecbude

vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uplatňoval aj náhradu trov
konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie, ako aj trov vzniknutých v odvolacom konaní. Uplatňujúc
dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne
závery) namietal, že súd nesprávne právne posúdil ne(platnosť) postúpenia pohľadávky s následným
záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Dôvodil, že súd nesprávne právne

posúdil, že pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku predstavuje len splatné splátky úveru a len
tieto tvoria pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu žalovaných zo zmluvy o úvere a teda, že
len túto je možné postúpiť. Žalobca považuje za nesporné, že peňažný záväzok žalovaných vznikol už
splnením záväzku postupcu, teda už poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v prospech
žalovaných. Dohoda zmluvných strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi v

pravidelných mesačných splátkach, nemá žiaden vplyv na výšku, alebo existenciu záväzku dlžníka, týka
sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho záväzku a je závislé výlučne od vôle veriteľa. Namietal záver, ak súd
pod pojmom pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku rozumie v prípade vracania poskytnutých
peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už
stali splatnými. Podľa jeho názoru predstavuje zostatok dlhu žalovaných dlh, ktorý vznikol poskytnutím

peňažných prostriedkov v prospech žalovaných, t. j. takúto pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a
splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Zo znenia ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktorá je už splatná. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného

záväzku s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené a potom
bydruhávetaustanovenia§92ods.8ZoBbolavpraxineaplikovateľnáanadbytočná,nakoľkovprípade,
ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu
vrátane príslušenstva, banka by už nemala čo postupovať. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal narozhodnutia iných odvolacích súdov. Zmluvné strany si dohodli plnenie v splátkach, žalovaní sa dostali
do omeškania, termíny neplnili, právny predchodca žalobcu síce nevyužil právo vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, urobil to však žalobca listom zo dňa 18.07.2011 („Výzva k úhrade a oznámenie o

mimoriadnej splatnosti úveru“), čím došlo k zosplatneniu dňa 06.08.2011, pri dodržaní lehoty podľa
§ 53 ods.9 OZ a žalobca sa stal veriteľom pohľadávky (§ 524, § 488 OZ). Postúpením nedošlo k
zhoršeniu postavenia žalovaných, došlo len k zmene veriteľa. Banka môže peňažný záväzok postúpiť
ako celok, zosplatnenie úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ust.
§ 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka. Jeho účelom je

úprava výnimiek z bankového tajomstva, nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Aj
prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občiansko-právnym
následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB
nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť
postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods. 1 ZoB. Splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením výzvy dlžníkovi na plnenie, nemôže byť

spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcia vyplývajúca zo
ZoB a teda absenciu jej doručenia nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1.255 dní, teda súčet
všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
presiahol 1 rok. Zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným

úrokom z omeškania. V súvislosti s platným postúpením pohľadávky tiež poukázal na bod 19.16 VOP
podľa ktorého klient výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky, nakoľko ust. § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne
od ust. ZoB, pričom ust. § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov. Z uvedených
dôvodov splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB v konaní nebolo potrebné preukazovať,

keďže zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili odchylne. V nadväznosti na uvedené
poukázal na rozhodnutie KS Prešov 11Co/11/2015. Aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením
o postúpení pohľadávky a zmluvou o postúpení pohľadávky. Namietal tiež rozhodnutie v časti, ktorým
bol zaviazaný občianskemu združeniu ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných nahradiť
trovy konania. Vstup združenia do konania nebol dôvodný, mal za cieľ len získať finančné prostriedky,

vzniknuté trovy sú neúčelné. Dochádza k zneužívaniu inštitútu spotrebiteľa. Bol dôvod na aplikáciu ust.
§ 150 ods. 1 OSP (§ 257 CSP). Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti
prejednávanej veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 24.03.2015 sp. zn. 7 MCdo
15/2014 a uznesenie zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013
. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej

existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Pred
zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade
a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy
konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných

prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu
právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa
priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú
pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné.
Nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a

rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Na uvedenú situáciu reagoval aj
zákonodarca v ust. § 255 ods. 1 CSP. Vedľajší účastník nie je stranou sporu. Vstup združenia do konania
pre absenciu súhlasu žalovaných, je neprípustný.

6. Žalovaní 1/, 2/ nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných 1/, 2/) v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovala
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnila sa s jeho závermi, žalobca v
konaní nepreukázal, že je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil

nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok
postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, čím pohľadávka banky nebola postupiteľná. Žalobca nepreukázal,
že pohľadávka voči žalovaným 1/, 2/ v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia. Keďže žalobca v konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na nehonebola platne postúpená, nepredložil dôkaz o splnení povinností vyplývajúcich z ust. § 92 ods. 8 ZoB.,
a to písomnú formu výzvy postupcu adresovanú klientovi, že je v omeškaní a následné dodržanie 90-
dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka,

je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná. Túto povinnosť nemožno nahradiť vyhlásením postupcu
v zmluve o postúpení pohľadávok. Zaslanie ani doručenie výzvy žalovaným, nebolo preukázané.
Správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona
o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou, táto
kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe,

ktorá nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie sa prieči účelu a zmyslu zákona o bankách.
Banka nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nie je splatná. Nedodržanie podmienok v zmysle § 92 ods.
8 ZoB vyplýva aj z toho, že bola postúpená aj nezosplatnená časť úveru. Pokiaľ žalobca poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/210/01, jeho závery nemožno aplikovať na daný spor, pretože
postupcom bola banka. Poukázal na rozhodnutia iných odvolacích súdov, ktoré sú súladné s jeho
názormi. Možnosť banky, po jednoročnom omeškaní klienta bez ohľadu na objem úhrad, postúpiť svoju

pohľadávku nezbavuje povinnosti banku doručiť klientovi výzvu. Právny predchodca žalobcu (banka)
nevyhlásil pred postúpením pohľadávky mimoriadnu splatnosť úveru, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Za vecne správne považoval aj rozhodnutie týkajúce sa náhrady trov konania.
Poukázal na ust. § 470 ods. 1, 2 CSP v súvislosti s čím poukázal na rozhodovaciu prax odvolacích
súdov. V prejednávanom spore v čase rozhodovania súdu bol účinný O.s.p., ktorý upravoval inštitút

vedľajšieho účastníka, právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
zákona a to v ust. § 93 ods. 2, ktorý vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinností ako
účastník, teda v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vystupoval, mal aj nárok na náhradu trov
konania, ktoré mu vznikli do 30.03.2016. Odvolanie považoval za nedôvodné a žiadal, aby bol žalobca
zaviazaný nahradiť mu trovy odvolacieho konania.

8.Od1.júla2016 nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších
predpisov.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že

spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

13. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389

ods. 1 písm. a/ CSP.14. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čím uplatnil vo svojom odvolaní
odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h) CSP).

15. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupujeprihodnotenídôkazovpodľa§191CSP.Dôkazy súdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia

dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazovbybolomožnévytknúť súduprvejinštancielenvprípade,akbyvzaldoúvahyskutočnosti,ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický

rozpor.

16. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

17.Vyššieuvedenéodvolacienámietkyžalobcu,vyhodnotilodvolacísúdakoneopodstatnené,bezopory

v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia
zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ na žalobcu (§ 92
ods. 8 zákona o bankách) s následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu (§

39 OZ), v dôsledku čoho žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania i keď by im
prináležalapreúspechvsporenepriznal(§142ods.1OSP),keďžeim trovynevznikliasúčasnezaviazal
žalobcu k náhrade trov konania na strane žalovaných vystupujúcemu občianskemu združeniu, ako
vedľajšiemu účastníkovi. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež podrobne, precízne, presvedčivo a
vyčerpávajúco odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd

sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím
na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

19. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ na žalobcu (§ 92 ods. 8 zákona o bankách).

20. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania
(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

21. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami

s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.22. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

23. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom
v čase cesie (postúpenia) pohľadávky.

24. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)

omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

25. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná

možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

26. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie

podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

27. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

28. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky
sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je
súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje
možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové

pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so
zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu
verejného, alebo súkromného práva).
29. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (pôvodne § 92 ods. 7) vyplýva, že banka môže postúpiť

inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. V doslovnom znení
dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu sa uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou.“ V posudzovanej veci vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, konečná splatnosť
poskytnutého úveru s právnym predchodcom žalobcu (SLSP a.s.) bola dohodnutá do 20.03.2016.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 mala SLSP a.s. ako postupca žalobcovi ako
postupníkovi postúpiť predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, to znamená aj v časti do
uvedeného momentu nesplatných splátok. Ku dňu postúpenia pohľadávky však preukázateľne nebol
splatný celý úver (v prílohe zmluvy o postúpení sa uvádza ako dátum splatnosti úveru deň 20.03.2016),
keďže nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti pôvodným veriteľom - postupcom (SLSP, a.s.,

ktorá to na výzvu súdu tiež potvrdila) a preto tento nebol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku z úveru,
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 28.06.2011, je preto
pre rozpor so zákonom (nielen kódexového typu) neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Postupca teda neukončil ku dňu postúpenia záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi
postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť

úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Správny je preto záver
súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Žalobca ako postupník vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru až dňom 18.07.2011, teda až po tom, keď bola postúpená pohľadávka
právnym predchodcom žalobcu, ktorá skutočnosť je však bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.

30. Žalobca argumentuje, že nebola povinnosť na strane žalobcu či jeho predchodcu pristúpiť k
zosplatneniu, čo odvolací súd nespochybňuje, avšak pripúšťa platné postúpenie nezaplatených splátok
až po ich splatnosti.31. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových

činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou
a klientom), je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Písomné
oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou
(ani vo vzťahu k splátkam, ktoré neboli platne zosplatnené), ako má na mysli citované ustanovenie, a ani
ju nenahrádza. Žalobca nepredložil dôkaz ani o tom, že postupca pred postúpením vyzval žalovaných

(zaslal a doručil im tiež výzvu) na zaplatenie splátok, ktoré boli k momentu postúpenia splatnými. V
prípade sumy 1.084,64 eur (ktorá je časťou zo žalovanej sumy 6.236,91 eur) teda Slovenská sporiteľňa,
a.s. Bratislava ako postupca síce žalobcovi postúpila splatnú pohľadávku, u ktorej však nebola dodržaná
písomná forma výzvy klientom (žalovaným 1/, 2/), resp. žalobca ju nepreukázal. Preto, pokiaľ ide o
postúpenie pohľadávky vo výške 1.084,64 eur, Zmluva o postúpení pohľadávky je aj v tejto časti pre
rozpor so zákonom o bankách (§ 92 ods. 8) podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Možno preto

uzavrieť, že žalobca nepreukázal v tomto smere základnú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods.
8 zákona č 483/2001 Z. z..

32. Odvolací súd dospel teda zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky, zmluva o

postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na
žalobcu pre neplatnosť zmluvy ( § 39 OZ) neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného
dôvodu správne zamietnutá, preto posudzovanie zostávajúcich námietok odvolania je nadbytočné.

33. Vecne správne za týchto okolností je tiež rozhodnutie o náhrade trov konania medzi stranami sporu.

34. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie v otázke posudzovania
jeho povinnosti nahradiť pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, ktoré považoval za
neúčelné, domáhal sa aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP (§ 257 CSP).

35. V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že žalobcom uplatnený nárok voči žalovaným má pôvod
v spotrebiteľskej zmluve. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu malo teda občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podľa predchádzajúcej právnej úpravy, účinnej do 30.06.2016
(Občiansky súdny poriadok ďalej len „OSP“), oprávnenie vystupovať v predmetnom konaní ako vedľajší
účastník na strane žalovaných, teda spotrebiteľa. Vedľajší účastník mal s poukazom na predchádzajúcu

právnu úpravu (§ 94 ods. 4 prvá veta OSP) rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník,
pričom mu nebolo možno ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznať práva vyplývajúce z
hmotného práva. Právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania, sú však procesnými
právami a povinnosťami, pričom tak, ako by mal žalobca v prípade úspechu právo na náhradu trov
konania, je potrebné ho v prípade procesného úspechu strany sporu (žalovaných), na podporu ktorej

vystupoval vedľajší účastník, zaviazať povinnosťou nahradiť tomuto trovy konania. V opačnom prípade
bydošlokobchádzaniuzmysluaúčeluinštitútunáhradytrovkonaniavsporovomkonaní. Sozavedením
inštitútuvedľajšiehoúčastníka,vystupujúcehonapodporuúčastníka-spotrebiteľadopredchádzajúceho
procesného kódexu (§ 93 ods. 2 OSP), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku upravujúcich náhradu trov konania (§ 142 až § 150 OSP - teraz § 255 a nasl. CSP), ktorá by

na tento v tom čase nový inštitút špecifickým spôsobom reagovala.

36. V sporovom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu (§
255 ods. 1 CSP - predtým § 142 ods. 1 OSP), t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Neúspešná strana má teda povinnosť nahradiť trovy

konania, ktoré vznikli úspešnej strane. Vychádzajúc zo zásady úspechu v spore, resp. neúspechu,
keďže žalobca nebol v spore úspešným, vznikla na jeho strane povinnosť nahradiť žalovaným a na
ich strane vystupujúcemu pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, keďže išlo o procesne
úspešnú stranu. Z uvedeného dôvodu preto správne súd prvej inštancie za aplikácie tejto zásady,
o trovách konania rozhodoval.

37. Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, teda aj vedľajší
účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti ako strany sporu), má zaručenéprávnym poriadkom možnosť právnej pomoci a pokiaľ využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto
konaní, bolo potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny so
splnenímktoréhokritériasasúdprvejinštanciepodrobneavcelomrozsahusprávnevysporiadalavtejto

časti odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a naviac uvádza:

38. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na
výsledok sporového konania, v ktorom žalovaní 1/ a 2/ aj v nadväznosti na intervenciu vedľajšieho
účastníka (jeho aktívne bránenie práv žalovaných, či už prostredníctvom jeho právneho zástupcu na

pojednávaní, či kvalifikovaných písomných vyjadrení k žalobe a stanoviskám žalobcu obsahujúcich
konkrétne skutkové a právne námietky spochybňujúce nárok), dosiahol zamietnutie žaloby v plnom
rozsahu. Tak predchádzajúci, ani súčasný procesný kódex vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby
strana sporu odborne spôsobilá hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohla dať zastúpiť
zástupcom a aby len z tohto dôvodu jej nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s
právnym zastúpením. To sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť podľa pôvodnej právnej úpravy

do konania vstúpeného spotrebiteľského združenia, ktorému predchádzajúca právna úprava priznávala
postavenie vedľajšieho účastníka, z čoho mu vyplývali v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. rovnaké práva
a povinnosti ako účastníkovi (strane sporu).

39. Z obsahu spisu vyplýva, že po podaní žaloby (18.07.2014) oznámilo vstup do konania

občianskezdruženieVšeobecnáochranaprávspotrebiteľovvpostavenívedľajšiehoúčastníkanastrane
žalovaných (05.11.2014), ktorý potom, ako mu súd doručil kópiu žaloby s prílohami, podaniami zo dňa
06.02.2015 a nasledujúcimi namietal o.i. tiež nesplnenie podmienok z hľadiska ust. § 92 ods. 8 ZoB
pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu, teda namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na
jeho strane, kvalifikovane reagoval na podania samotného žalobcu, čo v konečnom dôsledku aj viedlo

k zamietnutiu žaloby, preto trovy vzniknuté mu z dôvodu jeho vstupu do konania v súvislosti s jeho
zastupovaním právnym zástupcom, nemožno považovať za neúčelné z hľadiska ich vzniku, pričom súd
prvej inštancie tieto správne podrobil prieskumu z hľadiska jednotlivých uplatňovaných úkonov právnej
služby,pričomsamotnýžalobcaskutkovovočijednotlivýmúkonom vodvolaníneargumentoval,účelnosť
trov namietal len vo všeobecnej rovine.

40. Pokiaľ sa odvolateľ tiež domáhal aplikácie ust. § 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 OSP),
teda uplatnenia tzv. moderačného práva súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania úspešnému
pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, odvolací súd v skutočnostiach ním uvádzaným, opodstatnenosť
takého postupu nevzhliadol.

41. Zákonné ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 OSP) z hľadiska náhrady trov konania
predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho
opodstatnenosť spočíva v tom, že prísna aplikácia v konkrétnych prípadoch môže viezť k nežiaducim
tvrdostiam, preto zákon stanovuje podmienky, za ktorých môže dôjsť k zmierneniu dôsledkov právnych

noriemupravujúcichplatenieanáhradutrovkonania,ktorédopadánatúzostrán,ktorábyinakvzhľadom
na zásadu úspechu mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia, je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane a
existencia výnimočnosti takéhoto prípadu. Aplikácia tohto ustanovenia je výrazom skutočnosti, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo

sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých, môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

42. Odvolateľom uvádzaná argumentácia (naviac nedôvodná), že vstup spotrebiteľského združenia

do konania je zneužívaním inštitútu ochrany spotrebiteľa, dôvodnosť vyššie uvedenej modifikácie
nezakladá. Rovnako, ako si bol žalobca vedomý svojho práva na náhradu trov, ktoré mu v konaní
vznikli pre prípad svojho úspechu v spore a ktoré v obdobných sporoch uplatňuje a sú mu aj (v
prípade ak zaznamená úspech) priznávané, musel si byť v plnom rozsahu vedomý tiež následkov v
podobe možnosti hradiť trovy vzniknuté protistrane (tiež aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na

jej podporu) v prípade neúspechu. Pokiaľ sa rozhodol toto riziko znášať napriek okolnostiam prípadu
(nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na jeho strane), nemôže to ísť dôvodne na ťarchu pôvodného
vedľajšieho účastníka v podobe absencie povinnosti na strane odvolateľa znášať účelne vynaložené
trovy, ktoré mu v konaní vznikli. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na stranežalovaných,bytakznamenaloporušenieprincípu„rovnostizbraní“ vobčianskomsúdnomkonaní.Pokiaľ
je prípustné, aby samotný žalobca bol právne zastúpený v konaní a v prípade svojho úspechu mu
bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, mohol si aj vedľajší účastník na

strane žalovaných zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení
zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú
iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím
súdom, ako bolo vyššie uvedené, zistené neboli.

43. Nedôvodne tiež žalobca namieta (ne)prípustnosť vstupu spotrebiteľského združenia do konania
pre absenciu súhlasu žalovaných s jeho vstupom, keďže ako vyplýva z obsahu spisového materiálu,
žalovaní s jeho vstupom do konania súhlasili (čl. 67,70 spisu).

44. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania tak nebolo možné ani v tomto smere považovať za
opodstatnené.

45. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v celom rozsahu vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej
inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

46. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovaným 1/, 2/ vo vzťahu k žalobcovi napriek
ich plnému úspechu v odvolacom konaní, keďže týmto vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu
nevyplýva a súčasne priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% Všeobecnej ochrane práv

spotrebiteľov (pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi) s poukazom na to, že odvolanie žalobcu smerovalo
tiež voči rozhodnutiu v časti, ktorou bol žalobca zaviazaný tomuto spotrebiteľskému združeniu za
predchádzajúcejprávnejúpravynahradiťtrovykonania,pričomprávomtohtosubjektu,bolovodvolacom
konaní brániť svoje práva, vo vzťahu k čomu zaznamenal v odvolacom konaní úspech a preto žalobca
dôvodne musí trovy, ktoré mu s týmto bránením práva účelne vznikli, nahradiť.

47 O výške náhrady trov odvolacieho konania občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).