Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7Pc/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617202741
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2617202741.6

Rozhodnutie

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovu v právnej veci navrhovateľky: P. W., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom A. - N. V., R. X/XX, t.č. bytom XXX XX V. B. Q., T. XX, štátna občianka SR,
právne zastúpená JUDr. Jozefom Bolješikom, PhD., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie 921
01 Piešťany, Radlinského 50, proti odporcovi : F. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX V., M. XXX/
X, t.č. bytom P. (P. N.), F., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou

so sídlom Advokátskej kancelárie 901 01 Malacky, Záhorácka 5478/15B, o určenie otcovstva a úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu : P. W., nar. X.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí rodiny Senica, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že odporca F. X., nar. XX.X.XXXX j e o t c o m maloletého P. W., nar. X.XX.XXXX
z matky P. W., nar. 7.2.1996.

Súd zveruje maloletého P. W., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a odporca je povinný platiť výživné
na maloletého Alexandra v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
mesačne s účinnosťou od 7.12.2016.

Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok odporcu na zročnom výživnom za čas od 7.12.2016 do 31.5.2018 v sume 485,18 € je
odporca povinný navrhovateľke zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd styk otca s maloletým P. neupravuje a stretávanie otca s maloletým P. ponecháva na vzájomnej
dohode rodičov s tým, že rodičia sú povinní dieťa si odovzdať a prevziať riadne a včas pred bydliskom
navrhovateľky.

Súd priznáva navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania súd

prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka a zároveň matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom podaným na súde
prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.3.2017 a upraveným dňa 19.3.2018 domáhala toho, aby
súd určil, že odporca je otcom maloletého P. W.. Zároveň žiadala, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej
starostlivosti a otcovi aby bola uložená povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 350,- € mesačne
s účinnosťou od narodenia dieťaťa a zaplatiť navrhovateľke jednorazový príspevok na výbavu dieťaťa

vo výške 500,- €. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania.2. Odporca sa k návrhu osobne žiadnym spôsobom nevyjadril, a to ani písomne, ani sa nedostavil
na pojednávanie, hoci mu bolo predvolanie doručené riadne a včas a o termínoch pojednávania bol
uzrozumený tiež prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Neúčasť osobne nijako neospravedlnil,

nevyjadril žiadne stanovisko k meritu veci. Jeho neúčasť ospravedlňovala právna zástupkyňa tým,
že odporca sa zdržiava mimo územia SR. Odporca sa nedostavil ani na pojednávanie konané dňa
21.12.2017, kedy preukázateľne bol doma v V., avšak súdu nepreukázal žiadne subjektívne ani
objektívne prekážky, ktoré by mu bránili prejednania veci sa zúčastniť. Osobnú nečinnosť odporcu
súd vyhodnotil ako nezáujem odporcu o vec a dieťa, a preto rozhodoval len na základe dôkazov

produkovaných navrhovateľkou.

3. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého P. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, jeho matky,
a odporcovi určiť výšku výživného podľa zárobkových možností a schopností rodičov a opodstatnených
potrieb dieťaťa. Kolízny opatrovník vyslovil názor, že odporca sa úmyselne vyhýba pojednávaniam, mal
možnosť sa k veci vyjadriť, keď bol na Slovensku v zime 2017 a je v záujme dieťaťa, aby bol zapísaný

v rodnom liste ako jeho otec.

4. Súd vykonal dokazovanie opakovaným výsluchom navrhovateľky, rodným listom maloletého dieťaťa,
výsluchom právnej zástupkyne odporcu, správou o príjme navrhovateľky, správou o návšteve školy
odporcu v F., správami o povesti účastníkov, výsluchom svedkov P. X., M. X. a Ľ. W., dokladmi o

nákladoch na výbavičku maloletého dieťaťa, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento
skutkový stav veci :

5.Účastníciniesúmanželia,nežijúspolu.Dňa7.12.2016sanavrhovateľkenarodilsynP..Navrhovateľka
pred a aj po narodení tohto svojho jediného dieťaťa tvrdila, že jeho biologickým otcom je odporca,

čo zdôvodňovala tým, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala intímnu známosť iba s
odporcom. Uviedla, že sa s odporcom spoznali v januári 2016 a otehotnela v období mesiaca marec
2016. Intímne spolu začali žiť asi od polovice mesiaca február 2016, a ich známosť takto pokračovala až
kým navrhovateľka neodišla z P., čo bolo v máji 2016. Do M. A. vycestovali 28.3.2016, čo znamená, že
do P. išla už tehotná, ale nevedela o tom, preto na začiatku pobytu v P. ešte brala antikoncepčné tabletky,

postupne ich užívala nepravidelne, až ich užívať prestala, pretože ich už nemala. Navrhovateľka ďalej
argumentovala tým, že súlož bývala niekedy prerušovaná. Rodičovstvo nebolo plánované. Odporca sa
k zodpovednosti za dieťa veľmi nehlásil a prestal jej pomáhať aj finančne, preto zostala bývať u svojich
rodičov a býva u nich doposiaľ, teraz aj s maloletým P.. O tom, že s odporcom boli partneri, vedeli rodičia
obidvoch účastníkov. O tehotenstve ako aj o narodení dieťaťa odporca vedel, odmietal sa však o dieťa

starať, pretože mal v pláne študovať na vysokej škole. Navrhovateľka poprela, že by v tom čase mala
intímnu známosť s niekým iným ako s odporcom. Odporca otcovstvo dobrovoľne neuznal, preto bola
nútená podať návrh na určenie otcovstva súdom.

6. Súd zistil, že dobou rozhodnou pre splodenie maloletého P. narodeného 7.12.2016 bol čas od

11.2.2016 do 10.6.2016.

7. Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že matka s maloletým P. býva v rodinnom dome so
svojimi rodičmi V. a Ľ.Y. W. a starými rodičmi. Je poberateľkou materského príspevku a prídavku na
dieťa v celkovej sume cca 225,- €. Po finančnej stránke matke vypomáhajú rodičia tak, že neplatí

náklady spojené s bývaním. Maloletý P. je v celodennej starostlivosti matky, je zdravý. V zabezpečovaní
starostlivosti o maloletého zo strany matky kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky. Odporca sa o
maloletého nezaujíma, výživné neplatí matke vôbec. Dieťa osobne nenavštívil, videl ho od narodenia
jedenkrát, cez skype. Matka odporcovi poslala fotografie dieťaťa, na ktoré však, podľa vyjadrenia matky,
nič neodpísal. Spočiatku otcovstvo uznával, súhlasil so zapísaním do rodného listu maloletého ako otec,

čotohočasunechceurobiť,atobezrozumnéhoodôvodnenia.Matkemalponúknuť,žejejbudemesačne
prispievať finančne na maloletého P., avšak bez toho, aby bol v jeho rodnom liste zapísaný ako otec, čo
matka odmietla. O maloletého prejavujú záujem rodičia odporcu. Matka s dieťaťom spočiatku pravidelne
raz do týždňa chodila do ich domácnosti na návštevy, s odstupom času sa návštevy značne zredukovali.
Matke vypomáhali tým, že zakúpili dieťaťu plienky, hračky alebo oblečenie.

8. Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že aktuálne sa odporca zdržiava v F. a je študentom denného
štúdia vysokej školy, čo následne preukázala potvrdením Vysokej školy severného F. zo dňa 1.9.2017
z ktorého vyplýva, že odporca je zapísaný ako študent denného štúdia akreditovaného programuMarketingový manažment na Katedre obchodu Vysokej školy B. F. L. v období od 1.9.2017 do 30.6.2019
(por.č.l. 72 spisu). Čo sa týka samotného vzťahu medzi účastníkmi, k tomuto sa právna zástupkyňa
vyjadriť nevedela.

9. Svedkyňa P. X., matka odporcu, vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľka prišla s ich synom do ich
domácnosti 2 - 3 krát, a potom odišli spolu do P. pracovať. Navrhovateľka bola u nich vo februári 2016
a potom v marci 2016 odišli do Anglicka. Dňa 13. júna 2016 prišiel otec navrhovateľky k jej manželovi
do práce a povedal mu, že účastníci budú mať dieťa. Neskoršie sa svedkyňa s navrhovateľkou stretla

aj osobne, kedy videla, že „mala bruško“ a oni sa snažili jej pomáhať aj počas tehotenstva. Aj po
narodení maloletého P., navrhovateľke pomáhali, pretože verili, že sa jedná o ich vnuka. Prehlásila,
že nepochybujú o tom ani teraz. Obľúbili si ako matku dieťaťa, tak aj maloletého P.. Správanie svojho
syna si vysvetľuje tak, že je ešte mladý, nerozumný, neuvedomuje si závažnosť situácie. Školu v F.
si financoval spočiatku zo zarobených peňazí v P., ale teraz je situácia taká, že financie sa odporcovi
minuli, brigádu nemá žiadnu, študuje v dennom štúdiu, takže aj štúdium odporcu musia začať platiť

rodičia. Uviedla, že peniaze v hotovosti ako výživné navrhovateľke nedávali žiadne, len pri krste mu dali
300,- €. Svedkyňa kupuje maloletému to, čo dieťa potrebuje, kupovali mu mlieko, plienky a iné. Podľa
tvrdenia svedkyne na potreby dieťaťa vynaložili asi 1.400,- €. Potvrdila argumentáciu navrhovateľky,
že spočiatku navrhovateľka s maloletým chodila do ich domácnosti častejšie, teraz je to menej často,
svedkyňamaloletéhoP.videla,poznáho.Prehlásila,žeurčitejetoichvnuk.Chcevjehočrtáchvidieťčrty

svojhosyna.Synasapýtalaviackrát,čijeotcommaloletéhoP.,nikdyjejvšakneodpovedaljednoznačne.
Odpovedal vždy len vyhýbavo, svedkyňa nevie, či sa bojí. Odpovedal jej asi tak, že nech mu dá pokoj,
že on to teraz nerieši. Tiež uviedla, že odporca určite nemá teraz žiadnu inú priateľku. Nespomenul, ani
to, že by mal podozrenie, že by navrhovateľka mala vzťah aj s niekým iným.

10. Z výpovede svedka M. X., otca odporcu, súd zistil, že o tehotenstve navrhovateľky sa dozvedel od
jej otca v júni 2016. Od syna sa to nedozvedel a syn mu túto informáciu nepovedal ani neskôr, keď
spolu komunikovali. Pri ich telefonických rozhovoroch, alebo skypom sa rozprávali o bežných veciach.
Svedok nespozoroval na správaní odporcu, že by mal nejaký problém. Správanie sa odporcu pred aj
po narodení dieťaťa si vysvetľuje tak, že syn je stále decko, že si nechce uvedomiť závažnosť situácie.

Neskôr, keď sa rozprávali o maloletom P., povedal odporca, že to chce riešiť, ale až neskôr, keď skončí
školu. Potvrdil, že na potreby maloletého P. investovali 1.600,- € minimálne. V tejto sume je aj 300,- €,
ktorú sumu dali dieťaťu pri krste. V hotovosti ďalšie peniaze matke nedávali ale iba veci. Svoju snahu
zdôvodňoval tým, že maloletý P. je zlaté dieťa, ktoré im prirástlo k srdcu. Synovi položil priamu otázku,
či je alebo nie si otcom P.. Odpovedal mu nejednoznačne. Tiež uviedol, že odporca ho žiadal, aby mu

poslal nejaké peniaze, pretože je bez peňazí. V F. odporca platí nájomné cca 300,- € mesačne, to je
najvyššia položka, ktorú platí, školu má zadarmo.

11. Svedok Ľ. W., ktorý je otcom navrhovateľky, potvrdil, že navrhovateľka, pokiaľ vie, mala len jedného
priateľa, a to F. X.. Z rozhovoru s dcérou po jej predčasnom návrate z P. zistil, že prišla na Slovensko na

potrat, že sa tak s F. dohodli. Pretože jej s manželkou vysvetlili, že umelé prerušenie tehotenstva môže
mať rôzne následky, navrhovateľka sa nakoniec rozhodla, že si dieťa nechá. F. sa však s tým nevyrovnal.
Počas tehotenstva, aj po narodení dieťaťa sa svedok s manželkou pokúsil odporcu kontaktovať, na
SMS-ky im však neodpovedal a telefonáty neprijal. Svedok potvrdil, že má vedomosť o tom, že rodičia
odporcu poskytujú navrhovateľke pre dieťa materiálnu pomoc.

12. Podľa ust. § 94 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), ak nedošlo k
určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom,
navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

13. Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v
čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho
otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Podľa ust. § 113 ods.2. O.s.p s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive

maloletého dieťaťa.

15. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.16. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

18. Podľa ust. § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

19. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal súd za preukázané, že
návrh na určenie otcovstva bol podaný dôvodne. K tomuto záveru súd dospel z výpovedí navrhovateľky,
ktoré potvrdili aj vypočutí svedkovia P. X., M. X. a Ľ. W.. Totiž, že v čase rozhodnom pre splodenie
maloletého P. boli účastníci partneri a súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by otcovstvo odporcu

vylučovali. Odporca žiaden takýto dôkaz súdu neponúkol. Aj nečinnosť odporcu v tejto veci, nezáujem
vyjadriť sa, prezentovať svoju obranu proti podanému návrhu pred súdom, má pre súd významnú
výpovednú hodnotu. Konkludentný prejav je takisto prejavom, ktorý možno vyhodnotiť, a to tak, že
odporca s návrhom v celom rozsahu súhlasí. Súd sa pokúsil získať stanovisko odporcu opakovaným
predvolávaním na pojednávania, avšak odporca túto možnosť nevyužil. Ak by sa odporca nepovažoval

za biologického otca maloletého P., uniká súdu dôvod, prečo by potom v mailovej komunikácii s
navrhovateľkou uvádzal, že, citujem : „ Skončím školu a podpíšem to“. Vzhľadom k tomu, že sa
navrhovateľka v čase rozhodnom pre splodenie maloletého P., teda v období od 11.2.2016 do 10.6.2016
pohlavne stýkala preukázane výlučne s odporcom, ktorý deti mať môže a odporca súdu neponúkol
žiadne dôkazy na preukázanie opaku, súd určil, že je biologickým otcom mal. P. W. nar. X.XX.XXXX z

matky P. W. nar. X.X.XXXX.

21. Čo do úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu, súd zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti
navrhovateľke, pretože v jej starostlivosti o dieťa neboli preukázané ani zistené žiadne nedostatky a
odporcovi bola uložená povinnosť platiť na syna minimálne výživné v sume 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od jeho narodenia. Pri určovaní výšky výživného
súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že odporca nemá ukončenú prípravu na svoje budúce
povolanie, je študentom denného štúdia vysokej školy, je bez príjmu a sám je výživou stále odkázaný
na svojich rodičov, preto je povinný platiť výživné v minimálnom rozsahu. Súd zohľadnil u matky to,
že je na materskej dovolenke, jediným zdrojom jej príjmu je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa,

teda, jej príjmy sú nízke, avšak v starostlivosti jej nezanedbateľným spôsobom pomáhajú okrem jej
rodičov aj rodičia odporcu, ktorí od narodenia maloletého P. investovali do jeho potrieb sumu cca
1.400,- €. Odporcovi od narodenia dieťaťa do 31.5.2018 vznikol nedoplatok na výživnom vo výške
485,18 € (alikvotná časť zo sumy minimálneho výživného podľa opatrenia č.186/2013 Z.z. 27,13 €
za 25 dni mesiaca 12/16 = 21,88 € + 6 mesiacov [od 1/17 do 6/17] po 27,13 € = 162,78 € + 11

mesiacov [od 7/17 do 5/18] podľa opatrenia č.173/2017 Z.z. po 27,32 € = 300,52 €). Tento nedoplatok,
vzhľadom k jeho výške a finančnej situácii otca, je odporca povinný navrhovateľke zaplatiť do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku uplatneného výživného v celkovej sume 350,- € mesačne, súd
návrh zamietol, pretože nebolo preukázané, že je v možnostiach odporcu takéto výživné platiť. Rovnako
súd zamietol aj návrh navrhovateľky na vyplatenie jednorazového príspevku na výbavu maloletého

dieťaťa vo výške 500,- €, pretože mal súd preukázané výsluchom svedkov P. X. a M. X., že po narodení
maloletého P. na jeho výbavu prispeli sumou cca 1.400,- € a 300,- € mu dali pri krste, čo navrhovateľka
nepoprela, naopak potvrdila, keď uviedla, že sumu 300,- € má dieťa odloženú, čo súd vyhodnotil tak,
že povinnosť zabezpečiť finančne maloletého P. po jeho narodení za odporcu prevzali jeho rodičia.
Bolo by nespravodlivé, ak by súd nechal bez povšimnutia tieto nie malé náklady a pomoc rodičov

odporcu navrhovateľke. Navrhovateľka pri zabezpečovaní výbavičky pre dieťa nebola bez prostriedkov.
Náklady na výbavičku poskytnuté rodičmi navrhovateľky, tieto navrhovateľka svojim rodičom sčasti
kompenzovala po vyplatení príspevku od štátu v sume 840,- €. Pri úprave rodičovských práv a povinností
sa súd musel vysporiadať aj s otázkou styku otca s maloletým P.. Pretože žiadny návrh na úpravustretávania sa odporcu so synom súd od účastníkov nedostal, súd ponechal túto vec zatiaľ na dohodu
rodičov, pretože navrhovateľka nemá výhrady voči tomu, aby sa otec s maloletým P. B.tretával tak, ako
bude požadovať. Nehodlá mu v styku brániť.

22. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke,
ktorá bola v konaní o určenie otcovstva úspešná, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64
CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. CMP.