Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8Pc/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219478
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217219478.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci navrhovateľky: Z.. N. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX C. proti odporcom: 1. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXXX F. N. U. X., XXX XX L., V., 2. „neurčené" C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX C.,
o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že B. A. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletej „neurčené“ C., nar.
XX.XX.XXXX, zapísanej v rodnom liste Z. Ú. C. - Q., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové
číslo XXXX, ktorá sa narodila matke Z.. N. C., rod. S., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2017 domáhala určenia, že
odporca v 1. rade nie je otcom maloletej odporkyne v 2. rade - „neurčené“ C., nar. XX.XX.XXXX. V
návrhu uviedla, že s odporcom v 1. rade uzavrela manželstvo dňa 02.05.2009 V K. F. R., E., V..
Toto manželstvo bolo rozsudkom K. L. X. L. zo dňa 15.08.2017, právoplatným dňa 15.08.2017, sp. zn.
XXFLXXXXX rozvedené. Konanie o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia sa vedie na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. XCudz/XX/XXXX. Navrhovateľka s odporcom v 1. rade nezdieľa spoločnú
domácnosť ani sa s ním intímne nestýkala od marca 2014, kedy sa odporca v 1. rade vrátil do V..

Navrhovateľka má svoje zázemie na území Slovenskej republiky, kde má nového partnera, ktorý je
biologickým otcom maloletého dieťaťa. Navrhovateľka dva roky tvorí pár s p. Z.X. C., z tohto vzťahu
sa narodila maloletá odporkyňa v 2. rade, žijú v spoločnej domácnosti a jediné, čo bráni tomu, aby
mohli tvoriť kompletnú rodinu, je uznanie cudzieho rozhodnutia o rozvode navrhovateľky a odporcu v
1. rade a samotné zapretie otcovstva bývalému manželovi navrhovateľky. Odporca v 1. rade nemôže
byť biologickým otcom maloletej, nakoľko navrhovateľka s ním od marca 2014 neudržiava žiadne styky
a od novembra 2015, teda i v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, udržiavala intímny vzťah len so

súčasným partnerom.

2. Odporca v 1. rade s návrhom súhlasil, zhodne uviedol, že s navrhovateľkou nežije od marca 2014,
kedysavrátilspäťdoKalifornie,odvtedysasnavrhovateľkouosobnenestretol,intímnesasňounestýkal
a dňa XX.XX.XXXX bolo ich manželstvo definitívne rozvedené.

3. Kolízny opatrovník maloletej odporkyne v 2. rade vo vyjadrení k návrhu uviedol, že každé dieťa má

právo poznať biologického otca a je v záujme maloletého dieťaťa, aby do budúcnosti osoba otca prestala
vzbudzovať pochybnosti a bola správna a aj právne určená, nie len fakticky, ale aj v zmysle zákona.
Preto žiadal, aby súd vypočul odporcu v 1. rade a tiež označeného biologického otca.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka Z. C., oboznámením sa so sobášnym listom
navrhovateľky a odporcu v 1. rade, rozsudkom o rozvode manželstva, sp. zn. XXFLXXXXX zo dňa
15.08.2017, rodným listom maloletej odporkyne v 2. rade a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Navrhovateľka a odporca v 1. rade uzavreli manželstvo dňa 02.05.2009, ktoré bolo rozvedené dňa
15.08.2017. Maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX, pričom v rodnom liste je ako otec zapísaný odporca
v 1. rade.

6. Svedok Z. C. vo svojej výpovedi uviedol, že s odporcom sa nikdy nestretol. V čase, keď stretol
navrhovateľku, čo bolo v novembri 2015, mu už v tom čase spomínala, že s manželom žijú oddelene, on
sa nachádza v zahraničí a po tomto čase sa začali s matkou dieťaťa stretávať a v nasledujúcom roku aj
spolu bývať. Intímne sa stýkajú od prelomov rokov 2015 -2016. Uviedol, že je biologickým otcom dieťaťa
a v prípade úspešného zapretia otcovstva v tomto konaní uzná svoje otcovstvo.

7. Súd nevykonal výsluch odporcu v 1. rade, nakoľko jeho bydlisko sa nachádza v K. Š. B., vo svojom
písomnom vyjadrení s návrhom súhlasil, potvrdil všetky skutkové okolnosti uvádzané navrhovateľkou,
a preto jeho výsluch súd považoval za nehospodárny a nadbytočný.

8. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,

určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť
nadobudlo dieťa narodením.

9. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak dieťa
žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo zaprieť) podľa slovenského práva,

ak je to v záujme dieťaťa.

10. Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, návrh na
určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa,
ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej

republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať
na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

11. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva
do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za

otca manžel matky.

12. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym
dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené
za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom

dieťaťa.

13. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu
a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka,
toto právo manžel nemá.

14. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia
dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom
matky dieťaťa sa použijú primerane.

15.Odporcav1.radeještátnymobčanomK.Š.B.,kdemáajsvojebydlisko.Vzhľadomnato,žemaloletá
žije v Slovenskej republike, zároveň všeobecný súd navrhovateľky podľa príslušných procesnoprávnych
predpisov sa nachádza na území Slovenskej republiky, súd dospel k záveru, že v zmysle citovaných
ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. je daná právomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie prejednávanej veci
a zároveň na danú vec aplikoval právne predpisy Slovenskej republiky.

16. Navrhovateľka podala návrh na zapretie otcovstva k dieťaťu, ktoré sa narodilo v období rozhodnom
v zmysle § 87 ods. 1 Zákona o rodine v stanovenej trojročnej lehote. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že je vylúčené, aby odporca v 1. rade bol otcom maloletej odporkyne v 2.rade, keďže navrhovateľka a odporca v 1. rade neboli v akomkoľvek fyzickom kontakte od marca 2014,
pričom maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa navrhovateľka
intímne stýkala iba s aktuálnym partnerom Z. C., ktorý pred súdom uznal otcovstvo k odporkyni v 2.

rade. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd považoval návrh
za dôvodný, a preto určil, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletej odporkyne v 2. rade.

17. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v čase termínu pojednávania bola v dôsledku hrozby evakuovaná
budova súdu. Po jej opätovnom sprístupnení verejnosti sa navrhovateľka dostavila do pojednávacej

miestnosti a požiadala súd o zrealizovanie pojednávania. Súd tejto žiadosti vyhovel, vec prejednal a
rozhodol aj v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, majúc pri tom za to, že takýto postup nespôsobil
zásah do práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Súd vykonal kolíznym opatrovníkom navrhnutý
dôkaz a aj v zmysle ust. Čl. 12 tak rozhodol po zistení všetkých rozhodujúcich právnych aj skutkových
okolností. Verejným záujmom v zhode so záujmom dieťaťa je vytvoriť právny priestor pre uznanie
otcovstva biologickým otcom, v ktorého spolustarostlivosti je dieťa od narodenia, na rozdiel od

doterajšieho právneho otca, ktorý dieťa nepozná ani sa žiadnym spôsobom na jeho výchove nepodieľa.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.