Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/352/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614200468
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6614200468.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v spore žalobkyne M.. V. K., nar. XX. XX. XXXX,
trvalým pobytom M. č. 4, XXX XX L., právne zastúpenej JUDr. Erikou Golskou, advokátkou so sídlom T.
G. Masaryka 29, 984 01 Lučenec, proti žalovanej C. K., nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom P. II./XX,
XXX XX L., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký
Krtíš, o zaplatenie 816,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 7C/9/2017 - 104 zo dňa 01. 10. 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 01. 10.
2014 zamietol žalobu (prvý výrok) pôvodného žalobcu M.. B. O., trvalým pobytom B. XX, K. K., ktorou
sa od žalovanej domáhal zaplatenia istiny 816,79 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
21. 12. 2013 do zaplatenia a s náhradou trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia podľa §-u 454
Občianskeho zákonníka, ktoré vzniklo jeho právnemu predchodcovi JUDr. B. K. za užívanie bytu č. XX

nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX vo vchode č. XX na P. II./XX v
L.. Mesačné platby za služby spojené s užívaním bytu správcovi bytového domu A., a. s., úhradu za
dodávku a distribúciu elektriny zo strany SSE, a. s. a platby za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska (4,64 Eur mesačne) uhradil B.. B. K. napriek tomu, že v byte bývala žalovaná s ich
dvoma deťmi. Žalobca pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky z 28. 11. 2013. Právny
predchodca žalobcu uhradil 17. 01. 2012 čiastku 268,51 Eur (za mesiac február 2012) pozostávajúcu
z platby správcovi bytového domu sumou 185,87 Eur, platby SSE, a. s. 78 Eur a 4,64 platby RTVS,

dňa 16. 02. 2012 274,14 Eur (za marec 2012) pozostávajúcu z platby správcovi bytového domu 191,50
Eur, platby SSE, a. s. 78 Eur a 4,64 platby RTVS a dňa 16. 03. 2012 tiež 274,14 Eur (za mesiac apríl)
pozostávajúcich z platby správcovi bytového domu 191,50 Eur, platby SSE, a. s. 78 Eur a 4,64 Eur
platby RTVS, celkovo 816,79 Eur. Svedok B.. B. K. vypovedal, že na pojednávaní v konaní o rozvod
manželstva so žalovanou prejavil ochotu hradiť náklady spojené s užívaním bytu, avšak s dovetkom,
kým si žalovaná nenájde zamestnanie, ktorý nebol zachytený v zápisnici; o jej opravu nepožiadal. V
septembri 2011 previedol byt na svoju matku M.. V. K., s ktorou žalovaná nemala uzatvorenú žiadnu

nájomnú zmluvu. Napriek tomu tieto platby platil, lebo mal nastavené inkaso na účte. So svojou matkou
sa hádal, nakoľko mu hovorila, že v byte bývajú spoločné deti. Jeho matka chcela prispievať žalovanej,
avšakplatbaodchádzalakaždýmesiacautomatickyzinkasa.Žalovanásabránilatým,žebytužívaspolu
s dvoma maloletými deťmi postupcu. V konaní o určenie výživného pri rozvode manželstva postupcavyhlásil, že bude platiť úhrady za užívanie bytu, ktoré od mája 2013 platí ona sama. Úhradu nákladov za
užívanie bytu, v súčasnosti bývalým manželom, považovala za dar, ktorý v dobrej viere a dobromyseľne
prijala, nakoľko mala nízky príjem. Pokiaľ ju postupca prostredníctvom SMS v máji 2012 vyzval, aby do

dvoch dní uhradila 800 Eur, považovala to za jeho konanie v afekte. Exmanžel platil náklady spojené
s užívaním bytu na základe ich ústnej dohody zo 17. 10. 2011, tak sa vyjadril aj na pojednávaní 14.
12. 2011 pred Okresným súdom Lučenec v konaní sp. zn. 5P/5/2011. Je zvláštne, vzhľadom na jeho
tvrdenie, že záväzok bude plniť len dokiaľ si ona nenájde zamestnanie, prečo rok a pol čakal s výzvou
na zaplatenie z 02. 12. 2013. M.. V. K. (matka bývalého manžela žalovanej B.. B. K.) v procesnej pozícii

svedkyne (pred postúpením pohľadávky, pozn. odvolacieho súdu) uviedla, že dohodu medzi jej synom
a žalovanou o úhrade nákladov za byt dokiaľ sa nezamestná nemala preukázanú, nakoľko každý z nich
tvrdil niečo iné. V máji 2012, keď žalovaná dostala SMS od bývalého manžela, aby platila nájomné,
jej svedkyňa ponúkla na zaplatenie 800 Eur a zároveň jej chcela prispievať po 100 Eur, čo žalovaná
odmietla. Keďže nechcela zasahovať do ich sporov, byt predala. K plateniu nákladov s užívaním bytu
uviedla, že nebola schopná platiť za svoj byt aj byt užívaný žalovanou a brala to tak, že to má platiť jej

syn, ktorému na tieto platby svedkyňa neprispievala.
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 28. 11. 2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že postupca
B.. B. K. na postupníka - vtedajšieho žalobcu M.. B. O. postúpil svoje pohľadávky voči žalovanej, v
ktorých sú zahrnuté aj platby spojené s užívaním bytu, úhrady za dodávku a distribúciu elektriny a za
službu verejnosti poskytovanú Rozhlasom a televíziou Slovenska v celkovej výške 3.891,47 Eur. Na

pojednávaní 17. 10. 2011 konanom na Okresnom súde Lučenec v konaní sp. zn. 5P/5/2011 sa B..
B. K. vyjadril, že bude uhrádzať všetky náklady vo výške 280 Eur za byt, ktorý obýva žalovaná s ich
spoločnými deťmi. Vo vyjadrení z 19. 12. 2011 však obmedzil svoj záväzok na dobu, kým si žalovaná
nenájde zamestnanie. V SMS zaslanej 11. 05. 2012 B.. B. K. vyzval žalovanú na úhradu cca 800 Eur za
bývanie v byte, ktoré dlhuje jeho matke a má ich poslať na ich účet.

Aplikujúc ustanovenie § 10 ods. 1 prvej vety zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, § 451 ods. 1 a § 454 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) súd prvej inštancie konštatoval,
že žalovaná nemala právnu povinnosť plniť vtedajšej majiteľke bytu M.. V. K. zo zákona, ani zo záväzku.
Vlastníčka bytu neprejavila žiadnu vôľu určiť žalovanej povinnosť platiť úhrady spojené s užívaním bytu.
Jediné výzvy pochádzali od B.. B. K., ktorý žalovanú vyzval s tým, že za užívanie bytu dlhuje plnenie

týchto úhrad jeho matke M.. V. K.. Plnenie týchto úhrad B.. B. K. vyplývalo len z jeho konkludentnej
dohodysosvojoumatkouM..V.K..Povinnosťžalovanejnebolastanovenážiadnouzmluvouanidohodou
s vlastníčkou bytu M.. K., ktorá nechcela požadovať platby za užívanie bytu od svojej bývalej nevesty. B.
osobou, ktorá mohla postúpiť svoju pohľadávku bola M.. V. K., bezdôvodné obohatenie si potom mohol
uplatňovať či už svedok B.. K. alebo po postúpení pohľadávky žalobca M.. O. len voči V. K., za ktorú

plnil jej povinnosti vlastníčky bytu B.. B. K..
Okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z náhrady
trov právneho zastúpenia vo výške 518,29 eur na účet jej právneho zástupcu v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“) a plným úspechom žalovanej v konaní. V dôvodoch

rozsudku uviedol, že jej priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 641,77 Eur za 5 úkonov
právnej pomoci spolu s náhradou straty času, náhradou cestovných výdavkov a tzv. režijným paušálom.

2. Na základe procesného návrhu doručeného 27. 11. 2014 okresný súd uznesením č. k. 7C/9/2014 -146
zo dňa 16. 12. 2016, právoplatným 18. 01. 2017 pripustil zmenu na strane žalobcu, nakoľko pôvodný

žalobca M.. B. O. zmluvou zo dňa 24. 11. 2014 postúpil pohľadávku tvoriacu predmet tohto konania
na M.. V. K..

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal (pôvodný) žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h)

OSP (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) OSP (súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a v zmysle § 205 ods.
2 písm. f) OSP (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, resp. zrušil a vrátil

mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zdôraznil,žežalovanánikdynebolavlastníčkoubytuč.XX,tedapoužívalacudziuvec.Sjehovlastníčkou
M.. V. K. nemala nikdy uzatvorenú nájomnú zmluvu. Žalovaná sa zamestnala 01. 01. 2012, avšak
povinnosť uhrádzať náklady v súvislosti s užívaním bytu dobrovoľne neplnila. Ak by s úhradami týchtonákladov prestali, poskytovatelia služieb by si ich vymáhali od vlastníčky bytu M.. V. K., ktorá tieto
služby reálne nevyužívala. Medzi vlastníčkou bytu a jeho užívateľkou - žalovanou existoval písomne
neupravený záväzkový vzťah, ktorým vlastníčka prenechala byt žalovanej na užívanie. Tento právny

vzťah je potrebné posudzovať ako nájomný vzťah. Vlastníčka bytu M.. V. K. zastávala názor, že žalovaná
za služby požívané v byte č. XX musí platiť, ponúkla jej finančnú výpomoc v sume 800 Eur a chcela
jej prispievať sumou 100 Eur, teda chcela dosiahnuť stav, aby žalovaná za služby dobrovoľne platila.
Skutočnosť, že vlastníčka bytu od žalovanej nepožadovala nájomné ako odplatu za užívanie bytu ešte
neznamená, že žalovaná nebola povinná uhrádzať plnenia poskytované s užívaním bytu, čo vyplýva

priamo z § 696 a § 697 OZ. Právny predchodca žalobcu B.. B. K. túto povinnosť nemal, nevyplývala
mu zo zákona ani zo žiadnej dohody uzatvorenej so žalovanou. Subjektom, ktorý získal bezdôvodné
obohatenie je žalovaná a subjektom, na úkor ktorého sa bezdôvodne obohatila je B.. B. K.. Keďže
predmetom konania nie je plnenie z nájomnej zmluvy (ktorá by bola uzatvorená medzi žalovanou a M..
V. K.), ale vydanie bezdôvodného obohatenia, aktívne legitimovanou nemôže byť M.. V. K., ktorá sama
služby spojené s užívaním bytu nerealizovala.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5.Napadnutérozhodnutiebolovydanéaodvolaniebolopodanézaúčinnostiprocesnéhokódexu,ktorým
bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého

platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť
ustanovení § 470 ods. 1 C. s. p. a § 470 ods. 2 C. s. p. odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava
vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 C. s. p.), rešpektuje

ale procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016
(§ 470 ods. 2 C. s. p.).
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery
prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania
žalobkyne (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto prvý výrok rozsudku okresného súdu s poukazom na §

387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktorý v primeranom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti
prvého výroku rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne
v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Odvolacie dôvody označené odvolateľmi (podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP- v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) OSP (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), § 205 ods. 2
písm. d) OSP (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam) a § 205 ods. 2 písm. f) OSP (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci)) zodpovedajú prepracovaným odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu
jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého
konania.
Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm.

e) CSP), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§
365 ods. 1 písm. f) CSP).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).
8. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

9. Pri interpretácii jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení je
potrebné vychádzať zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie
vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na
základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká.
Predpokladom naplnenia hypotézy ustanovenia § 454 OZ je povinnosť plniť osoby, ktorá sa bezdôvodne

obohatila, t. j. za ktorú bolo plnené inou osobou bez právneho dôvodu a došlo tým k bezdôvodnému
obohateniu. Príklady tohto druhu bezdôvodného obohatenia sú upravené napr. v § 550 OZ (vzťah
ručiteľa a dlžníka) alebo v § 743 OZ (konanie bez príkazu). Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje,
aby medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu bolo zrejmé, že je plnené za iného (predpoklady
bezdôvodného obohatenia bližšie vysvetľuje napr. rozhodnutie sp. zn. 28Cdo 4436/2011 NS ČR). Pre

určenie pasívnej legitimácie je rozhodujúce, či prijatím plnenia veriteľom dlh zanikol. Zánik dlhu má
súčasne za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane pôvodného dlžníka veriteľa. Táto
skutková podstata bezdôvodného obohatenia je teda založená na tom, že existovala právna povinnosť
ku konkrétnemu plneniu na strane toho, za ktorého sa plnilo (povinného subjektu) a že ju splnil niekto,
kto právnu povinnosť plniť nemal. Ide o situáciu, ktorá predpokladá existenciu právneho vzťahu medzi

bezdôvodne obohateným a treťou osobou, ktorej bolo poskytnuté plnenie, čím došlo k splneniu záväzku
v zmysle § 559 OZ, pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu bolo zrejmé, že je plnené
za iného (rozhodnutie sp.zn. 2MCdo 23/2011 NS SR). V zmysle rozhodnutia 25Cdo 1208/2000 NS ČR
nevyhnutným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je, že medzi tým, kto
plnil za dlžníka jeho veriteľom a tým, komu sa plnilo (veriteľom) bolo zrejmé, že je plnené za iného t. j. za

dlžníka, ktorému vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že plnením, ktoré za neho na splnenie jeho dlhu
poskytol niekto iný, jeho dlh zanikol splnením. To je základný rozdiel medzi bezdôvodným obohatením
získaným plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodným obohatením získaným plnením za iného.
10. V konaní nebolo sporné, že vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového
domu súpisné číslo XXX vo vchode č. XX na sídlisku P. II./XX v L. bola aj v období januára až apríla 2012

žalobkyňa, ktorá mala povinnosť uhrádzať nielen platby za plnenia poskytované s užívaním bytu, ale aj
platby za dodávku a distribúciu elektrickej energie a platby za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska. Potvrdila, že ich v skutočnosti platil jej syn B.. B. K., lebo ona nebola schopná
platiť za svoj byt aj byt užívaný žalovanou a brala to tak, že to má platiť jej syn. Zo svedeckej výpovede
svedka B.. B. K. vyplynulo, že tieto platby uhrádzal on, lebo mal nastavené inkaso na účte. Jeho matka

chcela prispievať žalovanej, avšak platba odchádzala každý mesiac automaticky z inkasa. Vychádzajúc
z okresným súdom takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že právny predchodca
žalobkyne neposkytoval uvedené platby za žalovanú, ale za vlastníčku bytu M.. V. K., ktorej dlh voči
jej veriteľom takýmto spôsobom zanikol. Ak žalovaná užívala byt bez právneho dôvodu, nerobila tak na
úkor poskytovateľa plnení spojených s užívaním bytu, resp. na úkor dodávateľa elektrickej energie alebo

Rozhlasu a televízie Slovenska. Postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu M.. B. O. na aktuálnu
žalobkyňu M.. V. K. nepredstavuje zmenu takto zistených skutkových okolností, preto nezaložilo jej
aktívnu vecnú legitimáciu.
11. Výrok o trovách konania odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd zrušil s poukazom na §
389 písm. b) C. s. p.. Súd prvej inštancie uložil podľa výrokovej časti rozsudku pôvodnému žalobcovi

povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
518,29 eur, v dôvodoch rozsudku uviedol, že jej priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej
výške 641,77 Eur. Uvedený rozpor výroku a odôvodnenia zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku súdu
prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v odvolacom konaní. Rozsudok, ktorý nemá náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP je

nepreskúmateľný a strane sporu je takýmto rozhodnutím odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko
nemá možnosť v odvolacom konaní náležite argumentovať (viď aj uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo
382/2012 z 30. 09. 2013).12. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 CSP.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).