Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115213517
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115213517.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA

ENERGY, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 702, právne zastúpeného
JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, proti
žalovanému: P. D., A.. XX.XX.XXXX, W. L. X, XXX XX O., o zaplatenie 357,56 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 157,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z tejto sumy od 02.10.2012 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 18.05.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 357,56 €
s prísl. z titulu plnenia podľa Zmluvy o združených službách dodávky elektriny a plynu.

2. Rozsudkom č.k. 9C/221/2015 - 40 zo dňa 07.04.2016 okresný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z listín predložených žalobcom a zistil nasledujúci skutkový

stav:
3.1. Dňa 18.08.2011 bola medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom uzavretá
Zmluva o združených službách dodávky elektriny a plynu.
3.2. Žalobca vystavil žalovanému nasledujúce faktúry:

a) č. 3120037977 na sumu 157,56 € so splatnosťou dňa 01.10.2012,
b) č. 7120000401 na sumu 200 € so splatnosťou dňa 16.07.2012.

Faktúra písm.a) sa týkala nezaplatených preddavkov vo výške 35 € splatných dňa 15.01.2012,
15.02.2012, 15.03.2012, 15.04.2012, 15.05.2012, 15.06.2012 a 15.07.2012, spolu 245 € - 87,44 €
(preplatok z vyúčtovania) = 157,56 €.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
4.1. Je nesporné, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 18.08.2011 k uzavretiu Zmluvy o združených

dodávkach elektriny a plynu podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike.
Zákon č. 656/2004 Z.z. bol s účinnosťou od 01.09.2012 nahradený zákonom č. 251/2012 Z.z.
o energetike, ktorý v § 96 ods.8 deklaruje - Zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi elektriny a
odberateľmi elektriny podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľaelektriny zabezpečenie dodávky elektriny, ako aj prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny a prevzatie
zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke elektriny podľa tohto zákona.
Podľa § 26 ods.1 zákona č. 251/2012 Z.z. - Zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny

dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi
elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.
Podľa Všeobecných obchodných podmienok žalobu, časti B. bodu 1 - Faktúry s vyúčtovaním ceny
za Dodávku Komodity odošle Dodávateľ Zákazníkovi spravidla do 10.dňa odo dňa zistenia skutočnej
spotreby v zmysle platných právnych predpisov, a to na adresu pre doručovanie dohodnutú v Zmluve.

V prípade omeškania súčinnosti PDS tam, kde je vyžadovaná, nebeží po dobu takéhoto omeškania
Dodávateľovi 10-dňová lehota stanovená v predchádzajúcej vete. Faktúry sú splatné najneskôr 15.deň
odo dňa ich vystavenia. Konkrétny deň splatnosti bude uvedený na faktúrach, ak nie je v Zmluve
dohodnuté inak.
Podľa časti B. bodu 10 VOP - V priebehu zúčtovacieho obdobia platí Zákazník Dodávateľovi pravidelné
zálohy, ktorých výška, počet a splatnosť sú dohodnuté v Zmluve. V prípade, že výška záloh nie

je v Zmluve výslovne dohodnutá, je Dodávateľ oprávnený určiť výšku záloh primerane k cene
predpokladaného odberu Komodít/y Zákazníkom a súčasne k cene za distribučné služby. Dodávateľ
je oprávnený s ohľadom na zmeny cien za dodávku elektriny alebo pri opakovanom nedodržiavaní
dohodnutého spôsobu platenia peňažných záväzkov Zákazníkom, počet a splatnosť záloh meniť tzv.
Dohodou o platbách. V takomto prípade môže Dodávateľ žiadať od Zákazníka aj zloženie zálohy na

budúcu dodávku Komodít/y, ktorá bude vyúčtovaná pri ukončení Zmluvy, pričom sa Účastníci dohodli,
že istina tejto zálohy môže byť Dodávateľom použitá na jednostranné započítanie voči akejkoľvek
pohľadávke Dodávateľa voči Zákazníkovi vyplývajúcej zo Zmluvy, v dôsledku čoho dôjde k úhrade
nezaplateného splatného záväzku Zákazníka voči Dodávateľovi. Výšku, počet a splatnosť záloh je
Dodávateľ povinný stanoviť primerane k cene predpokladaného odberu elektriny a/alebo zemného plynu

a ceny za ich distribúciu. Zákazníkom zaplatené platby v príslušnom účtovnom období budú započítané
v príslušnej vyúčtovacej faktúre.
Podľa časti F. bodu 1 VOP - Písomné podania Účastníkov, najmä akékoľvek oznámenia, výzvy, žiadosti
uskutočnené podľa tejto Zmluvy alebo VOP sa považujú za doručené druhému Účastníkovi, pokiaľ boli
odoslané na poslednú známu adresu Účastníka formou doporučenej zásielky. Účinky doručenia nastanú

v prípade, ak je splnená podmienka podľa predchádzajúcej vety aj v prípade, ak druhý Účastník zásielku
v odbernej lehote neprevezme alebo odmietne prevziať alebo pošta vráti zásielku odosielateľovi ako
nedoručiteľnú. V týchto prípadoch účinky doručenia nastanú:
a) v deň márneho uplynutia odbernej lehoty, ak adresát zásielku neprevezme, alebo
b) v deň, kedy pošta vráti odosielateľovi nedoručiteľnú zásielku, ak tento deň nenastal skôr podľa

písm.a), alebo
c) v deň, kedy adresát odmietol zásielku prevziať.
Informácie určené všetkým Zákazníkom, najmä hromadné oznámenia ako napríklad zmena VOP,
zmena cenníkov a pod., doručuje Dodávateľ každému Zákazníkovi prostredníctvom uverejnenia týchto
oznamov na webovej stránke Dodávateľa. Dňom umiestnenia a sprístupnenia takéhoto oznámenia

na webovej stránke Dodávateľa sa príslušné oznámenie považuje za riadne oznámené Zákazníkovi.
Zákazník je povinný sa s každým takýmto oznámením Dodávateľa oboznámiť. Upomienky na zaplatenie
peňažných pohľadávok Dodávateľa môže Dodávateľ doručovať Zákazníkovi tiež formou textovej
správy SMS na posledné Dodávateľovi známe mobilné telefónne číslo, formou e-mailu na poslednú
Dodávateľovi známu e-mailovú adresu Zákazníka alebo telefonicky na číslo Zákazníka, pokiaľ Zákazník

za týmto účelom poskytol svoje údaje. Zákazník je povinný informovať Dodávateľa o každom zavedení,
zmene alebo zrušení kontaktného údaja.

5. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 11Co/80/2016-69 zo dňa
17.10.2017 rozhodol nasledujúco:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o sumu 200,- eur s prísl..
II. V prevyšujúcej časti, vrátane výroku o trovách konania, rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5.1. Pokiaľ o zrušujúcu časť rozsudku, Krajský súd v Prešove uviedol nasledujúce:
17. Existujú pochybnosti o správnosti právneho posúdenia predmetnej faktúry súdom prvej inštancie,

pretože nejde o faktúru, ktorou by boli žalovanému vyúčtované preddavky - zálohy, ktoré mal platiť
v súvislosti s odberom predmetnej elektrickej energie. Táto faktúra pod č. 3120037977 zo 17.9.2012
a ktorej splatnosť mala nastať 1.10.2012, sa týkala vyúčtovania za dodávku elektriny na základe
zmluvy, ktorú sporové strany uzavreli pod č. SKEL14846. Okolnosť, že v tejto vyúčtovacej faktúre súšpecifikované aj zálohové platby - preddavky, neznamená, že tieto súd predmetom tejto vyúčtovacej
faktúry. V tejto vyúčtovacej faktúre sa len konštatuje, že tieto preddavky zaplatené neboli, pričom náklady
na spotrebu elektriny a služby mali predstavovať sumu 137,42 eur. Za týchto okolností nebolo úlohou

súdu prvej inštancie zaoberať sa splatnosťou jednotlivých preddavkov, ale splatnosťou vyúčtovacej
faktúry ako takej, pričom táto splatnosť, ktorá mala nastať 1.10.2012 a o ktorej žalobca tvrdí, že bola
vydaná v súlade s jeho VOP, zatiaľ v konaní spochybnená nebola. Taktiež nemožno akceptovať názor
súdu prvej inštancie, že ostatné 2 preddavky, teda ktoré mali byť zaplatené 15.6.2012 a 15.7.2012 sú
kryté preplatkom vo výške 87,44 eur.

18. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že nie je zrejmé ako predmetný preplatok vôbec vznikol,
keďže podľa tvrdenia samotného žalobcu žiadna zo zálohových platieb zaplatená nebola, a teda nie
je zrejmé ako mohla byť ustálená výška uvedeného preplatku a ako dospel žalobca k sume, ktorá je
predmetom konania vo výške 157,56 eur, pokiaľ vo faktúre uvádza skutočnú spotrebu elektriny a služieb
v celkovej cene 137,42 eur vrátane DPH.
19. Týmito okolnosťami sa však súd prvej inštancie nezaoberal, pretože vychádzal z názoru, že suma

uplatnená v žalobe vo výške 157,56 eur je čiastočne premlčaná a čiastočne krytá preplatkom, pričom
v zmysle vyššie uvedeného, s takýmto názorom nemožno súhlasiť. Tieto okolnosti vedú odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a taktiež nedostatočne zistil skutkový
stav, čo má za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia v intenzite uvedenej v § 389 ods. 1 písm.
b) CSP, t.j., že došlo k nesprávnemu procesnému postupu znemožňujúcemu strane (v danom prípade

žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a to vo vzťahu k tejto časti predmetu konania, teda, pokiaľ ide o sumu 157,56
eur. Táto okolnosť je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa citovaného
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a na vrátenie veci súdu prvej inštancie zmysle § 391 ods. 1 CSP.
20.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštancievychádzaťztoho,žepredmetomtohtokonanianie

sú zálohové (preddavkové) platby, ktoré žalobca uplatňuje v tomto konaní vo vzťahu k sume 157,56 eur,
ale predmetom konania sú nároky vyplývajúce z vyúčtovania, nakoľko uvedená faktúra zo 17.9.2012 je
faktúrou vyúčtovacou. Ako bolo vyššie naznačené, pochybnosti o splatnosti tejto faktúry zatiaľ v konaní
nevznikli. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie na ustálenie, akým spôsobom dospel
žalobca k sume 157,56 eur, pokiaľ udáva celkovú cenu spotreby elektriny a služieb v tejto vyúčtovacej

faktúre na sumu 137,42 eur a taktiež, aký význam predstavuje tzv. preplatok vo výške 87,44 eur, pokiaľ
neboli uhradené žiadne preddavkové platby zo strany žalovaného v uvedenom období, ktorého sa týka
predmetná vyúčtovacia faktúra.

6. Na základe pokynov Krajského súdu v Prešove, okresný súd vec opätovne prejednal. Výzvou zo dňa

01.02.2018 (č. l. 74) vyzval žalobcu, aby tento vysvetlil akým spôsobom dospel k dlžnej sume 157,56
€. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.02.2018, v ktorom uviedol
nasledujúce:
6.1. „Žalovaný bol na základe údajov uvedených vo faktúre č. 3120037977 povinný platiť dodávateľovi
zálohové platby za dodávku elektriny do odberného miesta vo výške 35 € mesačne. Súčasť každej

mesačnejzálohovejplatbyvovýške35€tvorilpoplatokzaproduktistotavovýške2,88€,zvyšnásuma,t.
j. 32,12 € predstavovala mesačnú zálohu na dodávku elektriny. V prípade, ak by žalovaný platil zálohové
platby za dodávku elektriny tak ako po správnosti mal, za rozhodné obdobie siedmich mesiacov, by bol
býval uhradil ako zálohu za dodávku elektriny sumu vo výške 224,84 € (7 x 32,12 €). Následne, ak od
tejto sumy, ktorú mal dlžník zaplatiť formou mesačných záloh za dodávku elektriny, odpočítame sumu

137,142 €, ktorá zohľadňuje reálne množstvo spotrebovanej elektriny žalovaným na danom odbernom
mieste, získame uvedený sporný preplatok 87,44 €. Keďže však zo strany dlžníka nedošlo v danom
období k úhrade žiadnej zálohovej platby, uvedený preplatok reálne nikdy vzniknúť nemohol a ani
nevznikol. Uvedená suma nazvaná ako preplatok je vo faktúre uvedená len ako údaj potrebný pre
účtovné účely dodávateľa, nepredstavuje teda reálne vzniknutý preplatok. Pre doplnenie dodávame,

že pri sume preplatku na spomínanej faktúre figuruje znamienko mínus. Ak by ale preplatok za dané
obdobie žalovaného teoreticky aj vznikol, uvedená hodnota preplatku by bola na faktúre uvedená ako
plusová. Pokiaľ ide o objasnenie dlžnej sumy 157,56 €, túto tvorí súčet ceny skutočne spotrebovanej
komodity za dané obdobie vo výške 137,42 € a poplatky za zmluvne dohodnutý produkt Istota vo výške
20,16 € (7 x 2,88 €)“ 6.2. Na základe vyššie uvedeného vysvetlenia zo strany žalobcu, súd teda priznal

dlžnú sumu 157,56 € tak ako to požadoval žalobca.
6.3. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd vychádzal z § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka
(Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.) a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plneníúroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.) ako aj z § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (Výška úrokov z

omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.). Vzhľadom k tomu, že prvému
dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,75% ročne, úrok z
omeškania predstavuje výšku 8,75% a žalobcovi patrí od dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.
7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

7.1. Podľa NS ČR sp. zn. 23 Cdo 2585/2015 - Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů
potřebných k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl,
se poměřuje ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení
peněžité pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud
přijal uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní

soud dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství
(např. úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit
míru úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.
7.2. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 357,56 € + 76,90 € (úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy
157,56 € od 02.10.2012 do 30.04.2018 - deň rozhodnutia súdu) + 101,31 € (úrok z omeškania 8,75%

ročne zo sumy 200 € od 17.07.2012 do 30.04.2018 - deň rozhodnutia súdu), spolu 535,77 €. Žalobcovi
bola priznaná suma 157,56 € + 76,90 € (úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 157,56 € od 02.10.2012
do 30.04.2018 - deň rozhodnutia súdu), spolu 233,65 €.
7.3. Úspech žalobcu - 43,43%, úspech žalovaného - 56,57%, čistý úspech žalovaného 13,14%. Žalobca
nárok na náhradu trov konania ako prevažne neúspešný nemá a prevažne úspešnému žalovanému súd

nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.