Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614200468
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614200468.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu M.. B. O., G.
XX.XX.XXXX, E. K. K. K., B. XX, zastúpený JUDr. Erikou Golskou, advokátkou so sídlom Lučenec, T.
G. Masaryka 29 proti žalovanej C. K., G. XX.XX.XXXX, E. K. L., P.K. T../., zastúpená JUDr. Vladimírom
Zvarom, advokátom so sídlom Veľký Krtíš, SNP 1/A, o zaplatenie 816,79 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

návrh na zaplatenie 816,79 Eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške 518,29 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 16.01.2014 domáhal zaplatenia sumy vo výške 816,79 Eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 816,79 Eur od 21.12.2013 až do zaplatenia a
náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodňoval bezdôvodným obohatením žalovanej voči postupcovi

pohľadávky. Žalobca uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 28.11.2013
sa stal veriteľom pohľadávky voči žalovanej v celkovej výške 3 891,74 Eur. Postúpená pohľadávka
pozostávala z uhradených nákladov spojených s užívaním bytu a služieb bytu Č. XX G. A. G. X. O.
K. V., A.É. Č. XXX, Z. Č. XX, U. Č. XX, G. P. T../. Z. L., J. G. L. Z. Č.. XXXX, Z. U. Ú. L., C. U. O.
C. Ú.J., U. Q. U. L., ktorý od novembra 2011 užívala výlučne žalovaná. Náklady spojené s užívaním
predmetného bytu hradil postupca. Postúpená pohľadávka sa skladala z uhradených mesačných platieb

za služby spojené s užívaním bytu, ktoré určil správca bytového domu spoločnosť A., a. s. a predpísanej
úhrady na dodávku a distribúciu elektriny zo strany SSE, a.s. na rok 2012 a ďalej úhrady za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska od 01.01.2012 do 16.08.2013 (v sume
4,64 Eur mesačne). Tieto platby boli zaplatené postupcom prostredníctvom SIPO. Postupca oznámil
postúpenie pohľadávky žalovanej dňa 02.12.2013. Žalobca výzvou dňa 06.12.2013 písomne vyzval
na splnenie záväzku s lehotou na vydanie bezdôvodného obohatenia do 20.12.2013. Žalovaná vo
svojom písomnom vyjadrení žalobcovi odmietla vydať bezdôvodné obohatenie s poukazom na to, že

postupca - bývalý manžel sa v konaní o rozvod manželstva č. k. 5P/5/2011 dobrovoľne zaviazal uhrádzať
plnenia spojené s užívaním predmetného bytu a žalovaná nemala vedomosť o skutočnosti, že je povinná
hradiť si tieto náklady za užívanie bytu sama. Žalobca mal za to, že síce postupca v konaní o rozvod
manželstva na pojednávaní dňa 17.10.2011 pod sp. zn. 5P/5/2011 vyhlásil, že je ochotný do času,
kým si žalovaná nenájde zamestnanie hradiť náklady za užívanie bytu, avšak žalovaná od 01.01.2012
si našla zamestnanie, pričom naďalej nechala náklady hradiť postupcovi. Toto potvrdzuje vyjadrenie

postupcu zo dňa 14.12.2011 v konaní sp. zn. 5P/5/2011, kde postupca uviedol túto skutočnosť. Navyše
to, že postupca žiadal od žalovanej platenie úhrad spojených s užívaním predmetného bytu, vyplýva z
vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 03.01.2013 v konaní č. k. 13C/72/2012 na Okresnomsúde v Lučenci na strane 4 vyjadrenie uvádza, že jej prišla SMS od postupcu, aby uhradila 800 Eur za
bývanie. Žalobca si z dôvodu hospodárnosti konania uplatňuje len čiastkové plnenie od 17.01.2012 vo
výške 268,51 Eur (pozostáva zo 185,87 Eur + 78 Eur + 4,64 Eur za mesiac február), zo dňa 16.02.2012

vo výške 274,14 Eur (191,50 Eur + 78 Eur + 4,64 Eur za mesiac marec) a zo dňa 16.03.2012 vo výške
274,14 Eur (191,50 Eur + 78 Eur + 4,64 Eur za mesiac apríl) t. j. v celkovej výške 816,79 Eur. Žalobca
si uplatňuje aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/9/2014-29 zo dňa

03.03.2014 uviedla, že nesúhlasí s nárokom žalobcu z dôvodu, že predmetný byt užíva s dvoma
maloletými deťmi postupcu, vlastníkom bytu sa stal manžel (postupca) za trvania manželstva a
nadobudol ho do svojho výlučného vlastníctva. V konaní o určenie výživného a v konaní o rozvode
manžel (postupca) vyhlásil, že bude platiť úhrady za užívanie bytu, keďže v byte žalovaná býva s
ich spoločnými deťmi. Žalovaná od mája 2013 platí za užívanie bytu správcovi, dovtedy žalovaná
nebola vyzvaná postupcom, že má platiť platby. Úhradu nákladov za užívanie bytu zo strany postupcu

považovala za dar a v dobrej viere a dobromyseľne platenie týchto nákladov prijala, nakoľko mala nízky
príjem. Pokiaľ ide o SMS, ktorou ju postupca v máji 2012 vyzval, aby do dvoch dní uhradila 800 Eur,
považovala to za konanie v afekte z dôvodu, že v tom čase jej veľakrát posielal postupca rôzne SMS
výhražného typu. Žalovaná namietla žalovanú sumu s poukazom, že neboli doručené a preukázané
jednotlivé náhrady, ďalej nesúhlasí s požadovaným nárokom, nakoľko podľa zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov § 10 Zákona č. 182/1993 Z. z. sú povinní vlastníci bytov a nebytových priestorov
poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv. Keďže tieto náklady
mal platiť vlastník bytu a žalovaná nie je vlastníkom bytu, nemohla jej vzniknúť povinnosť platiť tieto
úhrady, toto je aj s poukazom na to, že úhrady do fondu opráv sú ručené ako investície do vlastníctva
nehnuteľností na jej zhodnocovanie a žalovaná ako nevlastníčka nehnuteľnosti nemá žiadnu povinnosť

sa podieľať na týchto úhradách.

Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutočnosti.

Žalobca na pojednávaní dňa 03.09.2014 uviedol, že pohľadávka voči žalobkyni mu bola postúpená B..

B. K. na základe ich vzájomných súkromných vzťahov. B.. K. ho informoval, že ako pomoc žalovanej sa
zaviazal hradiť náklady za užívanie bytu, pokiaľ si žalovaná nenájde zamestnanie. Keďže sa žalovaná
od januára 2012, zamestnala, B.. K. už nebol povinný platiť tieto náklady, a tým, že ich plnil došlo k
bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej.

Žalovaná na pojednávaní dňa 25.06.2014 uviedla, že exmanžel žalovanej platil náklady spojené s
užívaním bytu na základe ústnej dohody medzi žalovanou zo dňa 17.10.2011. Na pojednávaní uviedol,
že nechá manželku bývať v byte aj s deťmi a jej výdavky bude platiť on. Žalovaná uhrádza náklady
spojené s užívaním bytu od mája 2013. Žalovaná uviedla, že jej exmanžel B.. B. K. uviedol, že bude
pomáhať s platením nákladov na bývanie, nakoľko tam žije s jeho deťmi a to na pojednávaní vo vyjadrení

zo dňa 14.12.2011 v konaní pred Okresným súdom Lučenec sp. zn. 5P/5/2011. B.. K. sa žalovanej
mal vyhrážať, že ju zničí. Pokiaľ B.. K. tvrdil, že jeho záväzok platiť za úhrady za užívanie bytu bolo
obmedzené, kým si žalovaná nenájde zamestnanie, je zvláštne prečo čakal rok a pol s výzvou na
zaplatenie (jedná sa o výzvu zo dňa 02.12.2013 o postúpení pohľadávky).

Svedok B.. B. K. na pojednávaní dňa 09.09.2014 uviedol, že v roku 2011 podal návrh na rozvod so
žalovanou a v tom čase bývali v spoločnom byte, pričom platil všetky náklady spojené s užívaním bytu,
nakoľko mal príjem ako zamestnaný a žalovaná nie. Svedok uviedol v konaní o rozvod na pojednávaní,
že je ochotný hradiť náklady spojené s užívaním bytu, kým si žalovaná nenájde zamestnanie, avšak jeho
dovetok nebol zachytený v zápisnici. Ohľadom tejto skutočnosti uviedol, že nežiadal opraviť zápisnicu,

kde bolo uvedené jeho vyjadrenie, ktoré nemalo byť úplne zaznamenané. Vo svojom vyjadrení k
odvolaniu žalovanej, svedok v konaní o rozvod písomne uviedol, že tie náklady je ochotný hradiť do
času, kým si žalovaná nenájde zamestnanie. Svedok uviedol, že byt je momentálne vo vlastníctve B.. O..
Ďalej uviedol, že pôvodne bolo v rozsudku prvostupňového súdu uvedené, že skutočnosť, že bude platiť
náklady spojené s užívaním bytu, budú zohľadnené, avšak druhostupňový súd zrušil tento rozsudok

a v ďalšom rozhodnutí už nebola zohľadnená táto skutočnosť. Svedok ďalej uviedol, že so žalovanou
nebola žiadna dohoda o tom, kto má platiť byt, nakoľko spolu nekomunikujú ani po troch rokoch od
rozvodu. Ohľadom skutočnosti, že platil za byt napriek tomu, že v septembri 2011 previedol byt na tretiu
osobu, svedok uviedol, že mal nastavené inkaso na účte, kde mu platba odchádzala z účtu. Svedok ďalejuviedol, že žalovaná nemala uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu, žiadala ju uzavrieť s tým, že jej právna
zástupkyňa ju vypracuje. Táto však návrh zmluvy nezaslala. Preto bola zmluva zaslaná matkou svedka,
ako aj B.. O. a žalobcom a pričom ale nedošlo k jej uzavretiu. Ohľadom zaslania SMS, ktorou žiadal

zaplatiť 800 Eur za užívanie bytu a prvýkrát vyzval žalovanú na jej zaplatenie, uviedol, že ju zasielal o
21.45 h. Na otázku či svedok komunikoval so svojou matkou, ktorá bola vlastníčkou bytu v predmetnom
čase, svedok uviedol, že sa so svojou matkou o tom hádal, nakoľko matka mu hovorila, že v byte bývajú
ich spoločné deti. Ohľadom skutočnosti, či svedkova matka ako vlastníčka bytu bola uzrozumená s tým,
že žalovaná má plniť tieto sumy, svedok uviedol, že jeho matka chcela prispievať žalovanej, pričom sa s

matkou o tom hádal avšak platba odchádzala každý mesiac automaticky z inkasa. Preto to už so svojou
matkou ďalej neriešil, nakoľko mali na to rozdielne názory.

SvedkyňaM..V.K.uviedla,žežalovanájejejbývalánevesta,pričomuviedla,žedohodamedzijejsynom
(B.. B. K.) a žalovanou bola taká, že kým nebude zamestnaná, nemusí platiť za byt a keďže v januári
nastúpila, vznikla jej povinnosť platiť. Svedkyňa však zároveň uviedla, že toto nemala preukázané,

nakoľko syn aj žalovaná tvrdili niečo iné. Keď bola na dovolenke v máji roku 2012, dostala SMS
správu od žalovanej, že sa jej vyhrážal jej syn (B.. B. K.), aby platila nájomné. Svedkyňa potom, čo
sa vrátila z dovolenky domov, navštívila žalovanú a ponúkla jej 800 Eur na zaplatenie, nakoľko tvrdila,
že syn žalovanej jej tvrdil, že bude platiť nájomné on. Svedkyňa chcela zároveň žalovanej prispievať
po 100 Eur, čo žalovaná odmietla. Žalovaná svedkyni uviedla, že chce uzavrieť nájomnú zmluvu s

tým, že jej právna zástupkyňa urobí takúto zmluvu. Svedkyňa s tým nesúhlasila, lebo chcela, aby jej
syn ako právnik vypracoval túto zmluvu. K uzavretiu nájomnej zmluvy však nedošlo. Keďže nechcela
zasahovať do sporov medzi žalovanou a svojím synom, predala byt, aby nemusela riešiť s tým spojené
problémy. Svedkyňa potvrdila, že tým, že predala byt, neriešila nijako situáciu s neplatením ohľadom
možnej dohody so svojím synom. Ohľadne platenia nákladov s užívaním bytu, svedkyňa uviedla, že

nebola schopná platiť obidva byty a brala to tak, že syn to má platiť, nakoľko svedkyňa nemá dostatok
prostriedkov na úhradu svojho a ešte druhého bytu. Synovi na platby za byt neprispievala, ponúkla to
len žalovanej, pričom tých 800 Eur, ktoré chcela žalovanej dať, nemalo ísť na jej účet, ale malo ísť na
synov účet. Peniaze od žalovanej späť nechcela pýtať.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.11.2013 (na č. l. 5 - 7) vyplýva, že postupca B.. B.
K. postúpil na postupníka - žalobcu svoje pohľadávky voči žalovanej, kde sú zahrnuté platby spojené
s užívaním predmetného bytu, úhrady za dodávku a distribúciu elektriny, úhrady za službu verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, v celkovej výške 3 891,47 Eur. V zmluve sú tieto nároky
odôvodnené § 451 ods. 1 OZ a § 454 OZ. V zmluve sa postupník zaviazal zaplatiť za postúpenie

pohľadávky odplatu vo výške 3 891,47 Eur.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky (na č. l. 9) vyplýva, že B.. B. K. oznámil žalovanej, že 28.11.2013
postúpil ako veriteľ svoju pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 3 891,47 Eur na
žalobcu.

Z výzvy na plnenie (na č. l. 10) vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 3 891,47 Eur
a to do 20.12.2013 na účet žalobcu.

Z vyjadrenia k výzve na plnenie (na č. l. 12) žalovaná žalobcovi uvádza, že nesúhlasí s tým, že by došlo

u nej k bezdôvodnému obohateniu na úkor B.. B. K. s tým, že plnenie od B.. K. bolo prijaté dobromyseľne
vychádzajúce z jeho vyhláseného záväzku voči nej a ich spoločným deťom.

Z prehľadu platieb za január 2012 až december 2012 vystavených SPOOL, a.s. (na č. l. 13) súd zistil,
že platby pre SPOOL, a. s. uhradené prostredníctvom SIPO činili sumu 185,87 Eur za mesiac február,

sumu 191,50 Eur za mesiac marec, sumu 191,50 Eur za apríl 2012.

Z oznámenia o úpravy výšky preddavkových platieb Stredoslovenskej energetiky, a.s. na č. l. 14 súd
zistil, že výška preddavkovej platby bola stanovená s účinnosťou od januára 2012 na 78 Eur mesačne.

Zo zápisnice v konaní sp. zn. 5P/5/2011 zo dňa 17.10.2011 (na č. l. 17 spisu sp. zn. 5P/5/2011) súd
zistil, že B.. B. K. sa vyjadril, že bude uhrádzať všetky náklady vo výške 280 Eur, za byt, ktorý žalovaná
obýva spolu s ich spoločnými deťmi.Z vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu odporkyne zo dňa 16.11.2012 č. k. 13C/72/2012 (na č. l. 15) súd
zistil, že žalovaná uviedla, že v máji 2012 jej prišla SMS od B.. B. K., že jej dáva 2 dni na uhradenie 800
Eur za bývanie, pričom žalovaná žiadala nájomnú zmluvu, avšak táto ku dňu podania t. j. k 21.12.2012

nebola pripravená.

ZvyjadreniaodporcuB..B.K.(nač.l.16,ktorýsazároveňnachádzavpripojenomspiseOkresnéhosúdu
Lučenec sp. zn. 5P/5/2011) v súvislosti s dôkazom - prehľad pohybov na bežnom účte (na č. l. 18 - 20)
súd zistil, že bola uskutočnené z čísla účtu 2618170588 vedenom v E. banke platby 17.01.2012 platba

vo výške 268,51 Eur, 16.02.2012 platba vo výške 274,14 Eur a 16.03.2012 platba vo výške 274,14 Eur.

Z prehľadu SMS (na č. l. 82 - 83), ktoré predložila žalovaná, vyplýva, že SMS označené od sa nachádza
SMS, v ktorej je uvedené: „U. C. K. Z. K. V. M. M. J. F. K. R. XXX N. E. E. O. Q. A. E. A. O. G. B. F. Q. A.
A. G. A.. V.. O..“ SMS je zaslaná 11.05.2012 o 00.21 h a rovnako SMS o 00.24 h. Taktiež z SMS zo dňa
15.05.2012 o 10.49 h vyplýva, že: „C. Z. A. G.T. L. E. F. K. O. Q. B. A. Z. Z. O. Q. O. E. V..“ Z ďalších

SMS správ vyplynulo, že B.. B. K., požadoval od žalovanej plnenie za byt, pričom medzi žalovanou a
B.. K. bol nesúlad v tom, kto má tieto plnenia hradiť vzhľadom na vyjadrenie B.. K. v konaní o rozvod.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo 6589 (na č. l. 93) súd zistil, že predmetný byt Č.. XXX G.
O. Č.. XXXX/X G.Ú. A. Z. U., U. Q. C. Ú. L., K. Č.. XX G. X. O. je vo vlastníctve B.. A. O..

Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd učinil nasledujúci záver o skutkovom stave veci.
Žalovaná užívala predmetný byt v dobe, za ktorú boli vykonané platby B.. B. K. (postupcom pohľadávky
a svedkom v konaní) - od 17.01.2012 do 16.03.2012 t. j. v čase za ktorý je uplatňovaná predmetná
pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd túto okolnosť považoval za nespornú, nakoľko toto

nepopierala ani samotná žalovaná a vyplývalo to aj z ďalších nepriamych dôkazov, SMS komunikácie
medzi žalovanou a B.. K. a potvrdila to aj výpoveď svedkyni M.. V. K.. Súd ďalej považoval za nesporné,
že v danom období boli vykonané platby spojené s užívaním bytu a elektrinou v celkovej výške za mesiac
január vo výške 268,51 Eur zaplatené 17.01.2012, za mesiac február vo výške 274,14 Eur zaplatené
16.02.2012, za mesiac marec 16.03.2012 vo výške 274,14 Eur. Súd zistil, že tieto platby zaplatil B.. K.,

čo vyplynulo z jeho výpovede, ako aj z predložených pohybov na bežnom účet (na č. l. 18 - 20). Pôvodne
sa B.. K. zaviazal hradiť náklady na bývanie žalovanej (viď zápisnica v konaní sp. zn. 5P/5/2011 zo
dňa 17.10.2011 na č. l. 17 spisu sp. zn. 5P/5/2011), avšak uviedol toto svoje vyjadrenie na právu mieru
ako to vyplynulo z jeho vyjadrenie v konaní sp. z. 5P/5/2011 (na č. l. 16, ktorý sa zároveň nachádza
v pripojenom spise Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5P/5/2011), kde obmedzil tento svoj záväzok na

dobu, kým si žalovaná nenájde zamestnanie. Keďže B.. K. považoval uhradené platby za bezdôvodné
obohatenie žalovanej, na základe toho vyzval žalovanú na plnenie prvýkrát SMS správou v máji 2012.
B.. B. K. ako postupca uzavrel zmluvu so žalobcom ako postupníkom dňa 28.11.2013, kde požadovanú
pohľadávku postúpil žalobcovi. Zároveň túto skutočnosť oznámil listom zo dňa 02.12.2013. Vlastníčkou
bytu v inkriminovanej dobe bola svedkyňa M.. V. K.. M.. K. platbu za plnenie spojené s užívaním bytu

na základe konkludentnej dohody prenechala na platenie svojho syna B.. B. K., ktorý na základe vyššie
uvedeného dokazovania tieto platby uskutočňoval.

Podľa § 10 ods. 1, veta prvá, zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so

zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv,
a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Právny vzťah bezdôvodného obohatenia ako samostatný právny vzťah vzniká v dôsledku porušenia
iného právneho vzťahu na základe určitej právnej skutočnosti alebo v súlade s § 454 v prípade ak niekto

poskytne plnenie za iného. Na základe takéhoto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté
plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v danom prípade je plnenie bezdôvodné, závisí od
posúdenia takých okolností, za ktorých dochádza k plneniu. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vzniká pri splnení týchto predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívnemerateľného v peňažných jednotkách na strane povinného, b) získaniu majetkového prospechu na
strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone
c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu, pričom táto

majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde
o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného
obohatenia výslovne neustanovuje. V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe
dôvodu v § 454 ide o bezdôvodné obohatenie vtedy, keď ten, za koho bolo plnené, bol povinný podľa
práva plniť sám, avšak neplnil, zatiaľ čo ten, kto za neho plnil, sám túto povinnosť nemal. Z toho

vyplýva, že vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ sa vzťahuje len na prípade, pri ktorých
existuje právna povinnosť na konkrétne plnenie toho, za koho bolo plnené a na druhej strane neexistuje
povinnosť na plnenie na strane toho, kto plnil. Táto právna povinnosť môže vyplývať jednak zo zákona
alebo zo záväzku. Z uvedeného teda vyplýva, že aby boli splnené podmienky dispozície § 454 OZ, je
potrebné splniť dve podmienky a to 1. existencia právnej povinnosti na konkrétne plnenie na strane toho,
za koho bolo plnené tzv. povinného subjektu a 2. splnenie tejto povinnosti subjektom, ktorý nemal právnu

povinnosť plniť. Medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, musí byť zrejmé, že sa plní za iného a
zároveň nesmie ísť o plnenie proti vôli povinného (viď Fekete. I: Občiansky zákonník. Veľký komentár,
Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1212 - 1233).

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zistil, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania pri

aplikácii vyššie uvedených právnych noriem súd učinil záver, že nie sú splnené podmienky podľa §
454 OZ vyplývajúce zo skutočnosti, že u žalovanej nebolo žalobcom preukázaná stanovená právna
povinnosť žalovanej plniť vtedajšej majiteľke bytu svedkyni M.. V. K. a to ani zo zákona ani zo
záväzku. Samotná sZ. M.. K. pri svojom výsluchu uviedla dňa 03.09.2014 uviedla, že keď jej žalovaná
oznámila, že sa vyhrážal jej syn, aby platila nájomné, tak navštívila žalovanú a chcela jej dať 800

Eur (fakticky ako dar), aby uhradila tieto prostriedky na účet syna. O tom, či sa syn B.. B. K. zaviazal
platiť tieto platby za žalovanú alebo nie, nemala nijako preukázané. Nechcela sa angažovať medzi
žalovanou a svojím synom B.. B. K. a preto radšej byt predala. Taktiež núkala žalovanej 100 Eur ako
príspevok na užívanie bytu. So žalovanou nemala uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu, ani ju nikdy
nevyzvala na plnenie akejkoľvek dlžnej sumy. Ako sama uviedla platbu bytu ponechávala na syna,

nakoľko by nebola schopná platiť dva byty. Tieto závery potvrdzovala aj výpoveď žalovanej a taktiež
predložené SMS, z ktorých vyplynulo, že o platbách za byt komunikoval len B.. K. so žalovanou, pričom
z komunikácie ovplyvnenej vzájomnými narušenými vzťahmi, vyplynulo, že medzi nimi nebola zhoda
ohľadom skutočnosti, kto má hradiť predmetné náklady. V danom prípade sa žalovaná bránila tým, že
B.. K. sa zaviazal hradiť tieto náklady neobmedzene, avšak tu súd zistil, že B.. K. svoje tvrdenie upravil

vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v konaní 5P/5/2011, že mienil tak učiniť len do času, kým
si žalovaná nenájde zamestnanie. Súd mal zato, že žalovaná sa o tom mohla dozvedieť, nakoľko toto
vyjadrenie bolo súčasťou súdneho spisu a preto ak dobrovoľne sa B.. K. zaviazal hradiť tieto náklady,
rovnako dobrovoľne mohol obmedziť túto povinnosť.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že potenciálna vlastníčka pohľadávky M.. V. K., ktorá bola v tom
časevlastníčkoupredmetnéhobytu,neprejavilažiadnuvôľu,abyžalovanejstanovilapovinnosťplniťtieto
úhrady spojené s užívaním bytu. Toto vyplývalo zo skutočnosti, že nevyzvala nikdy žalovanú na plnenie
týchto úhrad, neuzatvorila s ňou zmluvu o tom, že by tak mala byť a jediné výzvy pochádzali od svedka
B.. B. K., pričom tento ju vyzýval vo formulácii, že žalovaná dlží jeho matke za užívanie bytu. Samotná

svedkyňa M.. V. K. (matka B.. K.) nepožadovala po žalovanej úhradu za užívanie byty, ani z jej konania
nevyplynulo,žebyonastanovilatútopovinnosťžalovanej,naopakonasamotnáchcelauhradiťtútosumu
za žalovanú. To, že B.. B. K. plnil tieto platby, vyplývalo len z konkludentnej dohody medzi svedkyňou
M.. V. K. a B.. B. K., ako aj vyplynulo z výpovede M.. V. K.. Ohľadom stanovenia tejto povinnosti voči
žalovanej medzi M.. V. K. a B.. B. K. nebol jednotný názor, samotná svedkyňa aj svedok potvrdili,

že sa o tejto skutočnosti navzájom hádali. Z uvedeného mal súd za to, že nie je splnený predpoklad
na aplikáciu § 454 OZ pri stanovenom bezdôvodnom obohatení, nakoľko povinnosť žalovanej nebola
stanovená žiadnou zmluvou ani dohodou medzi vlastníčkou bytu M.. V. K. a žalovanou. Pritom z konania
svedkyne nijako nevyplynula skutočnosť, že by chcela žalovanej stanoviť takúto povinnosť. To vyplývalo
aj zo samotného správania svedkyne M.. K., ktorá žalovanej prišla poskytnúť sumu, ktorú od nej SMS

požadoval syn svedkyne - B.. B. K.. Súd mal zato, že svedkyňa nechcela nikdy požadovať platby za
úhrady za užívanie bytu, z dôvodu, že svedkyňa si uvedomovala skutočnosť, že byt obýva jej bývalá
nevesta s jej vnúčatmi a zrejme nepovažovala za správne, aby bol voči žalovanej zaujatý takýto postup.
Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú. V danom prípade nad rámec potrebnéhoodôvodnenia súd uvádza, že uvedenú sumu vzhľadom na zistené skutkové okolnosti tohto prípadu,
mohla v danom prípade dôvodne požadovať svedkyňa M.. V. K., ktorá za daných zistených skutkových
okolností,jedinámohlapostúpiťsvojupohľadávku,avšakzjejvýpovedeakoajjejkonkrétnehosprávania

vyplynulo, že ona samotná túto povinnosť žalovanej neurčila, nevymáhala a zrejme ani nechcela určiť.
V danom prípade vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu mal súd za to, že bezdôvodné obohatenie
by si preto za daných okolností potom mohol uplatňovať svedok B.. K. respektíve žalobca po postúpení
pohľadávky, len voči M.. V. K., keďže plnil to čo mala plniť M.. V. K. ako vlastníčka predmetného bytu
vzhľadom na § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch, z ktorých

vyplýva, že úhrady spojené s užívaním bytu je povinný platiť vlastník.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v spore procesný úspech, preto súd v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov
konania žalovanej, ktoré vyčíslil v zákonnej lehote právny zástupca žalovanej.

Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ").

Podľa § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 Eur do 6 638,78 Eur 41,49 Eur + 9,96 Eur
za každých aj začatých 331,94 Eur prevyšujúcich sumu 663,88 Eur.

Podľa § 13a ods. 1 citovanej vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto

úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, a) prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom
za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa
veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé
začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch

hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé
dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú
skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie
proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné

prepracovanie.

Podľa § 15 citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na
súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,

preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3, 4 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základuza každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade
s klientom osobitne nedohodol. Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času
vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 7 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne
dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného

motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije
cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije. Sumu základnej náhrady
pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6) Pri použití

prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%. Náhrada za
spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa
spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového
vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá

súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej
látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom
preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa
použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom
Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 suma
základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre a) jednostopové vozidlá a trojkolky je 0,050 eura, b) osobné
cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

So zreteľom na uvedené paragrafy súd potom priznal náhradu trov právneho zastúpenia právnemu
zástupcovi žalovanej v celkovej výške 641,77 Eur a to za 5 úkonov právnej pomoci, prevzatie a príprava
zastupovania dňa 24.06.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky)), zastupovanie pri pojednávaní
dňa 25.06.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky)) vo výške 51,45 Eur, k tomu strata času za
4 polhodiny x 13,40 Eur v celkovej výške 57,60 Eur a cestovné J. Z. C. V. L. Q. A. vo výške 21,52 Eur.

Ďalej za zastupovanie na pojednávaní dňa 03.09.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky)) vo
výške 51,45 Eur, stratu času za 4 polhodiny x 13,40 Eur vo výške 57,60 Eur, cestovné J. Z. C. V. L. Q. A.
vo výške 21,52 Eur, ďalej za písomné podanie vo veci samej zo dňa 16.09.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c)
citovanej vyhlášky)) vo výške 51,45 Eur a zastupovanie na pojednávaní dňa 01.10.2014 (§ 13a ods. 1
písm. d) citovanej vyhlášky)) vo výške 51,45 Eur, strata času za 4 polhodiny x 13,40 Eur vo výške 57,60

Eur a cestovné J. Z. C. V. L. Q. A. vo výške 21,52 Eur. V súlade s § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky súd
priznal náhradu za stratu času vo výške á 13,40 Eur (nie 14,40 ako si uviedol právny zástupca žalovanej
vo svojom vyčíslení trov právneho zastupovania, zrejme omylom), a v súlade s § 15, § 16 ods. 3, 4
citovanej vyhlášky tzv. režijný paušál vo výške á 8,04 Eur a náhradu cestovného v súlade s § 7 zákona
č. 283/2002 Z. z. a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

632/2008 za vzdialenosť 43 km - Z. C. - L. Q. A., pri spotrebe 5 l nafta, cene pohonných hmôt 1,344 Eur/l
a základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,183 eura/km, čím dokopy cestovné
náklady predstavovali J. Z. C. V. L.N. sumu vo výške 21,52 Eur.

Poučenie:Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.