Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916205368
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916205368.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu Home Credit

Slovakia, a. s. so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, zast. Advokátskou
kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom v Trenčíne, 1. Mája 173/11, IČO 47 243 679
proti žalovanému F. X., S.. XX. XX. XXXX, N. M. W. R. V., H.. V. XXXX/XX o zaplatenie 2.816,71 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.045,16 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 24. 02.
2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 45,22 % .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 20. 05. 2016 domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 2.816,71 eur s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 10. 2014. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 2.600,- eur zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný bol povinný splácať úver
v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve.

Žalovaný sa s úhradou dostal do omeškania tak, ako to vyplýva z prehľadu platieb. Listom zo dňa 04.
02. 2016 bol žalovaný preto vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 2.816,71 eur do 15
dní od odoslania výzvy. Na základe vyššie uvedených skutočností takto eviduje voči žalovanému dlh,
a preto žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 79,59 eur, úrokov z istiny do času
zosplatnenia vo výške 245,63 eur, zosplatnenej istiny vo výške 2.438,49 eur, poplatku za upomienku II
vo výške 36,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur, spolu vo výške 2.816,71 eur a úrokov z omeškania
od zosplatnenia do dňa spísania žaloby vo výške 32,35 eur.

2/ Vo veci bol dňa 27. 06. 2016 vydaný platobný rozkaz, ktorý však bol zrušený pre nemožnosť jeho
doručenia žalovanému do vlastných rúk, lebo tento sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, adresu
jeho terajšieho pobytu sa nepodarilo zistiť. Preto bola žalovanému postupom podľa ust. § 116 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") doručená žaloba. Žalovaný sa k žalobe písomne
nevyjadril.

3/ Na pojednávanie sa zástupca žalobcu ani žalovaný nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané
(žalovanému bolo predvolanie doručované postupom podľa § 116 ods. 3 C. s. p.), pričom zástupca
žalobcu svoju neprítomnosť aj ospravedlnil, a preto súd pojednával v ich neprítomnosti.4/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 10. 2014 (ďalej ÚZ), predžalobnej výzvy, v ktorej žalobca vyzval
žalovaného k úhrade celého dlhu, aj s podacím hárkom, úverových podmienok hotovostného a

revolvingového úveru, úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. -
DUO (ďalej len ÚZP ), informácií o poistení dohodnutom zmluvou č. XXXXXXXX/XXXX, informácií Tesco
Finančné služby, výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 04. 02. 2016 aj s podacím hárkom, výpisu
čerpania, splátok a úhrad a vec posúdil takto:

5/ Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli
dňa 30.10. 2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej základe poskytol žalobca žalovanému
úver vo výške 2.600,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom splácať vo 84 - roch
pravidelných mesačných splátkach vo výške 63,54 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1 mesiaci
od dátumu poskytnutia úveru. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola vo
výške 5.337,36 eur (84 x 63,54 eur). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 23,09 % ročne. Ročná

percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 26%. Priemerná hodnota RPMN predstavovala
16,81%.

6/ Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaný si svoju povinnosť voči žalobcovi nesplnil, z
celkového počtu 84-roch splátok uhradil 9 splátok v celkovej výške 571,86 eur. Tým, že žalovaný riadne

svoj dlh nesplácal, dostal sa do omeškania. Výzvou zo dňa 04. 02. 2016 oznámil žalobca žalovanému,
že dlžná suma nebola aj napriek opakovaným upozorneniam uhradená, celá jeho pohľadávka vo výške
2.816,71 eur vrátane príslušenstva sa stala splatnou a vyzval ho na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo
dňa odoslania výzvy. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal deň doručenia predmetného oznámenia,
súd pri splatnosti celkovej sumy vychádzal z poštového podacie hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná

písomnosť bola žalovanému zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy dňa 05. 02. 2016. Keďže sa
jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenej zásielky súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť
bola žalovanému doručená v 3. deň od jej odoslania. Posledný deň lehoty pripadol na 08. 02. 2016.
Dňom doručenia začala žalovanému plynúť 15. dňová lehota na splnenie povinnosti a táto uplynula dňa
23. 02. 2016. Pri uvedenej fikcii doručenia vychádzal súd aj zo skutočnosti, že zo spisu nie je zrejmé ,

že adresát písomnosti by bol nezastihnutý, príp. nie je zrejmá iná prekážka pre ktorú nebolo možné
písomnosť adresátovi doručiť. Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý deň omeškania 24.
02. 2016. Súd pre úplnosť konštatuje, že skutočnosť, od ktorej žalobca začal počítal plynutie 15-dňovej
lehoty, t. j. odo dňa odoslania výzvy, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na
uplynutie lehoty bez toho , že by sa o nej mohol adresát dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom

sťažilo jej postavenie (aj s ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj
zmaril účel výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie.

7/ Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná
slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z

predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že žalobca v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou
vystupuje voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaný ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné
prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného
preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o

spotrebiteľskom úvere v § 1 ods. 2 a § 2 písm. d.) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej
charakteristickými znakmi..

8/ Z dôvodu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu

dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 30. 10. 2014, t .j. k dátumu uzavretia zmluvy (ďalej len
"zákon o spotrebiteľských úveroch"). Je nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2
písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v 39.

bode, pri ktorej je uvedený počet mesiacov 84 po poskytnutí úveru. Súd pri výklade predmetnej
náležitosti si pomohol tzv. legálnym výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu.
Zákonodarca v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri
podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť sipovinnostivyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskomúvere.Napodporutohtovýkladujeaj záveruvedený
v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012: "Vyžaduje sa teda časová (dátumová)
špecifikáciakonečnejsplatnostiúveru,ktorájedodávateľomurčenánazákladevstupnýchúdajov(týmito

sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok).
Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol
do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je
v súlade s vyššie citovanými závermi a preto považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods.

1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Súd na záver dodáva,
že žalobca bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky poskytnutia úveru. Bolo výlučne v
jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri
podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil len
k neurčitému ( slovne vágnemu) uvedeniu o termíne konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí
úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

9/ Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba na
zaplatenie 2.816,71 eur je dôvodná iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého
úveru vo výške 2.028,14 eur a zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur.

10/Súdprivýškenesplatenéhozostatkuvychádzalz predloženéhosplátkovéhokalendáraaodcelkovej
sumy poskytnutej žalobcom vo výške 2.600,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonal žalovaný v
prospech účtu, a to vo výške 571,86 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje
výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti preto súd
žalobu zamietol.

11/ Súd k dojednaniu o zmluvnej pokute uvedenej v úverových podmienkach (Hlava 11 §2) poukazuje na
tú skutočnosť, že zmluvná pokuta bola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, nakoľko ju žalobca premietol
a citoval priamo v úverovej zmluve a preto ju priznal v dohodnutej výške 17,- eur.

12/ Súd k dojednaniu o poplatku za upomienku poukazuje na to, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka sa za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem iného ,,náklady spojené s jej uplatnením".
Paušálna náhrada výdavkov, premietnutá do poplatku za upomienku ( Hlava 11 § 1 ÚZP), preto
umožňuje navýšenie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva
do rozporu s ust. § 121 ods. 3 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pravidlo zakazuje

nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Nemali by byť pochybnosti,
že ustanovenie zmluvy o povinnosti platiť neexistujúce náklady je nevýhodnejším ustanovením oproti
zákonnému pravidlu a preto ich žalobcovi nepriznal.

13/ Čo sa týka uplatneného príslušenstva predstavujúceho kapitalizovaný sankčný úrok z omeškania

vo výške 32,35 eur, vypočítaný podľa predloženého splátkového kalendára za obdobie od 20. 02. 2016
do 12. 05. 2016 a úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej výške 5,05 % ročne zo žalovanej
sumy 2.816,71 eur od 13. 05. 2016 do zaplatenia, súd uvádza, že vychádzajúc z konštrukcie počiatku
omeškania uvedenej vyššie mal za to, že s priznanou sumou, ktorá bola zahrnutá do celkom vyčíslenej
výšky dlhu vo výzve žalobcu zo dňa 04. 02. 2016 sa žalovaný dostal do omeškania dňom 24. 02.

2016. K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,05 %, ktorá po zvýšení o 5 percentuálnych bodov
(ide o záväzkový vzťah ktorý vznikol po 01. 02. 2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa
predpisov účinných po 31. 01. 2013) predstavuje úrok z omeškania 5,05 % ročne. Výška úroku z
omeškania uvedená v žalobe bola v súlade so zákonom, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania
v požadovanej výške, avšak len z priznanej sumy 2.045,14 eur, teda z istiny (a zmluvnej pokuty) a to

od 24. 02. 2016 (ako prvého dňa omeškania) do zaplatenia. Súd nešiel nad rámec žaloby ( § 216 ods.
2 C. s.p .), keď priznal úroky z omeškania od 24. 02. 2016, hoci žalobca uvádza v žalobe, že ich žiada
od 13. 05. 2016, pretože v tomto sú už aj žalobcom požadované kapitalizované úroky - žiadal ich za
dobu od 20. 02. 2016 (boli vypočítané nesprávne, keď počiatok omeškania nebol 20. 02. 2016 a boli
počítané aj z úrokov a poplatkov). Výpočet úrokov bol nesprávny, a preto súd rozhodol podľa § 517 ods.

1 a 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov tak, že úroky priznal zo sumy
2.045,14 eur od 24. 02. 2016 do zaplatenia (v čom je zahrnutý i požadovaný kapitalizovaný úrok ale len
v prináležiacej výške a z prináležiacej sumy).14/ K vyjadreniu žalobcu z 13. 01. 2017, kde poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
zo dňa 09. 11. 2016 zn. C-42/15 a žiada, aby súd žalobe vyhovel, súd uvádza, že Súdny dvor Európskej
únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad

práva vnútroštátneho. V súlade s týmto Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C 42/15 poskytol výlučne
výklad Smernice 2008/48/ES a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy.

15/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. Z uplatneného nároku 2.816,71 eur

bolo žalobcovi rozhodnutím priznaných 2.045,14 eur. Úspech žalobcu predstavuje 72,61% a neúspech
27,39%, čistý úspech žalobcu je takto vo výške 45,22% (ako rozdielu medzi pomerom úspechu a
neúspechu) a v tomto rozsahu je aj daný nárok žalobcu na náhradu trov konania.
10/Súdprivýškenesplatenéhozostatkuvychádzalz predloženéhosplátkovéhokalendáraaodcelkovej
sumy poskytnutej žalobcom vo výške 2.600,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonal žalovaný v
prospech účtu, a to vo výške 571,86 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje

výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti preto súd
žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p.,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Ak žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.