Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200297
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu X. R., bytom V. P. XXX/X,
N., zastúpeného JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom so sídlom G. Švéniho č. 6, Prievidza, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1098948/2012/Ne zo dňa 27. januára

2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. nevyhovel odvolaniu žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trenčín, č. 9006667/1/1015977/2012,

2012/00001103 zo dňa 31.05.2012 - platobný výmer na spotrebnú daň z liehu, ktorým podľa § 44 ods.
4 zákona č. 511/1992 Zb. určil žalobcovi, ktorému vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a)
zákona č. 105/2004 Z.z., základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 2006 -
deň vzniku daňovej povinnosti 3. marec 2006, v množstve 18,9427 hektolitrov 100 % alkoholu
pri teplote 20 ° C (hl a.) a vyrubil žalobcovi spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie marec 2006 -
deň vzniku daňovej povinnosti 3. marec 2006, vo výške 17 794,56 euro.

Zo žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný pri svojom
rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného colným úradom. Zopakoval, že dňa 3. marca
2006 vykonali colníci colného úradu v spolupráci s Colným kriminálnym úradom, Pobočka CKÚ Trenčín
v garáži č. 9 v areáli Agrochemického podniku v obci Sebedražie, od ktorej uzavieracieho zariadenia
mal kľúče len žalobca, miestne zisťovanie, pri ktorom bol zistený vyššie uvedený lieh, ktorého pôvod
a spôsob nadobudnutia žalobca nevedel preukázať. Tým žalobcovi v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2

písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. vznikla daňová povinnosť, ako daňovému dlžníkovi podľa § 13 ods. 2
písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., pričom žalobca zaujal vo veci odmietavé stanovisko
k svojej daňovej povinnosti, ako daňový dlžník nepodal daňové priznanie a nezaplatil spotrebnú daň z
liehu v lehote troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti (§ 14 ods.
3 zákona č. 105/2004 Z.z.). Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení, rovnako ako colný úrad v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver, ktorý colný

úrad zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 105/2004 Z.z., žalovaný rozhodol
vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného je
nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež zistenie skutkového

stavu, z ktorého obe rozhodnutia vychádzali sú v rozpore s obsahom spisov, pričom rozhodnutie
obsahuje hrubé procesné chyby, ktoré majú za následok nezákonnosť napádaného rozhodnutia.
Žalobca konkrétne vytýka žalovanému, že:

1) vo výroku rozhodnutia nie je uvedený právny predpis, na základe ktorého vznikla žalobcovi daňová

povinnosť, výrok neobsahuje opis skutkového stavu veci a neobsahuje skutočnosť, ktorá mala za
následok vznik daňovej povinnosti,

2) colný úrad odobral vzorky zo zaisteného liehu nezákonným spôsobom, pretože pokiaľ mal colný úrad
za to, že držiteľom liehu je žalobca, mal žalobca zákonné právo na odovzdanie odobratých
referenčných vzoriek,

3) colný úrad sa mal najskôr zaoberať objektívnou zodpovednosťou za držbu liehu právnickou osobou,
a až následne zodpovednosťou žalobcu ako fyzickej osoby,

4) zákonná úprava 3. marca 2006 bola taká, že cit.: „nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia

liehu v súlade s týmto zákonom“, teda pôvodná úprava obsahovala kumulatívne podmienky na rozdiel
od súčasnej úpravy, ktorá má alternatívne podmienky,

5) v prejednávanej veci neboli naplnené podmienky držby, nakoľko žalobca nemal predmetný lieh v
držbe, ale tento lieh mala v držbe právnická osoba AMERICAN BULL SLOVAKIA, s.r.o.,

6) žalobca nebol vlastníkom predmetnej garáže, nebol ani nájomcom tejto garáže a do tejto garáže
predmetný lieh nedopravil, nesprostredkoval jeho kúpu a nikdy nemal nič spoločné s predmetným
liehom, pričom označil osoby, ktoré mali garáž v prenájme, osobu vlastníka garáže, vlastníka liehu,
dopravcu liehu, teda všetky osoby, ktoré mali preukázateľne lieh vo svojej držbe,

7) nájomcom predmetnej garáže bola spoločnosť AMERICAN BULL SLOVAKIA, s.r.o., ktorá riadne
platila nájom a kľúče od tejto garáže mohla mať aj iná osoba ako žalobca, napr. nájomca,

8) i za predpokladu, že iba žalobca by mal kľúče od garáže, táto skutočnosť ešte nemôže znamenať,

že má plnú objektívnu zodpovednosť za nájdený lieh,

9) colný úrad nevyužil možnosť vypočuť ďalších svedkov, napr. konateľa spoločnosti AMERICAN BULL
SLOVAKIA, s.r.o., nevykonal kontrolu účtovných dokladov tejto spoločnosti, a teda colný úrad nezistil
spoľahlivo skutkový stav,

10) odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nie je presvedčivo zdôvodnená oprávnenosť stanovenia dane na základe pomôcok,

11) bola porušená ústavná zásada „in dubio pro reo“.

Žalobca v žalobe zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Predseda
senátu žiadosti žalobcu nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta upovedomený
listom zo dňa 1. apríla 2014, č.k. 13S/69/2014-15.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, ako i právnu
argumentáciu na vec sa vzťahujúcu (ide o skutočnosti a právne posúdenie veci, ktoré sú uvedené v
úvode odôvodnenia tohto rozsudku). Vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že tieto sú totožné s
odvolacími námietkami a žalovaný sa s nimi dôsledne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a považuje

ich za nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup
správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2

O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p.
argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.),
zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, §
248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec rozhodol bez pojednávania, nakoľko s tým žalovaný súhlasil,

žalobca na výzvu súdu, aby sa lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania s poučením, že ak sa nevyjadrí, bude súd predpokladať, že nemá námietky, nereagoval
a zároveň prejednanie a rozhodnutie danej veci bez pojednávania nie je ani v rozpore s
verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako
aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko
rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v

Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať
správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Pre chronologickú prehľadnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že vo veci už bolo opakovane

rozhodované, keď colný úrad svojím platobným výmerom zo dňa 30.08.2010, č.
20222/2010/6667 vyrubil žalobcovi spotrebnú daň z liehu v sume 17 794,56 euro. Tento platobný
výmer však bol zrušený rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2011, č.
36541/2010 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

V poradí druhým rozhodnutím colného úradu bol platobný výmer zo dňa 31.05.2012, č.
9006667/1/1015977/2012, 2012/00001103, ktorým colný úrad opätovne vyrubil žalobcovi spotrebnú daň
z liehu vo výške 17 794,56 euro. Uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené v súdenej veci
napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1100902/1098948/2012/Ne zo dňa 27. januára 2014.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100902/ 1098948/2012/
Ne zo dňa 27. januára 2014, ktorým podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. nevyhovel odvolaniu
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trenčín, č. 9006667/1/1015977/2012,
2012/00001103 zo dňa 31.05.2012 - platobný výmer na spotrebnú daň z liehu, ktorým podľa § 44 ods.
4 zákona č. 511/1992 Zb. určil žalobcovi, ktorému vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a)

zákona č. 105/2004 Z.z., základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie marec 2006 -
deň vzniku daňovej povinnosti 3. marec 2006, v množstve 18,9427 hektolitrov 100 % alkoholu
pri teplote 20 ° C (hl a.) a vyrubil žalobcovi spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie marec 2006 -
deň vzniku daňovej povinnosti 3. marec 2006, vo výške 17 794,56 euro.

Krajský súd v Trenčíne po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného konštatuje, že z administratívneho spisu je zrejmé, že:

1) dňa 03.03.2006 bol colníkmi colného úradu v spolupráci s Colným kriminálnym úradom, v garáži č. 9
v areáli Agrochemického podniku v obci Sebedražie, od ktorej uzavieracieho zariadenia mal kľúče len

žalobca, zistený lieh v množstve 18,9427 hektolitrov 100 % alkoholu pri teplote 20 ° C (hl a.), ktorého
pôvod, ani spôsob nadobudnutia nevedel žalobca preukázať.

Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že na základe tatko zisteného skutkového stavu
(popísaného pod bodom 1) je nanajvýš zrejmé, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť. Žalobca ako

jediný mal od predmetnej garáže kľúče (ktorá skutočnosť je preukázaná nielen výpoveďou C. R. ale
uvedené v úplnej zhode potvrdil nakoniec i sám žalobca vo svojej výpovedi), ako jediný mal teda faktický
prístup k liehu nachádzajúcom sa v garáži a teda žalobca mal preukázateľne tento lieh vo svojej držbe.
Na tomto mieste krajský súd zdôrazňuje, že pre účely colného zákona pod pojmom „držba“ je nutné
chápať faktickú moc nad vecou (detenciu) a nemožno si teda pojem držba pojmovo zamieňať s držbou

v zmysle občianskeho zákonníka (ktorá zahŕňa i vôľovú zložku - vôľu držať vec pre seba a nakladať s
ňou ako s vlastnou). Za daného stavu zaťažuje žalobcu povinnosť preukázať pôvod liehu a spôsob jeho
nadobudnutia, aby sa dalo ustáliť, že ide o lieh nadobudnutý legálne. Túto povinnosť si žalobca nesplnil,
nepreukázal pôvod liehu, ani spôsob jeho nadobudnutia. Tým naplnil skutkovú podstatu podľa § 13 ods.2 písm. a) v spojení s § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z, (v znení účinnom do
30.06.2006) a vznikla mu daňová povinnosť.

Podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. (v znení účinnom do 30.06.2006), daňovým dlžníkom
pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie
preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, ktorý má v držbe.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. (v znení účinnom do 30.06.2006), daňová povinnosť

vzniká aj dňom zistenia držby liehu, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia v súlade s týmto
zákonom nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať.

Za použitia vyššie citovaných zákonných ustanovení nemohol krajský súd inak, len ustáliť, že žalobcovi
ako osobe, u ktorej bola zistená držba liehu, ktorého pôvod ani spôsob nadobudnutia nevedel žalobca
preukázať, vznikla daňová povinnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré
žalobca uviedol v žalobe neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní.

Pokiaľ žalobca namietal, že vo výroku rozhodnutia nie je uvedený právny predpis, na

základe ktorého vznikla žalobcovi daňová povinnosť, že výrok neobsahuje opis skutkového stavu veci a
neobsahuje skutočnosť, ktorá mala za následok vznik daňovej povinnosti, Krajský súd v Trenčíne sa s
touto námietkou žalobcu nestotožňuje. Vychádzajúc z výrokovej časti rozhodnutia je zrejmé, že správne
orgány vec právne posúdili podľa zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 30. júna
2006. Ďalej je zrejmé, že daňová povinnosť vznikla žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13

ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Opis skutkového stavu veci, vrátane uvedenia skutočnosti majúcej
za následok vznik daňovej povinnosti, nie je zákonnou náležitosťou výrokovej časti rozhodnutia. Preto
pokiaľ správne orgány oboch stupňov skutkový stav, vrátane uvedenia skutočnosti majúcej za následok
vznik daňovej povinnosti, popísali a podrobne rozobrali len v odôvodnení svojich rozhodnutí, je takýto
postup v súlade so zákonom (námietka 1).

Ďalšia námietka žalobcu spočívajúca v tom, že colný úrad odobral vzorky zo zaisteného liehu
nezákonným spôsobom, pretože pokiaľ mal colný úrad za to, že držiteľom liehu je žalobca, mal
žalobca zákonné právo na odovzdanie odobratých referenčných vzoriek, taktiež nie je dôvodná. Žiadne
ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky neukladá colnému úradu uvedenú povinnosť

(námietka 2).

Ani ďalšia námietka, ktorú žalobca vzniesol vo svojej žalobe, že colný úrad sa mal najskôr zaoberať
objektívnouzodpovednosťouzadržbuliehuprávnickouosobou,aažnáslednezodpovednosťoužalobcu
ako fyzickej osoby, nemá opodstatnenie. Takýto výklad citovaného § 12 ods. 2 písm. a)

v spojení s § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., aký prezentuje žalobca vo svojej žalobe,
nie je správny. Uvedená postupnosť, príp. subsidiarita nevyplýva absolútne ani z gramatického výkladu
tohto ustanovenia, a ani z teleologického výkladu. Postavenie právnickej a fyzické osoby v zákonnom
ustanovení § 12 ods. 2 písm. a) a § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., je rovnocenné.
Preto požiadavka žalobcu, aby sa colný úrad najskôr zaoberal objektívnou zodpovednosťou právnickej

osoby, nemá oporu v zákone. Ani táto námietka nemohla byť zo strany súdu vyhodnotená ako dôvodná
(námietka 3).

V ďalšej žalobnej námietke žalobca poukazuje na zmenu znenia § 12 ods. 2 písm. a) a §
13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. v tom zmysle, že pôvodná úprava obsahovala kumulatívne

podmienky a úprava neskoršia podmienky alternatívne. Uvedená námietka nie je v súdenej veci
dôvodná už len z toho dôvodu, že žalobca naplnil obe podmienky kumulatívne, keď nevedel preukázať
ani pôvod liehu, a ani spôsob jeho nadobudnutia (námietka 4).
Námietka žalobcu, že v prejednávanej veci neboli naplnené podmienky držby, nakoľko žalobca nemal
predmetný lieh v držbe, ale tento lieh mala v držbe právnická osoba AMERICAN BULL SLOVAKIA,

s.r.o., nie je absolútne namieste z dôvodov ako je uvedené a podrobne zdôvodnené vyššie. Z rovnakých
dôvodov popísaných vyššie nie je dôvodná ani námietka, že žalobca nebol vlastníkom predmetnej
garáže, že nebol ani nájomcom tejto garáže (tým bola spoločnosť AMERICAN BULL SLOVAKIA, s.r.o.,
ktorá riadne platila nájom a kľúče od tejto garáže mohla mať aj iná osoba ako žalobca, napr. nájomca)a že do tejto garáže predmetný lieh nedopravil, nesprostredkoval jeho kúpu a nikdy nemal nič spoločné
s predmetným liehom, pričom označil osoby, ktoré mali garáž v prenájme, osobu vlastníka garáže,
vlastníka liehu, dopravcu liehu, teda všetky osoby, ktoré mali preukázateľne lieh vo svojej držbe, pričom

i za predpokladu, že iba žalobca by mal kľúče od garáže, táto skutočnosť ešte nemôže znamenať,
že má plnú objektívnu zodpovednosť za nájdený lieh. Len v stručnosti Krajský súd v Trenčíne uvádza, že
jediným, kto fakticky disponoval s vecami nachádzajúcimi sa v predmetnej garáži bol len žalobca, ktorý
ako jediný disponoval s kľúčmi od tejto garáže, ktorá skutočnosť je postačujúcou na naplnenie skutkovej
podstaty v zmysle § 13 ods. 2 písm. a) v spojení s § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., ktoré

ustanovenie skutočne zakladá objektívnu zodpovednosť za nájdený lieh (námietka 5, 6, 7 a 8).

Žalobca taktiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci s tým, že colný úrad nevyužil možnosť
vypočuť ďalších svedkov, napr. konateľa spoločnosti AMERICAN BULL SLOVAKIA, s.r.o., nevykonal
kontrolu účtovných dokladov tejto spoločnosti, ktorú námietku Krajský súd v Trenčíne taktiež vyhodnotil
ako neopodstatnenú. Naopak, Krajský súd v Trenčíne je toho názoru, že colný úrad vykonal vo veci

rozsiahle dokazovanie a vo veci náležitým spôsobom a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, keď
vovecibolonespornepreukázané,žežalobcaboldržiteľomliehuajehopôvod,anispôsobnadobudnutia
nevedel preukázať. V tomto smere nemožno colnému úradu nič vyčítať. Vykonávanie
dokazovania vo väčšom rozsahu by z pohľadu súdu bolo jednak nehospodárne a jednak nadbytočné
(námietka 9).

Krajský súd v Trenčíne sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení správneho
rozhodnutia v časti stanovenia dane na základe pomôcok. Je nesporné, že žalobca si nesplnil svoju
povinnosť podať daňové priznanie na výzvu správcu dane, pričom vo výzve bol vopred
upozornený, že v prípade nepodania daňového priznania pristúpi správca dane k určeniu dane podľa

pomôcok podľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb.. Tým podľa názoru krajského súdu boli jednoznačne
splnené podmienky, aby správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. Námietka žalobcu v
tomto smere dôvodná nie je (námietka 10).

V poslednej námietke sa žalobca domáha aplikácie ústavnej zásady „in dubio pro reo“. Uvedená zásada

znamená, že v prípade pochybnosti je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Nakoľko v súdenej
veci krajský súd nezistil žiadne pochybnosti o tom, či žalobca naplnil skutkovú podstatu zákonného
ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a) v spojení s § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z., keď bolo
jednoznačne preukázané, že ako držiteľ liehu nevedel preukázať jeho pôvod a spôsob nadobudnutia,
nemá ani táto posledná námietka žalobcu opodstatnenie (námietka 11).

Záverom krajský súd konštatuje, že v súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že
žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 vznikla daňová povinnosť ako daňovému
dlžníkovi podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žalobu zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou

tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,

a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.