Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 16, 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/3235/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510213265
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7510213265.2

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej P. V., narodenej XX.XX.XXXX trvale
bytomB.XXX,XXXXXB.,vedenejusúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,PhD.,Exekútorskýúrad
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 2.225,34 Eur istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súdny exekútor má voči oprávnenému p r á v o na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. XXXX XXXXXX *. zo dňa 03.11.2010 poveril Okresný súd Košice - okolie
súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie oprávneného proti povinnému na základe návrhu
oprávnenéhonavykonanieexekúcie,spísanéhodozápisnicepredsúdnymexekútoromdňa09.08.2010.
Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. B. XXXXX/XX,
zo dňa 10.06.2010.

2. Dňa 03.02.2016 súdny exekútor, poukazujúc na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie
je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, predložil súdu podanie
oprávneného - „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ (Exekučný poriadok) - zo dňa 21.01.2016,
ktoré mu bolo doručené dňa 21.01.2016 a v ktorom oprávnený v súlade s citovaným ustanovením

za účelom splnenia dodatočne zákonom uloženej povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie o
skutočnosti špecifikované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uviedol, že rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti
odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia a na podklade ktorého
bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v
minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako

tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.4. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné
konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor

však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania začaté pred 1.
novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3
neustanovujú inak.

6. Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods.
3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

7. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení, o odvolaní proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa

predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

8. Podľa § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku v platnom znení:

(1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4
je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona.

(2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o
žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

(3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

(4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m).

(5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

(6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.

9. Zákon č. 438/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v platnom znení (ďalej len
„zákon č. 438/2015 Z. z.“), ktorý v čl. V mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov aj doplnením o citované Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia,
vyjadrenévustanoveniach§243fods.1až6Exekučnéhoporiadkuvplatnomznení,nadobudolúčinnosť

dňom vyhlásenia, t.j. dňa 23. decembra 2015.

10. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 23. decembra 2015 (ďalej len „Exekučný poriadok“),
v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti

povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré
tieto skutočnosti osvedčujú.

11. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 09.08.2010, súd teda pri svojom rozhodovaní
postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. októbra 2013 a v rozsahu citovaných
ustanovení § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku v platnom znení podľa Exekučného poriadku
v znení účinnom od 23. decembra 2015, nakoľko z citovaných prechodných ustanovení § 243fExekučného poriadku v platnom znení vyplýva, že ustanovenia účinné od 23. decembra 2015 (vrátane
doplnených ustanovení § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku) sa použijú aj
na exekučné konania začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol

Exekučný poriadok s účinnosťou od 23. decembra 2015 novelizovaný, pokiaľ ide o konania, v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a exekučné konanie v danej veci sa vedie na podklade
rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. B. XXXXX/XX, zo dňa 10.06.2010, ktorým sa priznal nárok zo

zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

12. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci ide o exekučné konanie podľa § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku v platnom znení, následkom čoho bolo povinnosťou oprávneného do 30 dní odo dňa účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z., t.j. od 23. decembra 2015, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39
ods. 4 Exekučného poriadku, teda opisom rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu

s povinným a súčasne pripojením dôkazov osvedčujúcich tieto skutočnosti. Zároveň to znamená, že
exekúcia vedená v danej veci je počnúc dňom účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., t.j. počnúc dňom 23.
decembra 2015, odložená.

13. V zmysle citovaného ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení je lehota na

doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. a jej nedodržanie
je v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v platnom znení sankcionované rozhodnutím súdu o
zastavení exekúcie. Zákon č. 438/2015 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 23. decembra 2015, lehota na
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie končila dňa 22.01.2016. Nakoľko sa jedná o procesnú lehotu,
je postačujúce, aby oprávnený podal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v posledný deň lehoty na

orgáne, ktorý je povinný ho doručiť. Zo spisového materiálu vyplýva, že doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016. Na základe uvedeného súd dospel k
záveru, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v lehote určenej ustanovením § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v platnom znení.

14. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovaným ustanovením § 243f ods. 6 Exekučného poriadku
v platnom znení pristúpil k preskúmaniu, či je v danej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
- neprijateľné zmluvné podmienky,
- obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
- rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Súd sa oboznámil s listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

17. Exekúcia voči povinnému sa vedie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. B. XXXXX/XX, zo dňa 10.06.2010, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť, aby do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatil oprávnenému
sumu vo výške 2.225,34 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.225,34
Eur od 19.01.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 2.225,34 Eur od
26.03.2010 do zaplatenia a nahradil trovy rozhodcovského konania vo výške 479,96 Eur. Predmetný

rozhodcovský rozsudok dňa 28.06.2010 nadobudol právoplatnosť a dňa 01.07.2010 vykonateľnosť.

18. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok oprávneného zo zmenky vystavenej dňa 29.07.2009
povinným na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Nakoľko povinný si svoju
povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, jeho dlh sa stal v zmysle dohodnutých

podmienok dňa 19.01.2010 splatným. Oprávnený tak pristúpil k vyplneniu zmenky v zmysle Dohody o
vyplnení zmenky a zmenku predložil povinnému dňa 26.03.2010 na zaplatenie.19. Dňa 29.07.2009 oprávnený a povinný uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa
oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 1.000,00 Eur a dlžník
sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 968,00 Eur, t.j. celkovo

čiastku 1.968,00 Eur v 12 mesačných splátkach po 164,00 Eur počnúc dňom 05.09.2009. Súčasťou
zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „Všeobecné podmienky“), ktoré
sa nachádzajú na zadnej strane Zmluvy o úvere a sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

20. Podľa čl. 18 Všeobecných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskýkonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)

pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súdu podľa
príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

21. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 4, písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1 OZ, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky

definované v článku 3. Podľa čl. 3 bodu 1. a 2. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sanepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

27. Podľa čl. 3 bodu 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré sa môžu považovať za nekalé.

28. Podľa prílohy bodu 1. písm. q) patria medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienky, ktorých
zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať

žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

29. Uvedená smernica bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol

novelizovaný Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj
pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho
právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

30. V predmetnej veci oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý

je tuzemský rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe záväzkového
vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
Občianskehozákonníka,nakoľkojuoprávnenýuzatváralvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti
a povinný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí i predmetná zmluva spĺňať vyššie uvedené

zákonné podmienky, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.

31. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Súd teda môže posúdiť za neprijateľné i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená,
ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa.

Podľa citovaného § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluvy sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou je situácia, keď takáto rozhodcovská
doložka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá.

32. Predmetná zmluva o úvere obsahuje v čl. 18 Všeobecných podmienok rozhodcovskú doložku, podľa
ktorej všetky spory zo zmluvy, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, rozhodne Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou, a.s. alebo
príslušný súd SR. Rozhodcovská doložka bola upravená vo Všeobecných podmienkach, s ktorými

sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Všeobecné
podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ
zmluvy v danom období. Povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných
podmienkach s oprávneným, mohol len celú zmluvu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka
teda nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka síce umožňuje každej zo zmluvných strán

voľbu, či podá žalobu na všeobecný súd SR alebo rozhodcovský súd, v prípade, ak podá žalobu
dodávateľ na rozhodcovský súd, musí sa spotrebiteľ tomuto konanie podrobiť. Súd má za to, že toto
ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa - povinného. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd a tým povinný stratil možnosť
vybrať si, ktorý súd bude vec rozhodovať a bol nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom.

V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorá bude rozhodovať spor vzniknutý zo zmluvy, videl
tunajší súd nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech povinného. Súd dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka uvedená v čl. 18 Všeobecných podmienok je neprijateľnou podmienkou, keďže
nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom
konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie

zmluvy o úvere zo zákona neplatné.

33. Prípustnosť posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní z hľadiska, či ide o
neprijateľnú podmienku, už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie,ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o

právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou

doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých
prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku (§ 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).

34. Rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke oprávneného voči povinnému zo záväzkového vzťahu,
ktorý bol založený zmluvou o úvere a dňa 10.06.2010 vydal rozsudok sp. zn. B. XXXXX/XX a to napriek

tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol teda
vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia zmluvy a teda celý exekučný titul
bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide teda o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať. Nie je
teda naplnená podmienka vykonateľnosti exekučného titulu. Na tento nedostatok súd prihliada z úradnej
moci.

35.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostísúddospelkzáveru,žedojednanierozhodcovskejdoložky
tak, ako je tomu v zmluve, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi
právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie
predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol

vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom.

36. V nadväznosti na uvedené tak súd konštatuje, že v danej veci boli zistené dôvody pre zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. m) Exekučného poriadku, a to skutočnosť, že v konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľnú zmluvnú podmienku

obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve a jej súčastiach, a preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.

37. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
38. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
39. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
40. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by mal právo
povinný, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie
nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP. Povinnému
však v konaní trovy nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Keďže povinnému

náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.
44. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, 200 ods. 5 EP, § 262 ods.
1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie., Exekútor vykonal
vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní vznikli.
Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie

nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP, preto má
súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. O výške
náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po ich vyčíslení zo strany
súdneho exekútora (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.