Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213066
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114213066.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Nitra, so sídlom

Štefánikova trieda 69, Nitra, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Bratislava,
Hodžovo námestie 3, za účasti intervenienta: Mgr. K. Q., nar. X.X.XXXX, bytom K., I. B. XXXX/XX, zast.
Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, Nitra, o neplatnosť právneho úkonu, sudkyňou Mgr.
Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd priznáva intervenientovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca-pôvodneQ.K.,nar.XX.X.XXXX,zomr.XX.X.XXXXsažaloboudoručenousúddňa29.4.2014
domáhal určenia, že Zmluva o záložnom práve uzatvorená dňa 23.9.2011 uzatvorená medzi ním a
žalovanýmjeneplatnáspoukazomna§§38ods.2,40,49aOZ,čoodôvodniltým,že včaseuzatvárania
zmluvy konal v duševnej poruche, trpel aj očnou poruchou- teda zdravotnými ťažkosťami spôsobujúcimi
mu problémy s čítaním, nikdy nemal v úmysle uzatvoriť zmluvu, ktorou by scudzil či zaťažil sporné

nehnuteľnosti. Zmluvu uzatvoril jednak v duševnej poruche a jednak v omyle, nakoľko sa domnieval, že
zmluva sa týka len nesporných nehnuteľností.

2.Právny zástupca pôvodného žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe, uviedol, že žalobca
mal záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu s p. Q., nie na dva rodinné domy, ale len na jeden rodinný dom.
Kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve je nepomerne nízka za prevádzané nehnuteľnosti. Obsahovo
zmluvu pripravovala p. Q.. Predložila ju žalobcovi na podpis. Potom bol žalobca vyzvaný, aby sa dostavil

do Tatra banky na podpísanie záložnej zmluvy, aby p. Q. mohla čerpať úver. Záložnú zmluvu pripravil
žalovaný. V čase podpísania kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy bol žalobca vedený v psychiatrickej
ambulancii, bol mu diagnostikovaný alkoholizmus. Konal v omyle. Nechcel prevádzať obidva domy. V
jednom rodinnom dome je vecné bremeno, právo doživotného bývania pre matku žalobcu. V súčasnosti
je žalobca stále liečený. Jeho choroba je tlmená. O úmysle p. Q. zmocniť sa nehnuteľností svedčí aj to,
že jej dcéra navštívila žalobcu, podsunula mu na podpis listinu, ktorá by odstránila nedostatky, pre ktoré
Správa katastra nepovolila vklad do katastra nehnuteľností. žalobca tento dodatok podpísal. Následne

na to bol hospitalizovaný pre ťažkú otravu alkoholom. Do tohto stavu ho dostala p. Q.. P. Q. vedome
a opakovane poznajúc zdravotný a duševný stav žalobcu, pretože spolu žili. Pre nesplácanie úveru
žalovaný začal uplatňovať svoje nároky na základe záložnej zmluvy. žalobca by súhlasil, ak by došlo
k realizácii záložného práva z nehnuteľnosti, ktorú on mal, ale nie aj z druhého domu, v ktorom žije smatkou. Pretože inak by nemali kde bývať. Žalobca právny úkon vykonal v stave duševnej poruchy a
konal v skutkovom omyle.

3.Pôvodný žalobca na pojednávaní uviedol, že ho kontaktovala p. Q., že treba ísť do Tatra banky,
že je úver schválený. Dokumenty, ktoré v banke podpisoval, nečítal. Povedal p. Q., aby ich prečítala
ona. Ona ich čítala sama pre seba, prebehla to očami, povedala že zmluvy sú v poriadku, že to má
podpísať. Doklady, ktoré podpisoval sa mali týkať predaja rodinného domu. V Tatra banke bol on a p. Q.
a zamestnankyňa banky za okienkom. Keď prišiel domov tak si zmluvu prečítal. Volal bývalú manželku,

ktorá má právnické vzdelanie a išli spolu na Kataster, tam sa to zastavilo. Oznámil to aj p. Q.. Lieči
sa na psychiatrii, už niekoľko rokov. Chatu predal dcére p. Q., je to búda, jej dcéru má rád. Nemá to s
týmto nič spoločné. Peniaze za chatu od nej ani nezobral. Na otázku, či vedome predával nehnuteľnosť
v ktorej býva a chcel si kúpiť nejakú inú nehnuteľnosť uviedol, že zatiaľ nič nepredal. Rozmýšľal o tom.
Nehnuteľnosť sa omylom dostala do Tatra banky.

4.Zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobcu, že nebol spôsobilý
na právne úkony považuje za účelové, pretože z jeho výpovede má pocit, že žalobca presne vie
vymedziť právne úkony, ktoré sú pre neho prospešné a vymedziť právne úkony resp. ich časť, ktoré
pre neho prospešné nie sú. Účelovo si volí platnosť právnych úkonov, ktorá mu vyhovuje a úkony
ktoré mu nevyhovujú. Sám sa vyjadril, že mal záujem nehnuteľnosť predať a kúpiť si inú nehnuteľnosť.

Konanie žalobcu nesvedčí o tom, že by nebol spôsobilý právnym úkonom, pretože sám sa vyjadril,
že išiel veci na Kataster riešiť. Kataster však konanie zastavil, pretože zmluva mala vady. Nie pre
námietky žalobcu, alebo že by bol návrh vzatý späť. Ani vo vzťahu k záložnej zmluve nevykonal
žiadne úkony. Čo sa týka tohto konania žalobca poukazuje na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
a jednak odôvodňuje tým, že konal v omyle, teda že sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

Tu by chcel poukázať na to, že o relatívnej neplatnosti by mal mať vedomosť aj adresát právneho
úkonu teda žalovaný. Tvrdí, že Tatrabanka o omyle nevedela a nemohla vedieť, vyplýva to z listinných
dôkazov - žiadosť o poskytnutie hypotéky, čestné prehlásenie žalobcu o tom ako má byť zaplatená
kúpna cena, ďalšie čestné prehlásenie žalobcu o tom, že časť kúpnej ceny bola zaplatená skôr, sumár
dokladov, ktoré boli predložené pred tým ako bol poskytnutý úver, doklad totožnosti žalobcu, ktorý

predložil 13.9.2011, žalobca vedel aký právny úkon robí, vedel o rozsahu právneho úkonu, bol právne
spôsobilý, konal viacero úkonov, ktorými prejavoval vôľu, že záložnou zmluvou chce zabezpečiť úver.
Predmetom kúpnej zmluvy boli všetky nehnuteľnosti. Všetky nehnuteľnosti sú obsahom kúpnej zmluvy.
Kúpna zmluva doteraz spochybnená nebola. Zamestnankyňa banky sa vyjadrila, že v prípade ak sa
poskytuje úver bez potvrdenie príjmu, banka vyžaduje väčšie zabezpečenie. V tomto prípade bola

pohľadávka 50% z hodnoty zabezpečenia, zákon určuje hranicu 70%. V žiadosti o poskytnutie úveru boli
uvedené dve súpisné čísla. Predpokladá, že boli ocenené obe nehnuteľnosti, keďže obe boli uvedené v
žiadosti. Čo sa týka predloženého ohodnotenia, je to interné hodnotenie Tatrabanky, nie je to hodnotenie
znalca. Na prvej strane sú uvedené všetky nehnuteľnosti, ich identifikácia, aj stavby súp. č. 1103 a
1104, tieto nehnuteľnosti sú totožné s nehnuteľnosťami ako predmetom záložného práva, sú totožné

s nehnuteľnosťami, ktoré boli uvedené v žiadosti. Takže Tatrabanka od začiatku pracovala s týmto
predmetom zálohu, s týmito nehnuteľnosťami a oboma domami. Čo sa týka interného hodnotenia sám
žalobca v r. 2010 požadoval úver v rovnakej výške - 170.000 eur, tak ako bol úver teraz poskytovaný,
jeho žiadosť však bola zamietnutá pre zlú disciplínu v úverovom registri. Z celého tohto aj z dokazovania
vyplýva, že plán bolo získať sumu 170.000 eur.

5.Právna zástupkyňa pôvodne vedľajšieho účastníka podľa OSP, teraz intervenienta podľa CSP na
pojednávaní uviedla, že v čase spisovania záložnej zmluvy bol žalobca v dobrej duševnej aj fyzickej
kondícii, dobre vedel čo podpisuje. Sám si chcel zobrať úver, ktorý mu však nebol poskytnutý, preto sa
dohodol so svojou partnerkou - vedľajšou účastníčkou, že ona si zoberie úver a že následne budú na ňu

prevedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy. Žalobca vedel čo podpisuje. Navrhla
žalobu

6.Vedľajšia účastníčka, intervenient, na pojednávaní uviedla, že so žalobcom boli partneri, žili spolu 10
rokov.Žalobcamalfinančnéprostriedky,investovalichdofondov,ktorémuvynášali.Chcelsizobraťúver,

lenže už bol evidovaný v úverovom registri. Tak sa dohodli tak, že ona si zoberie úver a on na ňu prevedie
nehnuteľnosti. Na tomto sa dohodli asi v r. 2011. Cez internet našiel žalobca kontakt na p. F., ktorá mu
mala vybaviť úver, ktorý si on nemohol zobrať, potom vybavovala všetky ostatné záležitosti, aby si úver
mohla zobrať ona. Išli do Tatra banky, otvorila si účet, na účet boli poukázané peniaze z poskytnutéhoúveru suma 170.000 eur, ktoré boli následne prevedené na účet žalobcu. Správou katastra zmluvy mali
byť zavkladované, katastrom boli vrátené, pretože tam bolo zle špecifikované právo prejazdu. Žalobcovi
hovorila, že to treba opraviť. On to nechcel, stále to odkladal. So žalobcom sa dohodli tak, že keď

si ona zoberie úver on založí všetky nehnuteľnosti, ktoré má. Jednalo sa o dvojdom na H. ul. v R. a
pozemky patriace k domu. Keď boli peniaze bolo všetko v priadku. Žalobca kúpil aj pozemok vo I., kde
chcel založiť farmu. Lenže keď nemal prísun peňazí nastal problém. V nadmernej miere začal požívať
alkohol v kombinácii s liekmi koncom r. 2013. Dovtedy nepožíval alkohol v nadmernej miere. Netvrdí, že
bol abstinent. Neliečil sa, nenavštevoval psychiatra, pravidelne určite nie. O dohode, že ona si zoberie

úver a žalobca na ňu prevedie nehnuteľnosti vedela jej dcéra a p. F.. Žalobca robil právne úkony po r.
2011 -kupoval dom v I.. Následne ho aj predával. Podával na políciu trestné oznámenia, keď mu boli
ukradnuté zbrane. Podával trestné oznámenie na p. T. kvôli peniazom. V jednom dome býva matka
žalobcu, nerobilo to problém. Jeho matka by stále bývala aj naďalej v tej časti ako doteraz. Viac sa k
tomu nevyjadroval.

7.Svedkyňa K. R. - zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že na konkrétnu zmluvu si
nespomína. Vie sa vyjadriť všeobecne ako prebieha uzatváranie a podpisovanie zmlúv. Keď príde klient,
overí sa jeho totožnosť podľa občianskeho preukazu. Je mu predložený rovnopis záložnej zmluvy,
skontrolujú sa údaje uvedené v zmluve. Za banku podpisujú dvaja pracovníci pobočky. Ak má klient
nejaké otázky, tieto sa zodpovedajú, všetko sa vysvetlí. Niektorí klienti majú požiadavku, že si chcú

zmluvu prečítať v domácom prostredí alebo dať si ju skontrolovať právnikovi, čo je im umožnené.
Kontrola údajov prebieha tak, že sa postupne po bode prechádzajú údaje uvedené v zmluve. Zmluvná
dokumentácia je pripravovaná mimo pobočky. Pripravuje sa na centrále. Tento prípad bol odporučený
externým spolupracovníkom banky. Externý spolupracovník skompletizuje podklady, odporučí klientovi
pre neho najvhodnejšiu banku. V tomto prípade bol externý sprostredkovateľ K. Q. ako zástupca

spoločnostiEuropeanFinancialCorporations.r.o..Boltoúverbezdokladovaniapríjmuavtakomprípade
vtedy vedia financovať 50% z hodnoty zakladaných nehnuteľností. Keď sú záložné zmluvy pripravené,
pripraví sa zložka, ktorá sa doručuje na Správu katastra a jeden rovnopis záložnej zmluvy sa odovzdá
aj klientovi. Návrh na vklad podáva klient.

8.Svedkyňa K. K. - matka pôvodného žalobcu na pojednávaní uviedla, že problém je v tom, že založený
bol aj druhý dom, ktorý založený nemal byť, nemohol byť, pretože k tomuto domu bolo zriadené vecné
bremeno, bolo spísané aj čestné prehlásenie. Doklady k tomu, aby bol založený aj druhý dom určite
nezháňalanedodalžalobca,muselatobyťkupujúcap.Q..Vie,žežalobcasaradilsp.Q.,chystalikúpno-
predajnú zmluvu. O tomto nevedela. Dozvedela sa o tom až keď sa to udialo, keď z geodézie prišiel

nejaký list a boli problémy ohľadne vecného bremena na prístupovej ceste. Žalobca určite nechcel,
aby bol aj druhý dom založený, pretože keď sa o tom dozvedel, musela volať pohotovosť, pretože sa
zosypal, nevedel to stráviť. Muselo dôjsť k nejakému omylu. Kúpna zmluva mala byť na jeden dom.
Žalobca požíva alkohol asi 15 rokov v nadmernej miere. Nechcel sa ísť liečiť. Navštevoval psychiatra,
užíval antidepresíva, sú to roky. Nosí okuliare asi 7-8 rokov. Žiadny dokument bez okuliarov nedokáže

prečítať. K podpisovaniu zmluvy sa vyjadroval tak, že všetky doklady mala zabezpečiť kupujúca, on sám
by to nevedel vybaviť, vyjadroval sa tak, že túto záležitosť chcú napraviť, že p. Q. to uznala ako omyl.
Nezadal jej dôvod na to, aby jej dôvera voči nemu bola spochybnená. Tým však ako požíval alkohol
sa jeho psychika menila, ubúdali aktivity, ktorým sa venoval. Nevedel zvážiť následky svojho konania,
nebol 100%-ný.

10.Svedkyňa Q. Q. - dcéra vedľajšej účastníčky, intervenianta na pojednávaní uviedla, že žalobca mal
dom na F., pozemok vo I., s jej matkou plánovali spoločnú budúcnosť. Brali si úver, teda ten si mama. Za
účelom spoločnej budúcnosti sa kupoval pozemok vo I., kde mal byť postavený dom a mali spolu bývať.
Mama kupovala od žalobcu nehnuteľnosti, dvojdom na F. na H. X. V tomto dvojdome žil žalobca a jeho

matka. Netvrdí, že žalobca bol abstinent, pri príležitosti si vypil. Ale normálne pracoval, šoféroval. Dom
v I. mal byť postavený z peňazí z úveru. V r. 2014 bola za žalobcom, aby podpísal dodatok k kúpnej
zmluve. O zrakovej vade nevedela. Počas ich spolužitia sa nejavil žalobca tak, že by nebol schopný
ovládať svoje konanie.

11.Svedkyňa X. F. na pojednávaní uviedla, že nezhody nastali až keď sa objavili finančné problémy.
Zobrali si úver, teda p. Q. si zobrala úver na seba. Vyjadrovala sa tak, že úver si berie preto, že chcú
so žalobcom riešiť spoločné bývanie, kúpili si pozemok v I.. Povedala, že ona si zoberie úver a žalobca
založí dom. Žalobca požíval alkohol ako každý iný. Na psychiatrii sa neliečil. Matka žalobcu bývalavo vedľajšom dome. Tieto dva domy mali spoločnú stenu. Žalobcovi sa nepáčilo, že boli zahrnuté v
zmluve obidva domy. Chceli to riešiť, nevedeli nájsť spoločnú reč, nevedeli to vyriešiť. Uvedené viem
z rozprávania vedľajšej účastníčky.

12.Svedkyňa JUDr. O. K. na pojednávaní uviedla, že žalobca ju telefonicky kontaktoval. Bolo to v období,
keď bolo prerušené vkladové konanie týkajúce sa kúpnej zmluvy a predaja oboch domov. Iné dokumenty
anizmluvyjejžalobcaneukazoval,ibalistzkatastra.Nakatastrisadozvedela,žeuzatvorilkúpnuzmluvu
s pani Q.. Na jej základe predal oba domy a všetky pozemky za kúpnu cenu 175.000 eur. Zo spisu sa

dozvedela, že bola uzatvorená aj záložná zmluva. Žalobca sa k tomu vyjadroval tak, že si nepamätá
čo podpisoval. Vie, že potom ho ešte kontaktovala p. Q.. Chcela uzatvoriť dodatok ku kúpnej zmluve,
žalobcovi poradila, aby dodatok nepodpisoval. Žalobca nadmerne požíval alkohol, pokračoval aj po
rozvode, bol v zlej zdravotnej kondícii, bol alkoholik, mal by sa liečiť. Došlo k zmene jeho osobnosti,
mal problémy s videním, už počas manželstva, bránil sa nosiť okuliare. Asi v r. 2013 alebo 2014 so
žalobcom uzatvárala kúpnu zmluvu na základe ktorej, žalobca prevádzal nehnuteľnosti v I. z dôvodu,

že mu požičala určitú sumu peňazí.

13.Svedkyňa A. F. na pojednávaní uviedla, že celú záležitosť ohľadne predaja nehnuteľnosti a
vybavovania úveru riešil p. T., texty zmlúv išli od nich, odkomunikované boli so žalobcom, jednalo
sa o nehnuteľnosti v R. tak ako boli napísané v LV, tieto nehnuteľnosti mal žalobca predať vedľajšej

účastníčke a ona si mala vybaviť úver. Vypracované boli návrhy kúpnej zmluvy a boli podpísané. Počas
vybavovania tejto záležitosti sa žiadny problém neobjavil, neriešili žiadne sporné otázky. Kúpna zmluva
sa podpisovala u notára, pri podpisovaní úverovej zmluvy a záložnej zmluvy prítomná nebola. Aká bola
hodnota nehnuteľnosti k tomu sa vyjadriť nevedela, pretože nezabezpečovala ocenenie nehnuteľností
znaleckým posudkom, čo sa týka úveru ten bol žiadaný bez dokladovania príjmu, takže na zabezpečenie

bolo potrebných 50% z nehnuteľností.

14.Svedkyňa E. K. na pojednávaní uviedla, že dostala spis od p. riaditeľky, pod pojmom spis má na mysli
podklady k úveru a to žiadosť o úver a predpokladá, že tam bol aj znalecký posudok. Tieto podklady
nahodí do počítača, a systém ich odosiela na centrálu. Úverové a záložné zmluvy boli poslané na

pobočku do Nitry, kde ich klient podpisoval. Čo sa týka žiadosti, v nej sú uvedené osobné údaje a údaje o
nehnuteľnosti, tie vychádzajú z LV. Jednalo sa o úver bez dokladovania príjmu a vtedy dáva banka úver
len do polovice hodnoty nehnuteľnosti. Podrobnosti úveru si nepamätá. Pri podpisovaní zmlúv nebola.

15.Svedok Ing. S. D. na pojednávaní uviedol, že vypracovával ohodnotenie nehnuteľností v r. 2010,

týkalo sa to rodinného domu na H. ul. v R., podklady k tejto záležitosti už nemá. Funguje to tak, že
ho oslovia z centrály, alebo z pobočky z Tatrabanky, či môže ohodnotiť nehnuteľnosti. Keď súhlasí
tak si zoberie z banky podklady, fyzicky ide na ohliadku nehnuteľnosti, vyhotoví si fotodokumentáciu,
skontroluje stav skutkový s listinami z katastra, vypracuje schému situácie, pôdorysy podlažia so
zameraním rozmerov. Vypracuje cez znalecký program ohodnotenie. Pričom sa nejedná o znalecký

úkon, ale len o interné ohodnotenie banky. Predmetné nehnuteľnosti na H. ul. oceňoval len jeden krát.
Na ohliadke aj komunikoval o žalobcom čo sa týka nehnuteľnosti, jej veku a ohľadne podrobností o
nehnuteľnosti.

16.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, intervenienta, svedkov, oboznámením

sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o záložnom práve zo dňa 23.9.2011, návrhom na
vklad záložného práva, výpisom z LV č. XXXX, všeobecnými podmienkami, zmluvou o splátkovom
úvere zo dňa 23.9.2011, rozhodnutím Správy katastra o povolení vkladu vecného bremena, čestným
prehlásením zo dňa 23.8.1989, oznámením o začatí výkonu záložného práva, výzvou na umožnenie
vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby, lekárskou správou zo dňa 2.1.2012, žalobou sp.

zn. 9C/72/2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 19.6.2014, správou psychiatra, kúpnou zmluvou zo
dňa 28.9.2011, lekárskou správou zo dňa 21.9.2014, návrhom na zastavenie vkladového konania zo
dňa 31.9.2014, odstúpením od kúpnej zmluvy, dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve, vyjadrením vedľajšieho
účastníka, návrhom na vklad, rozhodnutím o povolení vkladu, rozhodnutím Správy katastra o prerušení
konania, rozhodnutím o zastavení konania, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,

informáciou o príprave dražby, čestným prehlásením, zoznamom predložených dokladov k čerpaniu
hypotéky, ohodnotením nehnuteľnosti, lekárskou správou zo dňa 10.3.2015, vyjadrením žalovaného
zo dňa 18.5.2016, ohodnotením nehnuteľnosti, úverovým návrhom, rozsudkom OS Nitra 9C/72/2014,
návrhom na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, úmrtným listom žalobcu, oznámenímokruhu dedičov, zápisnicou o pojednávaní, oznámením okruhu dedičov, zápisnicou z pojednávania u
notára a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 23.9.2011 bola uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a pôvodným žalobcom ako
záložcom Zmluva o záložnom práve, predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti: rodinný dom súp.
číslo XXXX na parc. č. XXXX/X s príslušenstvom, kat. úz. R., obec R., okres R., na LV č. XXXX, pozemky
parc. reg. C parc. č. XXXX vinica o výmere 10m2, parc. č. XXXX/X vinica o výmere 756 m2, parc. č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2, parc. č. XXXX/X vinica o výmere 741 m2, parc.

č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 131m2, parc. č. XXXX/X vinice o výmere 790m2,
v kat. území R., obec R., okres R. na LV č. XXXX a rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/
X s príslušenstvom, kat. úz. R., obec R., okres R., na LV č. XXXX. Predmetná Záložná zmluva bola
uzatvorená na zabezpečenie úveru, dňa 23.9.2011 bola uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a
intervenientom Zmluvaoúčelovomasplátkovomúverenasumu170.000eur.Dňa23.9.2011bolpodaný
návrh na vklad záložného práva do Katastra nehnuteľností. Návrh na vklad podával pôvodný žalobca.

Z LV č. XXXX súd zistil, že k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, XXXX/X, a k stavbe RD súp. č.
XXXX je zriadené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech
matkypôvodnéhožalobcu.VkladvecnéhobremenadokatastranehnuteľnostíbolSprávoukatastraNitra
povolený dňa 14.3.2012 pod V 6992/11.

Pôvodný žalobca v konaní tvrdil, že nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, XXXX/X a rodinný dom súp. č. XXXX
nemali byť predmetom Záložnej zmluvy.

Z listu adresovaného žalovaným intervenientovi súd zistil, že žalovaný začal výkon záložného práva,

vyzýval pôvodného žalobcu na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenie predmetu dražby.

Z lekárskej správy MUDr. S. J. zo dňa 2.1.2012 vyplýva, že pôvodný žalobca v nadmernej miere
požíva alkohol, je sledovaný a liečený v psychiatrickej ambulancii MUDr. T. pre stanovenú diagnózu
alkoholizmus.

MUDr. J. T. sa vyjadril, že pôvodný žalobca nie je jeho pacientom, v minulosti 18.7.2003 bol jednorazovo
vyšetrený pre neurotické ťažkosti, liečbu neabsolvoval. V marci 2013 bol v ambulancii vyšetrený pre
predelirantný stav pri syndróme závislosti od alkoholu, hospitalizáciu odmietol, v apríli a máji prišiel na
kontrolu, komplexné liečenie neabsolvoval, jeho súčasný zdravotný stav nepozná.

Z lekárskej správy MUDr. X. C. zo dňa 21.9.2014 súd zistil, že pôvodný žalobca bol privezený pre pokus
o sebevraždu liekmi.

Medzi pôvodným žalobcom ako predávajúcim a intervenientom ako kupujúcim bola dňa 28.9.2011

uzatvorená Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. R., obec R., zapísané na LV č. XXXX, rodinný dom súp. č. XXXX s
príslušenstvom postavený na parc. reg. C č. XXXX/X, rodinný dom súp. č. XXXX s príslušenstvom
postavenýnaparc.č.XXXX/X,parc.č.XXXX/X,XXXX,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X.Dohodnutá
bola kúpna cena 175.000 eur. Kúpna cena bola pôvodnému žalobcovi vyplatená z úveru poskytnutého

intervenientovi. Ku kúpnej zmluve bol dňa 25.9.2014 uzatvorený Dodatok č. 1 pretože na základe
predmetnej Kúpnej zmluvy nebol vykonaný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v
prospech kupujúcej z dôvodu, že zmluvné strany sa v Kúpnej zmluve nevysporiadali s ťarchami
viaznucimi na predmetných nehnuteľnostiach. Pôvodný žalobca podal Návrh na zastavenie konania o
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 26.9.2014 a od Kúpnej zmluvy Dodatok č. 1 zo dňa

25.9.2014 listom zo dňa 30.9.2014 odstúpil, pretože Dodatok č. 1 považoval za právny úkon urobený
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. V čase podpisu Dodatku č. 1 nebol schopný ovládať
svoju vôľu a rozpoznať následky svojho konania.

Správa katastra Nitra konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zastavila.

Žalovanýlistomzodňa4.12.2013vyhlásilmimoriadnusplatnosťúveruazaslalintervenientoviinformáciu
o príprave dražby nehnuteľností.Žalovaný predložil zoznam dokladov k čerpaniu hypotéky, jednalo sa o rozhodnutie o povolení vkladu
záložného práva, potvrdenie prijatia oznámenia o vzniku, zriadení záložného práva, LV k rodinnému
domu s ťarchou v prospech žalovaného, zmluvu o úvere, zmluvu ktorou klient nadobúda financovanú

nehnuteľnosť, písomné prehlásenie predávajúcich, zmluvu o záložnom práve, poistnú zmluvu.

Zčestnéhovyhláseniapôvodnéhožalobcuvyplýva,žeintervenientmuuhradilčasťkúpnejcenyvovýške
5.000 eur v hotovosti dňa 28.9.2011.

17.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak
právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov /§ 40/. Ak je právny úkon v
rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom

odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ako ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

18.Pôvodný žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti časti zmluvy o záložnom práve, čo
odôvodňoval tým, že pri uzatvorení zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá ho na tento úkon
neschopným a ako ďalší argument neplatnosti uvádzal, že uzatvoril zmluvu v omyle, nakoľko sa
domnieval, že zmluva sa týka len nesporných nehnuteľností - parc.č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X

a stavby súp.č. XXXX a nie aj sporných nehnuteľností - parc.č. XXXX/X, XXXX/X a stavby súp.č. XXXXX.
Na podanom určení mal pôvodný žalobca daný naliehavý právny záujem s poukazom na ustanovenie §
80 písm. c/ OSP, pretože bez takéhoto určenia bolo postavenie žalobcu neisté, v súčasnosti platí CSP
a naliehavý právny záujem upravuje ustanovenie § 137 CSP. Súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačne a bez pochybností svoje tvrdenia, že

konal v duševnej poruche a že konal v omyle. Čo sa týka duševnej poruchy s poukazom na ustanovenie
§ 38 ods. 2 OZ je neplatný úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou, žalobca však v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že v čase uzatvárania zmluvy
trpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila na úkon neschopným, okrem toho, keby takéto skutočnosti
aj v konaní preukázal, bol by neplatný celý úkon a nielen jeho časť. Zmluva o záložnom práve bola

uzatváraná dňa 23.9.2011. Žalobca nepredložil žiadnu lekársku správu z obdobia uzatvárania zmluvy -
23.9.2011, ktorá by preukazovala a jeho tvrdenia, že trpí duševnou poruchou. Z lekárskej správy MUDr.
J. zo dňa 2.1.2012 vyplýva, že pôvodný žalobca v nadmernej miere požíval alkohol, a že je sledovaný
a liečený v psychiatrickej ambulancii MUDr. T. pre stanovenú diagnózu alkoholizmus, avšak MUDr.
T. sa vyjadril, že pôvodný žalobca nie je jeho pacientom, v minulosti - v roku 2003 bol jednorazovo

vyšetrený pre neurotické ťažkosti, liečbu neabsolvoval. V marci 2013 bol v ambulancii vyšetrený pre
predelirantný stav pri syndróme závislosti od alkoholu, hospitalizáciu odmietol, v apríli a máji prišiel na
kontrolu, komplexné liečenie neabsolvoval. Z lekárskej správy MUDr. C. zo dňa 21.9.2014 súd zistil, že
pôvodný žalobca bol privezený pre pokus o sebevraždu liekmi. Žiadna lekárska správa nie je z obdobia
september 2011, ani nehovorí o duševnom zdravotnom stave žalobcu z tohto obdobia, nevyjadruje sa

k prípadnej duševnej poruche pôvodného žalobcu z obdobia uzatvárania zmluvy o záložnom práve a
neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že
účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť a
toto v konaní preukázané nebolo. Preukázané bolo požívanie alkoholu pôvodným žalobcom, vyplývato z lekárskej správy MUDr. J., MUDr. T., potvrdili to svedkyne O. K., K. K., to však ešte nepreukazuje
skutočnosť, že trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na právny úkon neschopným.

19.Rovnako žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by konal v omyle s
poukazom na ustanovenie § 49a OZ, jedná sa len o tvrdenia pôvodného žalobcu, že nechcel založiť
oba domy, ale len jeden, tvrdenia žalobcu nie sú ničím preukázané, ba naopak sú vyvrátené tvrdeniami
žalovaného, ktorý v konaní preukázal, že žalovaný o žiadnom omyle nevedel, čo vyplýva to z listinných
dôkazov, ktorými sú žiadosť o poskytnutie hypotéky, čestné prehlásenie žalobcu o tom ako má byť

zaplatená kúpna cena, ďalšie čestné prehlásenie žalobcu o tom, že časť kúpnej ceny bola zaplatená
skôr, sumár dokladov, ktoré boli predložené pred tým ako bol poskytnutý úver, v prípade ak sa poskytuje
úver bez potvrdenie príjmu, banka vyžaduje väčšie zabezpečenie. V tomto prípade bola pohľadávka
50% z hodnoty zabezpečenia, zákon určuje hranicu 70%. V žiadosti o poskytnutie úveru boli uvedené
dve súpisné čísla. stavby súp. č. XXXX a XXXX, tieto nehnuteľnosti sú totožné s nehnuteľnosťami ako
predmetom záložného práva, sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré boli uvedené v žiadosti, žalovaný

od začiatku pracoval s týmto predmetom zálohu - oboma domami. Svedkyňa K. K. sa vyjadrila tak,
že založený nemal byť aj druhý dom, muselo dôjsť k nejakému omylu, svedkyňa Q. Q. sa k záložnej
zmluve nevedela vyjadriť, svedkyňa X. F. vypovedala, že žalobcovi sa nepáčilo, že v zmluve boli
zahrnuté oba domy, svedkyňa O. K. sa k uzatváraniu záložnej zmluvy nevedela vyjadriť, svedkyňa A. F.
uviedla, že pri podpisovaní úverovej a záložnej zmluvy nebola prítomná, svedkyňa E. K. vypovedala,

že úverová a záložná zmluva boli poslané na pobočku do Nitry, čo sa týka žiadosti, v nej sú uvedené
osobné údaje a údaje o nehnuteľnosti, tie vychádzajú z listu vlastníctva, jednalo sa o úver bez
dokladovania príjmu a vtedy dáva banka úver len do polovice hodnoty nehnuteľnosti. Svedok Ing. S. D.
uviedol, že vypracovával ohodnotenie nehnuteľností, jedná sa o interné ohodnotenie banky, na ohliadke
komunikoval aj so žalobcom. Ustanovenie § 49aOz sa týka omylu pri dvojstranných právnych úkonoch,

v predmetnej veci sa jednalo o dvojstranný právny úkon - záložnú zmluvu uzatváranú medzi žalobcom
a žalovaným. Omyl vo vôli nie je právne významný, ak na jeho vzniku a uplatnení druhá strana nebola
zúčastnená ani jedným zo spôsobov uvedených v zákone, v takom prípade je právny úkon platný a
mýliaci sa účastník nemôže danosť omylu uplatniť. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym dôkazným
prostriedkom že by žalovaný omyl vyvolal alebo že by o omyle musel vedieť alebo že by omyl vyvolal

žalovaný úmyselne, to žalobca v podstate v konaní ani netvrdil. V konaní nebolo preukázané, že by
sa žalovaný na omyle žalobcu nejakým spôsobom podieľal, napr. že by žalobcovi uviedol nepravdivé
skutočnosti. Sám žalobca postupoval neopatrene, ak si dokumenty nečítal, pretože sa vyjadril tak, že
dokumenty,ktorévbankepodpisoval,nečítal.To,ženehnuteľnosťsaomylomdostaladozáložnejzmluvy
nepreukázal a už vôbec nepreukázal, že by na tomto omyle mal nejaký podiel sám žalovaný, takže

omylu sa žalobca vôbec nemôže domáhať.

20.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania nepriznal, aj keď mal vo veci plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,
pretože si trovy konania neuplatnil, intervenientovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, pretože
vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala
v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný a na jeho strane vystupujúci intervenient , keďže

žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, pričom
dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 súd nevzhliadol a z obsahu spisu
nevyplývajú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania