Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/146/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222321
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116222321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanielouBaranovouvprávnejvecižalobcu:K.J.,R..XX.XX.XXXX,

D. D. XX, XXX XX N., zast.: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov proti
žalovanému: Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731,
zast.: De minimis, spol. s r.o. so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 76,31 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 76,31 eura do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorých výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2016 domáhal voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 76,31 eura a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 472692318.
Žalovaný mu poskytol bezúčelový úver vo výške 200 eur. V Zmluve je uvedená ročná úroková sadzba
vo výške 23,57 % a administratívny poplatok vo výške 40,20 eura. Celková čiastka, ktorú mal žalobca
zaplatiť žalovanému, predstavovala čiastku 269 eura. Zároveň došlo k uzavretiu Zmluvy o zabezpečení

splátok úveru, podľa ktorej mal žalobca zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok,
odmenu vo výške 103 eur. Spolu mal za sumu 200 eur zaplatiť 372 eur. Žalovanému žalobca uhradil
sumu 276,31 eura. V žalobe poukázal na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinná
náležitosťpodľa§9ods.2písm.f/zákonač.129/2010Z.z.atotermínkonečnejsplatnostiúveru,pretože
formulácia 60 týždenných splátok nespĺňa zákonnú požiadavku, ktorá predstavuje časovú (dátumovú)
špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. V dôsledku tejto absencie náležitosti zmluvy je potrebné úver
považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Keďže žalobca za úver 200 eur zaplatil 276,31 eura, rozdiel

týchto súm predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného. V žalobe žalobca poukázal tiež na to, že
o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedel v mesiaci marec 2015 od Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote uviedol, že pokiaľ dodávateľ
nedáva svoje zmluvy do súladu zo zákonom o spotrebiteľských úveroch, ide na jeho strane o úmyselné
konanie a preto platí 10-ročná objektívna premlčacia lehota.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nesúhlasil s názorom žalobcu o neuvedení termínu konečnej

splatnosti úveru, keďže v zmluve je uvedené, že úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín konečnej
splatnosti je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o
spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že musí byť uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, ale termín
a oba tieto pojmy nie sú synonymá. Výklad žalobcu je v rozpore s ústavnými princípmi a zásadamisúkromného práva - zásadou zmluvnej voľnosti, zásadou pacta sunt servanda, ochranou autonómie
zmluvných strán garantovanou článkom 2 ods. 3 Ústavy SR, princípom ochrany nadobudnutých práv
a právnej istoty a zákazu prehnaného formalizmu. Výklad žalobkyne k chýbajúcej náležitosti zmluvy

podľa žalovaného neobstojí ani vzhľadom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá zavádza tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže
požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť. Článok 10 ods.
2 citovanej smernice nie je doslovne premietnutý do § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je
potrebné dať prednosť aplikovaniu článku 10 ods. 2 smernice namiesto extenzívneho výkladu § 9 ods.

2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne v tejto súvislosti poukázal na článok 10 ods. 2 písm.
c/, podľa ktorého v zmluve o úvere sa má uviesť dĺžka trvania zmluvy o úvere. Žalovaný preto dospel
k záveru, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedošlo, keďže neprijal od žalobcu
plnenie, ktoré by nezodpovedalo vzájomnej dohode strán.
4. Žalovaný nesúhlasil s desaťročnou objektívnou premlčacou lehotou a zdôraznil, že žalobca
nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie úmyselného obohatenia, konkrétne nepreukázal, že žalovaný

vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie ani to, že žalovaný chcel obohatenie získať
a nepreukázal ani to, že žalovaný vedel, že svojim jednaním obohatenie získať môže a že s týmto
následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený, t.j. nepriamy úmysel. Nestačí teda, ak by povinný
získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a úmysel k získaniu bezdôvodného obohatenia, či už
priamy alebo nepriamy, musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Preto námietka

premlčania pre nedodržanie objektívnej lehoty pre uplatnenie nároku podľa § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je dôvodná a v tejto súvislosti poukázal na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Krajského
súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/968/2013 zo dňa 10.2.2015.
5.Ponariadenípojednávaniažalobcapísomnýmpodanímzodňa23.08.2017označenýmakovyjadrenie
rozšíril žalobu o ďalšie skutkové zdôvodnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (nesprávnu

výšku RPMN v dôsledku nezahrnutia poplatku zo zmluvy zo zabezpečenia splátok úveru), ale zmena
žaloby sa týkala aj o rozšírenia ďalších žalobných petitov o vyslovenie neprijateľných zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere ohľadom administratívneho poplatku a tiež v zmluve o
zabezpečení splátok úveru ohľadom odmeny za dohodnutú službu.
6. Súd na pojednávaní konanom dňa 23.10.2017 zmenu žaloby nepripustil s poukazom na § 143 ods. 1

CSP a zásadu hospodárnosti. Súd pripustil zmenu právneho dôvodu žaloby vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný nerozporoval skutočnosť, že z dvoch právnych titulov (zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru) došlo k úhrade 276,31 eura.
7. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

8. Podľa § 143 ods. 3 CSP, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
9. Súd poukazuje aj na to, že v prípade, ak by na pojednávaní bola pripustená zmena žaloby, súd by
nemohol vo veci rozhodnúť, nakoľko musel by byť dodržaný postup v zmysle § 167 CSP. Vzhľadom
na vyššie uvedené úvahy súd mal za to, že sú splnené zákonné podmienky pre nepripustenie zmeny
žaloby a keďže obaja právni zástupcovia strán boli prítomní na pojednávaní a odvolanie voči uzneseniu

o nepripustení zmeny žaloby nie je prípustné, súd uznesením spomínaný procesný návrh nepripustil,
pričom uznesenie nie je potrebné písomne vyhotovovať.
10. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, ústnymi vyjadreniami ich právnych
zástupcov, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, vyčíslením dlhu,
prehľadom o splácaní dlhu, prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako aj

ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil tento skutkový stav:
11. Strany uzavreli dňa 10.11.2010 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovaný
poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver na základe zákona č. 129/2010 Z.z. vo výške 200 eur za
administratívny poplatok 40,20 eura s dohodnutou úrokovou sadzbou 23,57 % p.a. Žalobca sa tak
zaviazal žalovanému zaplatiť sumu 269 eur a to v 60 týždenných splátkach vo výške 4,49 eura, pričom

posledná splátka predstavovala 4,09 eura. V zmluve sa ďalej uvádza, že úver sa poskytuje na dobu 60
týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa
po dni uzavretia zmluvy. V zmluve je uvedená aj RPMN vo výške 70,24 % a priemerná hodnota RPMN vo
výške 47,39 %. Predpoklady použité na výpočet RPMN sú uvedené na druhej strane príslušnej zmluvy.

12. V ten istý deň obe strany uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa uvádza,
že poskytovateľ (žalovaný) sa zaväzuje, že za odmenu bude počas platnosti danej zmluvy pravidelne
poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky na základe
zmluvy uzavretej medzi stranami a to za celkovú odmenu 103 eur. Žalobca sa zaviazal túto odmenusplácať v 60 týždenných splátkach vo výške 1,71 eura, pričom posledná splátka predstavovala 2,11 eura
a to počas doby plácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa karty splátok žalobca zaplatil žalovanému celkovo sumu 276,31 eura.

14. Žalobca uplatnil nárok podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa žalovaný na
jeho úkor bezdôvodne obohatil prijatím majetkového prospechu bez právneho dôvodu, keďže úverová
zmluva, na základe ktorej bola poskytnutá úverová karta, z ktorej čerpal finančné prostriedky a na

základe ktorej aj uhrádzal finančné prostriedky žalovanému, neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to termín konečnej splatnosti úveru a z tohto dôvodu je potrebné
považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Výšku majetkového prospechu vyčíslil ako rozdiel
medzi sumou na základe karty čerpanou a sumou vrátenou.
15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil (subjektívna lehota). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo (objektívna lehota).

19.Prejudiciálnesúdmuselposúdiť,čiúverposkytnutýžalobcovizostranyžalovanéhosamápovažovať
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
to v dôsledku absencie náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona.
20. Nepochybne v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver v zmysle § 1 ods. 2 s poukazom na §
2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

21. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi je pod písm. f/ uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, / a y/ a § 10 ods. 1.
23. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného
zákona súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že postačí, ak tento údaj si spotrebiteľ dokáže

vypočítať z ďalších údajov v zmluve, pričom v danom prípade by išlo o 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Nemožno termín splatnosti úveru nahrádzať matematickým výpočtom osobitne pri početných
týždenných splátkach, ako to bolo v prípade danej zmluvy. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri
uzavretí zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, veď práve to je účelom citovaného zákonného
ustanovenia. Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom,

pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy je jasný a transparentný. V tejto súvislosti súd pripomína, že
počet splátok je ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy a to podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona,
preto zákonodarca nemohol mať na mysli pri stanovení doby trvania zmluvy a termínu splatnosti úveru
počet splátok. Súd pre úplnosť dodáva, že aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sú povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere uvedené v článku 10 ods. 2 a medzi nimi pod písm. h/ sa uvádza počet splátok a pod písm. c/
dĺžka trvania zmluvy o úvere. Súd zdôrazňuje, že dobu trvania zmluvy nemožno posudzovať zhodne
s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré nemusia byť určené konkrétnym dátumom, pokiaľ
podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok
(rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016). Aj podľa citovanej smernice teda počet

splátoknemôžepredstavovaťdĺžkutrvaniazmluvy,keďžepočetsplátoksauvádzapriďalšejspomínanej
náležitosti zmluvy. V Zmluve je taktiež nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa, ktorá nezodpovedá realite a povinnostiam žalovaného zo Zmluvy a zo Zmluvy
o zabezpečení splátok úveru, dojednanie o administratívnom poplatku je neprijateľnou zmluvnoupodmienkou opierajúcou sa o ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, keď
za bližšie neurčené, neuskutočnené služby žalovaného musí žalobca zaplatiť neprimeraný poplatok,

taktiež dohodnutý úrok, ktorý viac ako dvojnásobne prekračuje úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch,
ktoré poskytovali banky, nie je akceptovateľný, je neprimeraný až úžernícky.
24.Súddodáva,ževýkladustanovenia§11ods.1písm.a/zákonač.129/2010Z.z.ajehoaplikáciamusí
byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná
vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm.

a/ citovaného zákona. Pokiaľ zmluva neobsahuje niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1
písm.a/,niejezároveňvovzťahuktejtonáležitostizachovanápísomnáforma(napr.rozsudokKrajského
súdu Prešov č.k. 21Co/10/2015-74 zo dňa 26.11.2015).
25. Vo vzťahu k premlčacej lehote a k uplynutiu subjektívnej lehoty v danom prípade súd poukazuje
na to, že nemal prečo neveriť spotrebiteľovi - žalobcovi v tom, že sa o tom, že sa na jeho úkor môže
žalovaný bezdôvodne obohacovať dozvedel až po návšteve v Združení na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS. Pokiaľ sa žalovaný ako nebankový subjekt, poskytujúci úvery vo svojej podnikateľskej sfére
a disponujúci aj potrebným aparátom právnych poradcov, bráni tým, že nevedel o tom, že porušuje
ustanoveniaspotrebiteľskejlegislatívyplatnéužvčasevznikupredmetnejúverovejzmluvy,akojemožné
žiadať od spotrebiteľa, osoby neznalej právnych predpisov a bez právneho vedomia, že sa na jeho úkor
žalovaný bezdôvodne obohacuje.

26. Ohľadom 10-ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného sa na úkor žalobcu obohatiť, súd
poukazuje na tú skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch sa za úmysel považuje nielen úmysel
priamy - dolus directus, kedy druhá strana chcela porušiť a ohroziť záujmy chránené druhej osoby, ale
aj úmysel nepriamy - dolus indirectus, kedy za takto úmyselné konanie sa považuje aj konanie druhej
strany, ktorá vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie práva spôsobiť a pre prípad, že

ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný nepochybne vedel, že existuje spotrebiteľská legislatíva
v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Počas celého zmluvného vzťahu
neodstránil zjavné porušenia spotrebiteľskej legislatívy v tomto zmluvnom vzťahu, čo len dokladá jeho
nepriamy úmysel.
27. Ohľadom premlčania súd ďalej poukazuje na to, že premlčanie je jeden z tradičných a významných

inštitútov súkromného práva. Hlavným zmyslom existencie premlčania je stimulovať veriteľa k rýchlemu
a včasnému uplatneniu jeho práva a zároveň snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť aj k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov. Ak by totiž veriteľ po tom, čo mu vznikla možnosť uplatniť svoje práva, príliš dlho s uplatnením
svojho práva otáľal, sťažila by sa tým možnosť dopátrať sa skutkového stavu a sťažilo by to aj dôkazné

konanie a zároveň by vznikol na dlhú dobu trvajúci nevyriešený právny vzťah a tento by neprispieval k
právnej istote. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že žalobca hneď po tom, čo sa dozvedel o dôvodoch,
pre ktoré by sa mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, svoj nárok uplatnil
v subjektívnej dvojročnej a objektívnej desaťročnej premlčacej lehote. Z tohto dôvodu súd neprihliadol
k námietke premlčania.

28. Žalobca by teda žalovanému mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru 200 eur, zaplatil mu však
276,31 eura. Táto suma však predstavuje nielen splácanie úveru, ale aj odmeny zo samostatnej zmluvy
o zabezpečení splátok úveru. Žalobca totiž uzatvoril aj ďalšiu samostatnú zmluvu o zabezpečení splátok,
hoci nadväzujúcu na úverovú zmluvu a v zmysle nej mal žalovanému zaplatiť odmenu 103 eur. Súd mal
za to, že uzatvorením Zmluvy o zabezpečení splátok úveru chcel žalobca obísť zákon tým, že odmenu

nezahrnul do celkových nákladov súvisiacich so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako doplnkovou
službou. Súd preto Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzavretá súčasne so Zmluvou,
posúdil za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Určením neplatnosti Zmluvy o
zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká neplatnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z
dôvodu, že uvedená Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola síce uzatvorená pri tom istom rokovaní,

avšak Zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od Zmluvy o zabezpečení
splátok úveru. Iný prípad by bol, keby súd určil neplatnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy
automatickybybolaabsolútneneplatnáajZmluvaozabezpečenísplátokúveru,ktorázávisíoduzavretia
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Keďže, ako už súd uviedol,
predmetom sporu bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o

zabezpečení splátok úveru a súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkový a že zmluva
o zabezpečení splátok úveru je neplatná, za úver by mal žalobca zaplatiť len 200 eur, pričom doposiaľ
žalovanému uhradil na úver sumu 276,31 eura; bezdôvodné obohatenie žalovaného teda predstavujerozdiel súm 276,31 eura a 200 eur. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 76,31 eura.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP

tak, že v plnej miere úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.