Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/105/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9009010054
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:9009010054.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu

JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: K. J., bytom B. XXX/X, K.,
zastúpený advokátom: JUDr. Štefanom Strakom, AK so sídlom: Krmanova č. 1, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky Č.p.:. SLV-886/PK-2008 zo dňa 28.1.2009
v spojení s Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 462 zo dňa 4.9.2008 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č.p.:. SLV-886/PK-2008 zo dňa 28.1.2009
z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v odmene advokáta v sume 989,74
€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou pôvodne na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 3.4.2009, postúpenou tunajšiemu
súdu dňa 8.6.2009 sa žalobca domáhal preskúmania a následného zrušenia personálneho rozkazu
č. 462 zo dňa 4.9.2008 a rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-886/PK-2008 zo dňa 28.1.2009.
Rozhodnutím Č.p.: SLV-886/PK-2008 zo dňa 28.1.2009 žalovaný zamietol rozklad žalobcu z dôvodu

jeho oneskoreného podania. Personálnym rozkazom č. 462 zo dňa 4.9.2008 bol žalobca prepustený
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona
č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície (ďalej len zákon č. 73/1998
Z.z.) pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti príslušníka Policajného
zboru a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo to, že žalobca dňa 16.3.2008 pri výkone služby na

hraničnom prechode Vyšné Nemecké nevykonal kontrolu šiestich osôb, ktoré boli po uplynutí niekoľkých
hodín zadržané a preukázali sa falošnými identifikačnými kartami Rumunska. Žalobca uviedol, že bol
práceneschopný od 27.8.2008 do 14.10.2008, a preto bol oboznámený s personálnym rozkazom až
dňa 14.10.2008 po návrate do výkonu služby a až tohto dňa mu bol personálny rozkaz doručený
prostredníctvom jeho nadriadených, ktorí mu sprvoti odmietali personálny rozkaz vydať a tento mu bol až
po opakovanom naliehaní vydaný. Žalobcovi bolo uvedené, že personálny rozkaz mu bol už v dobe pred
14.10.2008 doručovaný a žalobca jeho prevzatie odmietol. Žalobca dňa 28.10.2008 prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne podal proti personálnemu rozkazu rozklad, v ktorom namietal akékoľvek
predošlé doručovanie predmetného personálneho rozkazu pred dňom 14.10.2008 ako aj obdržanie
akéhokoľvek oznámenia o uložení zásielky. Žalobca zastával názor, že personálny rozkaz mu bol
doručený až 14.10.2008, avšak z opatrnosti zároveň požiadal o prípadné odpustenie zmeškania lehotyna podanie rozkladu z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorá mu znemožňovala nástup na službu a
tým aj osobné prevzatie personálneho rozkazu. Žalobca namietal, že nie je si vedomý žiadnej snahy
príslušníkov RHP Sobrance o doručenie personálneho rozkazu, nemá žiadnu vedomosť o ich návšteve

v mieste jeho trvalého bydliska dňa 8.9.2008 a ani nemá vedomosť o akejkoľvek snahe o doručenie
tohto personálneho rozkazu. Taktiež nemá vedomosť o tvrdeniach jeho manželky, ktorá mala údajne
pred príslušníkmi RHP Sobrance dňa 8.9.2008 predniesť, za ktoré nenesie žiadnu zodpovednosť.
Rovnako nemal vedomosť o snahe doručiť mu personálny rozkaz prostredníctvom Slovenskej pošty,
nebolo mu doručené ani žiadne oznámenie o uložení zásielky a v tejto súvislosti namietal svoje

zavinenie ohľadom neprevzatia zásielky. Žalobca zastával názor, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci
a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Predmetným
personálnym rozkazom bol žalobca prepustený zo služobného pomeru z dôvodu pre zvlášť hrubé
porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby z dôvodu, že počas vlastného výkonu štátnej služby

nevykonaním riadnej hraničnej kontroly napomohol nelegálnym migrantom pri nedovolenom prekročení
štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou. Žalobca namietal, že počas celého konania opakovane
uvádzal, že nie je si vedomý žiadneho porušenia svojich povinností príslušníka Policajného zboru
pri výkone štátnej služby, že tvrdenia o absencii akejkoľvek kontroly uvedených osôb na hraničnom
prechode sú nepravdivé a aj to, že by zanedbal svoju povinnosť riadne zistiť skutkový stav veci.

Poukazoval na to, že kontrolované osoby sa pri vstupe na územie Slovenskej republiky preukázali
identifikačnými preukazmi vydanými v členskom štáte Európskej únie a tento doklad je dostačujúci
v zmysle všetkých dostupných právnych predpisov na umožnenie vstupu tejto osoby na územie
Slovenskej republiky. Žalobca ďalej uviedol, že v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady
(ES)č.z15.3.2006,ktorýmsaustanovujekódexSpoločenstvaopravidláchupravujúcichpohybosôbcez

hranice pri prekračovaní hraníc osobami, ktoré sa preukazujú dokladmi členských štátov Spoločenstva
je vykonávaná iba tzv. minimálna kontrola, t.j. stotožnenie uvedenej osoby podľa predloženého dokladu,
čo v prípade osôb, ktoré predložili identifikačné karty Rumunska bolo dostačujúce na povolenie vstupu
na územie Slovenskej republiky. Tzv. druholíniová kontrola dokladov, ktorá ukladá povinnosť podrobiť
všetky osoby, ktoré sa pri vstupe na územie Slovenskej republiky preukážu dokladom vystaveným v

Rumunsku bola zavedená až po uvedenom skutku. Žalobca zastával opakovane stanovisko, že v dobe
jeho skutku bolo jeho konanie, t.j. umožnenie vstupu na územie Slovenskej republiky osobe, ktorá sa
preukáže dokladom vydaným v Rumunsku v súlade so všetkými povinnosťami príslušníka Policajného
zboru vykonávajúceho hraničnú kontrolu. Žalobca tiež poukazoval na prebiehajúce trestné konanie
na Okresnom súde v Michalovciach, v ktorom bolo dodatočne preukázané, že identifikačné karty z

Rumunska sú falošné a svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že predmetné doklady na prvý pohľad
nejavili známky falšovania a ich falošnosť bola odhalená až následnou hĺbkovou analýzou. Žalobca mal
za to, že aj keby bolo prípadne preukázané jeho zavinenie, takéto konanie by nemalo byť považované
za hrubé porušenie služobnej prísahy, ale by malo byť kvalifikované ako disciplinárne konanie. Na
základe vyššie uvedeného žiadal žalobca, aby súd zrušil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej

republiky č. 462 zo dňa 4.9.2008 a rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2009
č.p. SLV-886/PK-2008 a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.7.2009 doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.7.2009
uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom s tým, že dôvodom

prepustenia zo služobného pomeru bolo porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť
hrubým spôsobom a s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods. 1 písm.
e) zákona č. 73/1998 Z.z.. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bola tá skutočnosť,
že žalobca dňa 16.3.2008 na hraničnom prechode Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly na

vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky v čase o 13.29 hod. kontroloval motorové vozidlo zn. P.,
evidenčné číslo XXXXX N., ktoré viedol štátny príslušník Ukrajiny, pričom žalobca nevykonal kontrolu
cestovnýchdokladovšiestichspolujazdcov,štátnychpríslušníkovMoldavska,nachádzajúcichsavtomto
vozidle,ktorísaneskôrprizadržanípreukázalifalošnýmiidentifikačnýmikartamiRumunska,čímumožnil
týmto osobám nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky z Ukrajiny. Zvlášť hrubé

porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom spočívalo v tom, že žalobca v rozpore s §
2 ods. 1 písm. b) a h) zákona č. 171/1993 Z.z, nariadením nadriadeného (čl. 1 a 5 prílohy k nariadeniu
ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka policajného zboru, čl. 6 a
čl. 25 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 117/2005 o činnosti základných útvarov službyhraničnej polície Policajného zboru, rozkazom nadriadeného č. 1 písm. a) bod 2, 6, a 14 rozkazu ministra
vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov
Policajného zboru a v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a rady ES č. 562/2006 zo dňa

15.3.2006, ktorým sa upravuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice
- Kódex schengenských hraníc, pretože sa nezdržal konania, ktoré viedlo k stretu dôležitého záujmu
štátnej služby s osobnými záujmami, ani konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo
mohlo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Uvedeným konaním žalobca porušil
aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) a i) zákona č. 73/1998 Z.z.

O nedisciplinovanosti žalobcu svedčí aj skutočnosť, že v inštruktáži k výkonu služby mu bola uložená
úloha odhaľovať falošné a pozmenené cestovné doklady a mal venovať pozornosť cestovným dokladom
z Rumunska. Žalovaný uviedol, že bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo
služobnéhopomerupríslušníkaPolicajnéhozboru,ktoráspočívavtom,žejehoponechanievslužobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní
služobnej disciplíny a všeobecne záväzných predpisov všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na

ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor, nakoľko je nezlučiteľné s dôležitými
záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru zotrval policajt, ktorý
ohrozil aj svoju nestrannosť z hľadiska výkonu svojej služobnej činnosti pri ochrane vonkajšej štátnej
hranice Slovenskej republiky a Európskej únie. Návrh na prepustenie žalobcu podľa § 225 ods. 2 písm.
c)zákonač.73/1998Z.z.bolvopredprerokovanýspríslušnýmodborovýmorgánom,ktorýsnímsúhlasil.

Žalovanýuviedol,žežalobcasakonaniadopustildňa16.3.2008,nadriadenýžalobcuriaditeľRiaditeľstva
hraničnej polície Sobrance dňa 7.8.2008 obdržal informáciu o protiprávnom konaní žalobcu a návrh na
prepusteniežalobcuzoslužobnéhopomerupríslušníkaPolicajnéhozboruboldoručenýministrovivnútra
Slovenskej republiky dňa 27.8.2008. Rozhodnutie o prepustení sa považuje za doručené žalobcovi dňa
20.9.2008. Je teda podľa žalovaného nepochybné, že zákonné lehoty na jeho prepustenie ustanovené

v § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. boli dodržané. Služobný pomer skončil žalobcovi zákonným
spôsobom v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a to dňom doručenia rozhodnutia o
jeho prepustení. Žalobcovi bol personálny rozkaz č. 462 zo dňa 4.9.2008 doručovaný najskôr do miesta,
kde sa žalobca zdržiaval počas dočasnej pracovnej neschopnosti a ktoré bolo uvedené na potvrdení
o dočasnej pracovnej neschopnosti. Z úradného záznamu č.p.: UHCP-7-268/RHP-SO-VO-2008 zo

dňa 9.9.2008 vyplýva, že už dňa 8.9.2008 v čase o 17.00 hod. bol pracovníkmi RHP Sobrance v
mieste zdržiavania sa žalobcu doručovaný personálny rozkaz, ktorý bol neúspešný, nakoľko manželka
žalobcu uviedla, že žalobca je doma, avšak momentálne sa cíti veľmi zle a nemôže vstať z postele.
Na požiadavku pracovníkov RHP Sobrance aby bol žalobca oboznámený s ich príchodom za účelom
doručenia napadnutého rozhodnutia manželka žalobcu uviedla, že žalobca nič neprevezme, lebo

nemôže vstať z postele a nech mu personálny rozkaz zašlú prostredníctvom pošty. Žalovaný uviedol, že
na poštovú prepravu bol personálny rozkaz odovzdaný dňa 12.9.2008, pošta vykonala prvé doručenie
na adrese miesta zdržiavania sa žalobcu počas dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 16.9.2008,
opakované doručovanie vykonala dňa 17.9.2008, avšak žalobca si napadnuté rozhodnutie v odbernej
lehote sedem dní neprevzal. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že s prihliadnutím na ustanovenie

§ 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. nastali účinky doručenia písomnosti uloženej na pošte na tretí deň
od jej uloženia, t.j. 20.9.2008. Zákonná 15 dňová lehota na odvolanie v súlade s ustanovením § 262
ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. začala plynúť dňom 21.9.2008 a podľa § 262 ods. 3 zákona č. 73/1998
Z.z. uplynula dňom 6.10.2008. Žalovaný poukázal na to, že žalobca prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne odoslal rozklad proti personálnemu rozkazu prostredníctvom pošty až dňa 28.10.2008, t.j.

22 dní po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty. Žalovaný v súvislosti so žiadosťou žalobcu
ohľadom odpustenia zmeškania lehoty na podanie rozkladu uviedol, že podľa § 242 ods. 5 zákona
č. 73/1998 Z.z. odpustenie zmeškania lehoty je zákonnou možnosťou a nie povinnosťou odvolacieho
orgánu žalovaného, ktorý po zvážení všetkých okolností vzťahujúcich sa k danej veci môže odpustiť
zmeškanie lehoty a v prípade žalobcu odvolací orgán po vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov,

ktoré sa vzťahovali k doručovaniu personálneho rozkazu žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 237
ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. vyslovil názor, že žalobca si zmeškanie lehoty na podanie rozkladu proti
personálnemu rozkazu zapríčinil sám svojím postojom k danej veci, ohľadom doručovania personálneho
rozkazu neboli zistené žiadne pochybenia, resp. porušenie zákona zo strany prvostupňového orgánu
žalovaného, a preto žalobcovi zmeškanú lehotu neodpustil. Žalovaný poukázal aj na to, že personálne

konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je možné spájať s trestným konaním. V danom
prípade žalobca zo služobného pomeru nebol prepustený z dôvodu, že spáchal trestný čin, ktorý je
uvedený v Trestnom zákone ale z dôvodu, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu
a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom pri súčasnom splnení druhej zákonnej podmienky ato, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Žalovaný zastával názor, že každé porušenie zákona nemusí byť trestným činom, priestupkom alebo
disciplinárnym previnením, je však dôležité, či v príslušnom konaní osoby v súlade so zákonom je

možné vidieť jeho porušenie. Žalovaný uviedol, že zákonné znaky prepustenia zo služobného pomeru
musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného
konania, nakoľko porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom
nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu a prepustenie zo služobného pomeru za zvlášť hrubé
porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou

zodpovednosťou. V danom prípade žalobca zo služobného pomeru nebol prepustený z dôvodu, že
spáchal trestný čin, ktorý je uvedený v Trestnom zákone ale z dôvodu, že svojím protiprávnym konaním
porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom pri súčasnom splnení druhej
zákonnej podmienky a to, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby. Taktiež nie je možné spájať personálne konanie o prepustení policajta zo
služobného pomeru so samostatným disciplinárnym konaním, ktoré je osobitným konaním a prijatie

disciplinárneho opatrenia samo o sebe nevylučuje, aby nadriadený voči policajtovi prijal aj personálne
opatrenie podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.. Dôkazy preukazujúce protiprávne
konanie žalobcu boli zadovážené zákonným spôsobom podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. a sám
žalobca v konaní o prepustení nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by spochybnil a vyvrátil
objektívne zistený skutkový stav veci. Minister vnútra Slovenskej republiky v medziach zákona a v

súlade s povolenou voľnou úvahou posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy uvedenej v § 17 ods.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. a v súlade so zákonom aj rozhodol. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol,
že napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti a boli vydané v súlade
so zákonom po riadnom zistení skutkového stavu. Dôkazy, ktoré boli zabezpečené bez akýchkoľvek
pochybností preukazujú tú skutočnosť, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktoré naplnilo

stupeň intenzity zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že by jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Na základe vyššie
uvedeného žiada žalovaný, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.

Rozsudkomč.k.4S105/2009-43zodňa20.apríla2012KrajskýsúdvBratislaverozhodnutiežalovaného

Č.p.: SLV-886/PK-2008 zo dňa 28. januára 2009, podľa § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho
poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v sume 851,77 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho
zástupcu žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č.k. 6Sžo/29/2012 zo dňa 30. januára 2013 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 4S 105/2009-43 zo dňa 20. apríla 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
svojho rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že žalobca podal rozklad
po uplynutí zákonnej lehoty a jeho žiadosti na odpustenie lehoty nebolo vyhovené. Pokiaľ však žalovaný

vo výroku druhostupňového rozhodnutia uviedol, že rozklad zamietol podľa § 243 ods. 3 zákona č.
73/1988 Z.z. napriek tomu, že rozklad bol podaný po lehote a zo znenia výroku ako aj z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že rozklad preskúmal podľa § 246 uvedeného zákona, nemožno takýto postup
žalovaného považovať za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ku ktorej by mal
súd prihliadať a na základe ktorej by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Poukázal ďalej

na to, že žalobca v žalobných námietkach nenamietal, že by sa on sám cítil byť uvedeným postupom
žalovaného pri rozhodovaní o rozklade dotknutý na svojich právach. Odvolací súd dal do pozornosti, že
účelom postupu podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. odstránenie takých vád, ktoré mohli mať vplyv na
zákonnosť rozhodnutia bez ohľadu na to, či žalobca takýto nedostatok rozhodnutia namietal a postup,
kedy vo veciach, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým

musí prihliadať bez ohľadu na to, či žalobca takýto nedostatok rozhodnutia nenamietal, predstavuje
výnimku zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán). Odvolací súd
dospel k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu ani v konaní, ktoré mu predchádzalo nebola
zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j
ods. 2 písm. e) O.s.p.) v dôsledku čoho nie je možné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Vyslovil tiež právny názor, že v zmysle § 250 j ods.
2 a 3 O.s.p. jednoznačne vyplýva možnosť, nie povinnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu v prípade, ak súd podľa okolností prípadu dospeje k záveru, že takýto postup je
vhodný, pričom v danom prípade nie je súd viazaný dôvodmi žaloby a taktiež nie je povinný samostatneodôvodňovať, prečo dospel k záveru zrušiť, resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu,
keďže táto skutočnosť vždy vyplýva zo skutkových okolností konkrétneho prípadu. Uložil povinnosť súdu
prvého stupňa posúdiť žalobu s ohľadom na skutkové a právne námietky žalobcu v zmysle uvedeného

právneho názoru odvolacieho súdu a opätovne vo veci meritórne rozhodnúť.

Krajský súd v Bratislave pokračoval v konaní v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako
aj z administratívneho spisu vyplývajúce konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a po nariadenom

pojednávaní podľa § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup
správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Žalobu zamietol na pojednávaní v neprítomnosti právnej
zástupkyne žalobcu.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikynazákladepodanéhoodvolaniarozsudoktunajšiehosúduuznesením
sp. zn. 6Sžo/85/2013 zo dňa 30.4.2014 opätovne zrušil a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že

prejednaním veci v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu boli porušené jeho procesné práva, bola
mu odňatá možnosť konať pred súdom a prvostupňový súd nepostupoval v intenciách odôvodnenia
uznesenia NS SR č. 6Sžo/29/2012. Zo znenia odôvodnenia predmetného rozhodnutia, tunajší súd
nevedel identifikovať, v čom odvolací súd videl rozpor rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa 10.5.2013 s
názorom vysloveným v rozhodnutí zo dňa 30.1.2013.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 21.8.2008 bol daný návrh na prepustenie zo
služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, pretože tento dňa 16.3.2008 na
hraničnom priechode Vyšné Nemecké, pri hraničnej kontrole na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej
republiky, v čase o 13.47 hod. kontroloval osobne motorové vozidlo zn. P., EČ: XXXXXPT, ktoré

riadil štátny príslušník Ukrajiny V. N., pričom vedome nevykonal kontrolu cestovných dokladov šiestich
spolujazdcov - štátnych príslušníkov Moldavska, ktorí sa neskôr pri zadržaní preukázali falošnými
identifikačnými kartami Rumunska, čím týmto osobám umožnil nedovolené prekročenie štátnej hranice
Slovenskej republiky. Dňa 12.8.2008 bol žalobca upovedomený o začatí konania o prepustení zo
služobného pomeru s tým, aby sa do 13.8.2008 do 08.00 hod. k danej veci vyjadril. Žalobca sa v

stanovenej lehote dňa 13.8.2008 k veci vyjadril a uviedol, že svoje služobné povinnosti si vždy plnil
zodpovedne a svedomito, k jeho práci neboli nikdy výhrady a nie je si vedomý žiadneho porušenia,
tobôž hrubého porušenia povinností. Nesúhlasil, že by úmyselne nevykonal kontrolu akéhokoľvek
vozidla prechádzajúceho štátnu hranicu, nebolo mu jasné, na základe čoho odvodzujú orgány činné
v trestnom konaní jeho úmysel a trestné konanie považoval za nedorozumenie. Zastával názor, že v

konaní ohľadom jeho prípadného prepustenia zo služobného pomeru by sa malo pokračovať až po
právoplatnom ukončení trestného konania. Dňa 22.8.2008 bol žalobca oboznámený s návrhom na
prepustenie zo služobného pomeru a s dôkazným materiálom s tým, aby v lehote do 25.8.2008 do 08.00
predložil písomné námietky, návrhy a dôkazy. Navrhovateľ sa v stanovenej lehote vyjadril a namietal,
že neboli vykonané všetky výsluchy kľúčových svedkov, ktorých kontrolu mal zanedbať ani výsluch

ukrajinského vodiča V. N.. Základná organizácia OZP č. 10-29 Sobrance dňa 22.8.2008 súhlasila s
návrhom a doporučila ho realizovať. Personálnym rozkazom č. 462 zo dňa 4.9.2008 podľa § 192 ods.
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. minister vnútra prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru s odôvodnením, že žalobca porušil svoju služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom,
a preto jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. H 196437 vyplýva, že žalobca
bol práceneschopný od 27.8.2008 do 14.10.2008 s udanou adresou, na ktorej sa mal zdržovať K.,
B. X. Z úradného záznamu Č.p.: UHCP-7-268/RHP-SO-VO-2008 zo dňa 9.9.2008 vyplýva, že dňa
8.9.2008 bol žalobcovi pracovníkmi OARaŠ RHP Sobrance pplk. S.. K. P., a N.. V. D. doručovaný
personálny rozkaz č. 462/2008 na adrese B. X, K. z dôvodu jeho práceneschopnosti. Personálny rozkaz

sa žalobcovi nepodarilo doručiť z dôvodu, že po príchode pracovníkov OARaŠ RHP dvere od bytu
otvorila manželka žalobcu, ktorá uviedla, že manžel sa nachádza doma, ale momentálne sa cíti veľmi
zle a nemôže vstať z postele. Bola požiadaná, aby oboznámila manžela s príchodom pracovníkov
RHP Sobrance za účelom doručenia personálneho rozkazu. Manželka žalobcu uviedla, že manžel nič
neprevezme lebo nemôže vstať z postele a nech sa mu personálny rozkaz pošle poštou. Na opätovné

požiadanie, aby zavolala manžela uviedla, že manžel leží v posteli a písomnosti z práce nech sú mu
doručované poštou. Predmetný personálny rozkaz č. 462 zo dňa 4.9.2008 bol žalobcovi doručovaný
prostredníctvompoštydoručenkoudovlastnýchrúk.Napoštovúprepravubolodovzdanýdňa12.9.2008,
prvé doručenie na adrese miesta zdržiavania sa žalobcu počas dočasnej práceneschopnosti B. Č.. XXX/X, K. pošta vykonala dňa 16.9.2008, opakované doručenie dňa 17.9.2008, dňa 17.9.2008 bola zásielka
uložená na pošte. Zásielka zo strany žalobcu nebola v odbernej lehote prevzatá. Dňa 14.10.2008
žalobca prevzal kópiu predmetného personálneho rozkazu. Voči personálnemu rozkazu podal žalobca

prostredníctvom právnej zástupkyne rozklad na poštu dňa 28.10.2008, v ktorom namietal akékoľvek
predošlé doručovanie personálneho rozkazu č. 462/2008 zo dňa 4.9.2008 pred dňom 14.10.208 ako aj
obdržanie akéhokoľvek oznámenia o uložení zásielky a zastával názor, že predmetný personálny rozkaz
mu bol riadne doručený až dňa 14.10.2008. Zároveň z opatrnosti požiadal aj o prípadné odpustenie
lehoty na podanie rozkladu z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorá mu znemožnila prevzatie tohto

rozhodnutia pri výkone služby. Namietal taktiež spáchanie vytýkaného skutku a zastával názor, že
sa nedopustil žiadneho hrubého porušenia pracovnej disciplíny ani služobnej prísahy. Následne na to
vydal minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutie č. SLV-886/PK-2008 zo dňa 28.1.2009, ktorým
podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. rozklad zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
z predloženého spisového materiálu a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov vzťahujúcich sa k
doručovaniu napadnutého rozhodnutia žalobcovi považoval podaný rozklad za oneskorene podaný

a s poukázaním aj na ustanovenie § 327 ods. 1 zákona mal odvolací orgán za to, že žalobca si
zmeškanie zákonom stanovenej lehoty na podanie rozkladu proti napadnutému rozhodnutiu zapríčinil
svojím postojom k veci, v rámci preskúmania spôsobu doručovania napadnutého rozhodnutia žalobcovi
zo strany prvostupňového orgánu nebolo zistené žiadne pochybenie, a preto žalobcovi zmeškanú lehotu
neodpustil.

Podľa ust. § 192 ods. 1 a 5 zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak
a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné
služobné zaradenie,
b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať

akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho
previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,
c) podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,
d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej
službe,

e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest
odňatia slobody,
g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

h) zrušené od 1.5.2004.

O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch
mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.

Podľa § 17 zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá
znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a
schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a
to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré
je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu.
Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na

plnení funkcií štátu.

Podľa § 47 zákona, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených
ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou
prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa ust. § 48 ods. 3 zákona, policajt je povinnýa)plniťsvedomiteúlohy,ktorésúmuuloženéústavou,ústavnýmizákonmi,zákonmiaďalšímivšeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon
štátnej služby, a hroziacu škodu,
d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu
v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,

e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym
zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f)zdržaťsakonania,ktorébymohloviesťkstretudôležitéhozáujmuštátnejslužbysosobnýmizáujmami,
najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na
prospech iného,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného

zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu,
i) vykonávať štátnu službu nestranne,
j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností
vyplývajúcich zo služobného pomeru,

k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas
služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli
počas trvania služobného pomeru,

n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so
štúdiom pri výkone štátnej služby,
p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,
r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu

alebo služobného odznaku,
s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na
zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,
t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru
a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,

u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a
prehlbovať si kvalifikáciu,
v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej
služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje
dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.

Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu
veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia

sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie
musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené
odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.
Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať
utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným

vhodným spôsobom.

Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

Podľa § 242 ods. 1 cit. zákona proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide
o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia
rozhodnutia.Podľa§242ods.5cit.zákonaoprávnenýorgánpríslušnýnarozhodovanieoodvolaní(ďalejlen"odvolací
orgán") môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a policajt o to požiada
do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

Podľa § 243 ods. 4 cit. zákona ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak
odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 244 cit. zákona proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať

rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti
tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

Podľa § 266 ods. 3 cit. zákona rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o
prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením
ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude

zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú
známuadresupolicajtaakodoporučenázásielkasdoručenkouspoznámkou"dovlastnýchrúk";rovnako
sa doručujú rozhodnutia pozostalým.

Podľa § 266 ods. 4 cit. zákona povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania

písomnosťprevezmealebojejprijatieodmietne.Aksapísomnosťuloženánapoštenevyzdvihla,nastanú
účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o
počítaní času.

Podľa § 262 ods. 1 cit. zákona lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti,

ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Podľa § 262 ods. 3 cit. zákona ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je
posledným dňom lehoty najbližší nesledujúci pracovný deň.

V preskúmavanej veci na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že personálny
rozkaz č. 462 zo dňa 4.9.2008 bol žalobcovi doručovaný, pretože mu ho nebolo možné doručiť osobne
prostredníctvom pracovníkov RHP (odmietol zásielku prevziať) v mieste trvalého bydliska B. XXX/X, K.,
ktorú uviedol aj ako kontaktnú adresu vo vystavenom doklade o dočasnej pracovnej neschopnosti, aj
prostredníctvom pošty na adresu uvedenú v tlačive o dočasnej práceneschopnosti. Je ďalej nesporné,

že žalobca si predmetný personálny rozkaz v odbernej lehote neprevzal, na čo pošta dňa 17.9.2008,
zásielku uložila. Dňom 18.9.2008 začala plynúť trojdňová lehota podľa § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998
z.z. Dňom 20.9.2008 je považovaná zásielka za doručenú. Dňom 21.9.2008 začala plynúť 15 dňová
lehota na podanie odvolania podľa § 242 ods. 1 cit. zákona, ktorej koniec pripadol na nedeľu 20.9.2008.
S prihliadnutím na ustanovenie § 262 ods. 3 cit. zákona posledným dňom zákonom stanovenej

lehoty na podanie rozkladu bol pondelok, 6.10.2008. Žalobca odoslal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu rozklad proti personálnemu rozkazu na poštovú prepravu až dňa 28.10.2008, t.j. po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty na podanie rozkladu proti predmetnému personálnemu rozkazu, ktorý takto
nadobudol právoplatnosť dňom 6.10.2008. Žalobca v konaní ani v žiadosti o odpustenie zmeškanej
lehoty nepreukázal takú závažnosť svojho ochorenia, ktorá by mu znemožňovala vyvinutie akejkoľvek

aktivity na hájenie svojich nárokov.

S prihliadnutím na ustanovenie § 266 ods. 3 a 4 cit. zákona vyplýva, že postup prvostupňového
správneho orgánu pri doručovaní personálneho rozkazu č. 465 zo dňa 4.9.2008 bol dodržaný a je
nesporné, že rozklad proti predmetnému personálnemu rozkazu bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty.

S týmto názorom žalovaného ako aj Krajského súdu v Bratislave súhlasil aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom uznesení č.k. 6Sžo/29/2012 zo dňa 30. januára 2013 (str. 14 ods. 3, druhá veta).

V danom prípade teda žalovaný postupoval správne, v súlade so zákonom, podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (str. 15 rozhodnutia zo dňa 30.1.2013). Podľa názoru odvolacieho súdu,

okolnosť, že žalovaný napadnutý rozklad preskúmal (čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia) napriek
oneskorene podanému rozkladu, nie je vadou, ktorá by mala za následok jeho nezákonnosť.Podľa ust. § 241 ods. 1 až 7 cit. zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a

označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorom základe

rozhodoval.

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať,
v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

Chybyvpísaní,počítaníainézrejménesprávnostivpísomnomvyhotovenírozhodnutiaoprávnenýorgán
aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok.

Podľa ust. § 243 ods. 1 až 5 cit. zákona, odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal.

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania
odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o
tom policajta písomne vyrozumieť.

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie
a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Podľa ust. § 244 zákona, proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať
rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti
tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

Podľa ust. § 246 ods. 1 až 5 cit. zákona, ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore

s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť.

Minister rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu alebo odvolaciemu orgánu, ktorý ho vydal
na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti;
tieto orgány sú právnym názorom ministra viazané.

Pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania
rozhodnutia. Nemôže sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili
rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do troch rokov od
nadobudnutia právoplatnosti.

Proti rozhodnutiu vydanému podľa odsekov 1 a 2 možno podať rozklad.

Napriek okolnosti, že prvostupňové rozhodnutie v čase podania rozkladu nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť, (žalovaný žalobcovi v zmysle odôvodnenia rozhodnutia neodpustil zmeškanie lehoty),

žalovaný rozklad preskúmal, o tomto rozhodol dňa 28.1.2009 tak, že rozklad zamietol. V zmysle
vyššie uvedených ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., žalovaný mohol rozklad zamietnuť len v prípade
realizácie riadneho odvolacieho konania (nie v prípade preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho
konania). Ak teda žalovaný rozklad žalobcu zamietol, postupoval podľa ust. § 243 zákona, (čo vyplýva aj
zo záväznej výrokovej časti rozsudku), akceptoval rozklad žalobcu za podaný včas, napriek uvedeným
v odôvodnení.

Zo znenia ust. § 244 zákona vyplýva, že o rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním
ustanovenejosobitnejkomisie.Zobsahuspisuvšaknevyplýva,žebypreddruhostupňovýmrozhodnutím
žalovaného bola ustanovená osobitná komisia, bol predložený jej návrh vo veci prepustenia žalobcu
a bolo vydané rozhodnutie na základe tohto návrhu v zmysle požiadavky zákona. V napadnutom

rozhodnutí žalovaný neuviedol obsah návrhu osobitnej komisie k danej veci. Postup žalovaného, ktorý
nerozhodol na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie by preto, podľa názoru súdu, bol v
rozpore s platnou právnou úpravou.

Podľa vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd pochybil, keď sa vecne

nezaoberal námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho žalobe.

Podľa§233ods.1a2zákona,oprávnenýorgánpostupujepredvydanímrozhodnutiatak,abybolpresne
a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa§238ods.1až4,zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťaobjasniťskutočný
stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.

Podľa vyššie citovaných ustanovení zákona, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti

boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené
nedostatky odstráni.

Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný zameral skúmanie prvostupňového rozhodnutia len z
hľadiska procesného - dodržanie lehoty na odvolanie. Nevykonal doplnenie dokazovania, nevysporiadal
sa so skutkovými námietkami žalobcu uvedenými v podanom rozklade. Žalovaný neodstránil rozpory v
dôkazných prostriedkoch a stotožnil sa len s konštatovaním stavu tak, ako ho vyhodnotil prvostupňový
správny orgán.

Z obsahu spisu súd zistil, že podľa správy Štátnej hraničnej služby Ukrajiny zo dňa 23.4.2008, osoba, N.
V. vykonal dňa 16.3.2008 na územie Slovenskej republiky dve jazdy s občanmi Moldavska v automobile
E.: XXX-XX W., a to s prejazdom (z Ukrajiny do SR) o 14,07 hod. a v čase o 19,17 hod. Žalovanýdostatočným spôsobom na základe dokladov obsiahnutých v spise nepreukázal, že pri uvedených
cestách vykonal kontrolu žalobca. Podľa lustračného záznamu, žalobca vykonával kontrolu vozidla s
E.: XXX-XX N., t.j. iného evidenčného čísla, s čím sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal, neskúmal

časový sklz pri prechode hraníc Ukrajiny a SR, keď vozidlo s E.: XXX-XX W. prechádzalo kontrolou
na Ukrajine o 14,07 hod. a následne podľa časovej postupnosti a smeru jazdy malo prejsť slovenskú
hranicu neskôr. Podľa lustrácie vykonanej žalobcom, tento kontroloval vozidlo s EČ: XXX-XX N. na
území slovenskej hranice v čase o 13,29 hod., teda skôr ako prebehla kontrola na Ukrajine. Uvedenú
časovú nezrovnalosť žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, napr. z dôvodu iného časového pásma

a pod. Žalovaný takisto nevysvetlil rozpor v tvrdení zadržaných osôb o tom, že na slovenskej hranici
neboli vôbec kontrolovaní s tvrdením žalobcu, čo malo byť preukázané aj kamerovým záznamom, že
kontrolu vozidla vykonal. Na základe vykonaných a v spise založených dôkazných prostriedkov, ktoré
tvorili podklad rozhodnutia nebolo preukázané, v akom čase osoby, št. príslušníci Moldavska, zadržaní
v Michalovciach na železničnej stanici, prešli štátnu hranicu, (prvá, resp. druhá jazda V. N.), či práve
žalobca ich prepustil bez akejkoľvek kontroly s falošnými cestovnými dokladmi Rumunska, a či práve

žalobca uvedené osoby mal povinnosť skontrolovať a skúmať falošné doklady.

Úlohou súdu v konaní podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. nie je nahrádzať povinnosti správnych
orgánov, vykonávať za nich dokazovanie. Úlohou súdu v danom konaní je preskúmanie zákonnosti
a postupu žalovaného na základe obsahu spisu a rozhodnutia, ktoré má vychádzať z dôkazných

prostriedkov obsiahnutých v spise.

Z oboch rozhodnutí žalovaného nevyplýva, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení
vykonaných dôkazov a pri použití právnych predpisov. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal len z
dôkazných prostriedkov zadovážených v rámci trestného konania - zápisníc o výsluchu svedkov,

zadržaných migrantov, ktorými podľa názoru súdu nebolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané
protiprávne konanie žalobcu. Z predmetných výpovedí nevyplýva, kedy došlo k ich prekročeniu hranice,
akú značku malo vozidlo, ktorým cestovali, či ich viezol vodič V. N., či konkrétne žalobcovi boli vodičom
predložené falošné doklady. Žalovaný sa takisto nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že v čase, kedy malo
dôjsť ku kontrole, bol žalobca pred výkonom služby (resp. pred vykonaním danej kontroly) informovaný

o dôraze na potrebu druholíniovej kontroly cestovných dokladov, resp. občianskych preukazov občanov
Rumunska. Z interného dokumentu zo dňa 14.3.2008 ani zo záznamu zo dňa 18.8.2008 nemožno
ustáliť, kedy reálne boli policajti informovaní o inštrukcií a kedy oboznámenie sa s jej obsahom podpísali.

Na základe obsahu spisu, preskúmania napadnutých rozhodnutí žalovaného a dôvodov popísaných

vyššie súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na posúdenie
veci, žalovaný sa riadne nevysporiadal s námietkami žalovaného v rozklade, čím sa jeho rozhodnutie
stalo pre súd nepreskúmateľným. V danom prípade je nepreskúmateľná aj zákonnosť postupu pri vydaní
druhostupňového rozhodnutia vzhľadom na absenciu dokladu v spise, ktorý by preukazoval ustanovenie
osobitnej komisie a obsah jej návrhu vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka

policajného zboru.

Súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c) a d) O.s.p. zrušil a vec
mu vrátil na nové konanie.

Podľa názoru súdu, poukazovanie žalobcu na to, že v súčasne prebiehajúcom trestnom konaní nebola v
čase vydania napadnutého rozhodnutia preukázaná jeho vina, nie je relevantné, pretože trestné konanie
a konanie o prepustení zo služobného pomeru sú dve samostatné nezávislé konania, pričom dôvody na
prepustenie nemusia dosahovať intenzitu trestného činu.

O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím k ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal právo na ich náhradu.

Trovy pozostávajú z odmeny advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva úkony

(prevzatie veci, podanie žaloby) v roku 2009 podľa § 14 ods. 1, písm. a) a b) vyhl., v sume 2 x 115,90 €,
jeden úkon vykonaný dňa 20.4.2012 - účasť na pojednávaní podľa § 13a ods. 1, písm. d) vyhl., v sume
127,16 €, v súlade s ust. § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky, úkon vykonaný v roku 2013 - odvolanie zo dňa
2.7.2013 v sume 130,16 €, paušálnych náhrad podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, náležiacich k úkonom, 2 x6,95 €, 1 x 7,63 €, 1x 7,81 €, náhradu za stratu času za 10 načatých polhodín na cestu na pojednávanie
z Košíc do Bratislavy a späť 2 x 10 x 12, 71 € = 254,2 € podľa § 17 ods. 1 vyhl., cestovné náhrady
za cestu motorovým vozidlom Oprel Astra ŠPZ J. XXX E. 2 x 420 km, spotreba PHM 5,1 l / 100 km,

cena pohonných hmôt 1,479 €/l (2x420 x 0,183 € + 2x420 (1,479x5,1)/100) = 153,72 € podľa §16 ods.
4 vyhlášky. Spolu priznaná náhrada predstavuje čiastku 989,74 €.

Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.