Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010680
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1117010680.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej

proti obžalovanému L.Z. Y., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/, odsek 3 písmeno b/
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.12.2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
L. Y. F. N. F. G. T. Š. narodený XX.XX.XXXX O. G., trvale bytom G., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS
Banská Bystrica,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 24.05.2017 v čase o cca 07.37 hodine v hosteli Freddie next to Mercury, Jelenia 4, Bratislava,
odcudzilpodrecepčnýmpultomodloženýruksak,tmavozelenýmaskáčový,značkyMIL-TEC,vsúčasnej
hodnote 30,23 Eur s obsahom - hotovosť vo výške 300,- Eur, okuliare značky B TWIN, zelené, zrkadlové,
zakúpené pred pol rokom, v súčasnej hodnote 36,64 Eur, rôzne dokumenty - zmluvy, originál a kópia

rodnéholistupoškodeného,ďalejslúchadláznačkyPHILLIPS,vsúčasnejhodnote20,10Eurbielejfarby,
a to tak, že vošiel hlavným vchodom do predmetného hostela, následne sa naklonil ponad recepčný
pult v čase, keď sa zamestnanec hostela vzdialil od recepcie, spod recepčného pultu vybral predmetný
ruksakanáslednezhosteluodišiel,čímuvedenýmkonanímspôsobilzamestnancovihostelaW.L.škodu
vo výške 386,97 Eur, pričom toto konanie obžalovaného bolo zaznamenané kamerovým systémom v
predmetnom hosteli, následne sa obžalovaný, stotožnený na základe kamerového záznamu, presunul
v krátkom čase do kaviarne Meetnica na Mýtnej ulici č. 19 v Bratislave, kde v čase o cca 07.43
hodine odcudzil na barovom pulte v stojane uložený tablet značky Lenovo TAB 2 A10-30 Midnight

Blue, zakúpený v auguste 2016 za sumu 124,-Eur, v súčasnej hodnote 128,90 Eur, a to tak, že vošiel
do kaviarne vchodom do časti pre fajčiarov, následne sa presunul k barovému pultu, v čase keď
zamestnankyňa kaviarne vykladala veci von na terasu, odpojil tablet z nabíjačky a vybral ho zo stojana a
následnezkaviarneodišiel,čímuvedenýmkonanímspôsobilspoločnostiartBOX,s.r.o.IČO:47147555,
ktorá prevádzkuje predmetnú kaviareň, škodu vo výške 128,90 Eur, pričom toto konanie obžalovaného
bolo zaznamenané kamerovým systémom v predmetnej kaviarni a celková škoda, ktorú obžalovaný
spôsobil pokračovacím prečinom krádeže je 515,87 Eur, pričom následne bolo zistené, že sa obžalovaný

L. Y. dňa 21.04.2017 v predajni LIDL na Galvaniho ulici v Bratislave, dopustil drobnej krádeže, za čo
mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30,-Eur, č. bloku: 11144553, pre spáchanie priestupku proti
majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
právoplatným dňa 21.04.2017 a takisto bolo zistené, že obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom
sp. zn. 3T/202/2015, ktorý vydal Okresný súd Bratislava II, právoplatný dňa 04.12.2015, za spáchanie
prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, pričom bolo upustené od
uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Bratislava V,t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený,

č í m s p á c h a l

- pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písmeno m/ Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu pobytu na území
Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému
ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
W. L., I. XX.XX.XXXX O. Z., G. Z. F.Y.M. XX, Z. škodu vo výške 386,97 Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného W. L., I. XX.XX.XXXX O. Z., G. Z. F. XX, Z.,

so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti: artBOX, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bilíková 15, IČO: 47 147 555, škodu vo výške 124,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému L. Y.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný po
tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa svojím obhajcom urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno
b/Trestnéhoporiadku,tedažejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobeprokurátoraOkresnej
prokuratúry Bratislava I zo dňa 19.09.2017, č. k. 1 Pv 407/17/1101 - 41. Súd následne postupoval

v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3
písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal
zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom
vyjadrení procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania
skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil,

že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len
dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
znaleckého posudku č. 047/2017 vypracovaného dňa 26.06.2017 znalcom Doc. Ing. Ivanom Neprašom,

CSc.,znaleckéhoposudkuč.75/2017vypracovanéhodňa26.06.2017znalkyňouIng.EvouOrszágovou,znaleckého posudku č. 52/2017 vypracovaného dňa 17.07.2017 MUDr. Denisou Mészárosovou,
znalkyňou z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, a to postupom podľa § 268 odsek 2
Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), ako aj čítaním listinných dôkazov podľa

§ 269 Trestného poriadku, a to Výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky spoločnosti artBOX,
s.r.o., Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Bloku na
pokutu nezaplatenú na mieste, Trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 3T/202/2015-106,
zo dňa 02.11.2015, Lustrácie IST Poldat, Lekárskych správ vzťahujúcich sa k osobe obžalovaného,
Odpovede na lustráciu v ZVJS, Odpovede na lustrácie v GP, Odpovede na lustráciu v STA, Odpis

registra trestov obžalovaného, Lustrácie v registri priestupkov a oboznámením obsah pripojeného spisu
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/75/2015

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne
spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania
vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť

obžalovanému žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako ani
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ale obžalovanému bolo možné
uložiť iba prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody ukladaný bližšie k hornej hranici trestnej
sadzby stíhaného trestného činu za súčasného uloženia trestu zákazu pobytu na území Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Súčasne výsledky vykonaného dokazovania odôvodňovali aj

uloženie ochranného opatrenia - ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou a uloženie
povinnosti obžalovanému nahradiť poškodeným škodu spôsobenú trestným činom.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií

upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s výrokom o treste je potrebné poukázať predovšetkým na to, že súd bol povinný ukladať
samostatný trest odňatia slobody, nakoľko v danej trestnej veci neprichádzalo do úvahy ukladanie
súhrnného trestu podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, a teda ani upustenie od uloženia súhrnného
trestu podľa § 44 Trestného zákona, ako to navrhoval obhajca obžalovaného. Súd z obsahu pripojeného

spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/75/2015 totiž zistil, že hoci trestné stíhanie obžalovaného
L. Y. v tejto trestnej veci bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 26.10.2017, sp. zn. 4To/38/2017, prvostupňový rozsudok bol vyhlásený dňa 13.10.2016, teda k
spáchaniu trestného činu, pre ktorý je obžalovaný L. Y. stíhaný v tejto trestnej veci, došlo až po vyhlásení
rozsudku za tento iný jeho trestný čin, v dôsledku čoho neboli splnenie podmienky pre ukladanie

súhrnného trestu podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona.

V kontexte uvedeného súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 212 odsek 3 Trestného zákona
(6 mesiacov až 3 roky), pričom pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií
upravenýchv§34odsek4Trestnéhozákonapovinnýposúdiťajexistenciupoľahčujúcichapriťažujúcich

okolností a vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného L. Y. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 Trestného zákona a súčasne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/
Trestného zákona spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení obžalovaného za trestné činy, v dôsledku
čoho sa pri aplikácii § 38 odsek 4 Trestného zákona a podľa spôsobu výpočtu upraveného v § 38 odsek8 Trestného zákona u obžalovaného zvýšila dolná hranica trestnej sadzby upravenej v § 212 odsek 3
Trestného zákona (6 mesiacov až 3 roky) o jednu tretinu, t. j. o 10 mesiacov a teda upravená trestná
sadzba predstavuje rozpätie 1 rok a 4 mesiace až 3 roky.

V súvislosti s neakceptovaním poľahčujúcej okolnosti priznania a úprimného oľutovania trestného činu
podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona súd k vysvetleniu dodáva, že prihliadnutie na túto poľahčujúcu
okolnosť predpokladá nielen samotné priznanie spáchania trestného činu, ale aj jeho oľutovanie, ktoré
musí byť úprimné, nie iba formálne deklarované. V trestnom rozkaze, ktorý bol v danej trestnej veci

vydaný, súd obžalovanému priznal uvedenú poľahčujúcu okolnosť, nakoľko zo zápisnice o výsluchu
obžalovaného v prípravnom konaní vyplývalo vyjadrenie obžalovaného o tom, že trestný čin priznal a
tento ľutuje, pričom vzhľadom na osobitosť takejto osobitnej formy rozhodovania bez prejednania veci
súd nemal žiaden relevantný dôvod, ktorý by spochybňoval úprimnosť takto verbalizovaného oľutovania
trestného činu. Na hlavnom pojednávaní však nevyhnutne muselo dôjsť k zmene náhľadu súdu na
postoj obžalovaného z hľadiska úprimného oľutovania trestného činu. Obžalovaný totiž na hlavnom

pojednávaníanirazneprejavilľútosťnadspáchanímstíhanéhotrestnéhočinu,naopak,jehopostoj,ktorý
je dokumentovaný zvukovým záznamom z hlavného pojednávania, svedči nepochybne pre záver, že u
obžalovaného L. Y. nemožno uvažovať o oľutovaní trestného činu a už vôbec nie o oľutovaní úprimnom.
Na základe uvedeného je zrejmé, že ľútosť prejavená obžalovaným v prípravnom konaní bola iba čisto
formálna a bezobsažná, preto na ňu súd v nijakom ohľade neprihliadal.

S prihliadnutím na uvedené, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (1 rok a 4 mesiace až 3 roky),
zmene okolností oproti stavu v čase vydania trestného rozkazu a so zreteľom na výsledky dokazovania
považoval súd za potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v hornej polovici upravenej
trestnej sadzby, konkrétne vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Takáto výmera trestu podľa názoru súdu

odzrkadľuje a zohľadňuje všetky vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestov, pričom v prípade
obžalovaného L. Y.F.G. je už potrebné dôsledne uplatňovať aj represívnu funkciu trestného práva
rešpektujúcpritomzásadujednotyprevenciearepresie.Inakpovedané,naobžalovanéhojenevyhnutné
pôsobiť nielen preventívne a výchovne, ale aj s uplatnením zodpovedajúcej represie. Uvedené je dané
tým, že menovaný obžalovaný bol pred spáchaním stíhaného trestného činu odsúdený za trestné

činy celkom 28 krát, z toho 22 krát súdmi Slovenskej republiky a v 6-tich prípadoch bol odsúdený v
Českej republike. Uvedené vyplýva z odpisu jeho registra trestov. Pritom súdmi Slovenskej republiky bol
obžalovanému celkom 12 krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, napriek tomu k náprave
obžalovaného evidentne nedošlo a teda ani doposiaľ ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody
nesplnili svoj účel. K uvedenému potom pristupuje ten fakt, že obžalovaný sa trestného činu dopustil

iba krátko po vykonaní trestu odňatia slobody uloženého mu v inej trestnej veci, čo pri ukladaní
trestu odňatia slobody odôvodňuje náležité využitie rozpätia trestnej sadzby zo strany súdu. Taktiež z
registra priestupkov obžalovaného, resp. z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky vyplýva rozsiahla protiprávna činnosť obžalovaného.

V prípade obžalovaného pritom ide o osobu, ktorá podľa zistení znalkyne psychiatričky (znalecký
posudok č. 52/2017 vypracovaný dňa 17.07.2017) užíva heroín s prestávkami vo výkone trestu odňatia
slobody takmer 27 rokov. Pritom heroín užíval v jednej dávke v rozmedzí od 1 - 1 g trikrát denne
intravenózne. U obžalovaného je teda plne rozvinutá somatopsychická závislosť od heroínu. Ďalej
znalkyňa v predmetnom znaleckom posudku uviedla, že abstinenčné syndrómy nútia obžalovaného

zháňať si prostriedky na kúpu drogy aj za cenu kriminogénneho správania sa. Spoločenská
nebezpečnosť obžalovaného z psychiatrického hľadiska vyplýva z opakovania kriminogénnych aktivít
na získavanie drogy. Z obsahu znaleckého posudku je tiež zrejmé, že u obžalovaného sú prítomné
dissociálne tendencie, osobnosť je nedostatočne štruktúrovaná, depravovaná dlhodobým konzumom,
nezdržanlivá, s nízkou frustračnou toleranciou.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy
svedčia pre záver, že trest uložený v nižšej výmere by neplnil svoj účel. Vzhľadom na doterajší život
obžalovaného a jeho predchádzajúce odsúdenia sú možnosti jeho nápravy značne obmedzené a z
tohto hľadiska je potrebné mať na zreteli predovšetkým ochranu spoločnosti pred páchaním trestných

činov zo strany obžalovaného. Trest odňatia slobody v súdom určenej výmere zodpovedá povahe
pokračovaciehotrestnéhočinu(dvačiastkovéútoky),spôsobujehospáchaniaaspôsobenémunásledku
popísaným v skutkovej vete tohto rozsudku, zavineniu v podobe priameho úmyslu, ako aj pohnútkevychádzajúcej z potreby zabezpečenia si prostriedkov na zaobstaranie drog. Zo všetkých uvedených
hľadísk možno preto výmeru trestu odňatia slobody 2 roky a 6 mesiacov považovať za adekvátnu.

Zohľadňujúc priznanie obžalovaného (bez oľutovania), ako aj súčasné uloženie ústavnej formy
ochranného protitoxikomanického liečenia, súd obžalovanému neuložil prísnejší trest odňatia slobody
(na samej hornej hranici trestnej sadzby), hoci by to inak s prihliadnutím na všetky zistené skutočnosti
bolo odôvodnené.

Nakoľko obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nemá trvalý pobyt v Bratislave, pričom stíhaného trestného činu sa

dopustil na jej území, boli splnené podmienky podľa § 62 odsek 2 Trestného zákona aj pre uloženie
trestu zákazu pobytu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na dobu 4 rokov. Z
obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaný sa dlhodobo dopúšťa trestnej činnosti práve na tomto území,
čo je z hľadiska osoby obžalovaného a povahu páchanej trestnej činnosti dané možnosťami, ktoré má
práve na území hlavného mesta. V tomto smere si preto uloženie tohto druhu trestu so zreteľom na

doterajší spôsob života páchateľa a miesto spáchania činu vyžaduje ochrana verejného poriadku a
majetku, ochrana spoločnosti a nevyhnutnosť obmedziť obžalovanému priestor pre páchanie trestnej
činnosti. Doterajšia majetková trestná činnosť obžalovaného, jej rozsah a dlhodobosť jej páchania, ako
aj samotná osoba obžalovaného odôvodňuje uloženie trestu zákazu pobytu na dobu 4 rokov.

S prihliadnutím na preukázanú závislosť obžalovaného na heroíne a znalkyňou navrhované uloženie
ochranného protitoxikomaníckého liečenia ústavnou formou, vychádzajúc súčasne zo skutočnosti, že
obžalovaný sa trestného činu dopustil pod vplyvom návykovej látky, resp. v súvislosti s jej užívaním, súd
obžalovanému L. Y. uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie v súlade s § 73 odsek 2 písmeno d/
Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona, ktorého účel, vzhľadom na osobu obžalovaného,

možno dosiahnuť iba vo forme ústavného ochranného liečenia.

Vzhľadom na dikciu § 287 odsek 1 veta druhu Trestného poriadku a vyhlásenie obžalovaného o tom,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd obžalovaného zaviazal aj na náhradu
škody spôsobenej poškodeným trestným činom, a to poškodenému W. L. v rozsahu preukázaného

nároku uvedenom v skutkovej vete obžaloby, t. j. vo výške 386,97 Eur, pričom vo zvyšnej časti odkázal
poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces a poškodenej spoločnosti artBOX,
s.r.o. iba v rozsahu ňou uplatneného nároku, t. j. vo výške 124,-Eur, nakoľko uvedená spoločnosť
si nárok na náhradu škody uplatnila iba v tejto výške. Uvedená výška škody má pritom oporu aj vo
vykonaných dôkazoch (znalecký posudok č. 047/2017 vypracovaný dňa 26.06.2017 znalcom Doc. Ing.

Ivanom Neprašom, CSc. a znalecký posudok č. 75/2017 vypracovaný dňa 26.06.2017 znalkyňou Ing.
Evou Országovou).

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.