Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/85/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200757
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200757.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a
sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci žalobcu: Bongiorno Plus s.r.o.,
Štefánikova č. 76, Michalovce, IČO: 46649361, DIČ: 2023513679, IČ DPH: SK2023513679, zastúpený
advokátkou: JUDr. Jana Šepeľová, Advokátska kancelária so sídlom Nám. slobody 13/25, Humenné,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO:
4249950, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101141068/2017 zo dňa 30. mája 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
Banská Bystrica č. 101141068/2017 z 30.05.2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce č. 100377411/2017 zo dňa 01.03.2017,
ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určený rozdiel v sume 15.792,01 Eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 daňovému subjektu Bongiorno Plus
s.r.o., Štefánikova 76, Michalovce (žalobca), potvrdil.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že správca dane, t. j. Daňový úrad Košice,
pobočka Michalovce vykonal u žalobcu ako daňového subjektu kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2015. O výsledku kontroly
bol vyhotovený protokol č. 100147877/2017 z 24.01.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie
sa k zisteným skutočnostiam uvedeným v protokole doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu
27.01.2017. Žalobca v stanovenej lehote sa k protokolu nevyjadril, o čom bol spísaný úradný záznam
č. 100344211/2017 z 22.02.2017.

3. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100377411/2017 z 01.03.2017, ktorým určil rozdiel v sume
15.792,01 Eur za zdaňovacie obdobie november 2015. Žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet dane z
pridanej hodnoty v sume 14.631,46 Eur a vyrubil daň v sume 1.160,55 Eur. Rozhodujúcou skutočnosťou
pre vydanie uvedeného rozhodnutia správcom dane boli závery o porušení § 49 v spojení s § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

4. Správca dane žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane už v uvedenej celkovej sume 15.792,01
Eur z týchto faktúr:

- faktúra č. XXXXXXXX z 11.12.2015 od dodávateľa PRO UNITED s.r.o., Michalovce - základ dane
61.l33,00 Eur, 20 % DPH 12.226,60 Eur za stavebné práce realizované v období od 01.10.2015 -
31.11.2015 na prevádzke v OC Avenue Humenné,
- faktúry (v počte 39, ktoré sú uvedené v protokole), základ dane 13.635,82 Eur, 20 % DPH 2.727,16
Eur za nákup tovaru,
- faktúry (v počte 4, uvedené v protokole), základ dane 4.181,19 Eur, 20 % DPH 838,25 Eur za nájomné,
služby.

5. Správca opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane preveroval tým, že požiadal spoločnosť
PRO UNITED s.r.o., aby predložila doklady (evidencia DPH dokladov, zoznam vystavených faktúr,
zoznam prijatých faktúr, zmluva o dielo a stavebný denník). Táto spoločnosť požadované písomností
okrem stavebného denníka predložila a predložila aj faktúru č. XXXXXXXX z 11.12.2015, ktorá bola
zaevidovaná v záznamoch DPH za zdaňovacie obdobie november 2015. U tohto daňového subjektu
vykonali opakované miestne zisťovanie a bolo zistené, že na uvedenej adrese je prevádzkovaná pizzeria
a príjmy z prevádzky kontrolovanej spoločnosti v Humennom, u ktorej si kontrolovaná spoločnosť v
kontrolovanom období uplatnila právo na odpočet zo stavebných prác na novú prevádzku rýchleho
občerstvenia sú evidované na spoločnosť Money-Banking Plus s.r.o., ktorá nie je platiteľom DPH.
Splnomocnený zástupca k využívaniu elektronických registračných pokladníc sa nevedel vyjadriť, z
ktorého dôvodu bolo prijaté opatrenie, ku ktorému sa mal splnomocnený zástupca písomne vyjadriť.
Splnomocnený zástupca sa k uloženým opatreniam nevyjadril a ani nepredložil žiadne písomné doklady.

6. Správca dane zaslal písomnú výzvu aj daňovému subjektu Bongiorno Plus s.r.o., Michalovce,
aby predložila listinné dôkazy, ktoré konkrétne boli vo výzve uvedené, na čo však písomne daňový
subjekt neodpovedal. Správca dane 23.11.2016 vykonal ústne pojednávanie so splnomocneným
zástupcom Bongiorno Plus s.r.o. (žalobcu) a žiadali, aby poskytol vysvetlenie k využívaniu elektronických
registračných pokladníc v mesiaci november 2015 na prevádzke ul. Trolejová 1, Košice spoločnosťou
SW Comodit s.r.o., Michalovce a na prevádzke ul. 1. mája 41, Liptovský Mikuláš, kde bola v novembri
2015 používaná pokladňa spoločnosti Fitipaldi s.r.o..

7. Nebolo zistené, aby registračná pokladňa bola zaregistrovaná v informačnom systéme finančnej
správy a bol jej pridelený kod. Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že spoločnosť vykonáva
výrobu hotového tovaru - pizza, ktorú následne predáva na základe zmluvy o predaji tovaru alebo
hotového výrobku so spoločnosťou SW Commodit s.r.o. a Fitipaldi s.r.o.. Zároveň uviedol, že v lehote
15 dní predloží potrebné doklady, ktoré tvrdenia správcu dane o tom, že majú pochybnosti o účele
obchodnej činnosti, ktorej obchodné transakcie podľa doterajších zistení predstavujú súbor obchodných
operácií vykonávaných na získanie daňovej výhody, vyvrátia. Požadované vysvetlenie, ale ani doklady
splnomocnený zástupca žalobcu nepredložil.

8. Správca dane zisťoval informácie o používaní elektronickej registračnej pokladnice na prevádzke
v Liptovskom Mikuláši na ul. 1. mája 41 a zistil, že tržby z prevádzkovania pizzerie neboli evidované
na kontrolovanú spoločnosť, t. j. žalobcu, ale na personálne prepojenú spoločnosť BIONGIORNO 5
s.r.o., Michalovce. Táto spoločnosť nebola registrovaná na DPH, v rámci miestneho zisťovania boli
získané aj pásky denných uzávierok z elektronickej registračnej pokladne, na ktorú boli v kontrolovanom
období evidované tržby a išlo o personálne prepojenú spoločnosť Fitipaldi s.r.o., ktorá tiež nebola
platiteľom DPH, pričom spoločnosť pokladňu ERP nezaregistrovala na miestne príslušnom daňovom
úrade. Zo zapožičaných dokladov bolo zistené, že v kontrolovanom období táto spoločnosť zaúčtovala
na prevádzke kontrolovanej spoločnosti tržby vo výške 18.543,91 Eur. Interným preverovaním bolo
zistené, že spoločnosť Fitipaldi s.r.o. síce uviedla tržby v podanom daňovom priznaní na DPPO za
rok 2015, ale vypočítanú daňovú povinnosť v sume 5.434,97 Eur neuhradila a od 14.09.2016 zmenila
konateľa a spoločníka na osobu, ktorá vzbudzuje pochybnosti o motívoch prevodu tejto spoločnosti.

9. Na prevádzke žalobcu v Košiciach na ul. Trolejbusová 1 pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že
tržby z prevádzkovania pizzerie neboli evidované na žalobcu, ale na personálne prepojenú spoločnosť
BIG KEBAB s.r.o., Košice, ktorá nebola platiteľom DPH. Pri miestnom zisťovaní a nahliadnutí do
intervalovej závierky bolo zistené, že v zdaňovacom období november 2015 boli tržby pizzerie evidované
na elektronickú registračnú pokladňu v spoločnosti SW Commodit s.r.o. a podľa predloženej závierky
predstavovali sumu 25.448,42 Eur. Interným preverovaním bolo zistené, že táto spoločnosť síce

uviedla tržby v podanom daňovom priznaní na DPPO za rok 2015, ale vypočítanú daňovú povinnosť v
sume 7.787,07 Eur neuhradila a 14.09.2016 zmenila konateľa a spoločníka na osobu, ktorá vzbudzuje
pochybnosti o motívoch prevodu tejto spoločnosti. V čase miestneho zisťovania tržby z prevádzkovania
pizzerie neboli evidované na žalobcu, ale na inú personálne prepojenú spoločnosť BONGIORNO
2, s.r.o. Michalovce, ktorá nebola platiteľom DPH. V čase miestneho zisťovania 21.11.2016 tržby
z prevádzkovania pizzerie neboli evidované na žalobcu, ale na personálne prepojenú spoločnosť
BONGIORNO 2, s.r.o., ktorá mala od dátumu zavedenia, t. j. 29.06.2016 evidovaný obrat vo výške
160.000,00 Eur, nebola platiteľom DPH, čo bolo zistené aj pri skoršom miestnom zisťovaní, t. .
08.07.2016.

10. Na prevádzke žalobcu v Humennom na ul. Stefánikova 5512 bolo v čase miestneho zisťovania
02.06.2016 zistené, že tržby z prevádzkovania pizzerie neboli evidované na žalobcu, ale na miestne
prepojenú spoločnosť Money - Banking Plus s.r.o., Michalovce, ktorá nebola platiteľom DPH. Uvedená
spoločnosť síce tržby v podanom daňovom priznaní na DPPO za rok 2015 uviedla, ale vypočítanú
daňovú povinnosť vo výške 729,30 Eur neuhradila a 15.09.2016 zmenila konateľa a spoločníka na
osobu, ktorá vzbudzuje pochybnosti o motívoch prevodu tejto spoločnosti. Pri miestnom zisťovaní
25.08.2016 tržby z prevádzkovania pizzerie neboli evidované na žalobcu, ale na personálne prepojenú
spoločnosť BONGIORNO 1 s.r.o., Michalovce, ktorá nie je registrovaná na DPH.

11. Na základe zistených skutočností správca dane zhrnul, že žalobca v kontrolovanom období
november 2015 sa zaoberal predajom pizze na dvoch prevádzkach a to v Košiciach a v Liptovskom
Mikuláši. Zároveň si v kontrolovanom období uplatňoval aj odpočítanie DPH z faktúr za rekonštrukciu
prevádzky v Humennom. V rámci výkonu kontroly bolo zistené, že tržby z predaja pizze boli evidované
na registračné pokladne personálne prepojených spoločností, ktoré sú neplatiteľmi DPH, pričom na
prevádzke v Liptovskom Mikuláši v kontrolovanom období nebola evidovaná žiadna pokladňa na
žalobcu, ale ani na spoločnosť Fitipaldi s.r.o., ktorej bol deklarovaný predaj potravín. Žalobca bol
opakovane vyzývaný, aby vysvetlil cudzie pokladne na prevádzkach v Košiciach a na prevádzke
v Humennom, ale na uvedenú požiadavku ani raz nereagoval. Podľa účtovníctva na prevádzke v
Liptovskom Mikuláši v kontrolovanom období bola spoločnosť Fitipaldi s.r.o, ktorá však nemala v
informačnom systéme finančnej správy registrovanú pokladňu. žalobca na predloženie dokladov a
podanie vysvetlení nereagoval, pričom bolo preukázané, že uvedené spoločnosti všetky vykazujú
nedoplatok na DPPO za rok 2015 a boli prevedené v septembri 2016 na iného konateľa.

12. V prípade faktúry za dodanie stavebných prác od spoločnosti PRO UNITED s.r.o. z 11.12.2015,
externé číslo XXXXXXXX, základ dane 73.359,60 Eur, daň DPH 12.226,60 Eur bolo zistené, že táto
faktúra neobsahuje zákonom stavené náležitosti v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH a
správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy o rozsahu a druhu deklarovaných stavebných prác.
Správca dane zistil, že spoločnosť PRO UNITED s.r.o. sa nachádza v reťazci ďalších spoločností so
stavebnými prácami, pričom v danom reťazci druhý dodávateľ Drevo-Admas s.r.o. vykazoval nízke
daňové povinnosti na DPH a na dani z príjmov za rok 2015 nepodal daňové priznanie a tretí dodávateľ
AGRO JF s.r.o. a AGRO JF PLUS s.r.o. taktiež vykazovali nízke daňové priznanie na DPH a tiež nepodali
na DPPO za rok 2015 daňové priznanie. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť
a podľa §49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť odpočítať
len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú
alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Zákonné
podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej
deklarácii v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia
nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, právnej skutočnosti, v objekte
a subjekte. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho SR vo veci sp. zn. 8Sžf/9/2014, v ktorom
sa uvádza: „ Predmet zdaniteľného plnenia musí byť vo faktúre identifikovaný množstvom druhu tovaru
alebo rozsahom a druhom dodanej služby. Nárok na odpočítanie DPH je podľa § 51 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z. z. viazaný na formálnu existenciu faktúry platiteľa, ktorá musí mať zákonom
predpísané náležitosti uvedené v § 71 (teraz § 74 zák. č. 222/2004 Z. z.), pričom podľa súdu už samotné
nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúry neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane, hoci by i
samotná materiálna existencia zdaniteľného plnenia bola preukázaná.“

13. Správca dane v závere rozhodnutia konštatuje zo strany žalobcu porušenie § 49 ods. 1
(nepreukázanie zo strany žalobcu komu a v akej výške vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zák. č.
222/2004) a súčasne aj § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. (nepreukázané zo strany žalobcu, že tovary a služby boli použité na účely podnikania), z ktorého
dôvodu žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z tovarov alebo služieb.

14. Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. 101141068/2017
z 30.05.2017 potvrdil rozhodnutie daňového úradu.

15. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane zistil, že podľa vyjadrenia
splnomocneného zástupcu žalobcu sa tento v zdaňovacom období november 2015 zaoberal predajom
pizze v prevádzkach v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Tržby z predaja boli evidované ERP a na
každej prevádzke je minimálne jedna pokladnica. Z predloženého spisovaného materiálu vyplýva, že
tvrdenie o evidencii tržieb ERP je síce pravdivé, ale neúplné, pretože vykonanými miestnymi zisteniami
bolo správcom dane zistené, že v preverovanom období neboli tržby evidované žalobcom, ale boli
evidované spoločnosťami, ktoré neboli registrovanými na DPH v prevádzke v Košiciach spoločnosťou
SW Commodit s.r.o. a prevádzke Liptovský Mikuláš spoločnosť Fitipaldi s.r.o.. Obdobne neboli tržby
evidované žalobcom ani v prevádzke v Humennom, ku ktorej sa vzťahovala faktúra aj za stavebné práce,
keďže tržby boli evidované spoločnosťou Money-Banking Plus s.r.o., ktorá tiež nebola registrovaná na
DPH. Miestnymi zisteniami bolo zistené, že spôsob evidovania tržieb - nie žalobcom bol totožný aj v čase
výkonu miestnych zisťovaní v roku 2016, došlo iba k zmene spoločnosti, ktoré tržby registrovali a išlo o
spoločnosti BIG KEBAB ZV s.r.o., BONGIORNO 5 s.r.o., BONGIORNO 2 s.r.o. a BONGIORNO 1 s.r.o..
Je zrejme, že žalobca, ktorý je zaťažený daňovým bremenom na ten druh a obsah daňovej transakcie
ktorú deklaruje ani počas výkonu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní a ani v odvolacom
konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane.
Správca dane žalobcu opakovane vyzýval aby podal vyjadrenie, vysvetlenie k zistenému evidovaniu
tržieb a aby predložil súpis vykonaných prác v súvislosti s faktúrou č. XXXXXXXX, ale žalobca na výzvy
nereagoval. Správca dane splnomocneného zástupcu žalobcu oboznámil s pochybnosťami týkajúcich sa
účelu obchodnej činnosti, k čomu uviedol a tvrdil, že žalobca vyrába hotový tovar - pizzu, ktorú následne
predáva na základe zmluvy o predaji tovaru alebo hotového výrobku so spoločnosťou SW Commodit
s.r.o. a Fitipaldi s.r.o.. Tieto svoje tvrdenia nepodložil žiadnym relevantným dôkazom a ani nepodal
dostatočné vysvetlenie. Preto nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu v odvolaní, že tvrdenia správcu
dane uvedené v odôvodnení rozhodnutia boli nepravdivé a zavádzajúce, že nemajú nič spoločné s
registrovanými, či neregistrovanými pokladňami.

16. K námietke v súvislosti s fakturáciou stavebných prác, po predložení všetkých požadovaných
dokladov a písomnosti uviedol, že žalobca predložil iba faktúru č. XXXXXXXX a objednávku, ale
požadovaný súpis prác predložený nebol a nebol predložený ani stavebný denník dodávateľov.

17. K námietke žalobcu, že správca dane nemôže pripísať na jeho ťarchu konanie dodávateľa uviedol,
že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočniť svoje činnosti a preverovať si svojich
obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade v každej situácii mal dostatočné podklady
preto, aby riadne preukázal existenciu resp. vznik nárokov a povinnosti v zmysle daňových zákonov.
Vychádzajúc zo záverov Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozsudku vo veci sp. zn. 3Sžf/81/2013
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného obchodu správcovi dane. Dôkazná povinnosť je na daňovníkovi, t. j. platiteľovi dane a
nejde iba o povinnosť, ale je aj významným právom daňového subjektu, ktorý má predložiť také dôkazy,
ktorými by preukázal svoje tvrdenia. Žalobca správcovi dane na písomné výzvy nepredložil požadované
doklady, nepodal vysvetlenie ani vyjadrenie v zmysle prijatých opatrení pri ústnom pojednávaní. V prvom
rade bolo jeho povinnosťou aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovom konaní využil.
Žalobca nevyvrátil zistenia a závery správcu dane, ktorý zistil, že všetky náklady s uplatneným právom na
odpočítanie dane boli vynakladané nie za účelom ekonomickej činnosti, či dosahovania zisku, ale dôvody
získania výhod na personálne prepojených spoločnostiach, ktoré neboli platiteľmi DPH. Náklady týkajúce
sa nakúpených tovarov a služieb neboli premietnuté v cenách pri dosahovaní príjmov z výroby a predaja
pizze v zdaňovacom období november 2015 na prevádzke v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši ani v
priebehu celého roku 2015 a ani v roku 2016. Vystavené faktúry na personálne prepojených neplatiteľov

DPH (Fitipaldi s.r.o., SW Commodit s.r.o. iba simulovali vykonávanie ekonomickej činnosti. Žalobca mal
právo vedome usmerňovať a ovplyvňovať dokazovanie, ktoré viedol správca dane a to až do dátumu
ukončenia kontroly. Toto právo mu vyplýva z § 45 ods. 1 písm. c) a písm. f) Daňového poriadku v súlade s
ustanovením § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku žalobca ako daňový subjekt má právo predkladať v
priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, navrhovať dôkazy, predkladať vyjadrenia,
podávať vysvetlenia k zisteným skutočnostiam. V danom prípade žalobca toto svoje právo nijakým
spôsobom nevyužil. Správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu postupoval v
súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

18. K námietke žalobcu v odvolaní, že nesúhlasí so záverom správcu dane uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom závery správcu dane nespochybnil, nepredložil
žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by dokazovali, že závery správcu dane nie sú správne, z ktorého
dôvodu ich považuje za neopodstatnené. Totiž povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a
zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je
povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu, v danom prípade
žalobcovi, preukázať existenciu nároku dôkazmi. V danom prípade žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by
uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdzovali, na výzvy správcu dane nereagoval a ani v odvolaní
sa ku konkrétnym zisteniam nevyjadril, teda nevyužil svoje právo a tým, že nepredložil relevantné dôkazy,
nepreukázal splnenie podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z..

19. Včas podanou žalobou žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného č. 101141068/2017 z 30.05.2017,
ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce č. 100377411/2017 z 01.03.2017 zrušiť
a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, nežiadal vo veci
nariadiť pojednávanie, ale zároveň v zmysle § 185 SSP žiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia.

20. Žalobca v žalobe uviedol, že má za to, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne pre skutkové a
právne vady, ako aj pre porušenie ustanovení o daňovom konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo v
zmysle § 177 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Už pri samotnom uplatnení nároku
na odpočítanie dane predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii a ktoré preukazujú
skutočné vykonanie prác spoločnosťou PRO UNITED s.r.o., teda že došlo k uskutočneniu zdaniteľného
obchodu a taktiež k nákupu tovaru v zmysle predložených faktúr. Správca podľa jeho názoru vykonal
a vykonáva voči ich spoločnosti daňovú kontrolu aj nad rámec svojich povinností, pretože preveruje a
dáva im za vinu veci, ktoré z prejednávanou vecou nemajú nič spoločné, napr. poukázali na skutočnosť,
že spoločnosť BONGIORNO PLUS s.r.o. na zaoberá výrobou tovaru pizze, ktorú následne predáva
ďalším spoločnostiam a nie konečným zákazníkom, tým pádom nemá nič spoločné s registrovanými
či neregistrovanými pokladňami, na ktoré sa správca dane odvoláva. S touto námietkou sa žalovaný
vôbec nezaoberal, len konštatoval, že toto tvrdenie nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi. Správca
dane prejavoval svoju iniciatívu len v oblastiach kontroly, ktoré boli pripisované na jeho ťarchu, čo
sa týka zdaniteľných obchodov uskutočnených spoločnosťou PRO UNITED s.r.o. tieto boli reálne
uskutočnené osobu, ktorá je uvedená na faktúre č. XXXXXXXX z 11.12.2015, ktorej originál bol
správcovi dane predložený. Ak mal správca dane pochybnosti o skutočnosti zdaniteľného plnenia,
mal za účelom zistenia oprávnenosti odpočítania dane z uvedenej faktúry preverovať uskutočnenie
zdaniteľných obchodov u daňového subjektu PRO UNITED s.r.o. v zmysle uvedenej faktúry a to aj
výsluchom konateľa tejto spoločnosti.

21. Daňové orgánu sú povinné zistiť čo najúplnejšie skutkový stav potrebný na preverenie a určenie
dane, má za to, že správca dane nevykonal všetky potrebné dôkazy, nezistil dôsledne skutkový stav
veci, teda procesne pochybil. Odôvodnenie rozhodnutia nie je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku
a taktiež posúdenie skutkového stavu nie je dostačujúce pre vyslovenie záveru o porušení § 49 ods. 1,
ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca dane v odôvodnení neuviedol
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie v takom rozsahu, aby bolo možné zistiť, či daňová
povinnosť bola určená správne. Odôvodnenie obsahuje len súpis procesných úkonov vykonaných počas
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a všeobecný záver, že sa jedná o obchodné transakcie
umelo vytvorené za účelom zneužitia práva a nejedná sa o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú
podnikateľskými subjektmi, že predmetné plnenia nepredstavujú hospodársku činnosť a že došlo k
porušeniu ustanovenia § 49 a § 51 zákona o DPH, ale neobsahuje odôvodnenie, rozbor dôkazov a

ostatných podkladov pre rozhodnutie vysporiadať sa s rozpormi v jednotlivých dôkazov, ich vyhodnotenie
a následné závery o tom, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené, ako aj posúdenie ich
konkrétneho právneho významu vo vzťahu k uvedenému zákonu. Ak správca dane zistil, že faktúra,
ktorá bola predložená nie je dôkazom o tom, že deklarované práce sa uskutočnili tak, ako je to na
nej uvedené, bol povinný skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodania služieb (prác) preskúmať a
vyhodnotiť v takom rozsahu, aby bolo možné prijať jednoznačný záver o tom, že práce deklarované
na predmetnej faktúry neboli vykonané spoločnosťou uvedenou na faktúre. Závery správcu dane s
ktorými sa žalovaný stotožnil považuje za nedostatočne odôvodnené, keďže nie je možné zistiť z
akých skutočnosti a na základe akých dôkazov dospel správca dane k takému záveru, keď zistené a
zaobstarané dôkazy dostatočne nevyhodnotil. Správca dane konštatuje, že nepreukázal, že prijal službu,
ktorá v skutočnosti priamo a bezprostredne súvisí s celkovou hospodárskou činnosťou spoločnosti.
Na základe predložených dokladov, zistených dôkazov a skutočností, ktoré sú podrobne rozpísané
v rozhodnutiach, ktorých zákonnosť napáda, správca dane vyvodil záver, že v uvedenom prípade
neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku.

22. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy
štátu (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/6-7/2014). V uvedenom rozsudku poukazuje na právny názor,
podľa ktorého vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je
síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov
rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásahu zákonnosti
teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako
prioritné, ale sú súčasne povinné zachovať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená,
že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových
subjektov.

23. Miestne zisťovanie bolo vykonané 02.06.2016, teda takmer po pol roku, teda nemohol správca dane
objektívne zistiť, či fakturované práce boli skutočne v posudzovanom období vykonané a teda založiť
svoje tvrdenia na domnelých dôkazoch. Poukázal na rozsudok NS SR č. k. 3Sžf/137/2013 z 31.03.2015
„vzhľadom na požiadavku zákonnosti daňovej kontroly a zákonnosti dokazovania je neprijateľné, aby
správca dane rozhodnutie dôvodil skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu, ale len z
jeho tvrdení. Takto nie je možné preveriť vierohodnosť správcom dane tvrdených zistení, získaných pri
výkone jeho činnosti v rámci správy dane, ani zákonnosť postupu pri vykonaní predmetného dôkazu.“ V
prejednávanej veci správca dane mu nezákonne odoprel uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej
hodnoty ustanovené zákonom o dani z pridanej hodnoty, čím postupoval v rozpore s článkom 59 ods. 2
a článkom 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Má za to, že dostatočne preukázal nárokovateľnosť vrátenia
nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2015.

24. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobcu zamietnuť, účastníkom nepriznať nárok na náhradu
trov konania, súhlasil, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a taktiež navrhol žiadosť
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietnuť.

25. Žalobca v žalobe uviedol, že preskúmavané rozhodnutie je nesprávne pre skutkové a právne vady,
ako aj pre porušenie ustanovení o daňovom konaní. Okrem námietok, ktoré sú totožné s námietkami
uvedenými v odvolaní a ku ktorým zaujal stanovisko v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol,
že ak mal správa dane pochybnosti v súvislosti s faktúrou vystavenou spoločnosťou PRO UNITED s.r.o.,
mal vypočuť aj konateľa, že správca dane nevykonal všetky potrebné dôkazy, nezistil dôsledne skutkový
stav veci, teda procesne pochybil a že rozhodnutia nie sú v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

26. K dôvodom žaloby uviedol, že žalobca nevyvrátil zistenia a závery správcu dane, ktorý zistil, že
všetky náklady s uplatneným právom na odpočítanie dane boli vynakladané nie za účelom ekonomickej
činnosti, či dosahovania zisku žalobcu, ale z dôvodu získania výhod na personálne prepojených
spoločnostiach - neplatiteľov DPH. Náklady týkajúce sa nakúpených tovarov a služieb neboli premietnuté
v cenách pri dosahovaní príjmov z výroby a predaja pizze v zdaňovacom období november 2015 na
prevádzkach v Košiciach a Liptovskom Mikuláši ani v priebehu celého roku 2015 a ani v roku 2016
na prevádzkach v Košiciach, Liptovskom Mikuláši a v Humennom. Vystavené faktúry na personálne
prepojených neplatiteľov DPH, t. j. Fitipaldi s.r.o. a SW Commodit s.r.o. iba simulovali vykonávanie
ekonomickej činnosti za účelom získania daňovej výhody z neodvedenia DPH a neodvedenia dane

z príjmov zo skutočných tržieb u daňového subjektu. Vykonaným dokazovaním, v ktorom správca
dane nepožadoval, aby žalobca prevzal zodpovednosť za zabezpečenie úplnosti dokazovania dospel
k jednoznačnému záveru o neoprávnenom odpočítaní dane z preverovaných faktúr. Z predloženého
spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, ktoré
mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých skutočností,
faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko,
čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia dostatočným
spôsobom a v súlade s § 63 ods. 3 Daňového poriadku sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu
obsiahnutými v odvolaní. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva z akých skutočnosti správca dane ako aj
on vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci
a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. boli vecne správne a sú v
súlade tak s príslušnými ustanoveniami uvedeného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu
dane, ako aj jeho nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Z
obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel záveru, že všetky námietky žalobcu v
žalobe nie je možné akceptovať, a preto sú tieto námietky neopodstatnené.

27. Krajský súd uznesením č. k. 6S/85/2017-42 z 11.01.2018 návrh žalobcu na odkladný účinok správnej
žaloby zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.02.2018.

28. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, oboznámením sa s obsahom
podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako
aj správcu dane v konaní bez nariadenia pojednávania, za splnenia zákonných podmienok podľa § 107
ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovaru a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči
nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ dane podľa ustanovenia §
51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH platiť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú
podľa § 71 zákona o DPH.

30. Zákonná úprava postupu pri preukázaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
podľa § 49 a § 51 zákona o DPH je vo vzťahu ku všeobecnej zákonnej úprave dokazovania v daňovom
konaní, ktoré je upravené v § 24 Daňového poriadku špeciálna, nakoľko zákon o dani z pridanej hodnoty
určil pre dokazovanie nároku na odpočítanie presné a jednoznačné podmienky, ktoré je potrebné
dodržať, lebo inak dôsledky z ich nedodržania znáša daňový subjekt.

31. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a
bezprostredné spojenie s vystúpenými plneniami. Existencia priameho a bezprostredného spojenia
medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnom plnení alebo plneniami na výstupe, ktoré sú
dôvodom pre vznik nároku na odpočítanie dane je nevyhnutné ešte predtým, ako je zdaniteľná
osoba oprávnená na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane predpokladá, že výdavky (náklady)
vynaložené na získanie týchto tovarov alebo služieb tvoria súčasť nákladov výstupných operácií, t. j.
výdavky vynaložené na obstarávanie tovaru a služieb patria k podstatným prvkom tvoriacich cenu tovaru
a služieb, ktoré zdaniteľná osoba poskytuje.

32. Poverenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia
prijať závery, že podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých
vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru
nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa
overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje,
že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému
vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká právo na odpočítanie dane. Preto rozhodnutiu, či uznať alebo
neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej
dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno v zmysle §

24 ods. 4 Daňového poriadku použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými
právnymi predpismi.

33. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, ktoré
zodpovedajú plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti.
Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splnená len z dôvodu jej uvedenia na
faktúre. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje ani za dobromyseľnosti platiteľa.
Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie
uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie stanovil. Preto je potrebné
skúmať uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale je potrebné preveriť aj súlad
skutočného stavu so stavom formálnym. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno
nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

34. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

35. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je
povinný podávať podľa osobitného predpisu. Skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

36. V zmysle citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca
dane tieto dôkazy len vykonáva. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené len výlučne na
uplatňovanie zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní
s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu, v
danom prípade žalobcu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je
teda na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť
svoje tvrdenia dôkazmi. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (rozhodnutie vo veci sp. zn. 2Sžf/28/2009). Z ustálenej judikatúry Nejvyššiho správního
soudu (rozhodnutia vo veciach sp. zn. 9Afs/60/2012, 2Afs/24/2007), ako aj z nálezu Ústavného súdu
SR č. III.ÚS 401/09-17 zo 16.12.2009, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Daňová povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti,
ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové
vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.

37. Z dokazovania, ktoré vykonal správca dane vyplynulo, že všetky náklady s uplatneným právom
na odpočítanie dane v kontrolovanom období boli vynakladané nie za účelom ekonomickej činnosti,
či dosahovania zisku daňového subjektu, ale z dôvodu získania výhod na personálne prepojených
spoločnostiach, ktoré neboli platiteľmi DPH (prevádzky v Košiciach, v Liptovskom Mikuláši a následne
aj v Humennom). Uplatnené odpočítanie dane žalobcom v zdaňovacom období november 2015 reálne
nesúviselo s dosahovaním príjmu tak, ako to žalobca deklaroval. Žalobca na výzvy správcu dane, aj
opakované výzvy nereagoval, požadované intervalové uzávierky prevádzky v Košiciach, v Liptovskom
Mikuláši nepredložil, ERP používaná na prevádzke v Liptovskom Mikuláši v kontrolovanom období
nebola dokonca registrovaná ani u miestne príslušného správcu dane, nemala pridelený kód ERP
finančnou správou. Faktúry, ktoré boli vystavené na spoločnosť Fitipaldi s.r.o. a SW Commodit s.r.o.
neodrážajú pravdivo skutkový stav, rozhodné príjmy žalobcu z výroby a predaja pizze bolo možné
dosahovať iba s použitím výrobného zariadenia, vybavenia priestorov, nájmu, energií či iných služieb,

nákladov na zamestnancov, pričom uvedené spoločnosti kde sa v kontrolovanom období kumulovali
hotovostné tržby, z ktorých dokonca nebola odvedená ani daň, nemali žiadne materiálno-technické
vybavenie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal usporiadané obchodné vzťahy tak,
aby získal výhodu na DPH uplatňovaním odpočítania dane zo všetkých nákladov simulovaním príjmu
na základe prefakturacie potravín na výrobu pizze v obstarávacej cene na neplatiteľov DPH, ktoré boli
personálne a miestne prepojené a ktorým umelo plynuli tržby prostredníctvom ERP registrovaných na
prepojených neplatičov DPH a to tak, že pred dosiahnutím obratu na zákonnú registráciu DPH došlo
k zmene na ďalšiu obchodnú spoločnosť, ktorá taktiež nebola platiteľom DPH, ale tieto spoločnosti
neodviedli ani daň z príjmov. DPH a daň z príjmov z predaja vyrobenej pizze sa zo žalobcu účtovne
presmerovali na spoločnosti, ktoré sa stali nekontaktné, nesplnili si svoje daňové povinnosti a daň
ostala neodvedená. Žalobca vedel už v čase nákupu a uplatnenia odpočítania dane v novembri 2015 u
všetkých nakúpených tovarov a služieb, že reálne nebude dosahovať príjmy z výroby a predaja pizze.
Vystavením faktúr spoločnosti Fitipaldi s.r.o. a SW Commodit s.r.o. iba simuloval dosahovanie príjmov.
Reálne došlo iba k prefakturovaniu surovín a tovaru potrebného k výrobe pizze v obstarávacej cene bez
prefakturovania všetkých súvisiacich nákladov so ziskovou maržou, čo možno označiť za zneužívajúce
konanie iba za účelom získania daňovej výhody.

38. Pretože správca dane pri preverovaní písomných podkladov, ktoré predložil žalobca, resp. ktoré
si sám zadovážil, ako aj miestnym zisťovaním v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybnil
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť, ktorá pre neho vyplýva z § 24 ods. 2 Daňového poriadku a preto bolo
opäť na žalobcovi ako na daňovom subjekte, aby predložil alebo navrhol ďalšie dôkazy, ktorými by
vyvrátil spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Žalobca ako daňový subjekt je zaťažený
dôkazným bremenom, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku na ten
druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje počas výkonu daňovej kontroly. Žalobca nevyužil svoje
právo predložiť dôkazy na svoje tvrdenia a to nielen počas daňovej kontroly, ale ani vo vyrubovacom
konaní, keďže sa nevyjadril k zisteniam uvedeným v protokole, ani v odvolacom konaní nepredložil
také dôkazy, ktorými by preukázal opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane. Správca dane ako
to vyplýva z administratívneho spisu opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov čo bolo
uložené splnomocnenému zástupcovi aj pri ústnom pojednávaní, aby predložil dôkazy, podal vyjadrenia
k zisteniam, zistenému evidovaniu tržieb, aby predložil súpis vykonaných prác v súvislosti s faktúrou č.
XXXXXXXX. Žiadne písomné vyjadrenie (ozrejmenie) neposkytol a ani nepredložil ďalšie listinné dôkazy.
Splnomocnený zástupca pri ústnom pojednávaní iba tvrdil, že žalobca vyrába hotový tovar - pizzu, ktorú
následne predáva na základe zmluvy o predaji tovaru alebo hotového výrobku so spoločnosťou SW
Commodit s.r.o. a Fitipaldi s.r.o., ale na toto svoje tvrdenie napriek uloženému opatreniu nepredložil
žiaden relevantný dôkaz.

39. V prípade faktúry č. XXXXXXXX za dodanie stavebných prác od spoločnosti PRO UNITED s.r.o.
neboli uvedenou spoločnosťou, ale ani žalobcom predložené listiny preukazujúce, že táto spoločnosť
stavebné práce skutočne vykonala a že prijatá faktúra má povahu faktu. Totiž uvedená faktúra
neobsahovala zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, t. j.
neobsahovala druh a rozsah poskytnutej služby. Neboli predložené žiadne dôkazy o rozsahu a druhu
deklarovaných stavebných prác a to ani na výzvu správcu dane, z ktorého dôvodu vznikli pochybnosti
o výške fakturovanej sumy, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane o tom, kto v skutočnosti práce
dodal. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že správca dane nevykonal ďalšie dokazovanie a
to najmä nevypočul konateľa spoločnosti PRO UNITED s.r.o., ktorú námietku správny súd považuje
za neopodstatnenú, pretože zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu, v danom prípade žalobcu uvádzané ním v daňovom priznaní.
Správca dane v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie a je len na ňom aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má v priebehu konania k dispozícií. Správca dane
v súvislosti s fakturáciou stavebných prác vyzýval žalobcu, ale aj spoločnosť PRO UNITED s.r.o., aby
boli predložené všetky požadované doklady a písomnosti, no zo strany žalobcu správcovi dane bola
predložená iba faktúra č. XXXXXXXX a objednávka, ale požadovaný súpis vykonaných prác predložený
nebol a taktiež nebol predložený ani stavebný denník dodávateľov. Keďže dôkazné bremeno v daňovom
konaní v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je na strane daňového subjektu, bolo povinnosťou

žalobcu na výzvu správcu dane, aby predložil listinné dôkazy tam konkrétne uvedené, tieto správcovi
dane aj predložil. Žalobca totiž v priebehu daňovej kontroly má právo predkladať dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, vyjadrovať sa k
priebehu daňovej kontroly, k zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia, ale žalobca ako to vyplýva z
pripojeného administratívneho spisu počas výkonu daňovej kontroly toto svoje právo nijakým spôsobom
nevyužil, preto nemôže byť pripísané v neprospech výsledkov získaných bez súčinnosti žalobcu z
dôvodu, že bol na svoje povinnosti a práva zo strany správcu dane opakovane vyzývaný, ale ich nevyužil.
Správca dane nespochybnil dodanie stavebných prác, iba skonštatoval, že neboli zo strany žalobcu
predložené také listiny, ktoré by preukazovali, že spoločnosť PRO UNITED s.r.o. tieto stavebné práce
skutočne vykonala a že prijatá faktúra má povahu faktu. Predložená faktúra č. XXXXXXXX neobsahovala
zákonom stavené náležitosti faktúr v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, pretože neobsahovala
druh a rozsah poskytnutej služby, neboli doložené žiadne dôkazy o rozsahu a druhu deklarovaných
stavebných prác a to ani na výzvu správcu dane. Samotné existencia faktúry a zaúčtovanie daňových
dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na
odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
Zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo
formálnej deklarácii z predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať aj povahu faktu,
t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, v právnej skutočnosti,
v objekte a subjekte.

40. Správny súd považuje námietku žalobcu ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu,
hodnotenia dôkazu a náležitosti rozhodnutia žalovaného za neopodstatnené. Správca dane pri
dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu počas daňovej kontroly vychádzal zo základných
zásad daňového konania, ktoré sú upravené v § 3 Daňového poriadku, dostatočne zistil skutkový stav
a tak, ako už bolo uvedené žalobca nevyužil svoje právo a neoznačil v priebehu daňovej kontroly,
vyrubovacieho konania a ani v odvolacom konaní také dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu
dane, ktoré boli uvedené v protokole a s ktorými splnomocnený zástupca žalobcu bol oboznámený.
Správca dane tak, ako to vyplýva z § 3 Daňového poriadku jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na
všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Záver, ktorý správca dane zo zisteného skutkového
stavu vyvodil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je aj v súlade s
hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Povinnosťou správcu dane v daňovom konaní, ale
ani v danom prípade nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by žalobca mohol uplatniť pri
nárokovaní odpočítania dane, ale povinnosťou správcu dane je tieto nároky prejednať a umožniť
žalobcovi preukázať existenciu nároku dôkazmi. Žalobca tak ako už bolo uvádzané nepredložil dôkazy,
ktoré by uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdzovali, na výzvy správcu dane nereagoval, počas
daňovej kontroly, v odvolaní, ale ani vo vyrubovacom konaní sa ku konkrétnym zisteniam nevyjadroval,
teda nevyužil svoje právo tým, že nepredložil relevantné dôkazy a nepreukázal splnenie podmienok
podľa zákona o DPH. Procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane
bola na strane žalobcu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať tak, že toto právo bude vyžadovať
od správcu dane, teda aby on za neho prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní skutočnosti.
Bolo povinnosťou žalobcu, aby v záujme objasnenia skutočnosti predložil také dôkazy, ktorými by
opodstatnenosť odpočítania dane preukázal.

41. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nie
je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo
svojom odvolaní. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva z akých skutočnosti správca dane,
ako aj on vychádzal a akými právnymi úvahami pri rozhodovaní sa riadil. Posúdenie skutkového stavu
veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH boli vecne správne a správca dane, ako aj žalovaný v konaní postupovali v súlade s príslušnými
ustanoveniami Daňového poriadku.

42. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, a preto podľa § 190 SSP ju zamietol.

43. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol
nepriznal právo na ich náhradu.

44. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. Z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 31. 7. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.