Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 25, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010531
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217010531.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a
sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného V. Q., nar.
XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, prejednal sťažnosť
okresného prokurátora Dunajská Streda proti uzneseniu Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn.
1T/137/2017, na neverejnom zasadnutí dňa 25.05.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 282 odsek 1 Trestného poriadku z dôvodov §
216 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku trestné stíhanie proti obžalovanému V. Q.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom
základe, že

dňa 21. septembra 2016 v čase o 09.23 hodine v obci Lehnice, okres Dunajská Streda viedol osobné
motorové vozidlo značky Volkswagen Passat, čiernej metalízy, evidenčného čísla TT483GA, kedy počas
cúvania z miesta ležiaceho mimo cesty na ceste 11/572 oproti rodinnému domu č. 111 na ulici Hlavnej na
priechode pre chodcov zachytil zadnou časťou vozidla chodkyňu W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom
C., F. C. č. X, okres Dunajská Streda, ktorá sedela v invalidnom vozíku, ako aj chodkyňu Mgr. V. L., nar.

X.X.XXXX,trvalobytomC.,L.C.č.XXX,okresDunajskáStreda,ktorátlačilauvedenýinvalidnývozíkcez
riadne vyznačený priechod pre chodcov, čím porušil § 22 ods. 2 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov, pričom v dôsledku kolízie Mgr. V. L. a W. Y. spadli na vozovku,
v dôsledku čoho Mgr. V. L. utrpela odreninu a malý hematóm na pravom lakti, vyžadujúce si jednorazové
ošetrenieaW.Y.utrpelaotrasmozgu,tržno-zmliaždenúranunapravejtemenno-spánkovejoblastihlavy,
menšiu zlomeninu pravej temennej kosti bez poranenia vnútrolebečných štruktúr, rozsiahlu podliatinu

kože v oblasti hornej až prednej plochy pravého pleca a zlomeninu koncovej časti pravej kľúčnej kosti,
v dôsledku ktorých bola od 21.9.2016 od 11.34 hod. do 23.9.2016 do 08.23 hod. hospitalizovaná v
Nemocnici s poliklinikou v Dunajskej Strede a ktorých liečba spojená so sťažením obvyklého spôsobu
života by bola trvala do 21.10.2016, avšak po prepustení z nemocnice dňa XX.X.XXXX v čase o 20.46
hod. doma na adrese C., F. C. č. X, okres Dunajská Streda zomrela, pričom bezprostrednou príčinou
jej smrti bolo zlyhanie činnosti srdca pri dlhodobom závažnom chorobnom poškodení srdcovo-cievneho

systému,

podmienečne zastavuje.

Podľa § 216 odsek 2 Trestného poriadku určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 196 spisu.V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po
zákonnom poučení podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý
sa mu kladie za vinu a ľutuje svoje konanie. Taktiež kladne zodpovedal na položené otázky v zmysle

§ 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku, ktoré po súhlasnom
stanovisku prokurátora a poškodenej prijal a vyhlásil, že vo veci sa dokazovanie nevykoná v rozsahu
v akom obžalovaný spáchanie skutku priznal a vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku
oboznámením registra trestov, relácií na obžalovaného ako aj evidenčnej karty vodiča.

Okresný súd konštatoval, že obžalovaný podľa odpisu registra trestov č.l. 139, doteraz súdne trestaný
nebol, v evidencii priestupkov má iba jeden záznam z roku 2014 za porušenie pravidiel cestnej
premávky, ktorý záznam je evidovaný aj v evidenčnej karte vodiča, z čoho vyplýva, že vzhľadom na
vek obžalovaného, že v jeho osobe ide o disciplinovaného vodiča, ktorý v podstate celý život dodržiaval
pravidlá cestnej premávky až na ten ojedinelý prípad z roku 2014, čo je však zanedbateľné ak zoberie
do úvahy, že vodičské oprávnenie obžalovaný vlastní od roku 1976.

S poukazom na osobu páchateľa, jeho priznanie sa, účinnú ľútosť, bezúhonnosť, ale aj tú okolnosť,
že súhlasil s podmienečným zastavením trestného stíhania a nahradil škodu, ktorá bola jeho činom
spôsobená dospel k záveru, že samotné prejednanie veci na hlavnom pojednávaní dostatočným
spôsobom vplýva na nápravu obžalovaného a prihliadajúc na jeho doterajší život, okolnosti prípadu a

dospel k záveru, že takého rozhodnutie možno považovať za dostačujúce na jeho prevýchovu, keďže
obžalovaný vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom,
že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne a nie je potrebné, aby bolo na
obžalovaného vplývané uložením iného trestu.

Súd I. stupňa trestné stíhanie proti obžalovanému podmienečne zastavil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2
rokov. Zároveň bol obžalovaný upozornený v zmysle § 217 odsek 1 Trestného poriadku, že ak v priebehu
skúšobnej doby povedie riadny život, súd môže vysloviť, že sa osvedčil alebo inak rozhodne a to aj
počas skúšobnej doby, že sa v trestnom stíhaní pokračuje.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovej lehote, ihneď po vyhlásení na hlavnom pojednávaní č.l. 194
spisu, zahlásil sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede.

Obžalovaný prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie sťažnosti.

Prokurátor okresnej prokuratúry zahlásenú sťažnosť odôvodnil v rozsahu č.l. 199 až 201 spisu, keď
v úvode zhrnul priebeh konania vo veci na Okresnom súde v Dunajskej Strede, zároveň poukázal na
jednotlivé ustanovenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Zároveň sa vyjadril k jednotlivým
podmienkam k tomu, aby mohlo byť trestné konanie podmienečne zastavené.

K veci uviedol, že po náležitých poučeniach obžalovaný V. Q. už v prípravnom konaní vyjadril súhlas
k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku, teda podmienka
súhlasu obžalovaného s týmto postupom bola splnená už v prípravnom konaní. Výpoveď obžalovaného
z prípravného konania nemožno hodnotiť tak, že by bol obžalovaný vyhlásil, že spáchal skutok za ktorý
je stíhaný. Na hlavnom pojednávaní však obžalovaný podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku

vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a svoje konanie oľutoval, teda podmienka
uvedená v § 216 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku na podmienečné zastavenie trestného stíhania
bola naplnená na hlavnom pojednávaní.

Taktiež bola splnená podmienka na podmienečné zastavenie v zmysle ustanovenia § 216 odsek

1 písm. b/ Trestného poriadku. Obžalovaný totiž ešte v deň spáchania skutku riadne nahlásil vznik
dopravnej nehody svojej zákonnej poisťovni a určil sa za vinníka, urobil teda iné opatrenia na náhradu
škody a povinnosť nahradiť škodu a prešla na jeho zákonnú poisťovňu.

Nebola však splnená podmienka uvedené v § 216 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku podľa ktorého

podmienečné zastavenie trestného stíhania prichádza do úvahy len v prípadoch ak vzhľadom na osobu
obžalovaného s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie
považovať za dostačujúce. Je síce pravda, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, avšak totoje potrebné vnímať len ako jedno z viacerých kritérií komplexného hodnotenia jeho predchádzajúceho
života.

U obžalovaného sa jedná o trestný čin na úseku cestnej premávky - pri riadení motorového vozidla
spôsobil ublíženie na zdraví inej osobe a pritom porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa § 22 odsek
2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Keďže sa jedná o trestný čin súvisiaci s vedením motorového vozidla, je potrebné splnenie
podmienok na postup podľa § 282 odsek 1 Trestného poriadku, nevyhodnocovať len výhradne s

poukázaním na trestnú minulosť obžalovaného ale aj na jeho celkové správanie v súvislosti s činnosťou
pri ktorej trestný čin spáchal. V tomto prípade sa jedná o vedenie motorového vozidla.

Z evidenčnej karty priestupkov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol 1-krát priestupkovo prejednávaný
a to za priestupok na úseku cestnej premávky súvisiaci s vedením motorového vozidla. Konkrétne sa
jednalo o priestupkové konanie v roku 2014 za porušenie povinnosti podľa § 16 odsek 4 zák. č. 8/2009

Z. z., teda o nedodržanie povolenej rýchlosti, za ktorý mu bola uložená pokuta v sume 20 Eur. Nemožno
sa teda stotožniť s konštatovaním súdu, že sa v osobe obžalovaného jedná o disciplinovaného vodiča.
Prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti je závažným porušením povinnosti vodiča, pri ktorom môže
potenciálne dôjsť k ohrozeniu života a zdravia iných osôb. Pri spáchaní žalovaného skutku taktiež porušil
dôležitú povinnosť vodiča, konkrétne pri cúvaní ohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky, pričom

jednej osobe spôsobil ujmu na zdraví.

Vzhľadom na k uvedenému konštatuje, že obžalovaný v žiadnom prípade nie je osobou, voči ktorej
by s prihliadnutím na jeho doterajší život alebo na okolnosti prípadu bolo možné postupovať v zmysle
ustanovenia § 216 Trestného poriadku.

V závere navrhol, aby krajský súd uznesenie Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 1T/137/2017 zo
dňa 07.02.2018 podľa § 194 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil z dôvodu porušenia ustanovenia
§ 282, § 216 Trestného poriadku a § 34 Trestného zákona a uložil orgánu, proti ktorého rozhodnutiu
sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodoval.

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril k sťažnosti Okresnej prokuratúry v Dunajskej
Strede v rozsahu č.l. 202-203 keď uviedol : okresná prokuratúra ako dôvod sťažnosti uviedla len to, že
som 1-krát od obdržania vodičského oprávnenia od roku 1996 porušil cestné predpisy. Za to mu bola v
blokovom konaní uložená pokuta vo výške 20 Eur. Pokuta vo výške 20 Eur bola uložená primerane v

najnižšej výške vzhľadom na závažnosť skutku. Uvedená pokuta bola najnižšia možná, ktorú príslušník
PZ mohol uložiť. Z toho vyplýva, že závažnosť priestupku bola nepatrná prekročenia rýchlosti do
10 km/hod., pričom som nespôsobil žiadnu škodu na majetku, žiadne zranenie inej osoby, nejazdil
som pod vplyvom alkoholu, preto nie je opodstatnené tvrdenie prokurátora, že nespĺňam náležitosti
podmienečného zastavenia trestného stíhania podľa § 216 odsek 1 Trestného poriadku. Vodičské

oprávnenie drží od roku 1976.

Žiadal, aby pri ukladaní trestu bola braná do úvahy potreba jeho rodiny a neukladala mu trest, ktorý by
mohol závažným spôsobom postihnúť najmä jeho dcéru a celú rodinu, ktorá je odkázaná na prepravu s
motorovýmvozidlom.Poukázalnaustanovenie§34odsek3Trestnéhozákona,kedytrestmápostihovať

iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Nakoľko
jeho rodina je na jeho vedenie vozidla odkázaná žiadal, aby mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá, takýto trest by najviac utrpela jeho rodina, dcéra, ktorá je ťažko chorá a odkázaná
na opateru.

Rozhodnutie okresného súdu považuje za správne a v súlade s ustanovením zákona. Súd riadne
preveril, zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa s ním, po zistení skutočnosti dospel k správnemu
posúdeniu rozhodnutiu vo veci, bral do úvahy jeho charakterové vlastnosti a správne usúdil, že samotné
prejednanie trestnej veci je pre neho dostačujúci vzhľadom na jeho doterajší život a okolnosti prípadu.
Požiadal, aby sťažnostný súd zamietol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 odsek 1

Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 odsek 1 písm. a/,
písm. b/ Trestného poriadku správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mupredchádzalo a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť jeho nesprávnosť. Následne zistil,
že sťažnosť okresného prokurátora bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom
avšak nie je dôvodná.

Sťažnostný senát krajského súdu zhodne ako súd I. stupňa zistil, že

• prokurátor Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede podal dňa 20.11.2017 obžalobu na V. Q. pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na skutkovom základe, že

dňa 21. septembra 2016 v čase o 09.23 hodine v obci Lehnice, okres Dunajská Streda viedol osobné
motorové vozidlo značky Volkswagen Passat, čiernej metalízy, evidenčného čísla TT483GA, kedy počas
cúvania z miesta ležiaceho mimo cesty na ceste 11/572 oproti rodinnému domu č. 111 na ulici Hlavnej na
priechode pre chodcov zachytil zadnou časťou vozidla chodkyňu W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom

C., F. C. č. X, okres Dunajská Streda, ktorá sedela v invalidnom vozíku, ako aj chodkyňu Mgr. V. L., nar.
X.X.XXXX,trvalobytomC.,L.C.č.XXX,okresDunajskáStreda,ktorátlačilauvedenýinvalidnývozíkcez
riadne vyznačený priechod pre chodcov, čím porušil § 22 ods. 2 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov, pričom v dôsledku kolízie Mgr. V. L. a W. Y. spadli na vozovku,
v dôsledku čoho Mgr. V. L. utrpela odreninu a malý hematóm na pravom lakti, vyžadujúce si jednorazové

ošetrenieaW.Y.utrpelaotrasmozgu,tržno-zmliaždenúranunapravejtemenno-spánkovejoblastihlavy,
menšiu zlomeninu pravej temennej kosti bez poranenia vnútrolebečných štruktúr, rozsiahlu podliatinu
kože v oblasti hornej až prednej plochy pravého pleca a zlomeninu koncovej časti pravej kľúčnej kosti,
v dôsledku ktorých bola od 21.9.2016 od 11.34 hod. do 23.9.2016 do 08.23 hod. hospitalizovaná v
Nemocnici s poliklinikou v Dunajskej Strede a ktorých liečba spojená so sťažením obvyklého spôsobu

života by bola trvala do 21.10.2016, avšak po prepustení z nemocnice dňa XX.X.XXXX v čase o 20.46
hod. doma na adrese C., F. C. č. X, okres Dunajská Streda zomrela, pričom bezprostrednou príčinou
jej smrti bolo zlyhanie činnosti srdca pri dlhodobom závažnom chorobnom poškodení srdcovo-cievneho
systému.

· na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.02.2018 obžalovaný v zmysle § 257 odsek 1 písm. b/
Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný a ľutuje svojho konania. Zároveň postupom podľa §
333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku, zodpovedá kladne na
položené otázky. Po vyjadrení prokurátora aj poškodeného okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného,
že je vinný zo spáchania skutku.

· z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov.

· z evidenčnej karty vodiča obžalovaného bolo zistené, že je držiteľom vodičského oprávnenia od
31.01.1976, z evidencie priestupkov vyplýva, že má 1 záznam a to uloženie pokuty vo výške 20 Eur zo

dňa 06.10.2014 a to podľa § 16 odsek 4 zák. č. 8/2009 Z. z. za porušenie pravidiel cestnej premávky.

· zo záznamu o dopravnej nehody vyplýva, že zadržaný vodičský preukaz obžalovanému nebol.

· obžalovaný urobil oznámenie škodovej udalosti poistením č.l. 180 spisu.

· z rozhodnutia Mesta Trnava č.l. 177-178 vyplýva, že T. Q. je odkázaná na opatrovateľskú službu 6
stupňa odkázanosti,

· z potvrdenia sociálnej poisťovni č.l. 176 vyplýva, že zdravotný stav posudzovaný posudkovým lekárom

Ing. T. Q. uvádza, že je invalidná s mierom poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 90 %.

V prvom rade krajský súd ako súd nadriadený konštatuje, že okresný súd po podaní obžaloby postupoval
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, keď procesne bezchybným spôsobom na hlavnom
pojednávaní vypočul obžalovaného, ktorý v zmysle § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku urobil

vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe okresnej prokuratúry a oboznámení
listinných dôkazov dospel k správnemu záveru, že sú splnené podmienky na to, aby trestné stíhanie
vedené proti obžalovanému V. Q. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona bolopodmienečne zastavené, pričom v súlade so zákonom určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2
rokov.

V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku
dostatočne a jasne a presvedčivo odôvodnil na základe akých právnych úvah dospel k záveru, že sú
splnené podmienky na to, aby postupom podľa § 282 odsek 1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených
v § 216 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku podmienečne zastavil trestné stíhanie
obžalovaného V. Q. a zároveň podľa § 216 odsek 2 Trestného poriadku určil obžalovanému skúšobnú

dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa § 216 odsek 1 Trestného poriadku,v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 5 rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po
vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu, podmienečne zastaviť
trestné stíhanie ak

a/ vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,

b/ nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo

urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu,

c/ vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu, možno
takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Podľa § 216 odsek 2 Trestného poriadku, v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania
sa určí obvinenému skúšobná doba na 1 rok až 5 rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou
uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania.

K splneniu podmienok pre podmienečné zastavenie sťažnostný súd konštatuje, že obžalovaný počas

prípravného konania dal súhlas na podmienečné zastavenie trestného stíhania, obžalovaný je stíhaný
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Podľa § 158 Trestného zákona, ktorý z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť
vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona

potrestá sa trestom odňatia slobody až na jeden rok.

Teda v konaní obžalovaného ide o prečin s trestnou sadzbou do jedného roka.

Z potvrdenia poisťovne Kooperatíva ( č.l. 180 spisu) vyplýva, že obžalovaný urobil oznámenie o škodovej

udalosti poistením. Teda urobil iné opatrenia na uhradenie škody.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného je potrebné poukázať, že v registri trestov nemá žiadny záznam v
registri priestupkov má 1 záznam z roku 2014 na úseku dopravy, z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že
je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1976. Takisto je potrebné skonštatovať, že ku skutku pre

ktorý bola podaná obžaloba prišlo 21.09.2016.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým,
že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vzhľadom na osobu páchateľa s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob život ( kladné hodnotenie z
miesta bydliska, doposiaľ súdne netrestaný) okolnosti prípadu, možno dôvodne takéto rozhodnutie teda
prejednanie veci pred súdom a následne jeho podmienečné zastavenie s uložením skúšobnej doby v
trvaní 2 rokov považovať za dostačujúce.Trest, ktorý súd ukladá páchateľovi trestného činu je sankcia smerovaná výlučne voči páchateľovi a mal
by byť uložený tak, aby mal čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V danom prípade

uloženie trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá obžalovanému by malo nepriaznivý vplyv najmä
na rodinu obžalovaného a to jeho manželku, ktorá je i podľa správy sociálnej poisťovne odkázaná na
pomoc inej osoby a obžalovaný zabezpečuje jej prepravu na lekárske vyšetrenia ale aj iné činnosti
spojené s bežným životom.

Obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1976, doposiaľ mu nebol uložený trest zákazu
činnosti či už správnym orgánom alebo súdom, pri dopravnej nehode mu nebol zadržaný vodičský
preukaz, od spáchania skutku uplynula 20 mesiacov počas ktorých riadil motorové vozidlo. Vzhľadom k
uvedenému je sťažnostný súd zhodne ako súd I. stupňa toho názoru, že uloženie trestu zákazu činnosti
by nesplnilo svoj prevýchovný účel a mal by povahu len represívneho trestu.

Samotné prejednanie veci pred súdom s uložením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov, počas ktorej bude
obžalovanýpovinnýviesťriadnyživot,považujesťažnostnýsúdzpohľaduindividuálnejakoajgenerálnej
prevencie za dostatočný.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sťažnostný súd podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku

sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.